Risočin Dům

Dorazili sme k jej domu. Vyzeral pomerne pekne a na dnešnú dobu moderne, všetko som si pri vstupe prehliažal, predsa len som u nej nikdy nebol. "Okey..." To bolo jediné, čo som jej na to povedal a šiel som jej medzi tým pre-šmátrať kuchyňu. Veľmi slušné sa niekomu hrabať v kuchyni... S toho, čo som tu našiel som sa rozhodol urobiť len jednu vec, ktorú som vedel dobre pripraviť. Robil som ju často, lebo mi to chutilo. Hell yeah .. vajcé ... Pomyslel som si, keď som ho našiel a po tom, čo bolo všetko nachystané som sa pustil do prípravy. Mäso som nakrájal na menšie kúsky a na-marinoval, zatiaľ som si potreboval osmažiť arašidy. Po tom som dal do druhej misky drobné čili papričky, sójovku a rýžové víno. Takto som ďalej pokračoval a akosi som sa do toho zažral, lebo som chcel, aby to bolo čo najlepšie, predsa len som sa chcel predviesť. Aj keď vedieť spraviť dobre len jedno jedlo nieje umenie... To, že poriadne viem len toto ale ona nevedela, takže to bolo v poriadku.

"Tak, nechcel som strácať čas. Ešte by si zaspala než by som to urobil." Povedal som a už to bolo potrebné len dokončiť, proste tá posledná časť a môže sa podávať. Nechal som to teraz tak a otočil som sa na ňu. "Ak chceš v súkromí mi nemusíš vykať." Možno to vyzeralo, ako keby som čítal jej myšlienky ale aj mňa to teraz napadlo, že mi proste u nej vykať nemusí, ak teda chce tak môže. Všimol som si toho, že sa hodila do županu, preto som si ju príliš neprehliadal, lebo by to bolo pomerne neslušné. "Kde budeme jesť?" Opýtal som sa pre istotu. Predsa len niekto mal zariadenú kuchyňu len na varenie a inú miestnosť na jedenie. Chcel som prestrieť stôl, nech to má "se vším všudy."

Heh, takže Sori... Prišlo mi to pomerne vtipné ale nevadilo mi to, len to bolo také, iné.
"Dobre, takže to donesiem priamo tam." Skonštatoval som a pozrel som tým smerom, kam sme mali ísť aj keď som to odtiaľto asi vidieť ešte nemohol. "Ále načo sa teraz budeš zbytočne prezliekať? Aj tak v tom vyzeráš dobre a mňa teraz neber, ako Raikageho ale skôr za .... kamaráta." Je pravda, že som bol Raikagem ale niekedy, teda aspoň teraz by som to radšej zobral tak, že som len obyčajný človiečik, ktorý teraz nemá žiadne starosti a na chvíľu tak budem môcť vypnúť. Možno aj to bol hlavný dôvod toho, že som tu takto večer. Ešte aby som bol sentimentálny a vyskočím si oknom aj ja, však dnes to je in. Pomyslel som si a pri tej myšlienke som sa normálne musel pousmiať.

Popravde s týmto, čo povedala ma dostala ale ja som za to nemohol. "Chcel som byť len slušný, však by ti bolo nepríjemné, ak by som ťa očumoval." Keď si ale dala zo seba župan popravde som sa zľakol ale potom som si dal hneď face palm. Naoza....??? Fakt?? Radšej som sa nad tým príliš nezamýšľal a radšej som naložil na taniere, zobral príbor a vybral som sa to dať na ten stôl. Ja som potom nosom štuchol do vypínača, lebo som mal plné ruky. Bola tma, tak som dúfal, že si toho nevšimla. Položil som jedlo pred ňu a sadol som si oproti nej.
"Vrníš u toho, ako mačka, čo?" Narážal som na to jej tričko, ktoré na sebe mala.

