Yoko Terumi
3 posters
Naruto Stories: Go on - Revival :: RPG hra :: NS - Revival :: Postavy :: Povolené postavy :: Kirigakure
Strana 1 z 1
Yoko Terumi
YOKO TERUMI
♠PREZÝVKA♠
Svetluška xD
♠POHLAVIE♠
ženské
♠DÁTUM NARODENIA♠
16.12.
♠VEK♠
20 rokov
♠HODNOSŤ♠
Tokubetsu Jōnin B-rank
♠SENSEI♠
Yotsuki Sorata
♠KRVNÁ SKUPINA♠
B-
PRAVIDLO Č. 1 – BUĎ SILNOU A NEZÁVISLOU ŽENOU!
Tí, ktorí našu drahú Yoko spoznali ešte za jej mladých čias, o nej často zmýšľali ako nie o práve psychicky zdravej osobe. Zvykla byť takým tým YOLO dieťaťom, ktorési robilo čo chcelo a kedy chcelo. Robila druhým naspriek. Avšak bola slabá a označovaná za čiernu ovcu rodiny, pretože sa od nej, dcéry vodcu klanu, očakávalo príliš veľa. Yoko, aj keď to plánovala, neostala taká naveky. Dnes, keď na ňu upriete svoj zrak, vidíte sebadôveru. Silu. Entuziazmus. Čosi vám na nej príde zvláštne, iné, ale neodvážite sa jej čo i len odporovať, pretože jej výraz v tvári a celkový postoj naznačuje, že sa nemazná s tými, ktorí jej lezú na nervy. Vlepiť jednu cez papuľu? Žiaden problém! Yoko prestala byť závislá na druhých, ba i na pomoci svojich vlastných rodičov. Odišla, odsťahovala sa do svojho vlastného malého bytu, ktorý si platí sama, za peniaze, ktoré si zarába plnením misií. K svojej rodine sa už nikdy viac nemieni vrátiť, nevychádzala s nimi, mala iné plány, ktoré boli v rozpore s tými ich. Nechcela sa im naveky podriaďovať, keď už konečne dokázala, že i ona je schopná kunoichi! Hoc to priezvisko krátko po tom zavrhla a kedykoľvek sa predstavuje, ani ho len nevysloví. Nie, neznenávidela svoj klan ani rodinu. Len s ňou nechce mať nikdy viac absolútne nič spoločné. Yoko za tie dve rok zmenila svoj postoj k ľuďom. Dalo sa očakávať, že ju nebudú mať dva krát v láske, pretože v sebe nosí monštrum schopné zahubiť ich. Napriek tomu ich stále mieni ochraňovať, ale konečne sa zbavila svojej naivity – byť najlepšou. Nepotrebuje ostatným dokazovať svoju moc a ešte ju zväčšovať, sama sebe už dávno dokázala, že je dostatočne schopná a že sa už v žiadnom prípade nemusí radiť medzi čierne ovce. Čo jej však ostalo, je jej schopnosť obetovať sa pre dobro druhého. Je to možno zvláštne, ale u nej to funguje presne ako ochranársky reflex typický pre samice s mláďatkami. S tým rozdielom, že u nej sa to vzťahuje nie len na jej kamarátov či rodinu.
Yoko je ale v konečnom dôsledku usmievavá a príjemná osoba, ktorá sa s vami rada porozpráva pri krígli piva. Neodháňa od seba ľudí, ba naopak, rada debatuje s kýmkoľvek, nech už ide o známeho či úplne cudzieho človeka. Avšak najradšej sa rozpráva práve so sedemchvostým démonom menom Chōmei, ktorého rada prezýva sedmička. Vzťahy medzi tými dvoma sa oveľa zlepšili, nepanuje medzi nimi taká nevraživá atmosféra. Nie, nie sú kamarátmi zatiaľ, skôr sa berú ako rovnocenní tímoví partneri, ktorí bez istej vzájomnej spolupráce neprežijú na tomto svete – povedzme, že existujú ľudia, ktorí prahnú po veľkej moci. Na tejto kladnej premene sa podieľal aj Gyūki, osemchvostý démon, ktorý Chōmeiovi prehovoril do duše a presvedčil ho, aby s Yoko začal spolupracovať. Tí dvaja zvyknú spolu často debatovať, práve vďaka nemu získala Yoko mnoho poznatkov z minulosti, o jeho predošlých Jinchūriki ako Fū či Hitomi Yamada. Naučil ju pracovať s chakrovými vlákami, vysvetlil jej správne využitie či dokonca jej prezradil vlastné prednosti.
Yoko je psychicky silná osoba, čo dokázala hlavne vďaka ovládnutiu sedemchvostého démona. Nie je ľahké zlomiť ju, nezvykne plakať či vôbec prejaviť známky slabosti, ale ak k tomu predsa len dôjde, musí to byť niečo silné. Niečo, čo ju môže psychicky úplne zničiť. Preto sa nechce nikdy zamilovať, aby potom netrpela. Prispôsobila tomu aj svoj vzhľad, aby možných nápadníkov odradila.
PRAVIDLO Č.2 – AK SÚ OSTATNÍ INÍ, BUĎ INÁ EŠTE VIAC!
Yoko kedysi vyzerala nevinne a pomerne krehko. Nosievala jednoduché oblečenie, vlasy mala často rozpustené, bola útla. Chudá ako palička. Ale to je už dávno preč. Dnes z Yoko vyžaruje sebavedomá aura. Modré vlasy, ktorých časť je zapletená do niekoľkých vrkočov, jej siaha čosi nad pás. Jej pokožka je prirodzenej farby, na tvári a hrudi je pokrytá obrovským množstvom pieh, ktoré jej však rozhodne nedodávajú na roztomilosti, skôr naopak. Oči chladnej modrej farby sú ohraničené hustými riasami a mierne aj tmavo červenými, až bordovými tieňmi. Plné pery sú občas potreté krvavočerveným rúžom, ale nie vždy to tak je. Je vysoká približne 1,7 metra a jej váha sa pohybuje okolo tých 55 kilogramov, čo je ešte v norme. Nie je vychrtlá ani pri sebe, jej postava je tak akurát, na bruchu mierne vyrysovaná. Pôvodne to tak nebolo, ale počas tých pár rokov, ktoré strávila tréningom so Soratom, sa jej hrudník zväčšil hneď o niekoľko čísel (musela si meniť šatník). Zaujímavosťou je práve niekoľko jaziev, ktoré sú roztrúsené rôzne po celom tele, najväčšia je asi práve tá na chrbte, ktorú utŕžila, keď so Soratom viedli, povedzme, vážnejší boj. Ako jinchūruku Chōmeia neoplýva schopnosťou rýchlej regenerácie, a hoc sa tá hlboká rana dala do poriadku, jazva jej už tam ostane navždy. Ďalšou zaujímavosťou sú práve tesáky v ústach. Nie sú prirodzené, samozrejme, že nie, Yoko sa narodila s normálnym ľudským chrupom, avšak nechala si na zakázku u zubára zhotoviť umelé tesáky, ktoré následne nahradili v ústach štyri zuby, dva na sánke, dva na čeľusti, presne tak, ako to majú upíri. Nepýtajte sa jej na dôvod tohto počinu. Nedočkáte sa inej odpovede, než tej, že je to jej telo a že si s ním môže robiť čo len chce.
