Přísně střežené vězení

pro **Assasin Senju** Sat Jul 13, 2013 8:00 pm

First topic message reminder :

Zde jsou uvěznění nejhorší zločinci a zrádci Konohy.

pro **Shinobi** Mon Aug 11, 2014 8:41 pm

Nováček se uraženě postavil a Rokura si prohlédl. "Kdo tu je u Vás pane baka?" Vypadal jako by mu chtěl jednu vrazit, ale pak mu došla jedna důležitá věc. Je první den v práci, takže si to nemůže nějak posrat. Rokuro ohledně anbu měl pravdu. Nezbývalo mu nic jiného než ho pustit. Ta nevýhoda anbu jednotek! Nemáte příliš možnosti ani ověřit jeho identitu. Má přeci jen zůstat v utajení. Co kdyby to byl nepřítel? Nováček nejraději chtěl kontaktovat anbu centrálu a dozvědět se o Rokurově misi něco víc, ale nemohl tak učinit. První den v práci a hned by měl nějaký problém... ještě s anbu. To by mu dobrou pověst tady nevybudovalo. "Omlouvám se pane. Můžete jít, tady jsou klíče od cely Hiroshi Hokoriho. Číslo cely je 52." Nováček poté, co Rokurovi předal klíče, se pustil zpátky do své práce, dokumentování. Musel taky zapsat, že zde je návštěva, i když se jednalo o anbu. S jeho jménem by byl, jelikož je to anbu, problém, takže jsem ho ani nepožadoval a ani nepsal. "Že Já se nedal raději ke anbu. To by byl život." Anbu to neměli tak lehké, jak si tady pan nováček myslel, ale zkuste mu to vymluvit.

pro **Rokuro** Mon Aug 11, 2014 8:54 pm

Nepovedal som ani slovo vďaky. Zobral som si jednoducho kľúče od cely a šiel som do cely číslo 52. Možno ma trochu zavádzalo svedomie, že to čo práve idem urobiť nie je správne. Našťastie som ten pocit dokázal potlačiť. Prišiel som k cele číslo 52. "Hokori Hiroshi? Prajem pekný deň." Odomkol som celu a vošiel dnu k väzňovi. "Dopočul som sa, že máte nejaký problém začať rozprávať..." Načal som tému. Celý čas som len čakal, kým mu príde jedlo a ja mu budem schopný ho otráviť. Jed som už mal pripravený. Medzi čakaním som si chcel pokecať s týmto človekom.

pro **Shinobi** Mon Aug 11, 2014 9:05 pm

Tak Rokuro s této situace chtěl něco vytěžit i pro sebe. Pokud by se mu od něj podařilo cokoli zjistit, minimalizoval by tak výčitky svědomí, které plynuly z jeho vraždy. Pořád si namlouval, že to je pro dobro vesnice. Něco na tom vážně bylo, ale zda-li to tak skutečně je, se uvidí až na konci celé této aféry.
Když Rokuro uviděl Hiroshiho v cele, byl dost překvapen. Věděl, že zde není pobyt nijak příjemný, ale Hiroshi takřka nahý ležel na ledové zemi. Klepal se u toho, a hlasitě kýchal. Nejspíš by zemřel později i sám. Tady se k němu hezky pravděpodobně nechovají. Ovlivní to snad nějak Rokurovo svědomí? Tento chlápek umře tak či tak.... jedem mu urychlí pouze jeho trápení.
"Ano, zdráv.. pšík! A přítomen. Kdo se ptá?" Zeptal se Hiroshi smotaný do klubíčka v rohu cely, zády ke Rokurovi. Že by se Konohagakure no anbu chovali až tak krutě ke svým vězňům? Ťak když to je potřeba... tohle ale měl na starosti někdo jiný, a tím byl nečekaně Kentaro.

pro **Rokuro** Mon Aug 11, 2014 9:17 pm

Prišlo mi to všetko dosť kruté. Príšerné podmienky, väzni si zaslúžili zhniť, ale nie doslova a takýmto spôsobom. Takto sa Anbu správali len k takým, čo nechcú spolupracovať a doslova robia problémy, tento však vypadal, že sa na nič nezmohol. "Možno tvoj záchranca alebo tvoja smrť." Odpovedal som mu na otázku. "Tak povedz mi kto si, čo si robil, že si sa tu dostal. Vyklop všetko a možno sa dostaneš odtiaľto preč." Snažil som sa dostať z neho informácie. Tento človek vypadal na tom dosť biedne. Skôr či neskôr by tu zomrel.

