VĚZENÍ

pro **Yorimi Sonoe** Thu Apr 24, 2014 11:49 am

First topic message reminder :

pro Tatsumaki (Oga) Sun Feb 01, 2015 2:16 pm

Trocha som sa zamračil a pohľadom som raz prešiel s jedného Anbu, na druhého. Ani jeden očividne nemienil odísť a ona ich nemienila odvolať... aká to otrava.
"Nah taká prekrásna žena ako vy, mi pokojne môže tykať slečna Seishin." Usmial som sa. Naozaj to mohlo vyzerať, že sa odpovede vyhýbam.
Existoval jeden veľmi dobrý spôsob, ako presvedčiť ostatných o tom, že hovorím pravdu. Povedať ju, opísaný, okresanú a pozmenenú, ale v podstate stále pravdu.
"Dobre teda." Prikývol som, sadol som si normálne, naklonil som sa k Yune a dlane som si založil do seba, zatiaľ čo som si ruky oprel o kolená.
"Moje meno je Oga Takakui. Som majiteľ istého baru v jednej menšej dedinke ktorá snáď ani len nemá meno. Pochádzam z obyčajnej rodiny. Narodil som sa na území zeme čaju. Naučil som sa rozprávať keď som mal tri roky, písať som sa naučil v piatich a využívať základy chakry chvíľku po tom. Môj život je vlastne celkom nudný. Bol som farmárom po mojom otcovi. Každopádne mama bola shinobi, takže ovládam aj niečo málo z tohto odvetia. Nikdy som nemal príliš núdzu o peniaze no vždy som mal radšej viac peňazí, než menej. Moje kroky ma pre to z farmárskeho prostredia zaviedli skôr do toho shinobi prostredia. Pracoval som ako potulný shinobi a chodieval z dediny do dediny. Moje schopnosti popravde nikdy neboli excelentné no nejakým spôsobom som sa dokázal uživiť, a ešte si aj zarobiť. Nakoniec som si za na šetrené peniaze kúpil bar, čo bol vždy môj sen." Dúfal som, že jej to stačí. Musel som sa však ku koncu pousmiať a oprieť sa o stoličku, na ktorej som sedel.
"Poviete mi niečo o sebe slečna ? Dalo by sa povedať, že som o vás zachytil pohľadom." V mojom hlase bol istý druh nádeje. Moje slová neboli tak úplne klamlivé predsa len, som si pred tým zapísal jej meno aj do mojej knihy.

pro **Seishin Yuna** Sun Feb 01, 2015 2:35 pm

Jeho slová som nebrala vôbec vážne, prečo by som aj mala, že? Komplimenty ma v bežnom živote zvykli potešiť, ale teraz som si bola istá, že to nepovedal len tak. Buď sa chcel vyhnúť odpovedi, alebo si možno myslí, že ma týmto nejako obmäkčí...Kto vie. Myslím, že ostanem radšej pri vykaní. Odvetila som a založila si ruky na hrudi, pričom som sa oprela o operadlo stoličky, nech som od neho čo najďalej. Nepáčil sa mi. Otázka, na ktorú mi odpovedal, nebola ani tak dôležitá. Jeho minulosť, ktorú tak zvláštne opísal, ma nezaujímala. Otázky tu kladiem ja, nie vy. Nie je mojou povinnosťou vám niečo o sebe povedať. V tomto som bola veľmi opatrná, napadlo ma, že by trebárs v budúcnosti mohol takéto informácie o mne využiť, práve z tohto dôvodu som mu okrem mena nemienila vyzradiť absolútne nič.
Preverte jeho meno, zistite mi o ňom čo najviac možných informácií, zamerajte sa hlavne na jeho register trestov. Zaujímalo by ma, či sa tento chlapík niekedy dopustil nejakého priestupku. ANBU prikývol a zmizol v obláčiku dymu, druhý tu ostal. Čo ste tu pohľadávali? Položila som mu ďalšiu otázku a očakávala som okamžitú odpoveď, bez žiadnych omáčok typu - ste krásna, zaujímate ma a podobne.