A čo oblečenie? Yoko už nechodieva tak farebne vyfintená. Farby dúhy nahradila práve tými takými pochmúrnymi, fádnymi. Vyhovuje jej to tak. Nepotrebuje chodiť po ulici ako pink fluffy unicorn. Kombinácia tmavej, sivej, červenej či modrej jej príde omnoho rozumnejšia, cíti sa v tom lepšie a viac jej to tak pasuje. Bežne ju ľudia vidia oblečenú pomerne komplikovane. Základ tvorí tričko s dlhým rukávom a miernym výstrihom. Na to si prehodí korzet, polovičný, teda ten, ktorý pokrýva len brucho. Na ňom je umiestnených množstvo pásov a rôznych kožených prvkov, ktoré nie sú dôležité. Na ramenách sa črtajú také chrániče z pevnej a ľahkej ocele, na rukách sú zase natiahnuté rukavice s motívom kostry. Zvyšok tvoria jednoduché čierne kožené legíny. Yoko chodí obutá v ťažkých kanadách s obrovským množstvom praciek a kovových ozdôb, reťazí, a podobne. Mnoho krát je cez ňu vidieť aj prehodený voľná červená vesta bez rukávov, ktorá z diaľky pôsobí skôr ako nejaký plášť.
A čo oblečenie? Yoko už nechodieva tak farebne vyfintená. Farby dúhy nahradila práve tými takými pochmúrnymi, fádnymi. Vyhovuje jej to tak. Nepotrebuje chodiť po ulici ako pink fluffy unicorn. Kombinácia tmavej, sivej, červenej či modrej jej príde omnoho rozumnejšia, cíti sa v tom lepšie a viac jej to tak pasuje. Bežne ju ľudia vidia oblečenú pomerne komplikovane. Základ tvorí tričko s dlhým rukávom a miernym výstrihom. Na to si prehodí korzet, polovičný, teda ten, ktorý pokrýva len brucho. Na ňom je umiestnených množstvo pásov a rôznych kožených prvkov, ktoré nie sú dôležité. Na ramenách sa črtajú také chrániče z pevnej a ľahkej ocele, na rukách sú zase natiahnuté rukavice s motívom kostry. Zvyšok tvoria jednoduché čierne kožené legíny. Yoko chodí obutá v ťažkých kanadách s obrovským množstvom praciek a kovových ozdôb, reťazí, a podobne. Mnoho krát je cez ňu vidieť aj prehodený voľná červená vesta bez rukávov, ktorá z diaľky pôsobí skôr ako nejaký plášť.
PRAVIDLO Č.3 – AK NIE SI V NIEČOM DOBRÁ, DAJ ZA VINU SENSEIOVI, KTORÝ ŤA TO TAK ZLE NAUČIL!
O Yoko je známe, že pochádza z klanu známeho svojou schopnosťou manipulovať s tekutou formou lávy, alebo skôr – kyslého bahna s účinkami láve podobnými, z klanu Terumi. Dlhé roky si ani netrúfla povedať, že Yōton vôbec prebudí, ale stalo sa. Dnes je z nej plnohotnotný užívateľ tohto elementu, ktorý však ďalej túto schopnosť nerozvíjal. Nemala na to jednoducho čas a skôr než tréningu s lávou sa venovala tréningu s démonom v jej vnútri. Každopádne, jej hlavným zameraním je jednoznačne NINJUTSU a s ním spojené tri elementy, ktoré zatiaľ objavila – Katon (primárny), Doton (sekundárny), Suiton (terciárny).
Yoko oplýva fotogenickou pamäťou. Dokáže si na prvý raz dokonale vryť rôzne obrazy, spomienky, text, informácie, čokoľvek, čo jej mozog a zmyslové orgány registrujú, bez toho, aby si nebola istá o tom, čo videla, počula či ohmatala. Okrem iného, to z nej robí efektívneho užívateľa techník, ak by chcela, mohla by byť perfektným užívateľom pečatí, stačí jej jeden pohľad a dokáže si zapamätať pečate k technikám, nech už ich je akékoľvek množstvo. Táto schopnosť sa dá využiť aj priamo v boji, práve pri takom štýle, ktorý využíva nejaké viditeľné znaky – vezmime si ako príklad Tayuyu, ktorá s pomocou flauty manipulovala so svojimi Doki. Tóny flauty na jednotlivé príkazy boli stále rovnaké, preto Shikamaru dokázal predvídať, čo sa stane a to isté dokáže aj Yoko. Stačí len trocha všímavosti.
Yoko nepohorela ani ako Jinchūriki. Nikto netuší, ako sa to udialo. Ako dokázala Yoko dostať tú neskrotiteľnú príšeru pod kontrolu. A vlastne, nikto nevie ani o tom, ako to medzi nimi dvomi je. Každopádne, Yoko dosiahla absolútnu kontrolu nad svojim Bijū, čo sa stalo kľúčom k obrovskej moci, ktorou momentálne oplýva. Začnime teda tým, čo je pre Chōmeia špeciálne. Jeho telo je pokryté pevným pancierovým brnením, ktoré je ťažké prebiť. Je schopný ustáť silné údery, rôzne typy Taijutsu útokov či zraniť ho. Nemôže sa síce porovnávať s Isobuom, to nie, ale pokiaľ by niekto čísloval Bijū podľa výdrže, iste by bol hneď druhý. Chōmeiovou špeciálnou schopnosťou, ktorou sa od druhých odlišuje, je nie len možnosť lietať s pomocou šiestich krídel, ale aj tvorba špeciálneho prášku či siete, podobnej tej pavúčej. Je schopný komunikovať telepaticky s inými Bijū a Jinchūriki, a používania Bijūdamy. Tieto všetky schopnosti tým pádom pripadli i na mladú Yoko, v závislosti od stupňa, v ktorom sa momentálne nachádza. Nie je ľahké zneškodniť ju, či vôbec zasiahnuť, pretože si osvojila techniky lietania, vďaka ktorým je schopná dosiahnuť tú najvyššiu u nej možnú leteckú rýchlosť, nezávisle od toho, ako rýchla je na zemi, pretože tam je len málokedy. Vzduch – jej priestor. Vďaka faktu, že prach je okolo nej prakticky stále, je prezývaná i ako SVETLUŠKA, práve kvôli tomu, že akonáhle zapojí do boja svoj prach, obklopí ju tak silná žiara, ktorá by pri dlhom dívaní sa na ňu mohla natrvalo poškodiť zrak.