Svetlo bolo akési tlmenejšie. Óó, aká romantika.. Pomyslel som si v duchu zo smiechom aj keď ten bol tiež len v duchu. Potom sa dokonca zapálila aj sviečka. Normálne by som niečo takéto považoval aj za rande ale Risu som považoval len za dobrú kamarátku alebo skôr za najlepšiu? "Hmm ... niečo také by chcel teda asi zažiť každý. To aby som ťa teda večer pred spaním škrabkal, čo?" Povedal som zo žartu a potom som popravde dodal. "Toto je vlastne jediné, čím som si naozaj istý, že viem dobre. S ostatným by si asi už spokojná nebola." Za to, akú prácu odvádzala a že sa o mňa ešte sem tam starala si zaslúžila len to najlepšie a ešte viac. "Dobrú chuť." Poprial som jej a potom som zasa dodal. "Dúfam, že kŕmiť ťa nemusím." Zazubil som sa na ňu provokatívne aj keď skôr to bolo myslené zo žartu.

"Ak si to niekedy zaslúžiš tak nebudem mať problém." Mrkol som na ňu. Aj keď ona hecovala mňa ja som s takýmito výzvami problém nemal aj keď vyzeralo by to asi pomerne zvláštne. "Beriem ťa za slovo. Takže zajtra ďalšia večera u teba?" Nemala to ani navrhovať predsa len ja sa chytám pomerne rýchlo. Nestihol som si dať ani jedno sústo do úst a najprv som jej musel odpovedať. "Na tom nemôže byť nič ťažkéé ..." Povedal som a naschváľ som na lyžičku nabral trochu jedla a natiahol sa k nej. "Tak povedz ááá." Nevedel som prečo ale s tým jej pošťuchovaním som jej to aj normálne chcel dokázať. Popravde ja som ešte nad tým o čom sa s ňou budem baviť ani nerozmýšľal, lebo som sa akosi nestránil s ňou prebrať zatiaľ ani jednu tému.

To, že bola červená, ako paprička som si všimol ale tentoraz som si odpustil nejaké poznámky k tomu, predsa len sa naskytne iná príležitosť. "Nie, vážne nieje." Súhlasil som aj ja a v tedy sa niekam vybrala. Ja som sa medzi tým pustil do jedla no potom sa objavila u stolu s vínom. "Ale určite, že môže." Súhlasil som s jej výberom a na chvíľu som odložil jedlo na bok aj keď som za tú chvíľu stihol zjesť skoro polovicu. Odpil som si trocha z vína. Ja som vedel, že toto ma len tak neopije, teda dúfal som v to, však to bolo len víno. Tá jej otázka ma ale trocha zarazila, lebo som nad ňou nepremýšľal. "Vieš, že ja ti ani neviem? Ale ak mi náhodou urobíš tu večeru a budeš hodná tak nad tým porozmýšľam." Nebolo toho veľa ale možno ešte nájdem. Zasa som si odpil.

Ja som to tiež bral podobne, ako ona. Aj mne sa páčilo tráviť čas s niekým, ako bola ona. "Popravde ja som ani nevedel, že som bol navrhnutý, ako kandidát. Nerozmýšľal som nad tým, ako členovi Anbu sa mi tam páčilo, no dedina bola teraz v zlom stave, takže som ani odmietnuť nemohol nemyslíš?" Vlastne som jej týmto potvrdil tú druhú možnosť. Všimol som si na nej, že je nervózna ale vôbec som nechápal prečo. "Deje sa niečo?" Opýtal som sa jej.

"Môžem povedať, že to mám teraz tak podobne." Pri tom, čo povedala som sa musel usmiať, potešilo ma, že ma berie, ako niekoho dôležitého. Keď si to tak ale zoberiem pomerne veľa som o nej teraz nevedel a bol čas ju vyspovedať. Usrkol som si pre to s toho vína a ani som sa nenazdal a vlastne som dopil pohárik. "Čo inak, podarilo sa ti už niekoho si "klofnúť?" Opýtal som sa jej bez okolkov. Aj keď to nebola zrovna najvhodnejšia otázka pre dievča ale kto vie, možno odpovie. Predsa len, čo viem tak sa jej asi muselo ťažko zapadnúť hlavne po tom, čo si prežila.

