Risočin Dům

Šikovnou otočkou mi zmizla po schodoch a ja som pomaly mieril za ňou. Počul som čo povedala ale aj tak som bol zvedavý, čo s toho vykúzli. Sledoval som ju pri príprave, no potom som počul tú jej otázku. "Myslím si, že ani nie. Aj keď je to nezvyčajné oblečenie pri varení a aj na večeru ale určite je to lepšie, než keby si mala variť nahá nie?" Povedal som zo smiechom a mal som veľké šťastie, že som si niečo také nepredstavil aj keď určite to by nebola zlá predstava. Našťastie som ale nebol úchylný, takže to bola pomerne moja výhoda.  "Čo to bude až to bude?" Opýtal som sa .  

"No neviem, či by si tak zvládala variť, ak by som u toho bol." Povedal som zo smiechom ale nenaznačil som presne, čo som tým myslel, predsa len jej to určite muselo dojsť a ja som si to nemohol odpustiť, keď ona vyriekla niečo také. "Buď na v obývačky v pohodlí gauča alebo na posteli, predsa len taký luxus nemám každý krát." Ak by mi takto varila vždy určite by som si na niečo také s radosťou zvykol. Popravde ja som aj zabudol, že za tú večeru jej vlastne dlžím masáž ale ona si to určite pripomenie, ako ju poznám.

Nemal som masáž dať ja jej? Spomenul som si v tedy, predsa len nejak tak som si to pamätal ja ale teraz som jej to nemal, ako povedať, lebo som sa vybral pre to víno. To som zobral taktiež spolu s dvomi skleničkami. Vybehol som po schodoch hore. Položil som som poháre a otovoril som víno, ktoré som do nich nalial. Položil som ho tak, aby nespadlo a sadol som si vedľa nej a pri tom som jej jeden pohárik podal pri čom mi jeden ostal v ruke. "Ja si pamätám, že ja som mal dať tebe masáž ale aj toto beriem." Zazubil som sa na ňu. Popravde bol som náramne zvedavý, čo na to ona povie.

"Niečo na tom bude." Nakoniec som si to pamätal trocha inak, no to nevadilo. Po tom, čo si prevzala poháril s vínom už sedela za mnou a začala ma masírovať. Aj keď nebola profesionálka bolo to naozaj príjemné, takže som na chvíľu zavrel oči, aby som si to lepšie užil. "Ale teraz vážne, ak ma budeš takto rozmaznávať tak to budem vyžadovať častejšie." Varoval som ju a pri tom ochutnal s toho jej umeleckého diela zvané špagety. Nechcel som teraz príliš jesť, keď nejedla ona, lebo by to nebolo slušné ale zasa som chcel ochutnať, aby som vedel, aké to je a aby som ju nejako neurazil. "Hmm je to dobré." Možno sa na tom vážne nedalo nič pokaziť ale dobré to bolo a za to som ju pochváliť musel.

Jej odpoveď ma pri najmenšom potešila a preto som nemal prečo namietať. V tom mi povedala, že mám niekde akýsi fľak. "Kde ho vidíš?" Ja som si žiaden nevšimol ale ak by bol na chrbáte, tak to možné bolo, len som nevedel, ako by sa tam dostal ale to by bolo veľa možností. "Neštandartná to áno. Ale štandartné obsadenie účinkujúcich nie?" Keď si to tak zobrala len s ňou som takto chodieval na večere, predsa len aj ja som si užíval to, že s ňou môžem byť aj keď k nej nemám tak silné city, ako má ona ku mne. "Šrabkať budeš chcieť predtým, než zaspíš, že?" Predsa len tak sa jej možno bude lepšie zaspávať, teda ak pri tom vôbec bude môcť zaspať.

"Ak nie, tak si ľahnem k tebe a budem ťa pri tom hojdať, ako bábätko." Keď tak mohli zaspať malé deti tak by tak mohla zaspať aj ona. Keď sa pustila do jedenia, tak som sa doňho pustil aj ja, predsa len teraz bola reklamná pauza. "Neviem, možno by som neprijal tento post ale zas, hovorí sa, že je lepšie nič nemeniť, lebo to čo sme spravili bolo v tedy to správne rozhodnutie. Ty by si chcela niečo zmeniť?" Opýtal som sa jej a pokračoval som v vysávaní špagiet z taniera.