Yoko vyniká i v práci s chakrou. Ak by chcela, mohla by byť vynikajúcim medikom. Samozrejme, nie je to však cesta, ktorou by sa chcela vydať, hoc má na to dobré predpoklady. Túto schopnosť využila hlave pri učení sa ovládaniu démonovej chakry, čo jej išlo priam od ruky, aj keď to vzalo dosť veľa času, pretože to nie je nič jednoduché i pre ľudí s takým talentom, aký má ona. Každopádne, prišla na spôsob, ako chakru využiť aj inak. Čo bude popísané neskôr v technikách.
Yoko sa zlepšila i po stránke Taijutsu i Genjutsu, avšak nie je to nič, čo by stálo za zmienku, pretože to nie je niečo, v čom by nejak veľmi vynikala, skôr by som povedala, že je taký ten priemer.
Yoko oplýva fotogenickou pamäťou. Dokáže si na prvý raz dokonale vryť rôzne obrazy, spomienky, text, informácie, čokoľvek, čo jej mozog a zmyslové orgány registrujú, bez toho, aby si nebola istá o tom, čo videla, počula či ohmatala. Okrem iného, to z nej robí efektívneho užívateľa techník, ak by chcela, mohla by byť perfektným užívateľom pečatí, stačí jej jeden pohľad a dokáže si zapamätať pečate k technikám, nech už ich je akékoľvek množstvo. Táto schopnosť sa dá využiť aj priamo v boji, práve pri takom štýle, ktorý využíva nejaké viditeľné znaky – vezmime si ako príklad Tayuyu, ktorá s pomocou flauty manipulovala so svojimi Doki. Tóny flauty na jednotlivé príkazy boli stále rovnaké, preto Shikamaru dokázal predvídať, čo sa stane a to isté dokáže aj Yoko. Stačí len trocha všímavosti.
Yoko nepohorela ani ako Jinchūriki. Nikto netuší, ako sa to udialo. Ako dokázala Yoko dostať tú neskrotiteľnú príšeru pod kontrolu. A vlastne, nikto nevie ani o tom, ako to medzi nimi dvomi je. Každopádne, Yoko dosiahla absolútnu kontrolu nad svojim Bijū, čo sa stalo kľúčom k obrovskej moci, ktorou momentálne oplýva. Začnime teda tým, čo je pre Chōmeia špeciálne. Jeho telo je pokryté pevným pancierovým brnením, ktoré je ťažké prebiť. Je schopný ustáť silné údery, rôzne typy Taijutsu útokov či zraniť ho. Nemôže sa síce porovnávať s Isobuom, to nie, ale pokiaľ by niekto čísloval Bijū podľa výdrže, iste by bol hneď druhý. Chōmeiovou špeciálnou schopnosťou, ktorou sa od druhých odlišuje, je nie len možnosť lietať s pomocou šiestich krídel, ale aj tvorba špeciálneho prášku či siete, podobnej tej pavúčej. Je schopný komunikovať telepaticky s inými Bijū a Jinchūriki, a používania Bijūdamy. Tieto všetky schopnosti tým pádom pripadli i na mladú Yoko, v závislosti od stupňa, v ktorom sa momentálne nachádza. Nie je ľahké zneškodniť ju, či vôbec zasiahnuť, pretože si osvojila techniky lietania, vďaka ktorým je schopná dosiahnuť tú najvyššiu u nej možnú leteckú rýchlosť, nezávisle od toho, ako rýchla je na zemi, pretože tam je len málokedy. Vzduch – jej priestor. Vďaka faktu, že prach je okolo nej prakticky stále, je prezývaná i ako SVETLUŠKA, práve kvôli tomu, že akonáhle zapojí do boja svoj prach, obklopí ju tak silná žiara, ktorá by pri dlhom dívaní sa na ňu mohla natrvalo poškodiť zrak.
Yoko vyniká i v práci s chakrou. Ak by chcela, mohla by byť vynikajúcim medikom. Samozrejme, nie je to však cesta, ktorou by sa chcela vydať, hoc má na to dobré predpoklady. Túto schopnosť využila hlave pri učení sa ovládaniu démonovej chakry, čo jej išlo priam od ruky, aj keď to vzalo dosť veľa času, pretože to nie je nič jednoduché i pre ľudí s takým talentom, aký má ona. Každopádne, prišla na spôsob, ako chakru využiť aj inak. Čo bude popísané neskôr v technikách.
Yoko sa zlepšila i po stránke Taijutsu i Genjutsu, avšak nie je to nič, čo by stálo za zmienku, pretože to nie je niečo, v čom by nejak veľmi vynikala, skôr by som povedala, že je taký ten priemer.
BODOVÉ HODNOTENIE SCHOPNOSTÍ
NINJUTSU – 5 |TAIJUTSU – 3|GENJUTSU – 2 |RÝCHLOSŤ – 3| SILA – 2 |RP – 3|CHAKRA – 5 |INTELIGENCIA – 3
TECHNIKY
Kokūn (A-rank)
Yōton : Yōkai no Jutsu (B-rank)
Hiden : Rinpungakure no Jutsu (B-rank)
Yōton: Yōgankai (B-rank)
Chakura no Ito (C-rank)
Katon : Hōsenka no Jutsu (C-rank)
Katon : Ryūka no Jutsu (C-rank)
Katon : Gōkayū no Jutsu (C-rank)
Doton : Doryū Taiga (C-rank)
Mōjōrō (C-rank)
Wave Transmission Technique (C-rank)
Shunshin no Jutsu (D-rank)
Kirigakure no Jutsu (D-rank)
Základné E-ranky
NINJUTSU – 5 |TAIJUTSU – 3|GENJUTSU – 2 |RÝCHLOSŤ – 3| SILA – 2 |RP – 3|CHAKRA – 5 |INTELIGENCIA – 3
TECHNIKY
Kokūn (A-rank)
Yōton : Yōkai no Jutsu (B-rank)
Hiden : Rinpungakure no Jutsu (B-rank)
Yōton: Yōgankai (B-rank)
Chakura no Ito (C-rank)
Katon : Hōsenka no Jutsu (C-rank)
Katon : Ryūka no Jutsu (C-rank)
Katon : Gōkayū no Jutsu (C-rank)
Doton : Doryū Taiga (C-rank)
Mōjōrō (C-rank)
Wave Transmission Technique (C-rank)
Shunshin no Jutsu (D-rank)
Kirigakure no Jutsu (D-rank)
Základné E-ranky
ŽIVOTOPIS