pro **Shinobi** Mon Aug 11, 2014 9:25 pm

Dříve nebo později zemře každý, a toho si byl Hiroshi vědomý. "Trhni si. Stejně všichni zemřeme, když nadejde čas odplaty. Všichni nadřazení společně s chakrou budou vymícení. Svět konečně dosáhne toho pravého míru." Jestli Rokuro neměl příležitost předtím pokecat s někým spojeným s organizací Hakuei, nyní měl tu možnost. Využíval volné chvíle. Oběd zde měl být ale každou chvíli, a taky že byl. Ve vedlejších celách již šlo zaslechnout "Cink! Oběd." Rokuro měl štěstí, že ho zde roznášejí postupně do cel, takže má ještě chvíli čas se něco dozvědět.

pro **Rokuro** Mon Aug 11, 2014 9:35 pm

"Takže chcete odstrániť každého s chakrou?" Zamračil som sa, čo nemohol vidieť, keď som mal masku. "Snáď toho stihnem spraviť ešte dosť..." Boli moje slová, potom som už nič nehovoril. Len som siahol po jede v malej ampulke a čakal. "Nemáš nič, čo by si mal rád na tomto svete? Radšej zomrieš?" Pýtal som sa toho väzňa. Premýšľal som či ho nedonútim sharinganom povedať viac. Mohlo by to fungovať.

pro **Shinobi** Mon Aug 11, 2014 10:17 pm

Podle logického uvažování by to možné být mělo, ale jelikož to nikdo předtím nezvládl, a nelze vyloučit možnost, že Hiroshiho zkoušel proklepnout taky nějaký Uchíha, bych se příliš nezastával tohoto názoru. "Můj osud byl už předem určen, když jsem byl zajat." Něco pravdy na tom bylo, ale co právě Rokuro nevěděl bylo to, že tímto Hiroshi má na mysli organizovanou jeho smrt skrze Shuuketsu. Je zde co vysvětlovat, ale snad se Rokuro další podrobnosti, které ho zajímají dozví od neznáme a půvabné členky Shuuketsu. Konec konců mu slíbila informace, a nejednalo se jen tak o obyčejný slib, ale o obchod. A nesplnit podmínky z jedné strany by bylo pro daného člověka dosti nebezpečné. Obzvláště když se jedná člověka, který se neustále pohybuje v Té temné vrstvě tohoto světa. "Copak mě chceš zabít?" Tu se Hiroshi poprvé otočil od stěny, čelem ke Rokurovi, a On mohl postřehnout jeho podobnost s Jurem Hokorim, ještě před tím než začal používat Fushi Tensei. Že by byli rodina? Hiroshimu bylo něco přes sedmdesát, Jurovi osmdesát sedm. Dva bratři, kde se každý nachází na opačné straně řeky a vedou boj? Této podobnosti si všimli určitě i anbu, kteří ho lapily. Proč ale tady pořád je a nevyužije se ho nějak lépe? Vše se dozvíte v brzké době. K cele přijela obsluha s pojízdnou jídelnou, a nastala ta dlouho očekávaná chvíle.

pro **Rokuro** Tue Aug 12, 2014 9:40 am

Otočil som sa na tú obsluhu. "Nechajte jedlo pred celou." Zaznelo z pod masky. "Mám tu ešte prácu." Doplnil som a otočil sa späť na väzňa. Na otázku som mu neodpovedal ani slovo. "Tvoj osud sa môže zmeniť, hovorím povedz mi všetko, čo vieš a uvidíme, čo bude ďalej." Stále som sa snažil zistiť informácie. Nikdy som Jura Hokoriho nevidel, ale to meno bolo podobné, takže boli súrodenci alebo známy. Nevedel som na čo chceli tohto starca Shuuketsu zabiť.

pro **Shinobi** Tue Aug 12, 2014 7:06 pm

"Miluji frázi trhni si. V poslední době ji používám často." Tímto Hiroshi dal jasně najevo, že své postavení k tomuto nezmění. Proč ale vězeň, kterému šlo o život odmítá spolupracovat na jeho zachráně? Něco zde nesedělo, a tajemná členka Shuuketsu nejspíš Rokurovi neřekla všechno. Možná však samotná víc nevěděla. Nemusela být ve vedení Shuuketsu, a v tom případě jen plnila příkazy. Bylo dost nepravděpodobné, že by tam byla. Všechno nasvědčovalo opaku. Organizace jako třeba Shuuketsu jsou známy tím, že jejich vůdce je odhalen až ve finále. Ledaže by jejich vůdce vedl jinou strategii než jeho předchůdci. Proč ale zavádět něco nového do již osvědčených plánů? "Měl bys mi to jídlo podat." Starý Hiroshi se stěží očividně udržel na svých nohou. Pokoušel se postavit, a dojít si pro jídlo, ale jaksi hned upadl. Když k tomu vezmete fakt, že byl takřka nahý, jednalo se o pro někoho směšnou situaci, a nebo její pravý opak.

