Sídlo klanu Seishin

pro **Seishin Yuna** Sat Sep 27, 2014 6:31 pm

Rozľahlé sídlo, ktoré je však kryté pred očami obyčajných shinobi, nachádzajúce sa v lese neďaleko hôr. Klan Seishin nikdy tak úplne nepatril ku Kumogakure no Sato, za to má s ňou podpísanú istú zmluvu, ktorá sa nedá len tak porušiť. Sídlo je ohraničené vysokým plotom. Vstup sem je prísne zakázaný osobám bez povolenia či doprovodu člena klanu. Čo sa nachádza vo vnútri sídla, je osobám, okrem spomínaných členov klanu, neznáme. Nikto okrem Raikageho ani len netuší, aké kruté tajomstvá sa v jej komnatách skrývajú.

pro **Seishin Yuna** Sat Sep 27, 2014 6:49 pm

Viedla som Naa pomedzi kľukaté chodníčky, hlbšie a hlbšie do lesa. Požiadal ma, aby som ho zaviedla k nám, aby sa mohol pripraviť a dostať do pôvodného stavu. Neodporovala som. Nerada som si síce viedla návštevu k nám domov, ale čo iné mi ostávalo.
Ja sama som si potrebovala doplniť svoje vybavenie. Zastavila som sa pred vysokou bránou, ktorá sa sama od seba otvorila a spoza nej vykukla Yokomi, dievča približne v takom veku ako ja, ktoré malo momentálne službu. Vediem si návštevu, zatiaľ sa tu nezdržíme dlho. Yokomi sa na mňa usmiala a uhla na stranu. Prešla som cez bránu a objavila sa v krásnej záhrade, plnej sakúr, kvetov, dokonca neďaleko žblnkotalo jazierko. Musíme si pohnúť, aby na nás Raikage dlho nečakal. Zamrmlala som a vstúpila do domu, kde na nás uprelo pohľad hneď niekoľko ľudí. Nezdravila som sa im, jednoducho som okolo nich prešla a opäť som začaka kľučkovať po rôznych chodbách, až som sa zastavila pred dvermi. Tu je kúpeľňa. Potom som ukázala na dvere na konci chodby. Tam je naša klanová zbrojnica. Pokiaľ potrebuješ nejaké zbrane, brnenie, čokoľvek, pokojne si to vezmi. Pokrčila som ramenami a zamierila do zbrojnice. Toľko zbraní pokope človek snáď ešte nevidel. Shurikeny, meče, katanay, dýky, rôzne brnenia, štíty, senbony a podobne. Bolo tu snáď všetko. Zamierila som okamžite k jednej skrinke, ktorú som odomkla s kľúčom. Pohľad sa mi naskytol na rôzne jedy uskladnené v malých fľaškách. Všetko to boli moje výtvory, bola som špecialista na jedy. Prstom som prebehla po niekoľkých fľaštičkách, pár z nich som si vzala, rovnako ako aj jedovaté bomby. Tie som mienila použiť len v krajnom prípade, jednak preto, že by hrozilo, že otrávim svojich spolubojovníkov.
Potom som skriňu zavrela a vybrala sa na druhú stranu miestnosti, kde som si bez mihnutia oka vzala katanu. Jej charakteristickým znakom bola rukoväť zobrazujúca hlavu draka, vykladaná krvavými rubínmi. Najlepšia a najstaršia katana, akú tu máme, s chakra vodivou čepeľou. Po jej boku sa črtali rôzne nápisy. Ďalej som si vzala dva páry dýk, množstvo kunaiov a senbonov. Na predlaktia, predkolenia, hruď a ramená som si nasadila chrániče z pevného a ľahkého kovu, ktoré bežne zbrane neprerazia. Bola som pripravená. Vyšla som na chodbu. Potrebuješ ešte niečo či už môžme vyraziť? Opýtala som sa Naa.