Šestnásty december...Vonku bolo chladno, fúkal neuveriteľný studený vietor a padal sneh. Malé deti sa radovali, lepili nosy na okná a s úsmevmi na perách pozorovali tanec vločiek. Dospelí sa zase sťažovali na škaredé počasie, no aj oni si uvedomovali, že bez snehu a zimy, by boli blížiace sa Vianoce o ničom. Avšak bol to pre nich len všedný deň. Pre niekoho to všedný deň nebol. Dvaja starší ľudia stali na chodbe nemocnice, a nervózne počúvali výkriky rodiacej ženy, chlácholivé slová jej muža a zdravotných sestričiek, a pokyny lekára. Po dlhej chvíli ten hurhaj síce ustál, ale hneď na to sa ozýval plač novonarodeniatka. Takmer okamžite tí dvaja ľudia vstúpili dnu a upreli oči na malé bábätko, ležiace v náručí svojej matky a na usmievajúceho sa muža vedľa nej. „Je to dievča!“ Oznámila im natešená sestrička. Bolo vidno, že muž je prekvapený, páč čakal, že to bude chlapec. Matka sa ale nijako neprekvapila, bola rada, jej dieťa v poradí už druhé, je živé a zdravé. Toto bol jeden z najlepších dní v jej živote...Ani jeden z tejto neveľkej famílie však netušil, že to dievča, ktorému dali meno Yoko, bude patriť k najšibnutejším deťom na svete, a že im prevráti život naruby.Yoko rástla rýchlo. Už odmalička prejavovala svoju na svoj vek vysokú inteligenciu. Rýchlo prijímala nové informácie a poučovala sa zo svojich chýb. V jej štyroch rokoch sa v nej ale čosi zlomilo. Stalo sa z nej niečo tak strašné, že si človek nevie ani predstaviť. Začalo to tým, že svojho staršieho brata Katara mlátila po hlave s nafukovacím kladivkom so slovami, že si z neho narobí fašírky a spláchne do záchodu. Odkiaľ sa v nej niečo také nabralo? Neskôr trebárs vymkýnala svojho mladšieho brata Gatsa do kúpeľne alebo do špajze, pričom mu tamojší pobyt nezabudla spríjemniť smradľavými vreckami, ktoré si bežne „kupovala“ u svojho obľúbeného dílera v materskej škôlke. Bolo to jedno nehorázne drzé a škodoradostné dieťa. Rodičia si s ňou nevedeli radi, a len čo trochu povyrástla, boli na pokraji zúfalstva a psychického zrútenia sa. Yoko sa zhoršila dvojnásobne. Neraz sa stalo, že na svojich bratov nastrážila pascu pre potkanov, nasypala im do polievky cukor, a do čaju zase soľ s červenou paprikou, kreslila im po tričkách neslušné veci, ktoré vyhrabala z maminej Kamasutry (Rada sa hrabala v maminej skrini), schovávala im dôležité veci a podobne. Avšak zle nerobila len jej bratom, ale aj okolným ľuďom. Hádzala po nich sačky naplnené vodou zmiešanou s múkou, svoj holý zadok cez okno ukazovala okoloidúcim, do kostola si nosila centrofixy a babkám spiacich počas omše úplne vzadu, ktoré sa nachádzali na mieste mimo iných ľudí, kreslila po tvári rôzne fúzy a hieroglyfy, pár krát aj prevrátený pentagram. Ten istý znak načmárala aj na kostolné vchodové dvere, z čoho mala taký prúser, že ju doma doslova zabarikádovali v izbe na týždeň, často sa vkrádala do kaderníctva a trebárs blond farbu vymenila za modrú. Bývalý Mizukage nemal z nej radosť. Pretože mu na stole denne pristávali kopy...Čo kopy...Hory sťažností na ňu od nespokojných občanov. Doporučil jej rodičom, aby ju poslali k psychiatrovi. Ani to nepomohlo. Ten psychiater ju s divným výrazom v tvári poslal po pár minútach preč s tým, že vraj nemá žiadny psychický problém. Zrejme nevravel pravdu, len sa toho diabolského tvora chcel jednoducho zbaviť. Rodičia nevedeli, čo s ňou. Do polepšovne ju poslať nechceli.
„Mamííí, už viem čím chcem byť!“ Ozvalo sa z rána krik malého len sedemročného dieťaťa, ktoré razom pribehlo ku svojej matke stojacej pri sporáku a variacej polievku na obed. „...Jeptiškou!“ Dodala celá nadšená, mama na ňu divne vyvalila oči a Gats a Kataro, ktorí práve tiskali do svojej hlavy rožky s maslou a šunkou, sa odrazu začali dusiť a kašľať tak, že opľúvali celú kuchyňu.
„Alebo nie! Budem striptérkou!“ Vyhlásila rozhodne. Mama bola tak šokovaná, že si nevšimla, že mieša ako šialená a tak vyliala polievku na sporák, ten odrazu začal iskriť. Nič našťastie nezačalo horieť, len tmavý dym zamoril celú miestnosť a tak sa odtiaľ museli spakovať. Z toho vyplýva, že Yoko dostala ďalší krik a dokonca aj bitku. Za to, že vraj skoro údajne podpálila celý dom. Nič to s ňou ale neurobilo. Ako si sa nezlepšila. Ľudia ju pomenovali „Postrach Yoko“ a tak ju nazývajú až do dnes.
V jedenástich bola Yoko prihlásená po zdĺhavom kladení odporu prihlásená na Akadémiu. Nechcela tam ísť, nechcela sa vzdelávať. Bola na to príliš lenivá! Radšej by ostala v tej svojej milovanej škôlke, kde mala svoje kontakty, ktoré jej pravidelne dodávali svoj zbožný tovar v podobe smradľavých vrecúšok a podobne. Na Akadémii nič také nemala. Bola zaradená do tej najhoršej triedy. Kde ale stále svojimi blbosťami vynikala. Mala výborné známky, čo u nej bolo divné. Neučila sa. Poznámky jej v žiackej knižke pribúdali rýchlosťou blesku. Vyrušovala, hádzala do učiteľov papieriky, rvala im pod zadky prdiace vankúšiky, kradla kriedy, ktoré neskôr podrvila a pila spolu s čajom, z čoho dostala horúčku a zostala na týždeň doma, stále mala nejaké blbé poznámky. Bol to triedny šašo nambr van. Akadémiu dokončila až niekedy v trinástich. Bola úprimne šťastná, že. nemusí do hlavy rvať pre ňu zbytočné informácie. Občas sa jej chcelo až plakať, koľko života tam premrhala!
A tak sa stala s neochotou učiteľov Geninom, u ktorého sa nikdy neprejavil ani jeden z vrodených schopností klanu Terumi. Preto sa stala čiernou ovcou dediny. Nie je známe kedy Yoton prebudí, ak sa tak vôbec stane. Namiesto toho získala vysokú inteligenciu a dá sa povedať, že aspoň trošičku vyniká v ovládaní chakry a pečatiach. Keby niečo, mohla by sa niekedy zamerať buď na medické alebo pečatiace techniky.