pro Tatsumaki (Oga) Sun Feb 01, 2015 2:45 pm

"Ah.. aká to škoda." Povzdychol som si a výraz v mojich očiach, na chvíľku klesol. Pokrčil som ramenom. Popravde mi mi od nejs tačilo počuť aj nejakú somarinu typu, obľúbenej farby a podobne. Čisto zo zaujímavosti.
Musel som sa pousmiať. Nemohol som tomu zabrániť aj cez moje úžasné ovládanie mimiky. Jej príkaz k Anbu ma naozaj pobavil. Ako keby boli schopný niečo nájsť o človekovi, ktorý bol Anbu ešte v časoch, kedy sa ani neplánovalo vytvoriť organizáciu Shuuketsu ktorá pôsobila v Iwe. nenájdu na mňa jedinú vec, keďže som bol pri mojom prijímatí pod Anbu jednotky "vymazaný" zo všetkých záznamov, ktoré mohli existovať.
Na jej otázku som však odpovedal bez mihnutia okom.
"Bol som najatý na vykonanie atentátu. Cieľom mali byť obchodníci a civilisti. Netuším prečo. Typujem to však na ochromenie obchodu ktorý bol vždy silnou tránkou Kumogakure no sato." Povedal som to bez pohnutia jediného svalu na mojej tvári (s výnimkou úst samozrejme). Skôr jej to mohlo prísť, ako keby som jej oznamoval holý fakt, bez nejakých emócií. Ako keby som jej práve hovoril, že som splnil misiu pri ktorej som mal chytiť zatúlanú mačku.

pro **Seishin Yuna** Sun Feb 01, 2015 3:28 pm

Prekvapilo ma, že mi priamo odpovedal na moju otázku, čiže asi donucovacie prostriedky nebudú potrebné. Priznal sa. Vedela som, že ste to spôsobili vy. Nikto iný by totiž takto pokojne v takejto situácii nereagoval, že?.
Odrazu sa vedľa mňa zjavil ANBU, presne ten, ktorému som nariadila preveriť ho. Zašepkal mi čosi do ucha a ja som sa zamračila. Otočila som sa späť naňho a premerala si ho od hlavy po pás, aspoň len to som kvôli stolu bola schopná vidieť. Je zaujímavé, že ste zmizli zo záznamov. Ako je to možné, som tušila, ale to až neskôr. Trochu som odbočila od témy, no, takže, kto presne vás najal?
Že by opäť Reina Kana, ktorá sa priam vyžívala v napádaní Kumo? Alebo snáď nejakou organizáciou? Obyčajným človekom? Pre vyriešenie tohto prípadu bola táto informácia nesmierne dôležitá.

pro Tatsumaki (Oga) Sun Feb 01, 2015 3:35 pm

"Ja som zo záznamov nezmizol slečna, nikdy som v nich nebol." Pousmial som sa a následne som len prikývol na jej prvú vetu.
"Mýlite sa. Ten mladý muž reagoval rovnako ako ja. Ľudia ktorý sú zvyknutý na smrť, ju berú inak než niekto hmm.. povedal by som normálny." Na tom však tak úplne nezáležalo. Jej ďalšia otázka mi na tvári znova vytvorila menší úsmev.
Tak... na koho to zvaliť... Konoha? Kiri? Tsuki? hmmm... nie, to by mi buď nezožrali, alebo by mi to k ničomu nebolo, lebo by som poprel moje predošlé slová. Pomyslel som si a pozornejšie som si prezrel ženu, ktorá ma vypočúvala. Zatiaľ to išlo celkom dobre. Spomenul som si na stretnutie s celkom zaujímavou osobou, proste dokonalé.
"Takao Hanare, Podľa toho čo viem, je to nejaký maník z fanatickej organizácie menom Hakuei. Má pod sebou ľudí ktorý by bez váhania siahli na svoj vlastný život, keby že im to prikáže. Neverili by ste čoho sú schopný." Znova som to povedal pokojne. S týmto mužom som sa reálne stretol, takže to nebola tak úplne lož.