pro **Nao Okumura** Sun Sep 28, 2014 9:30 am

Sledoval som ju rôznymi cestami a uličkami, až kým ma nezaviedla hlboko do lesa. V tom okamihu som ju dosť časoval mojími nevkusnými poznámkami o tom že ak ma chce znásilniť, nemusí to byť priamo les pretože sa brániť nebudem, až potom som pochopil prečo je v okolí les. S otvorenými ústami som sledoval ohromné sídlo predo mnou. Stojac pred bránou som sledoval, ako nejaká služná otvorila bránu a nechala nás vstúpiť dnu. Prešiel som ju pohľadom, dosť prekvapeným, keď sme sa ocitli v záhrade. V tom momente som ja už nemal jedinú schopnú poznámku na vyslovenie, pretože ma to už úplne dorazilo.
"Zdá sa že niekto sa tu .. má.. Dúfam že na charitu niečo dávaš." Zamrmlal som vydávajúc sa do domu za ňou, avšak pri kúpelni sme sa rozdelili. Vošiel som do rozľahlej a nádherne vyzdobenej kúpelni, v takej som bol naposledy dávno. Luxus žiaril z každého centimetra priestoru, z každej kachličky alebo kúta. Vyzliekol som sa, vošiel do sprchy a nechal na seba stekať teplú vodu. Taký pocit som

nemal dávno, dokonca som zabudol na bolesť na hrudi, úplne som odignoroval všetko zlé a nechal sa unášať myšlienkami kým sa po mojom tele valili prúdy teplej vody. Dlho trvalo než som sa premohol dostať von, moje kroky sledovali k umývadlu, kde som za pomoci britvy .. zo seba urobil konečne človeka. Už som nebol ten špinavý, otrhaný a zarastený idiot. Teraz som bol konečne už pohľadný, voňavý, umytý a hlavne oholený idiot. A takto ma Yuna zazrela, keď som polonahý vyšiel z kúpelne ignorujúc fakt že v deome sú ľudia a len s uterákom obviazaným okolo môjho prirodzenia, som s nahou hruďou vstúpil k Yune do zbrojnice.
"Hodili by sa.. nejaké šaty.. Alebo pôjdem takto.." Bolo jasné že nemienim si brať ani kúsok jej brnenia, ani jedinú zbraň. Chcel som po nej len jedno, a to nejaké oblečenie pretože staré som zahodil. Bolo potrhané, zničené a špinavé, to by som si na seba už nedal keď som konečne očistil svoje telo. Už nesmrdiac od alkoholu a špiny s potom, som jej zazrel do očí, nevediac čo si myslieť o nej keď ma takto zahliadla, ale bolo mi to ukradnuté, vždy som bol priamy, arogantný a obrovský ignorant. A rád som taktiež ľudí skúšal ako by zareagovali na dané situácie.
"A ešte.. Mohla by si ma zaviesť na túto adresu?" Podal som jej lístok, bolo jej jasné že tá adresa bola napísaná dávno pretože tá ulica sa už tak nevolá a teraz tam stojí sídlo bývalej Raikáge. Avšak v tomto som bol neúprosný a podľa pohľadu som sa tam musel nutne dostaviť.

pro **Seishin Yuna** Sun Sep 28, 2014 1:10 pm

Nečakala som dlho, než konečne vyšiel z tej kúpeľne. Úplne zmenený, čo ma viac menej prekvapilo, ale nebolo to na mne vidno. Nedívala som sa mu nikam inam než do tváre, necítila som potrebu očumovať mu jeho telo. Aká zmena. Zamrmlala som a zaškerila sa. Jasné, počkaj, hneď som tu. Zmizla som v jednej z chodieb a keď som sa po pár minútach vrátila, držala som v rukách oblečenie typické pre členov ANBU. Dúfam, že ti to bude sedieť, malo by. Podala som mu to, nechala som mu trochu času než sa prezlečie v kúpeľni. Bolo zvláštne vidieť ho tak čistého a oholeného, bez zápachu alkoholu a podobne. Konečne vyzeral ako človek, alebo skôr shinobi.
Vzala som si od neho ten lístok, na ktorý som sa zamračila. Bola na nej napísaná nejaká ulica, niečo mi vravela, ale ani za boha som si nevedela spomenúť, ktorá to je. Až neskôr mi doplo, že tá ulica už pod týmto menom neexistuje a že vlastne sa tam nachádza sídlo bývalej Raikage. Váhala som, kto vie čo mal za lubom, ale keď som videla ten jeho naliehavý pohľad, len som letmo kývla hlavou. Dobre, ale musíme si pohnúť. Chvíľu som počkala, než sa prezlečie a potom sme spoločne opustili náš pozemok. Opäť sme sa objavili v lese, vzhľadom k tomu, že som sa ale ponáhľala, cesta späť do dediny trvala omnoho kratší čas. (presun)