Yoko sa od doby, kedy získala hodnosť genina, nezmenila. Stále je rovnaká, nehorázne šibnutá a svojim bratom robí zo života peklo. Teda si to myslí aspoň ona sama. A keď ju jej vlastný otec zoznámil so súčasnou, vtedy novou Mizukage...Nastala hotová katastrofa. Zo začiatku to bol pre ňu šok, ale časom si zvykla na prekvapenia v podobe elektrickej stoličky alebo nebodaj pera, prdiaceho vankúšika či podobných kravín. Spočiatku na ňu Mizukage často ziapala, že ako si to dovoľuje, neskôr si z toho ale sama začala robiť prču.
Samozrejme, takto to pokračovalo niekoľko ďalších rokov. Svojej rodine prirábala ďalšie a ďalšie problémy, výchovné poučky, litánie, bitky nepomáhali. Yoko hold bola len sama sebou. Jednoducho, neodopierala si to, čo ju tešilo. Nemala výčitky svedomia, veď nerobila prakticky nič zlé, len si z nich robila dobrý deň. Ktoré dieťa to dnes nerobí? Nebola jediná, ale ak by sa zoskupili všetci jej podobní, najskôr by stála na ich čele, pretože také prúsery ako ona nemal nikto. Každopádne, aj v jej živote nastal zlom, ktorý spôsobil, že sa svojej prazvláštnej povahy vzdala. Bola vybratá ako ďalší hostiteľ Bijūa, konkrétne sedemchvostého Chōmeia, ktorého pôvodnou nositeľkou bola práve Hitomi Yamada. Ako je to možné? Povedzme, že Yoko bola v nesprávny čas na nesprávnom mieste a keďže situácia súrila a v okolí sa nenachádzal nikto vhodnejší, musela sa novým jinchūrikim stať práve ona. Prebrala na seba obrovskú zodpovednosť, pretože ak by sa voči tomu takto nestavala, mohla by prísť o život a spôsobiť katastrofu, preto ju často krát označovali za nedôveryhodnú, slabú osobu. ALE! Nikto netušil, že Yoko je v skutočnosti nesmierne mocná dievčina, silná a nezávislá žena, schopná takéto bremeno niesť. Z poslednej možnej možnosti sa zrazu vykľul ten najlepší kandidát. Problémom bolo to, že sa stala ešte osamelejšou než bola doteraz. Srandičky už neboli zábavou, pretože aj keď niečo urobila, nikto to ani len neokomentoval. Nemala kamarátov. Ostala len jej rodina, s ktorou sa ale bavila len málokedy. Nemala ani tím, s ktorým by mohla chodiť na misiu. Neobjavil sa tu nikto, kto by jej aspoň prezradil, čo s démonom. Ako sa naučiť jeho silu ovládať. Upadla do zabudnutia, stala sa len takým...duchom, ktorý sa sem tam objavil v spoločnosti. Väčšinu času však radšej trávila niekde osamote. Pozitívnosť ju ale neopúšťala. Ak k nej niekto nejakým zázrakom prehovoril, vystupovala ako príjemná osoba s občasnými sarkastickými poznámkami.
Prvý krát Yoko svoju silu použila, keď na jej rodnú dedinu zaútočili Hakuei. Nezúčastnila sa boja celého, dorazila až niekedy v polovičke, ale predsa tu našla svoje využitie. Ona bola tou, ktorá dorazila toho posledného, robiaceho najväčšie problémy. Samozrejme, nie sama. Spolupracovala s ostatnými. Keď požiadala sedmičku o pomoc, bolo to niečo nepredstaviteľné. Zaplavilo ju obrovské množstvo mocnej chakry, silnejšej, než tá obyčajná, cítila tú silu, tú moc. Mala pocit, že je schopná čohokoľvek, avšak vyčerpalo ju to. Nebola na niečo také pripravená. Týmto dňom započala jej snaha zlepšiť sa. Konečne prišla na to, že ak by sedmičku ovládla, získala by moc, s ktorou by bola schopná chrániť. Nebola by už piatym kolesom, mohla by sa zapájať do veľkých bojov, stala by sa dôležitým článkom, s ktorým by Mizukage vždy počítal. Ale ako to dosiahnuť? Skúšala sa s ním rozprávať. Nie vždy to dopadlo podľa jej predstáv, Chōmei k nej nebol dva krát prívetivý. Druhý krát jeho silu použila na misii s Kisekim, jej novým kamarátom, ktorý jej jakž takž rozumel. S pomocou nej sa im podarilo utiecť, zároveň však Yoko zistila, že i v prvom stupni je schopná lietať, čo bolo veľmi prekvapujúcim faktom. Krátko po tom sa však ocitla pri ťažkej skúške, keď sa ju sedmička pokúsil ovládnuť. Našťastie. Vďaka Kisekimu sa možnú hrozbu podarilo odvrátiť.
Yoko si však uvedomila jednu vec. Takto to už nesmie pokračovať. Nie len že bola slabá, nemala démona v sebe absolútne pod kontrolou. Vedenie Kiri bolo príliš zaneprázdnené, aby sa zaoberalo otázkou démona. Yoko teda šla úplne bokom, čo ju trápilo ešte viac. Začala sa dištancovať od vlastnej rodiny, pretože nevidela zmysel v tom udržiavať kontakt s tými, ktorí jej strpčovali život – údajne zahanbovala meno rodiny svojou neschopnosťou. Tým dosiahli jedine to, že sa jedného dňa zdvihla, zbalila a jednoducho odišla bývať do vlastného. Spretrhala akékoľvek putá medzi ňou a jej rodinou, okrem brata Katara, s ktorým ešte aký taký kontakt udržiavala. Vzdala sa svojho priezviska, Terumi. Vzdala sa svojho doterajšieho života, aby mohla žiť v pokoji, medzi ľuďmi, ktorí sa jej vyhýbali, ako sa len dalo. Vyhovovalo jej to. Tichý spôsob života sa jej páčil, ale predsa. Cítila sa neúplná, zlomená a prázdna. Chýbal jej klasický kontakt s ľuďmi, bezstarostné debaty a možno aj srandičky. Jej jediný spoločník, Chōmei, sa s ňou často nezhováral. A ak už, tak neviedli dva krát príjemný rozhovor. A hoc na prvý pohľad Yoko pôsobila ako chladná osoba, skutočnosť bola iná – svojej pozitívnej stránky sa nedokázala zbaviť snáď nikdy. Je pravdou, že občas sa jej naskytla možnosť rozprávať sa s cudzincom, ktorý pochopiteľne nemal ani poňatia, kým je. Vtedy vystupovala ako pomerne príjemný spoločník, s ktorým sa dalo debatovať o všetkom – od politickej scény až po najlepšiu značku čokolády. Takto žila Yoko asi...mesiac. Jej misie boli primitívne, avšak primerané jej ranku a odmena z nich jej bohato stačila na splácanie nájmu a podobne, avšak nedá sa povedať, že by žila na vysokej nohe. Jednoducho, jej život bol pomerne normálny. Až na tú veľkú samotu, ktorá ju pohlcovala čoraz viac. Nie je to nič príjemné, ale hold, život je už raz taký. Nemôže byť vždy perfektný. Práve toto držalo Yoko jakž takž pri zdravom rozume. Verila, že bude lepšie. A veruže bolo.