pro **Seishin Yuna** Sun Feb 01, 2015 5:29 pm

Nikdy nebol v záznamoch? Čo to malo znamenať? Ten chlap, prosím pekne, je človek, ktorému verím a viem, že by takéto niečo nikdy neurobil. Navyše mám prehľad o tom, kde sa približne v ktorom čase nachádzal. Keby to tak nebolo a Nataa by som nepoznala, kto vie, či by sa podozrivým nestal i on, teda v mojich očiach.
Rozhostilo sa krátke ticho. Prižmúrila som na Ogu oči a nadvihla obočie. Chvíľu trvalo, než prehovoril. Nad čím premýšľal? Váhal snáď nad odpoveďou? Nad tým, či prezradiť toho, kto si ho údajne najal? Alebo snáď premýšľal nad tým, na koho to zvaliť? Akosi som mu i po tej jeho odpovedi nechcela veriť. Ešte sa mi nestalo, že by niekto len tak prezradil meno nadriadeného, teda, vždy sa to tak stalo, ale až po použití istých prostriedkov. Čo vás viedlo k tomu, aby ste mi len tak vyzradili meno toho, kto vás najal? Pokiaľ to tak vážne je, buď ste mali medzi sebou dohodu alebo vám sľúbil tučný balík prachov. Pochybujem, že by vám ich predal skôr, než svoju prácu splníte. Navyše mi nejde jedna vec do hlavy. Prečo by najímal vás, keď ako vravíte, má pod sebou kopu ľudí, ktorí by túto prácu preňho s radosťou urobili a nezradili ho? Bola som zvedavá na to, ako mi objasní toto. Očividne šlo o človeka, ktorému sa nedalo veriť, a pokiaľ si ho ten Takao Hanare vážne najal, asi bude mať pekné nervy, keď sa dozvie, čo tento Oga urobil.

pro Tatsumaki (Oga) Sun Feb 01, 2015 5:57 pm

Úsmev na tvári sa mi rozšíril, keď hovorila že by chlapec nič také nikdy neurobil.
"Nebudem sa s vami hádať. môžete mi ale veriť... Tie jeho oči, sú oči niekoho, kto hľadá moc. Kto pre ňu obetuje všetkých vo svojom okolí. Dávajte si na neho pozor. Len taká malá rada, nemusíte ju počúvať." Odpovedal som jej najprv na jej prvé tvrdenie. Jej ďalšie slová boli chytré, no moja inteligencia a schopnosť vymýšľať si udalosti a podávať klamné informácie, boli za hranicami normálneho človeka. Pravdepodobne za to mohli skúsenosti. Predsa len, ako Chuunin som svojou stratégiou takmer dostal S rankového nunkenina. Škoda že sa moje techniky a schopnosti, ako aj spôsob boja, od vtedy tak drasticky zmenili.
"Pred tým než vám odpoviem. Chcem sa vás spýtať. Čo viete o Hakuei?" Nečakal som však, kým mi odpovie.
"Kto povedal že mi zaplatil peniazmi?" Podvihol som jedno obočie a tajomne som sa usmial.
"Takao Hanare, je nesmrteľný. Je mu úplne ukradnuté kto čo o ňom prezradí. Čím viac ľudí o ňom vie, tým lepšiu reklamu to Hakuei robí." Tento krát som sa zamračil.
"Navyše... Možno na to nevyzerám no tiež existujú ľudia, ktorých si cením a kvôli ktorým by som obetoval tisícku ďalších. Jeden život, pre mňa nemá rovnakú hodnotu, ako druhý." Na zlomok sekundy mi myšlienky zaleteli do minulosti. Konkrétnejšie k dvom osobám. Moja maska na zlomok sekundy spadla. Bolo t práve pri spomienke, keď som v rukách držal telo Tooyi, ktorá sa obetovala len kvôli tomu, aby taká mizerná existencia ako ja, mohla žiť. Druhá spomienka zašla k "nej", jej úsmevu a hrejivým slovám. Maska síce na zlomok sekundy praskla. Nebol v nej však smútok... bol v nej hnev. Moje oči na chvíľu pripomínali niekoho, kto by svojim hnevom predčil hociktorého z ocasých démonov. Maska sa však obnovila, aj keď sám som už nič nehovoril. Tváril som sa znova celkom normálne. Na jej poznámku prečo si najal mňa a nie svojich vymletých ľudí, som len pokývol ramenom typom "jak to mám vedieť?".