pro **Rokuro** Wed Aug 13, 2014 10:08 am

Jedlo bolo pred celou, otočil som sa a zohol som sa po jedlo. Pri čom som vybral ampulku a nalial mu tam obsah. Bol som zozadu krytý plášťom, tak si to všimnúť nemohol. Potom som sa otočil a podal mu jedlo. Vyšiel som z cely a zamkol ju. Ešte som sa pozeral na toho väzňa. Napravil som si masku a po chvíľke sledovania ho som sa vybral preč. Kľúče som vrátil tomu nováčikovi a odišiel som bez slova. Moja práca bola hotová, teraz som si mal ísť po informácie.

Presun

pro **Assasin Senju** Sat Aug 30, 2014 8:33 pm

S Raikim a s vězněm jsem se dostal do vězení. Na vrátnici jsem se prokázal a prošel jsem přes některé cely, našel prázdnou, což byl vážně problém a čekal na nového vedoucího.
Já jsem do vězení moc nechodil, vězni to moc dobře věděli, co následovalo, když jsem se sem uráčil přijít..Oběti na edo tensei. Trochu pobaveně jsem sledoval jejich vystrašené obličeje a měl jsem chuť je trochu potrápit, ale to jsem si nemohl dovolit.
Radši jsem do cely hodil vězně.

pro **Raiki Senju** Sat Aug 30, 2014 8:40 pm

Ocitl jsem se se strejdou v nějaké budově. Na tenhle styl cestování si budu muset ještě zvyknout. Zatím ho nemám moc v oblibě. Podle vzhledu vnitřku budovy to vypadalo jako věznice. Nikdy jsem tu nebyl, takže to tolik nepoznám. Ale vždycky jsem se chtěl zajít. Pochodoval jsem se strejdou mezi celami a prohlížel si zdejší vězně. Hlasitě jsem polkl. Myslím, že mě to akorát poučilo, že nikdy nechci být zločinec. Atmosféra byla trochu deprimující, ale zároveň bylo vtipné sledovat jejich vyděšené pohledy.

pro **Marui** Sat Aug 30, 2014 8:42 pm

Mé první dny v nové práci probíhali různě, většinou tak, že jsem překontrolovával vězně a dával jim Katon: Tenrou. Moc dobře jsem věděl, že z počátku budou hodně protestovat, ale poté se režim ve vězení uvolní.
Na recepci se ozvali, že mě Hokage hledá a někoho přinesl. Sešel jsem tedy dolů a hledal ho.
"Áá, Hokage-sama.." pozdravil jsem ho, mohl si všimnout změnu mého tónu v hlase. Naposledy jsem s ním mluvil jinak a -sama bych ho tedy neoslovil.
"Takže..kdo je to?" sklonil jsem se k němu a připravil si pečeť.
"Katon: Tenrou!" nečekal jsem a dal jsem mu pečeť Tenrou na břicho. Dřevěný kokon, kterým byl obalen shořel, jako sirka, ale jemu to neudělalo nic, maximálně mu shořela část kimona.

pro **Assasin Senju** Sat Aug 30, 2014 8:49 pm

"Zdravím,"pozdravil jsem vedoucího vězení.
Sledoval jsem tu jeho techniku, byla opravdu působivá. Sklonil jsem se ke zločinci a vytáhl mu naši techniku ze zbytků kimona.
"Proč lékařská technika? No, nevím, kdo je to, ale má čelenku Kiri, sice přeškrtlou, ale má. Používá Youton a má na svědomí vloupání do nemocnice a krádež, také narušení bezpečnosti a kladení odporu při zatýkání." pokrčil jsem rameny a techniku uschoval.
"Přenechám ho vašim schopným rukám, čekejte však mého ANBU, který jej bude vyslýchat. Děkuji a přeji příjemný zbytek dne," otočil jsem se na podpatku a znovu se chytil Raikiho a společně jsme do kanceláře zmizeli.
přesun