Jej život nabral úplne iné otáčky, keď sa jedného dňa Chōmei začal pýtať von. A vieme akým spôsobom. Nie dva krát príjemným. Yoko bola sama vo svojom byte, a práve dnes nebol ani jeden z jej susedov doma. Bol totižto klasický pracovný deň, všetci boli v práci. Rodiny v tejto „bytovke“ nebývali, pretože by nemali kde uložiť deti. Šlo totižto o byty menších rozmerov, vhodné pre ľudí chcejúcich žiť osamote. Vieme si predstaviť fakt, že Yoko bola príliš zničená na to, aby dokázala Chōmeiovi nejak väčšmi vzdorovať. Jej psychická úroveň bola nízko, na hranici so šialenosťou, avšak ďalej sa nedostala. Samozrejme, bolo by to prebiehalo bez problémov, keby Chōmei nespomenul jednu vec – nula. Nazval Yoko neschopnou a zbabelou nulou. Nenávidela to. Nikdy ňou byť nechcela, nechcela klesnúť na samotné dno. Dokázať druhým, že nie je neschopná. O to jej šlo. Naštartovalo ju to. V priebehu pár sekúnd sa troska zmenila na starú dobrú Yoko s ohňom v očiach. Stála pred ním. Bez strachu, plná odvahy dokázať mu, že si nemôže robiť len tak čo sa mu zachce. Aké prekvapenie to bolo, keď Yoko jedným pohybom strhla pečať z brány. Akým prekvapením bolo, keď po Chōmeiovi vypálila celý arzenál zbraní a použila proti nemu jeho vlastný prach. Avšak ešte väčším prekvapením bolo, keď stála pred ním bez toho, aby sa vôbec chcela vyhnúť útoku. Mieril na ňu svojim veľkým rohom. Stačil jeden zásah a ostala by z nej placka. Nič. Dívala sa priamo naňho, rovno do jeho očí, ktoré videla cez jeho otvory v jeho helme.
„Viem, že to sám nechceš! Prieči sa ti to!“ Jej hlas bol čistý, bez jediného záchvevu. Znela tak...odhodlane. Verila si. V tej chvíli sa roh tesne pred ňou prudko vytočil zo svojho smeru a vrazil tesne za ňou. Jeho tvár bola priamo nad ňou. Neodťahoval sa. Díval sa priamo na ňu.
„Nechcem ti zle, a nikdy som ani nechcela. Tým, čo robíš, strpčuješ život nám obom. Ale to nemusíš.“ Natiahla ruku k jeho helme, venujúc mu jemný, úprimný úsmev. Díval sa priamo na ňu. Cítila to. Doslova ju prepaľoval. Čo mu však behalo hlavou, nevedela posúdiť. Niečo tu však bolo. Niečo, čo ho zastavilo od toho, prebrať nad ňou plnú kontrolu. Ale nezastavilo ho úplne. Zdvihol sa a opäť zaútočil. Dokonca sa pripravoval vypáliť Bijūdamu, ale neúspeľne, pretože v tej chvíli...dorazila pomoc v podobe Fūinjutsu špecialistov, ktorý ho proti jeho vôli spratali späť do svojej klietky a Yoko zabezpečili novou pečaťou, o čosi lepšou, než bola tá stará. Tak, podarilo sa im zdemolovať poschodie, v ktorom Yoko bývala. Našťastie sa ale nikomu nič nestalo.
Len ťažko pochopiť, čo sa v ten deň udialo. Toto správanie nebolo normálne. Neobyčajné. Zvláštne. Nepochopiteľné. Chōmei sa stiahol tak, že ho nebolo niekoľko dní ani len vidieť. Cítiť. Nič. Ako keby zmizol a zanechal po sebe prázdnu klietku, v ktorej pretrpel už nejaký ten čas. Vedenie Kiri sa už ale konečne rozhodlo zakročiť, pretože si uvedomilo, že pokiaľ to ostane takto ako to je, bude znamenať veľké nebezpečenstvo. Neskúsený, netrénovaný Jinchūriki = časovaná bomba. Yoko však odmietala trénovať s ľuďmi cudzími, takými, ktorí jej mohli tak prd makový rozumieť. Kontaktovala preto Soratu Yotsukiho, jedného z mála Jinchūriki, ktorý mal svojho démona plne pod kontrolou. Vyhovel jej žiadosti, sľúbil jej pomoc. Yoko po dohode s Mizukagem odcestovala. Opustila svoj domov na dobu neurčitú – jednoducho, kým jej tréning neskončí. Dovtedy sa nemienila vrátiť.
Yoko skončila so Soratom na ostrove zvanom Korytnačí ostrov. Nebolo to prvý krát, čo sem prišiel nejaký Jinchūriki trénovať. Bolo to jedno z tých najvhodnejších miest, a zároveň jeden z mála, kde má človek pokoj a dostatok priestoru. Prvé také tie „tréningy“, ak sa to tak dá nazvať, ale dajme tomu, spočívali v rozhovoroch, dokonca priamo s Chōmeiom, ktorý vo väčšine komunikoval len s Gyūkim. Akosi sa vyhýbal rozhovorom s Yoko, ani sa na ňu nepozrel. Kompletne ju ignoroval. Sám Gyūki tvrdil, že ho tak správať sa ešte nevidel. Čosi tu nebolo tak úplne v poriadku...inak, než je to bežné. Ale čo? Ako to zistiť, keď sa Chōmei vyhýbal priamym odpovediam? Darmo ho Yoko prosila o chakru pre tréning, neodpovedal. Musela si ju brať násilne, bez jeho povolenia. Chýbalo jej však to jeho podrypovanie. To ticho, s akým sa stretávala, ju ubíjalo, i napriek faktu, že nebola sama. Chōmeiov hlas už brala ako svoju súčasť a bez neho...to nebolo ono. Cítila, ako keby zmizla nejaká jej časť. Ale tak, nemohla robiť nič, s chakrou musela pracovať bez jeho prítomnosti. Ani sa nesnažil nejako prebrať kontrolu. Ako keby mu to bolo všetko jedno. Darmo sa pýtala Soratu, či to je normálne, nevedel jej odpovedať. Ani Gyūki nie. Jeho vlastný brat, ktorý ho poznal lepšie než ktokoľvek zo smrteľníkov. Je čudné povedať, že Jinchūriki smúti za Bijūom, ktorého nemal pod kontrolou a ktorý mu strpčoval život od samého začiatku, nie? Ale u Yoko to tak bolo. Zvykla si naňho až tak, že si nevedela odvyknúť. Tušila, že by bez neho už viac nemohla žiť. Ani to nebolo možné. Ak by ho niekedy odpečatili, umrela by. Bolo jej predurčené žiť s ním až do konca, nech už to bolo akokoľvek dlho. Po vyčerpávajúcich dňoch chodila sama na kraj ostrova, stále pod ten istý strom, kde si zvykla spievať. Potichu, tak, aby nerušila ako Soratu, tak aj zvieratá, ktoré tu pobývali tiež. Pomáhalo jej to vyrovnať sa s tou prázdnotou, ktorá jej momentálne v hrudi zívala.