pro **Seishin Yuna** Mon Feb 02, 2015 5:19 pm

Svojimi slovami o Nataovi ma tak trochu...spochybnil. Nedala som to na sebe vedieť. Premýšľala som nad tým a usúdila, že nie je to až taká lož. Mala som to snáď ale brať tak, že by...niečoho takého bol pokojne schopný i Natao? Pre moc? Vážne tak túžil po moci? Či to tak je, to budem musieť zistiť sama.
Na jeho otázku som neodpovedala, len som ho prepichla vražedným pohľadom, ktorým som mu dala jasne najavo to, čo som mu už hovorila predtým. Že otázky tu kladiem ja, nie on. Preto som mu ani na ňu neodpovedala, len som zaryto mlčala, kým teda neskončil. Zaregistrovala som, hoc len na krátku chvíľu, zmenu jeho tváre, videla som v nej pocity, smútok, bolesť, možno, ale krátko po tom to hneď zmizlo. Nemienila som sa ale starať do jeho záležitostí, rovnako ako sa on nestaral do tých mojich. Výborne. To by bolo pre dnes všetko. Vďaka tomu, že ste sa priznali dobrovoľne a bez použitia donucovacích prostriedkov vám bude udelený miernejší trest. Aký presne, o tom bude rozhodnuté neskôr. Dovtedy sa pekne budete nudiť v cele. Prehodila som si nohu cez nohu.
Stále ale neviem pochopiť, prečo ste nezmizli. Predpokladám tým pádom, že vám ide aj o niečo iné, než len o vyhodenie tržnice do vzduchu. Prišli ste snáď uloviť chvostového démona, ako si to myslel Natao? Alebo máte snáď nejaký iný plán, ktorého základom je dostať sa do dediny takýmto spôsobom? Opýtala som sa nenútene a pokrčila ramenami. Určite mal niečo za lubom.

pro Tatsumaki (Oga) Mon Feb 02, 2015 5:25 pm

Miernejší trest... paráda... pomyslel som si ironicky no nedal som to poznať. Stále mi na tvári visel ten môj prapodivný úsmev. Dokonca ja keď ma prebodla pohľadom, nah... skôr to vo mne vyvolalo emócie trocha iného kalibru, než pravdepodobne dúfala. Mal som rád ostré ženské, nebola s nimi v posteli nuda.
"Ja už si nejakú zábavku nájdem." Znova som sa pohodlnejšie oprel no na jej ďalšie otázky sa mi snáď ani nechcelo odpovedať. Ak to však znamenalo, že sa budem ešte dlhšie nenudiť...
"Môj plán nikdy nezahrňoval útek." Odpovedal som jej jednoducho. "Možno to znie divne no, nie je v tom nič viac, nič menej. Pri úteku človek veľmi ľahko zomiera." Bolato pravda... akonáhle sa človek snaží zdrhnúť z miesta činu, hneď má za nosom jednotky ktoré ho nechcú chytiť, ale zabiť.

