PARK SHIROGUMO

Ja som si niečo prial hneď, keď som ju videl ale to bolo niečo, čo som si prial takmer vždy, len som dúfal, že to raz výjde. "Prial, len kto vie, či sa to splní." Usmial som sa na ňu a pri tom si ju tak s blízky prezrel ale radšej som ju pustil a trocha sa vzdialil, predsa len som nechcel, aby jej to bolo nepríjemné. Predsa len som tým vstúpil do jej osobného priestoru a k tomu už s predtým sa mi zdalo, že má asi tak trocha problém s "námluvami" alebo, ako by som to nazval. "A ak aj nie, mne tak dúfam, že aspoň tebe bude to šťastie priať." Poprial som jej uprímne a mieril som k zábradliu tohto parku, ktorý bol naozaj vysoko a bol tu odtiaľto pomerne dobrý výhľad.

Hmm... s toho, aká je môžem skonštatovať, že asi zažila niečo nepekné. Aspoň som si to myslel, lebo jej správanie mi to naznačovalo. "Budem len rád, ak áno." Vždy je lepšie si ale predstavovať to lepšie, zlepší to náladu a je aspoň nejaká nádej. Keď som podišiel k zábradliu oprel som sa oňho a pozrel som sa do diaľky. Nielen že tu bolo krásne vidieť nebo ale aj okolie aj keď len to dedinské, lebo sa tam svietilo. "Dlho som tu nebol, no ako anbu som tu často pozoroval dedinu." Bolo to predsa len vysoké tiché miesto s krásnym výhľadom a svojím zvláštnym čarom.

"To aby som ťa tou mojou poriadne poprevádzal, predsa len sú tu miesta, ktoré sa oplatí prejsť." Niekedy by som normálne nadával na to, že som všímaví ale zas niekedy to je aj výhodné. "Hmm ale mohlo by sa tu dať lepšie zábradlie, aj keď sa to ešte nestalo, tu by sa sebevrahom dobre skákalo." Povedal som zo smiechom, lebo som to myslel, ako žart.Možno trocha nepekný ale každý mal iný štýl humoru."Možno ma ale niektorí shinobi privedú k tomu, že si skočím ja." Predsa len vážne tu boli niektoré taký, čo ma vedeli poriadne vytočiť.

"Našťastie nie ale kto vie, čo bude časom." Aj tak to ale našťastie tak zlé nebolo no príchod niektorých shinobi bol vždy "potešujúci" až z toho chcel niekto vážne zošalieť. "V dedine by si sa mohla ísť pozireť ešte tak na námestie alebo na rozhľadňu. Je tam ešte lepší výhľad, ako tu. Alebo ak by si chcela mohla by si si zájsť aj do onsenu." Mrkol som na ňu ale nemyslel som to nijak úchylácky, skôr som si chcel len rýpnuť. Aj keď s ňou by som si kľudne do zmiešaných lázní kľudne zašiel. "Nó a potom mimo dedinú sú aj hory, ktoré sú nebezpečné ale ak sa dostaneš na určité miesto stojí to za to alebo ešte popríde náš proslulý ostrov." Ja som to tu mal poriadne prechodené, takže by som ju naozaj vedel povodiť po pekných miestach.

"Takže nejakú časť dediny predsa len poznáš." Skonštatoval som po tom, čo povedala. Aj keď možno bude chcieť ukázať aj tie ostatné miesta o ktorých som hovoril. "Ak chceš kľudne budem pokusný králik a môžeš si zatrénovať so mnou." Ponúkol som sa jej aj keď je pravdou, že som nerád bojoval proti dievčatám ale ako shinobi som si vyberať nemohol.

"To si píš, že viem." Povedal som naoko pravdivo, lebo som sa tak len tváril. Keď mi podala ruku začal som si ju prezerať a prstom som prešiel, po čáre života, ktorá bola pomerne dlhá. "Hmm ... vidím to na naozaj dlhý život ale .." Zatváril som sa záhadne a pokračoval som. "Vyzerá to, že budeš mať veľa starostí v budúcne, je tam okolo teba veľa malých ľudí, možno detí." Zasa som sa zamyslel a pozeral som k nej ruke s tým, že som si potreboval rozmyslieť, čo poviem ďalšie."Vyzerá to tak, že to sú tvoje deti ... je ich 12." Teraz si určite musela uvedomiť, že si z nej robím srandu ale ja so ešte aj tak pokračoval, lebo ma ešte niečo napadlo. "Dokonca vidím aj tvojho priateľa! Sedí na gauči a v ústach má dútník, je urastený a pekný vyzerá to, že sa budeš mať dobre" To už bol len taký menší dodatok, aby som to už mohol ukončiť. "Hmm už sa mi začína strácať signál a obraz sa rozmazáva, viac ti asi nepoviem."Zatváril som sa už, len nevinne, že ja nič, ako keby som niečo vyviedol. Ruku som jej potom pustil ale predtým som ju aj tak prstom pošteklil na dlani, možno preto ten výraz.

Keď ma šťuchla pozrel som na ňu lišiackým pohľadom, vyzeralo to tak, že jej to chcem oplatiť ale neurobil som to, zatiaľ. "Vieš, že niečo také by sa hodilo? Ty vieš masírovať?" Opýtal som sa, lebo niečo také ma zaujímalo, predsa len aj ja sám som sa to chcel naučiť. Ak raz budem mať priateľku určite sa to hodiť bude. Ja by som to mohol naučiť ju a ona by mi potom mohla robiť masáže! "Ak hej mohla by si ma keď tak niečo naučiť, ako na to." Prezradil som jej, prečo som sa pýtal.

Naozaj je veľmi praktické mať také skúsenosti a vedomosti, ako má ona. K tomu to teraz vyzeralo tak, že niečo z toho, čo ona vie predá mne. Kto vie, ako mi niečo také vôbec pôjde. Predsa len som nemal až taký dobrý cit, keďže využívam pomerne dosť hrubú silu ale mám dobrý dohľad.  Potom ale povedala, že tu vonku to asi dobré nebude a mňa v tej chvíli napadli, len dve miesta, kam by sme mohli ísť. "Ak by si chcela mohli by sme zájsť ku mne." Možno sa jej to ale mohlo zdať divné, také pozvanie, preto som prehovoril po menšom odmlčaní zasa. "Alebo by sme mohli ísť rovno do onsenu a tam už by som to nejako vybavil." Predsa len byť na postu Kage malo aj nejaké výhody.

Ja som vedel, že bude dobré navrhnúť aj tú druhú možnosť. "Tak, teda poďme." Povedal som a obrátil som sa smerom od zábradlia a pomaly som vykročil smerom k onsenu. "Keď som bol malý, kedysi som ulicou, kde je onsen nechcel ani chodiť, bývala strašideľná." Povedal som zo smiechom. Kedysi som aj mohol niečoho takého báť, to boli v tedy krásne časy.