"Nó a to je niekedy problém, že spoliehaš len na seba. Niekedy nieje zlé prijať pomoc aj od iných." Aj ja sám som zvyčajne všetko nechával len na sebe ale niekedy sa to proste nedá a začal som to rozlišovať, kde som si radšej pomáhať nechával. "Žeby s toho výzvu urobíme?" Opýtal som sa zo žartu aj keď som to nemyslel až tak vážne ale vôbec by to nevadilo.
"Tak, ak by tam neboli až tak prehnane tvrdý nemal by som proti tomu ani ja nič ale čo bolo veľa to bolo veľa. Aj keď by som bol radšej, keby ťa tam nezavliekli." Trénovať sa dá aj inak a nie takými šialenými spôsobmi no v tedy som do toho nemohol hovoriť nič, lebo som na to nemal takmer žiadnu právomoc ale to sa zmenilo.

"Možno to pravda je ale veľa shinobi sa stalo silnými aj bez niečoho takého." Ale bola to pravda, preto som to nemohol nejako príliš zamietať. "Takže ak budeš opilá tak mi na stole predvedieš strip šou? Kde je fľaša? Ide sa piť!" Prehovoril som radostne a pomerne presvedčene ale aj tentoraz som to myslel zo žartu, takže som ju nakoniec nepodal. "Aby som ti počas toho spánku niečo nevyviedol." Postrašil som ju a pri tom som k nej natiahol ruku k jej boku na ktorom som ju pošteklil. Bola to súčasť toho "Strašenia"

"Bolesť vie zvyčajne nepekne poznačiť." Po tom, čo si niekto začije veľkú bolesť tak je vždy po nej iný, než býval. "Niečo nekalé ... " Nepovedal som jej presne čo by som mohol urobiť ale určite by ma niečo napadlo, ak by to bolo zapotrebie. V tom sa na mňa posadila a ešte mi zabránila v tom, aby som ju štekil, lebo mi držala ruku, milé. "Ale prečo nie?" Držala mi našťastie len jednu ruku, tak som ju nechal v tom, že ju udrží a začal som ju štekilť na druhom boku, voľnou rukou.

"Nó tento fakt je pomerne zvláštny...." Bol som rád, že ju to ďalšie pošteklenie nebolelo, lebo po tom, čo som to urobil som sa popravde trocha zľakol, že jej tým niečo urobím ale našťastie sa to nestalo. "Myslíš? Niekedy si myslím, že som stále, ako malý." Povedal som smerom na to, že o mne povedala, že som z toho vyrástol. "Vieš, že na to ti nebudem môcť poriadne odpovedať? Skôr niečo také by mala zhodnotiť nestranná osoba, napríklad ty. " Predsa len o sebe rozprávať to mi akosi nikdy nešlo, tomu som sa rád vyhýbal ale nevadilo mi to, predsa len som sa z toho vedel vykrútiť.

"Poznámka? Ja by som ju rád počul." Povedal som zaujato, predsa len ma zaujímalo, čo za poznámka ju napadla. "Ale ale ale s toľkej chváli sa tu roztopím od červene." Po tom, čo som to dopovedal som ju prevalil vedľa seba a rukou som si ju k sebe pritiahol. Nemalo by jej to vadiť a ak hej stačilo len povedať. "Tažko ti o ňom budem hovoriť ale viem to, že je veľmi silný a múdry. Do tejto dediny by mohol priniesť ešte veľa ale ja sa mu musím pomstiť za to, že ťa zranil." To posledné som povedal odhodlane. Možno bol silný ale urobil niečo, čo som mu nemohol odpustiť.

"Aj keď dôvod mal urobil niečo, čo nemal." Bol som tvrdohlavý a toto by som si určite nenechal vyvrátiť. Dá sa povedať, že ho videla pomerne dávno a pri tom nedávno, vďaka poslednej udalosti, kde ju zranil. "Nó to je dlhá história. Dokonca ti môžem povedať, že to s tým posledným si takmer trafila, lebo si vážne napochodoval do dediny." Predsa len on sa vyhol jej technike, takže ona o ňom nemohla vedieť preto som teraz rozmýšľal, že jej radšej viac už nepoviem. Pri tom, ako som teraz ležal som privrel oči.