pro **Seishin Yuna** Mon Feb 02, 2015 5:38 pm

Zaškerila som sa naňho. Zožrať mu to alebo nie? V tejto chvíli to aj tak bolo jedno. Opäť som zložila jednoduchú pečať a z roztvorenej dlane smerom k nemu vystrelilo lanko, ktoré sa mu omotalo okolo rúk a pevne ich zviazalo. Pre dnes to je už všetko. Zamrmlala som a potiahla ho, aby vstal. Následne som ho vyviedla z tejto miestnosti a zamierila som rovno k jeho cele. Nechala som lanko rozpadnúť, strčila doňho a zavrela za ním dvere. Užite si to ticho. Popriala som mu s neutrálnym výrazom v tvári, hneď na to sa otočila sa a odišla odtiaľ.
Oga tu ale neostal tak úplne sám. Pred jeho celou stáli tí dvaja ANBUovia, ktorí sa mali postarať o to, aby sa nejakým záhadným spôsobom nedostal von. (presun)

pro Tatsumaki (Oga) Mon Feb 09, 2015 7:18 pm

Po niekoľkých dňoch, ktoré som tu sedel sám, som sa nakoniec postavil a s menším zívnutím si prezrel moje šance na útek.
Pečať na chrbte nebola problémom. Vytvorili ju ešte počas môjho atentátu na tržnici, v priebehu niekoľkých sekúnd, nedalo sa spoľahnúť, že vydrží večne. Nikto mi ju počas tých dní ani neprišiel obnoviť, takže teraz bola platná asi ako tetovanie a ja som cítil, že moju chakru môžem znova využívať ako sa mi ráči.
To čo som spravil následovne, bola snáď tá najhnusnejšia vec, v mojom živote. Bol to ale dostatočne geniálny spôsob k tomu, ako "zmiznúť" z vezenia bez toho, aby ma ktokoľvek z vezenia videl odchádzať.
Postavil som sa do záchodu.. a spláchol som sa, doslova. Samozrejme som po spustení kohútika zmenil moje telo na, na prvý pohľad obyčajnú krv, ktorá sa stratila v potrubí a niesla ma a.. niesla..
(presun)

pro **Atsuka** Sun Mar 20, 2016 2:18 pm

Prechádzala som uličkami väzenia. Úprimne, z väzňov nedovolil povedať jediné slovo, žiadny pokrik, nič. Vedeli že by to dopadlo veľmi zle. Predsa len som pôvodne, ešte mimo môjho postu, mala na starosti práve toto väzenie. Bola som jeho strážkyňou, nočnou morou a väzňom zároveň. No teraz som tu bola ako Kage a neplánovala som tunajších väzňov trápiť.
Okolo mňa bola rozostúpená štvorica Anbu. Nie že by som ich prítomnosť potrebovala, skôr to bolo kvôli oficiálnym záležitostiam. Prešli sme hlavnými budovami a smerovali sme do bloku, v ktorom sa nachádzali špeciálne upravené cely. Cely, ktoré boli postavené na špeciálne prípady. Potlačovali chakru, bolo zakázané do nich doniesť akúkoľvek zbraň a tak ďalej a tak ďalej. No hlavne to boli samotky.
Nachádzala sa tu osoba, ktorú sa podarilo zajať mojim sinobi počas ich misie na jednom z území našich klientov. Mala za sebou niekoľko výsluchov, pri čom každý nebol práve najhumánnejší a mnoho pravdepodobne prekračovalo právomoci, ktoré by sme mali mať. No to bolo každému jedno. Teraz som tu bola kvôli niečomu inému.
Zastavila som sa až pred celou osoby, ktorá mala pomerne prapodivnú schopnosť. Pevne som dúfala, že sa nepokúsi o žiadnu hlúposť. Kývla som hlavou a dvere sa otvorili. Vstúpila som do naprostej tmy, ktorá tu panovala a následne sa za mnou aj zavreli. Tma ale trvala len chvíľu. Rozblikala sa neónová lampa na strope a svetlo dopadlo ako na mňa, tak aj na osobu, ktorá tu bola väznená.
"Verím, že sme sa už nejaký čas nevideli." Začala som, pri čom som si začala dievčinu premeriavať.