pro **Nao Okumura** Sun Sep 07, 2014 8:33 pm

Už sa blížila tretia noc, odkedy som tu bol zatvorený. Tiché priestranstvo ktoré narúšali len občasné kvapky zo zle uzavretého kohútika povedľa mňa, bolo tak strašne deprimujúce, až som sa začal liečiť z mojej depresie. Bol som pomaly na detoxe, pretože telo zvyknuté na alkohol každý deň, už tretí nedostávalo takmer žiaden. Začínal som byť viac a viac nervózny, ale pred necelou hodinou to všetko zmizlo. Jediný dôvod bol, že som prešiel k tomu zhrdzavetému umývadlu a celou silou som do neho vrazil, až som ho rozbil na množstvo črepín ktoré doteraz ozdobovali túto nezáživnu celu. Avšak, to nebol dôvod toho čo ma prešlo, ale práve adrenalín ktorý sa mi pomohnal do tela v momente ako do mojej cely vstúpilo pár maskovaných postáv a zmlátili ma ako prašivého psa. Tá bolesť mi pomohla si vyčistiť myseľ a vďaka tomu som neprežíval až také muky ako doteraz.
"Hej ty.. ty dement.. ty s tou maskou čo vypadáš ako sračka.. moja mŕtva babka udierala.. lepšie.." V tomto väzení sa so mnou nemazlili, aj keď som tu bol len na prevýchove kvôli malému vandalizmu, nemienili so mnou zaobchádzať dobre a tak som schytal ďalšiu ranu do brucha, čo vo mne vyvolalo aspoň na malý okamih slastný pocit. Aj tak pre mňa bola strašná zábava si z nich uťahovať, takže by som to robil aj keby som nebol masochista. Tu som ale pohľad otočil k nebu.
"10 rokov mimo dediny.. Kto vie ako sa Kumo darí.." Môj smutný pohľad cez obrovskú a špinavú bradu, bol jasným znamením že mi Kumo chýba. Pohľad som teda presunul na večernú oblohu, posiatu nádhernými hviezdami a spomínal som ako som takto sedel pod hviezdnatým nebom spolu s Kenom, alebo senseiom, tiež so svojou prvou láskou a rodičmi taktiež. Potom som však pohľad strhol k zemi a pokrútil som hlavou. Nestálo mi to zato. Tak som sa späť pustil k svojim myšlienkami, mysliac len na to ako sa odtiaľto dostať aby som sa mohol vrátiť k svojej bežnej rutine.

pro **Rokuro** Sun Sep 14, 2014 9:52 am

Na toto miesto som šiel nie moc rád. Naposledy som tu niekoho zabil, vlastne som robil menšiu prácičku pre Shuuketsu. Zaujímaví to ľudia...
Prišli sme presne pred vchod do väznice. Hneď k nám priskočilo niekoľko Anbu, väčšina ma asi poznala, pracoval som medzi nimi 2 roky... "Dobrý deň, máme príkaz vyzdvihnúť niekoho z Kumo, kto tu je. Chytili ho v nemocnici, bol poriadne opitý" Zneli moje slová, potom som pozrel na Yunu a pokrčil plecami. Nuž Anbu nevzdorovali, asi mali informácie o našej návšteve. Pustili nás dnu a celú cestu nás doprevádzali. Asi zvýšili ostrahu po tom, čo som tu minule zabil ten cieľ pre Shuuketsu. Keď sme prišli k cele, kde bol Nao Okumura, pozrel som sa na Anbu "To je on?" Ten na ktorého som sa pozeral len kývol hlavou. Následne odomkli celu. "Etoo, len kontrolna otázka, kto si a ktorá je tvoja dedina?" Zaznel som trochu neiste, chcel som počuť od Naa z úst, nech mi povie že je z Kumo, stále som si nebol istý ...

pro **Seishin Yuna** Tue Sep 16, 2014 5:41 pm

Mlčala som. Celú cestu. Dokonca i vtedy, keď nás ANBU bez reptania viedli pomedzi komplikované uličky, za ktorej mrežami sa nachádzali rôzni zločinci. Horší, i tí "lepší". Všetci na nás pozerali ako na vrahov storočia. Vražedne. Keby ľudia dokázali vraždiť pohľadmi, najskôr by tu neostal jediný živý.
Zastavili sme sa. Pohľad som uprela na nejakého zarasteného chlapa, ktorý vyzeral dosť vyčerpane. Neviem, aký ste k tomu mali dôvod, ale zmlátiť niekoho len pre vandalizmus pod vplyvom alkoholu, kedy je dotyčného ľahké chytiť a dostať pod kontrolu, je veľmi...Na chvíľku som sa zamyslela. ...zúfalé, trápne, nezmyselné a kruté. Prižmúrila som na maskovaných mužov oči a priblížila sa k mrežiam. Rokuro, či je vážne z Kumo alebo nie, teraz je to už prakticky jedno, ale asi to tak vážne bude, i keď som ho v živote v dedine nevidela. Nemyslím si, že by klamal v dedine, ktorá je plná takých ľudí, ktorí sú schopní prehľadať mu myseľ a zistiť kde je pravda. Priblížila som sa k mrežiam, cez ktoré som sa na toho chudáka zadívala. Keby som nebola ANBU, najskôr by mi ho bolo ľúto. Ste v poriadku? Nie ste zranený? Opýtala som sa najskôr. Bola som medik, ak by mal nejaké problémy, vedela by som mu pomôcť. Pred premiestnením z Konohy do Kumo som musela mať prehľad nad jeho zdravotným stavom, nebolo by práve najpríjemnejšie, keby mi uprostred cesty upadol nedajbože do bezvedomia alebo rovno zomrel.