Prečo mi neodpovedáš...? Prečo ma tak ignoruješ? Pýtala sa každý jeden večer. Ale nedostalo sa jej odpovedi.
Ubiehali dni. Týždne. Mesiace. Nemenilo sa to. Chōmei zaryto mlčal, kým Yoko bola čím ďalej, tým lepšia v manipulácii s jeho chakrou. Zvládla prvý stupeň Jinchūrikiho na 100%, bola schopná využívať jeho plný potenciál, ako aj perfektne lietať. Presne tak. I v tomto stupni sa jej z chakry sformoval pár krídel, ktoré jej poskytovali túto možnosť. Yoko si to nesmierne užívala, milovala, keď sa jej vietor hral s vlasmi, keď mohla vyletieť až niekde k oblakom a z výšky, vtáčou perspektívou, sledovať zem pod sebou. Učila sa rôzne manévre, piruety, prudké výpady. Čokoľvek. Bola to jedna z činností, ktoré ju nenechali vnímať tú prázdnotu. Zabudla, pretože sa tešila z lietania. Sorata bol na Yoko hrdý, a zároveň bol rád, že aspoň na chvíľku môže zabudnúť, pretože sám videl, že sa trápila. Nemohol s tým však urobiť nič. Len dúfať, že sa to napraví. Tak či tak, bude neskôr Yoko potrebovať jeho spoluprácu, aby bola schopná používať všetky premeny a celý rozsah jeho síl. Malo to však svoje výhody, Yoko nebola vystavovaná tak veľkému nebezpečenstvu, ako to býva bežne.
A možno jeho spoluprácu ani nepotrebovala k tomu, aby docielila to, čo chcela. Každým dňom sa Yoko zlepšovala. Prestala vnímať prázdnotu. Akosi to opadalo. Zvykala si na nový režim, ktorému ju Chōmei vystavil. Nechodila viac už na to isté miesto a nespievala. Nepremýšľala nad ním. Zdalo sa, že naň kompletne zabudla, ale nebolo tomu tak. Snažila sa len prekopať svoj život tak, aby sa už viac netrápila nad vecami, s ktorými už nič neurobí. Plne sa sústredila na svoj tréning so Soratom, ktorý si jej zmenu všimol a bol rád. Pretože sa tak nemusel zbytočne báť o to, čo s ňou tá vnútorná prázdnota urobí. Z nich dvoch sa stali pomerne dobrí kamaráti. Nie, nebolo medzi nimi nič viac. Sorata mal svoju priateľku, ktorú sem tam navštevoval. Yoko bola sama, to áno, ale tak jej to vyhovovalo snáď najviac. Mala o niekoľko zbytočných starostí menej.
Sorata mal, čo sa týka Yokinho výcviku, metódu na precvičovanie si schopností v praxi a to častou návštevou menších dedín, ktoré ponúkali prácu – misie zamerané na likvidáciu osôb, prevažne nukeninov. Prakticky sa z nich oboch stali lovci, resp. z Yoko, ktorá sa nemálo krát dostala to hraničných situácií, kde jej vážne o život šlo. Jedna misia, tá, kde sa opäť všetko obrátilo o 180°, by ju stála priam život, nebyť náhlej zmeny, ktorá sa udiala. Malo ísť o klasickú misiu – likvidácia menšej skupiny nukeninov, ranku C-B, čiže nič, čo by naša modrovláska nemohla zvládnuť. Avšak, pravdou bolo to, že vzhľadom k faktu, že Yoko i Sorata boli v týchto dedinách pomerne známi a povrávalo sa o tom, že obaja v sebe nesú démonov, vzbudili záujem u pátračov po veľkej moci – zhodou náhod išlo o tých, ktorí túžili po sile chvostového démona. Bola to teda pasca. Informácie o údajných nukeninoch sa so skutočnou ani zďaleka nezhodovali. Ich ranky boli vyššie. Omnoho vyššie, než bola tá Yokina. Ale ani jeden z nich nemal kam ujsť. To, že sú v pasci, si uvedomili krátko po tom, čo ich vodca menšej skupinky oboznámil so svojim plánom. Extrahovať démonov z nich, následne ich zapečatiť do seba. Čo iné by tak asi aj mohli chcieť, že áno? Začal sa teda boj. Boj, kde išlo o životy im obom. Vzdorovali. Bojovali tak urputne, ako sa to na pravých shinobi patrí, bez štipku strachu. Kým boli blízko seba, chránili si vzájomne chrbát, akosi nepriatelia nemali šancu ich nejako väčšmi zraniť a oslabiť. Spoločne tvorili naozaj mocnú dvojicu, i napriek faktu, že Yoko ovládala len základný stupeň démona, a v tom ďalšom bola asi tak len...v polovičke. Napriek tomu však nebola pozadu. Ale...neskôr, po tom, čo nepriatelia videli, že takto to nejde, sa im podarilo rozdeliť ich. Toto mal byť koniec Yoko, pretože ju o samote bolo jednoduché poraziť. Sama sa A a S-rankovým shinobim rovnať nemohla. Na to bola príliš slabá a neskúsená. Nemal jej kto kryť chrbát. A tak, stalo sa to, že skončila pribitá k zemi, neschopná pohybu, dokonca ani násilného odobratia chakry od démona. Strácala vedomie pre veľkú stratu krvi, s čím sa organizmus nevedel vyrovnať. Sorata nebol schopný pomoci, pretože sám bol zatlačený úplne do kúta. Dívala sa do tých krvilačných, šialených očí. Nezračilo sa v nich ani trocha milosti. Len...chlad. Bezcitnosť. Toto mal byť koniec jej dní. Ale nebol. Nebol, pretože sa vo vnútri ozval hlasný rev. Yokine telo naplnila mocná chakra a dokonale ju prebrala. A nie len to. Cítila i obrovskú radosť, pretože démon bol späť. Jeho chakra ju dokonale pohltila, vstúpila do druhého stupňa, ktorý zatiaľ ovládala tak na 50%, ale s jeho pomocou...to bolo na 100%. Nikto také nič nečakal, svojho prekvapeného väzniteľa zasiahla takou silou, že sa už nepostavil a na zvyšok vypálila znenazdajky Bijūdamu, ktorá ich síce priamo nezasiahla, ale prerušila ich formáciu a tak Sorata dostal šancu na útok. Porazili ich. Spoločnými silami. Napriek tomu však Yoko skončila v nemocnici v najbližšej dedine. Krátko po tom, čo sa jej s pomocou Gyūkovou podarilo vrátiť sa do ľudskej podoby, pretože s tým stále mala problém.