pro **Maimu** Sun Mar 20, 2016 11:01 pm

Spoza kútov jedného z doposiaľ najtemnejších úsekov slávneho Kumogakurského väzenia sa neozývalo nič viac než len kroky príchodiacich shinobi. Kadejaká živá duša by na tomto mieste vypustila i poslednú štípku nádeje, pričom na tých odolnejších a drzejších sa veľakrát podpísal nehumánny prístup poniektorých strážnikov. Nečudo, nejednalo sa vonkoncom o cely, ktoré by boli rezervované pre druhoradých zlodejíčkov, bezvýznamných vojenských zajatcov najnižších rankov a politických väzňov. Osoby, ktoré sem totiž zaviedol osud, boli už pred bránami budovy odsúdené k neštandardnému zaobchádzaniu a utrpeniu. Výnimkou bohužiaľ nebola ani dievčina bez mena, nachádzajúca sa v rovnakej miestnosti, do ktorej práve vstúpila súčasná raikage.

Nech už Atsuka očakávala, že za oponou temnoty pohliadne do očí komukoľvek, ako náhle tmu zahnalo jasné svetlo, mala možnosť spozorovať tak akurát doráňanú drobnú ženu bez jediného náznaku vlastnej vôle. Jej nie úplne dokonalý fyzický stav bol bezpochyby ovplyvnený tým, čím všetkým si za posledné mesiace prešla, ale u psychického to bolo obzvlášť diskutabilné. Nikdy predtým totiž neoplývala nejakou živou a optimistickou osobnosťou, pričom jej jediné známky vonkajšieho prejavu spočívali v nadmerne expresívnej reči tela. Tú však zdá sa pre nedostatok energie tak isto nemala možnosť dávať najavo. Na dievčine samozrejme nepribudli bohužiaľ iba pozostatky výsluchov, ale i čoraz znateľnejšie vlastnosti neupravenosti. Značky, ktoré nosievala pod očami, boli absolútne rozmazané, jej vlasy nezanedbateľne rozcuchané a navzdory tomu, že mala možnosť navštevovať sprchy, nechýbali ani kadejaké špinavé fľaky nielen na jej oblečení.

Donedávna neprerušované ticho sa s príchodom svetla tiež vytratilo, keď sa k drobnej ôsobke prihovorila sama Atsuka. Interakcia s niekym mimo strážnikov v zdanlivo mŕtvych prižmúrených očiach dievčiny navzdory jej situácii prebudila život, čo na sebe nechala poznať i pozdvihnutím zvesenej hlavy v snahe premerať si pôvodkyňu zvuku. Kto vie, na čo asi tak pri jej zazretí mohla myslieť. Jednalo sa vonkoncom o jej väzniteľa a nepriateľa, ktorý bol priamo zodpovedný za jej dolapenie. Každý v jej situácii by voči súčasnej raikage choval nevraživé pocity. Netrvalo dlho a svoj prvý pohyb zadržiavaná osoba sprevádzala nepatrným úsmevom a prikývnutím akoby na znak súhlasu. Vskutku prapodivná reakcia od niekoho v jej postavení, no nejakým zvláštnym spôsobom sa k dievčine hodila viac než čokoľvek iné. Nešlo o pretvárku, Maimu bola skrátka už raz taká.

pro **Atsuka** Mon Mar 21, 2016 9:36 pm

Nevyzeralo to tak, že by sa jednalo o príliš zhovorčivú osobu. No jej úsmev bol prirodzený a necítila som z neho žiadnu faloš. Neprovokovala ma. Aspoň mi to tak prišlo. No fakt bol, že som od nej niečo potrebovala. Ani nie tak niečo, ako skôr ju samotnú. Trebalo ju však vôbec presviedčať o niečom? Ani som si tento rozhovor pred tým nijakým spôsobom nepripravovala. Ah.. začínala som byť príliš stará.
"Prejdeme sa." Navrhla som jej, po čom som sa znova zaklopala na dvere a tie sa pomaly otvorili.
"Beriem väzňa na prechádzku.. pripravte jej nejaké slušné oblečenie." Nikto sa nepýtal prečo a ani sa ma nesnažil odhovoriť, vedeli, že by to aj tak nemalo cenu. Otočila som sa a naznačila som Maimu, že môže vstať.