pro **Nao Okumura** Tue Sep 16, 2014 6:44 pm

6 dní bez kvapky alkoholu. Plný detox. Bolo to vidieť na mne, na mojej zarastenej tvári ktorú som si v bolestiach snažil udržiavať neupravenú, krvou podliate oči ktoré na mne vyzerali úboho, a celé doráňané telo nie len od strážcov ktorý im vysvetlili prečo sa správam tak ako správam, to že som sa snažil bolesti z detoxu zakryť tým, že som ich provokoval aby ma zmlátili. Aj keď, tu už mlátili aj zato že si sa zle pozeral na nejakého strážcu. Alkoholický opar už na mne nevysel, vlastne som bol len cítiť zatuchnuto, od celej tejto ceny.
"Aj tak vám to povedali, tak načo sa pýtaš..?" Nato že som vyzeral ako nejaký bezdomovec, som sa dokázal stále vyjadrovať racionálne a len čo mi odomkli celu, prestal som ležať na studenej zemi úplne ignorujúc posteľ vedľa mňa a pomaly som sa s námahou a triaškou postavil, sledujúc Yunu. Nebol som v Kumo takmer 10 rokov a túto mladú generáciu som takmer vôbec nepoznal. Vlastne som opustil dedinu asi vo veku keď ona ešte len zistila čo je to slovo Shinobi. Bola však z Kumo a ja som na ňu ešte dlho hľadel. Po tom všetkom čo sa tu preháňalo ona jediná vyzerala ako nedotknutá sebectvom a nepriazňou osudu, aj keď znaky výcviku Anbu jednotiek som z nich cítil oboch.
"Som v pohode.." Zamrmlal som si popod nos priamo k Yune načo nasledoval kvílivý zvuk po tom čo som sa postavil a musel som si okamžite chytiť poškodený bok, ktorý bol zaliaty krvou, ktorá už netiekla a rana sa začala hojiť, napriek tomu bolo jasné že moje telo vydržalo toho dosť a stále toho dokáže dosť vydržať. V Kumo som bol kedysi známy schopnosťou vydržať akúkoľvek techniku, avšak roky v alkohole sa podpísali na mojom chorľavom tele, kedy som pomaly sa potácajúc vydal z cely, snažiac sa nejako z tej tmy zachytiť nejaké svetlo. Vyzeral som ako keby som bol roky v azkabane.

pro **Rokuro** Wed Sep 17, 2014 5:42 pm

Až teraz som všimol, ako bol ten chlapík rozbitý. Popravde som ani netušil ako sa volá, len som vedel, že tu má Yuna niekoho vyzdvihnúť. Bolo mi ho ľúto? Táto otázka bola na mňa dosť zložitá, ale musel som uznať, že väznice v Konohe boli kruté, ako aj ANBU. Dalo sa aj niečo také čakať, že tak ten chlapík dopadne. Nevedel som, ako je to s ANBU v Kumo, preto som nič nehovoril. Nakoniec mi ale bolo toho neznámeho chlapíka trochu predsa len ľúto. Iba to trošku prehnal s Alkoholom a neviem čo spravil, ale tu skončiť nemal. Videl som na Yune rozhorčenie, na druhú stranu bol to človek z Kumo, takže nápodobne by to bolo aj u mňa, ak by to tak bolo s človekom z Konohy. Nad jej odpoveďou som len kývol hlavou a kukol na Anbu. "Cestu von nájdeme aj sami." Bez odpovedi zmizli preč. Každý jeden z nich ma poznal, a tak mi asi aj verili. "Bude treba medika? Ak bude treba, niekoho zoženiem." Nasledovala otázka, popravde som netušil, že Yuna je medik, preto som sa to opýtal.