Popravde tá jej odpoveď ma docela zaujala, že si Risoku niekoho vyhliadla, to bolo pre mňa niečo nové. "Vážne? A kto to je?" Opýtal som sa s úprimným záujmom v hlase. Potom mi ale ona položila podobnú otázku na ktorú som sa musel zatváriť trocha zdeptane. Predsa len od 19 som v službách Anbu a od v tedy som nemal žiadne dievča, lebo na to proste nebol čas a teraz ho už vôbec nebudem mať. "Fúha rád by som nejakú ale kde s týmito povinnosťami. Predtým u Anbu som na to tiež veľmi nemohol pomyslieť a teraz už vôbec." Ak sa na to lepšie pozriem,  vyzerá to tak, že možno zo mňa bude aj starý mládenec bez dievčaťa. To som to teda vyhral .... Povzdychol som si nad svojími predstavami. Sama Risoku ale vedela, že som mal tak trochu ľahostajný postoj k životu ohľadom svojho osobného života. Preto som s tým bol popravde trocha zmierený, predsa len som sa zaviazal tým, že budem plne oddaný dedine. V tedy ma aj napadlo, čo k tomu ešte dodám. "A načo mne je vlastne dievča, keď môžem považovať dedinu za ňu?" Toto som povedal zo žartu, keďže tak som to vážne mať nechcel.  Vonku som si všimol toho dažďu. Nevadil mi dážď, ako taký aj ja som ho mal rád ale aj tak si vždy trocha sťažujem, že prídem mokrý. "Dnes to vyzerá tak, že pekne premoknem. Dúfam, že aspoň svieti mesiac nech sa mám na čo pozerať."   V daždi sa naňho asi ťažko dá pozerať ale obloha ma vždy fascinovala.

Večer som si dovolil použiť ešte jej kúpeľnu, aby som sa osprchoval a potom som s vďačnosťou prijal jej ponuku s tým, že prespím z jeden z jej izieb. Tam som sa zatvoril a za predpokladu, že tam ona nevstúpi som si zo seba dal veci až na  trenírky dole zo seba a spal som.

Na druhý deň som sa zobudil a akosi sa mi vôbec nechcelo z postele. Kde to vlastne som? Prebehlo mi hlavou a až po chvíli som si uvedomil, že som u Risoku doma. Zdalo sa mi, že je tu pomerne ticho tak to znamenalo len jediné, že spí. Preto som sa potichu vybral z postele a jediné, čo som na seba hodil bol plášť. Namieril som si to do kuchyne, kde som začal pripravovať omeletu, ktorá bude na ranajky. Dobrá omeletka na ráno, prebudí aj ..... Akosi sa mi to dnes nerýmuje. Pokračoval som s v príprave a vôňa sa už musela rozliehať po dome. Tornádo! Kurňa ale to je asi hlúposť... Moje ranné myšlienkové pochody neboli príliš zamerané na prácu a povinnosti.

Myslel som si, že Risoku spí a že sa stihnem obliecť než príde do kuchyne. Chcel som jej popravde doniesť raňajky do postele, také menšie kamarátske prekvápko. Ona ma ale prekvapila skôr, ako ja ju. Otočil som sa smerom na ňu, popravil si plášť, teda skôr som si ho radšej zapol a skrčil sa k nej s tým, že jej podám ruku. "Ehm ... prepáč, chcel som ťa prekvapiť a doniesť ti ranajky do postele. Bolo tu ticho a myslel som si, že spíš." Vysvetľoval som.  To je tak, keď sa mi nechce obliekať.... Aj to som už nosil aj tak pomerne ľahké oblečenie.