pro **Maimu** Mon Mar 21, 2016 11:52 pm

Nezdalo sa, že by v chovaní zanedbávanej drobnej dievčiny iskrila čo i len štípka nenávisti či nevraživosti. Kdekto by si ju už zamenil so šialencom, na ktorého sa pravidlá logiky s najvyššou pravdepodobnosťou vôbec nevzťahujú. Dá sa povedať, že tomu tak bolo aj v prípade miestnych strážnikov, ktorí sa na nej vyriadili vždycky len v snahe o vypáčenie požadovaných informácií, no mimo to sa radšej venovali drzejším a predovšetkým reaktívnejším indivíduam. A nečudo, Maimu vonkoncom nikdy nerobievala žiadne problémy, pre svoju nemotu zbytočne nehulákala a ešte sa ničomu prakticky vôbec nebránila, akceptujúc všetky povely s nefalšovaným úsmevom na tvári a rozžiarenými očkami. Niektorí predstavitelia mužského obsadenstva správy väznice ju dokonca považovali za roztomilú, čo im vzhľadom na spodinu, s ktorou sa obyčajne museli vysporiadavať, ani nemožno zazlievať. Väčšinou sa teda namiesto mlátenia radšej zabávali na jej kreatívnych imitáciách a mímovských predstaveniach, než by si mali pri každičkej príležitosti špiniť ruky.

VĚZENÍ - Stránka 3 B8zmaUi

Atsuka ju však takúto ešte nepoznala. Keď sa totiž videli naposledy, Maimu ju vo všetkom, od bojového štýlu až po chovanie a ústny prejav, takmer dokonale napodobňovala, znemožňujúc tak raikage nahliadnuť do jej skutočného charakteru. Koho by už len napadlo, že sa z údajnej hlavy drogového kartelu vyklube takéto zdanlivo neškodné žienča. Onomu celkovému dojmu neviniatka nepridala ani skutočnosť, že doposiaľ nie veľmi široký úsmev po dodatočných slovách zreteľne vystriedalo o to širšie zaškerenie, sprevádzané pozdvihnutím rúk na znak nadšenia po zmienke slušného oblečenia. Bolo jej totiž jasné, že to bude znamenať prechádzku mimo areál budovy, čo Maimu po relatívne dlhej absencii prirodzeného svetla a čerstvého vzduchu už i schádzalo. Ako náhle sa na povel zdvihla zo stoličky, neodpustila si ešte jednu malilinkú, hoc jak obvykle neverbálnu požiadavku. So šťeňacím výrazom v tvári sa chopila imaginárneho predmetu a so vzduchom sťa rekvizitou napodobila sprchovanie, pootočiac popritom hlavu do ľahévo boku.