pro **Seishin Yuna** Wed Sep 17, 2014 7:51 pm

Uhla som na stranu, len čo sa ten chlapík rozhodol vstať a vyjsť z cely. Tá rana na boku sa mi nepáčila, rovnako ani ďalšie zranenia po celom jeho tele. Muselo mu to spôsobovať ukrutánsku bolesť. Úprimne vás obdivujem za to, že ste s týmto dokázali žiť, hoc len niekoľko dní. Pre každého človeka by to bolo ukrutné utrpenie. Preniesla som a pristúpila k nemu. Každopádne, neznamená to, že vás s týmto nechám niekam ísť. Myslím, že vám nemusím pripomenúť, čo všetko by ste riskovali, keby sa tie rany zapálili. Popraskala som si kostičky na rukách. Nebráňte sa, prosím, dám vás rýchlo do poriadku. Vravte si koľko chcete, že vydržíte čokoľvek, vás organizmus si to myslieť nemusí. Natiahla som k nemu ruku a chytila tú jeho, pričom som ju odtiahla od rany, aby som sa na ňu mohla pozrieť. Hmm...Máte šťastie, že sa to vážne nezapálilo. Nadvihla som jedno obočie, bolo pre mňa záhadou, že sa to nestalo v tejto špinavej cele plnej baktérii bez prístupu k látke so schopnosťou dezinfekcie. Okolo dlane sa mi zhromaždila vrstva zelenej, špeciálnej chakry, ktorá pri styku s ranou urýchlila jej hojenie. Netrvalo teda dlho, než sa rana úplne zacelila a neostala po nej ani stopa. To isté som urobila aj s niekoľkými ďalšími zraneniami a pomliaždeninami, nehanbila som sa mu dokonca zdvihnúť tričko, aby som sa pozrela na jeho hruď. Robila som to za účelom liečenia a ničoho iného. Len čo som svoju prácu dokončila, skúmavo som sa mužovi zahľadela do tváre. Zjavne ste už niekoľko dní nejedli a nepili nič poriadne, čo? Čo by ste povedali na nejakú reštiku? Alebo snáď chcete ísť hneď do Kumo? Ja som skôr za tú prvú možnosť, viditeľne vám chýba potrebná energia. A je viac než zrejmé, že ste sa kvôli zraneniam ani poriadne nevyspali, nech už je váš spánok akokoľvek tvrdý. Pokrčila som ramenami a čakala na jeho reakciu. Rada by som vyrazila späť do Kumo hneď teraz, ale nemohla som riskovať jeho zdravie a podobne.

pro **Nao Okumura** Wed Sep 17, 2014 8:30 pm

Chvíľku som pozoroval tú scénku okolo mňa. Nie len že si Anbu jednotky nezistili plnú výšku môjho trestu v podobe pobytu v tomto väzení, kde bolo účelom každej stráže čo najviac zničiť dotyčnému človeku život, nechali ma len tak odísť s tým že mi dokonca vrátili všetky veci aj so zbraňami, čo mi prišlo naozaj divné. Aj keď, bola to len jedna katana, maska a k tomu uniforma, väčšina môjho majetku už dávno zanikla v dlhoch ktoré som si narobil takmer v každej krčme v tomto známom Shinobi svete.
"A ty si z ochrany proti šikanovaniu?.." Podotkol som sarkasticky na Rokura, čím mu mohlo dôjsť prečo som bol takto zmlátený. Už len z môjho postoju k veciam naokolo, bolo nadmieru jasné že som dosť arogantný a taktiež veľmi cynický a dosť sarkastický človek, a práve to bol dôvod prečo nemali stráže so mnou zľutovanie. A kto by mal, keby ho tak dlho niekto provokoval. Netajil som sa svojími neresťami, ani zlými vlastnosťami, jedna ale bola úchvatná, a to že ma tu aj keď som tu bol len krátky čas, nedokázali zlomiť. Predsa len som patril ku Kumogakurským jednotkám, plne verným a oddaným svojej dedine, ktorý dokázali bez zaváhania pre svoje ideály položiť svoj život a zniesť akúkoľvek bolesť sveta. Avšak, než som sa stihol poriadne zamyslieť, pocítil som ako mi niekto strhol tričko dole a začal mi liečiť ranu na mojom boku. Úľavu, akú mi priniesla, som už naozaj dlho nepocítil, vždy som väčšinou bol zranený, tak ako si mohla všimnúť nespočetné množstvo rán na celom mojom tele, nie len nového, ale aj dosť starého data. Týral som sa, akoby som niečo urobil a po celý čas sa trestal? Bolo jasné, že som bol na dne, už len z pohľadu do očí ktoré už dávno stratili svetlo a tápali v tme.
"Neviem ako vy.. ale nemienim sa vrátiť do Kumo.." Prehovoril som jasne a zreteľne, aby to pochopili obaja. Bol som im vďačný, a dokonca som naozaj hodlal prejsť pred brány Kumogakure kde by som mohol zamávať na Raikágeho že som v poriadku, nechcel som sa tak skoro vrátiť. Aj keď už bolo na čase, pretože mi dovolili opustiť dedinu len na chvíľu, ja som bol preč 10 rokov a divil som sa že ma ešte nezapísali do bingo knihy. Avšak, aj napriek protestu, bol som zoslabnutý a takmer bez ducha, takže pre nich bolo naozaj ľahké ma dotlačiť späť. Teoreticky som sám vedel že som nemal na výber ako sa vrátiť, inak poputujem späť do cely.. Povzdychol som si a otočil sa znova na Yunu.
"A tiež, nemám kde spať a začo jesť.. Takže asi bude pre vás výhodnejšie ak sa ma čo najskôr zbavíte.." Bola to pravda, už dlho som nespal v pohodlí domova, čo bolo vidieť na tom že som mal bradu ako Gandalf a bol som dosť neumytí, pipomínajúc trochu .. divú sviňu, lajcky povedané. A hlavne, na mizine som už bol najmenej pol roka, kedy som si na jedlo privyrábal takmer až kradnutím. Už som nebol dávno Shinobi, už dávno som bol stratený prípad. A bolo mi to fuk, čo si o mne okolie myslelo. Aj keď, pri pohľade na ňu som ešte na chvíľu dokázal zabudnúť že systémm Shinobi je zvrátený a úplne naprd. Na malý okamih som videl v nej človeka, ktorý ochotne pomohol neznámemu. A podal mu ruku..