Od tej doby to šlo o čosi ľahšie. Chōmei bol späť a vďaka tomu Yoko získala chuť ďalej pokračovať vo svojej ceste plnej prekážok. Nezistila, prečo sa s ňou démon tak dlho nerozprával, ale už snáď ani nemalo cenu sa na to vôbec pýtať, keď bol zase s ňou. Ako vždy, nie dva krát prívetivý, ale už to nebolo tak hrozné, ako kedysi. Vyzeralo to, že je k nej o čosi zhovievavejší a priateľskejší. Ale že by sa to dalo nazvať nejakým priateľstvom...tak to nie. Napriek tomuto faktu sa s ním Yoko dennodenne rozprávala, trávila s ním ohromné množstvo času. Ako keby si chcela vynahradiť ten dlhý čas bez neho.
Yoko postupovala rýchlo. Bola veľmi učenlivá, dokázala si priznať chybu a poučiť sa z nej. Sorata bol na ňu právom hrdý. Predsa len. Zdokonalila druhý stupeň. Následne prišla čiastočná premena a potom úplná. Tá, ktorá sa stala symbolom dokonalého splynutia s démonom a jeho ovládnutia. Koľko trvalo? Niečo cez jeden rok. Viac ako dvanásť mesiacov plných drenia. Samozrejme, nastali i časy, kedy mala pocit, že to nezvládne a chcela to vzdať. Ale preto tu bol Sorata. To on jej bol obrovskou podporou. Záležalo mu na nej, ako to u správneho učiteľa má byť. Bol prísny. Ale tak donútil modrovlásku k ešte väčšiemu snaženiu! A výsledok teda stál za to. Jej snaha sa vyplatila. Zaradila sa medzi tých pár Jinchūriki, ktorý zakončili takúto cestu úspešne. Zvládla toho viac, než mnohí iní. Zbavila sa ťažkého bremena, ktoré ju toľké roky ťažilo. Sorata jej navrhol možnosť ostať tu ešte nejaký ten čas. Predsa len, šlo o pomerne pokojné a krásne miesto. Avšak jej tá jej rodná dedina chýbala, ako i ľudia v nej. Túžila sa tam vrátiť a zistiť, čo sa po tých dvoch rokoch zmenilo. A hlavne, prihlásiť sa späť do aktívnej služby, už ako schopná kunoichi s plnou kontrolou nad svojim démonom.
Zaujímavosťou je ale i to, že krátko po tom sa medzi ňou a Chōmeiom začal rodiť priateľský vzťah. A to hlavne vďaka tomu, že Yoko zistila ,že sedmička je pomerne veselý démon, čo pred ňou skrýval pomerne dlhý čas. Uvedomila si, že s ním má viac spoločného, než by sa mohla kedy vôbec nazdávať. Sadli si po povahovej stránke. Napokon i zistila, že práve to bol dôvod, prečo sa Chōmei stiahol. Pripomínala mu svojim chovaním Fū – jeho dávnu jinchūriki, ktorú mal nesmierne rád. Avšak to už je zbytočné riešiť. Hlavné je, že medzi nimi už nie je taká nevraživá atmosféra, ako kedysi. Zdá sa, že svitá na lepšie časy. Pre nich oboch.
Naposledy upravil Yoko Terumi dne Sun Mar 13, 2016 9:05 am, celkově upraveno 4 krát
Yoko Terumi- Tokubetsu Jounin (Nanabi no Jinchuuriki)
- Počet příspěvků : 278
Registrován : 10. 02. 14
Re: Yoko Terumi
Hezky šílený životopis. Upřímně řečeno, dost jsem se u něj pobavila. Sice je tam docela dost příměrů k současné době, ale dalo se to docela dobře přehlédnout. xD
POVOLENO.
POVOLENO.
Killunia- Chuunin
- Počet příspěvků : 500
Registrován : 15. 07. 13
Age : 28
Location : Helsinki, tož to je jasné, ne?
Re: Yoko Terumi
Pokračujem <.<
Yoko Terumi- Tokubetsu Jounin (Nanabi no Jinchuuriki)
- Počet příspěvků : 278
Registrován : 10. 02. 14
Re: Yoko Terumi
Ak by to bolo možné, rada by som sa s Yoko vyšvihla na Jounina ^^
Yoko Terumi- Tokubetsu Jounin (Nanabi no Jinchuuriki)
- Počet příspěvků : 278
Registrován : 10. 02. 14
Re: Yoko Terumi
Prepáč ale nemôžem povoliť postup o dva ranky. Každopádne tak nejak tuším že to máš kvôli Nanabi nie? Aj B ranky mávajú výnimočne povolenú S rankovú techniku tak by si ju mohla využiť na ovládanie tvojho Bijuu, keďže už ju máš pomerne dlho.
Goku- Nukenin (A-rank) *ADMIN
- Počet příspěvků : 781
Registrován : 14. 07. 13
Re: Yoko Terumi
Ach. Ono sa to berie takto, gomen, moja chyba.
Jasné, taký rank som chcela práve kvôli nemu, ale pokiaľ teda stačí na to B-rank, tak to potom beriem. ^^
Jasné, taký rank som chcela práve kvôli nemu, ale pokiaľ teda stačí na to B-rank, tak to potom beriem. ^^
Yoko Terumi- Tokubetsu Jounin (Nanabi no Jinchuuriki)
- Počet příspěvků : 278
Registrován : 10. 02. 14
Re: Yoko Terumi
Okej tak Tokubetsu Jounin Yoko - teším sa až si to prečítam
Goku- Nukenin (A-rank) *ADMIN
- Počet příspěvků : 781
Registrován : 14. 07. 13
Similar topics
» Yoko Uzumaki
» Kataro Terumi
» Yoko Ayme
» Yoko Uzumaki [TSUKIGAKURE CHUUNIN]
» Jazero v Kirigakure (Kiseki x Yoko)
» Kataro Terumi
» Yoko Ayme
» Yoko Uzumaki [TSUKIGAKURE CHUUNIN]
» Jazero v Kirigakure (Kiseki x Yoko)
Naruto Stories: Go on - Revival :: RPG hra :: NS - Revival :: Postavy :: Povolené postavy :: Kirigakure
Strana 1 z 1
Povolení tohoto fóra:
Nemůžete odpovídat na témata v tomto fóru