pro **Atsuka** Tue Mar 22, 2016 6:30 pm

Chvíľu som si myslela, že si zo mňa snaží spraviť dobrý deň. Úprimne by však dávalo zmysel, ak by to tak nebolo. Síce som s ňou nebola od nášho stretnutia, no mala som informácie s jej povahou, správaním a všetkým, čo od nej dokázali odpozorovať. Toto žieňa a drogový lord? O tom som pochybovala. Možno tak odoberateľ a častý konzumant no, prišla mi ako niekto, s kým sa dá veľmi dobre manipulovať.. určite nie niekto, kto bol leadrom. Možno aj pre to som sa rozhodla pre to, pre čo som sa rozhodla. "Budeš mať priestor na sprchu, ale nie tu." S týmito slovami som začala z väzenia odchádzať. Pochopiteľne som ju čakala, mala ma predsa len nasledovať. Navyše jej strážnici podali nejaké oblečenie. Spočívalo hlavne z plášťu, ktoré by zakrylo ju ako takú. Špinu, jej väzenské oblečenie a podobne. Mala som v pláne zobrať ju na miesto, kde by sa dokázala dať do poriadku. Aspoň vzhľadom. Bude tam mať dosť priestoru, vecí, pokojne sa aj pre mňa za mňa môže nalíčiť. Na mne ostávalo z nej nejakým iným spôsobom dostať informácie, aspoň nejaké. Nemuselo to byť ani nič na štýl, pre koho pracuje. Skôr o nej samotnej, o jej minulosti a tomu, pre čo je z nej osoba, aká z nej je. Niekto ako ona predsa len nebol normálny.

(presun)

pro **Maimu** Wed Mar 23, 2016 12:21 am

Maimu bola bezpochyby čoraz viac a viac zmätená Atsukiným chovaním. Žiadne neprívetivé slová, snaha o dodatočné mučenie, ani len náznaky prejavu zlej vôle. Ku znateľnému rozdielu prístupu od posledného stretnutia očividne došlo u oboch zúčastnených osôb. Čo to pre ňu asi znamenalo? Navzdory tomu, že tak na prvý pohľad nevyzerala, drobná dievčina bola prekvapivo inteligentná, takže jej na um ihneď prišla možnosť, že ak Kumogakure nie je schopná mať z nej akýkoľvek osoh po zlom, je možné, že sa o to pokúsi naopak i po dobrom. Predsa jej avšak prišlo divné, že by niekto ako súčasná raikage zachádzal až tak moc ďaleko, aby odsúdeného vinníka po relatívne krátkom čase dostal von z basy. Nič nevylučuje, že by sa mohlo jednať iba o dočasnú priepustku, ale už to je niečo, čoho sa väčšina ostatných v podobnej situácii len ťažko dočká. Nech to ale bolo akokoľvek, dievčine plnej očakávaní nezostávalo nič iné, než sa podriadiť.

Zdanlivo negatívna odpoveď týkajúca sa možnosti umyť sa pred odchodom skrývala nejedno tajomstvo. Kam to Atsuka Maimu berie na "prechádzku", že jej sľubuje sprchu? Bez znalosti odpovede na tak prostú otázku sa špinavé žienča s miernym sklamaním v očiach pri pohľade na poskytnuté oblečenie navlieklo do onoho plášťa, zakončiac inak nie veľmi záživný úkon otočkou, skoro ako keby sa sťa modelka predvádzala strážnikom. Pochopiteľne sa nezdalo, že by z toho boli natešení, ale na tom vonkoncom vôbec nezáležalo. Bola to aktuálne práve zvedavosť, ktorá dievčinu poháňala vpred, nie túžba po rešpekte a obdive zo strany radových shinobi. S úsmevom na tvári a dokorán otvorenými očami, ktoré si už konečne zvykli na svetlo, sa Maimu rozbehla za odchádzajúcou raikage, držiac si však dostatočný odstup na to, aby si jej zámer nikto nevyložil ako potenciálny pokus o útok od chrbta. To by bol rozhodne rekordne rýchly návrat za mreže.

=> Presun s Atsukou <=

pro Sponsored content

VĚZENÍ

VĚZENÍ

Re: VĚZENÍ

Re: VĚZENÍ

Re: VĚZENÍ

Re: VĚZENÍ

Re: VĚZENÍ

Re: VĚZENÍ

Re: VĚZENÍ

Re: VĚZENÍ

Re: VĚZENÍ

Re: VĚZENÍ

Re: VĚZENÍ

Re: VĚZENÍ

Re: VĚZENÍ

Re: VĚZENÍ

Re: VĚZENÍ

Re: VĚZENÍ

Re: VĚZENÍ

Re: VĚZENÍ