pro **Seishin Yuna** Wed Sep 17, 2014 8:48 pm

Chápem. Preniesla som a prehrabla si rukou ebenovo čierne vlasy. Je to síce vaše rozhodnutie, ale obávam sa, že nemáte na výber. Veď, nie je to tam až tak zlé a mali by ste sa dostať do poriadku, pobyt mimo Kumo vám očividne neprospel. Kritickým pohľadom som si ho premerala. Nech sa nehnevá, ale vážne vyzeral ako troska. Bol totálne na dne, a ja som nepatrila k tomu typu človeka, ktorý by niekoho z rovnakej dediny nechal len tak napospas krutému osudu, preto som mu mienila pomôcť. A hlavne, bol to ANBU. Určila som to podľa tetovania na ramene.
Každopádne, stará dobrá Yuna sa pomaly vracala späť, čo bolo jedine dobrým znamením, pretože som bola schopná opäť byť tým optimistickým, usmievavým tvorom. Milo som sa na toho muža usmiala. Ohľadom bývania a podobne sa nemusíte obávať, o všetko sa postarám osobne. Hlavné je, aby ste sa opäť vrátili tam, kam skutočne patríte. Potľapkala som ho povzbudzujúco po ramene. Och, a mimochodom, volám sa Yuna Seishin. Dodala som a pomaly sa otočila, hádžuc vražedné pohľady na stráže. Poďme odtiaľ preč. Trochu som pootočila hlavou smerom k Rokurovi a tomu...Chlapíkovi. Je na čase vrátiť sa domov, nie? Opäť som sa milo usmiala, táto dodatočná veta bola smerovaná skôr k tomu mužovi, Rokurov domov bola totižto Konoha. Ladnými krokmi som odtiaľ zamierila preč, ignorujúc pohľady prechádzajúcich od tajomného typu, cez vražedné až po úchylné. (presun)

pro **Nao Okumura** Wed Sep 17, 2014 8:59 pm

Odpustil som si štipľavú poznámku na jej osobu, pričom som ju chcel podľa všetkého nazvať Pannou Máriou, pretož nijaké iné prirovnanie ma nenapadlo. Skončilo to len pootvorenými ústami, ako dokázal niekto len tak pre niekoho koho nikdy v živote nevidela, urobiť až toľko. A už vôbec som to nečakal od človeka, ktorý si prešiel naozaj tvrdým výcvikom Anbu jednotiek, už len preto mi to prišlo naozaj zvláštne. Ešte chvíľkami, aj po tom čo sa pustila chodbami tohto väzenia, som sa pomaly snažil štípať za ruku, veriac že toto je len nejaký divný sen ktorý o chvíľu aj tak skončí a ja sa zobudím niekde pod stolom v nejakom random bare. Nestalo sa tak.
"Neviem kde si na ňu narazil, ale asi to bolo v nejakom obchode kde predávali ružových poníkov ne?.." Moja otázka smerovala na Rokura, ktorý istotne uvažoval takmer tak isto podobne ako Yuna. Za tie roky sa to tu naozaj zmenilo, ja som ešte žil za dôb kedy bol Shinobi svet naozaj tvrdý a nebolo tam toľko mieru a lásky, z ktorého až boleli zuby. Strkaúc si katanu za pás, a zdvíhajúc moju podivnú havraniu masku ktorú som si nakoniec pripevnil k už uzdravenému boku, som sa potápajúc chodbou a dotýkajúc sa každého predmetu aby som sa o neho podoprel, som vychádzal schodami preč, vonku. Aj keď to bol len týždeň, tešil som sa, aj keď zakryto, kedy konečne uvidím slnko a pocítim na tvári čerstvý vzduch.