pro **Nao Okumura** Sun Sep 28, 2014 1:31 pm

Sledoval som ju aj to ako uhýbala pohľadom a radšej mi hľadela do tváre. Usmial som sa, nie sarkasticky ale úplne normálne, svojím typickým kamenným úsmevom v ktorom sa skrývali tie staré prvky môjho bývalého života, kedy som bol insta veselý a takmer nikdy som nebol smutný. Na malý okamih sa mi vrátilo to moje dávno stratené detstvo, následne čoho som však dostal oblečenie do rúk a prezliekol som sa. Pred ňou, a úplne ignorujúc fakt že som pred ňou takmer naozaj tentoraz nahý, prehodil som si však len tričko a obliekol nohavice, vôbec sani nesledujúc brnenie ktoré sa mi snažila podať.
"Som muž mnohých tvári.." Prehovoril som tlmene a s potláčaným sarkastickým úsmevom, načo som sa zvesela pousmial a vrátil si späť svoj sarkastický výraz po ktorom som opustil toto sídlo smerujúc von z lesa a pomaly sa poberajúc za ňou snažiac sa príjsť nato ako som otváral ten panel ktorý ukrýval moje zbrane.

~Presun~

pro **Seishin Yuna** Wed Apr 22, 2015 7:24 pm

Dorazila som...domov. Cesta trvala ako vždy dlho. Niet sa čomu diviť, keď je naše sídlo separované od dediny, nachádzalo sa niekoľko kilometrov za ňou, v lese.
Bol to zvláštny pocit, byť opäť tu. Mnohí na mňa upierali zvedavé pohľady, nevideli ma tu už dlho. Buď som mala nejakú prácu alebo som si len hľadala výhovorky, prečo sa sem nevrátiť, ale...začali mi chýbať rodičia i môj mladší brat, s ktorým som sa v tento deň bavila snáď celý večer. Ale prišiel čas, kedy som sa musela pripraviť, čiže som ten zvyšok voľného času tvorila v našom menšom laboratóriu, kde som tvorila jednodtlivé druhy jedov, ktoré by som mohla potrebovať. Bolo ich tu veľa. Od smrteľných, cez nervové až po jednoduché jedy, ktoré spôsobovali trochu menšie škody.
Vzala som si niekoľko rôznych ampuliek. Zašla som do našej zbrojárne, kde som si vzala senbony, kunaie, a vlastne všetko bežné vybavenie Shinobiho, ďalej rôzne chrániče predlaktí a podobne. A potom...potom som sa osprchovala a šla spať. Bola som strašne uťahaná.

Ráno som sa prebudila...no...pomerne neskoro, čo som zistila, keď som uprela zrak na budík vedľa postele. To som z nej vyletela ako tornádo nejaké, rozbehla sa do kúpeľne, kde som si vyčistila zuby, učesala sa, rýchlo som sa prezliekla, nažrala sa, vzala si všetko svoje vybavenie a zdrhala z domu s maximálnou rýchlosťou. Snáď na mňa Ken dlho nečaká. (presun)

pro Sponsored content

Sídlo klanu Seishin

Sídlo klanu Seishin

Re: Sídlo klanu Seishin

Re: Sídlo klanu Seishin

Re: Sídlo klanu Seishin

Re: Sídlo klanu Seishin

Re: Sídlo klanu Seishin

Re: Sídlo klanu Seishin