~Presun~

pro **Rokuro** Thu Sep 18, 2014 3:02 pm

Gandalf, teda ten neznámy týpek s bradou gandalfa mal fakt zmysel pre humor. Jeho sarkazmus arogancia ma dosť pobavila, vnútri som sa celkom smial, ale na vonok som sa snažil držať si vážnu tvár. Nuž, nech si rozprával čo chcel, mňa to skôr pobavilo, hlavne to s tými ruźovými koníkmi. Najskôr mu nikdy v živote nikto nepomohol alebo zažil nejakú traumu. Ja by som ho tu možno aj nechal, ale mojou úlohou bolo niečo iné, preto som sa snažil správať predtým milo. Dobré, že bola Yuna medik, nemusel som behať po väznici a pýtať sa Anbu, kde majú medika. Najskôr tu žiaden není, lebo je to väzenie aj keď by tu mal byť. Len som Pokrčil ramenami pri jeho otázke s tými poníkmi a šiel som teda odtiaľto von.

Presun

pro **Hideo Hatake** Thu Aug 13, 2015 9:22 pm

Ani neviem sám čo sa stalo od momentu, kedy som takmer vykríkol jej meno nahlas. Viem že ten pocit bolesti pretrval a psychická záťaž, ktorú vyvinula na moje telo, bola naozaj ohromná. Nie len že ma bolel snáď každý kúsok tela, nedokázal som poriadne ani premýšľať. Pred pár dňami som sa prebudil s tým, že na záchod mi museli pomáhať dozorcovia, inak som pošpinil posteľ. Pre bývalého veliteľa Konožských jednotiek to bolo naozaj potupné, ale s tým som nemohol nič robiť. Zašiel som priďaleko, a pocítil som celkové následky. Avšak, práve tento pocit že som nato asi prišiel ma udržoval pri živote. Nevedel som ani kde som, ako som sa tam dostal alebo čo tam vlastne robím, ale jedno som vedel, okrem pár strážnych, ktorý sa pri mojej cele vymieňali, som tu nikoho iného nevidel. Bol som sám, snáď v tej najviac osamotenej cele v najviac osamotenej veži, najviac prísneho väzenia v súčasnosti. Ako som trávil dni? Ležaním a liečením. Ako už bolo spomenuté, sila jej Genjutsu bola tak ohromná, že som nebol schopný doteraz sa poriadne hýbať. Netušil som prečo ma ešte nechávajú nažive, ale nevypočuli ma. Tma a beznádej, to boli moji jediný spoločníci v tejto cele a ja som fakt už nevedel či strácam rozum alebo nie. Podľa všetkého k tomu veľa nechýbalo. Po tom čo som odhalil Kurumi, avšak nestihol to predať niekomu inému, a tomu čo som zažil v samotnom Genjutsu, som mal tak hlbokú depresiu, pri ktorej mi už snáď nebolo ani pomoci. Zdalo sa že mi už nikto ani není schopný pomôcť. Stráže počuli moje výkriky.
„Je to ona! Kurumi!“ Ale nikto tomu nevenoval pozornosť, asi mali svoje rozkazy, možno si mysleli že som fakt ten zradca, pričom to nebola až tak pravda, možno im oznámili že som sa zbláznil ale ja som vedel svoje, jednu vec. To čo som zistil je pravda. Táto jediná informácia ma držala pri živote, vo svetle, nebláznil som len vďaka nej. Nehýbal som sa a bol som spútaný, ale vždy keď niekto prešiel okolo dverí cely, počul práve tento výkrik. Musí ma niekto počuť, nesmie to ostať takto.

pro Sponsored content

Přísně střežené vězení

Přísně střežené vězení

Re: Přísně střežené vězení

Re: Přísně střežené vězení

Re: Přísně střežené vězení

Re: Přísně střežené vězení

Re: Přísně střežené vězení

Re: Přísně střežené vězení

Re: Přísně střežené vězení

Re: Přísně střežené vězení

Re: Přísně střežené vězení

Re: Přísně střežené vězení

Re: Přísně střežené vězení

Re: Přísně střežené vězení

Re: Přísně střežené vězení

Re: Přísně střežené vězení

Re: Přísně střežené vězení

Re: Přísně střežené vězení

Re: Přísně střežené vězení

Re: Přísně střežené vězení

Re: Přísně střežené vězení

Re: Přísně střežené vězení

Re: Přísně střežené vězení

Re: Přísně střežené vězení

Re: Přísně střežené vězení

Re: Přísně střežené vězení

Re: Přísně střežené vězení

Re: Přísně střežené vězení