Risočin Dům

"To máš pravdu, poviem ti len, že to začala tým výletom do hôr, tam som ho spoznal." Toto som jej povedať určite mohol, predsa len aj tak vedela, že som do tých hôr išiel. "Podelil." Nemal som jej v tomto prečo klamať, k tomu aj tak ja som ju nepotreboval obchádzať aj keď som vedel, že sa to raz bude hodiť. "Nemusel chcieť, skoro zabil teba." A práve tu bol zakopaný pes, predsa len mne skôr vadilo to, že ublížil jej, než keby sa pokúsil zabiť mňa. Ako som mal stále zatvorené oči stále viac a viac na mňa išlo spanie, preto som si u nej spravil lepšie pohodlie, vlastne som sa k nej trocha pritúlil, aby som mohol zaspať. Nepekné odo mňa ale z neznámeho dôvodu ma začínala dostávať únava.

Zobudil som sa ráno skôr, ako Risoku, teda aspoň tak to vyzeralo, lebo stále ležala na mne a nejavila známky toho, žeby bola hore. Hmmm.... len tak si tu ležím vedľa pekného dievčaťa a nič sa nestalo. Teraz neviem, či to je kvôli tomu, že ju nechcem zraniť alebo kvôli tomu .... Moje ranné nevinné myšlienky mi vŕtali v hlave ale radšej som ich zahnal, ako kage by som mal mať čistú myseľ! Len som si spomenul na tú jej vetu o tom falošnom tvárení. Však ja nie som falošný, ja ani sám neviem v akom rozpoložení s ňou som, takže sa ani pretvárať nemôžem. Pozeral som do stropu, lebo ak by som sa pohol tak by som ju zobudil. Som zvedavý kedy príde podpora od Kirigakure. Popravde už by mohla príjsť, aby som začal s tou prestavbou na dve časti. Renovácia sa tiež bude hodiť a hlavne bude nutné zlepšiť ekonomickú stránku. Takže by bolo dobré vytvoriť nejaký "podnik" ktorý založí samotná dedina a jej príjmy pôjdu priamo naspäť do kasy. Moje myšlienky vždy blúdili z jedného miesta na druhé, niekto by povedal, že v tom mám zmätok ale ja som sa v tom vedel nájsť, bolo to, ako keby som vždy načal nejakú tému a potom v nej pokračoval ale až časom, keď sa uleží.

"Ja asi jesť nebudem, z rána akosi nemám chuť." Oboznámil som ju pri odchode a chvíľu aj tak ešte ostal v posteli. Lenivosť je sakra silná vec a hlavne z rána, keď má človek vstávať z postele. Nakoniec som ale vstal a vybral som sa smerom dolu, lenže mne už tam niečo nesedelo, niečo čo tu vôbec nemalo byť. Žeby? Dokonca aj chlpy na rukách sa mi naježili pri tej predstave.

Netrvalo dlho a aj ja som sa dostal do kuchyne, kde bol Seishi. Keďže on bol za chrbtom Risoku ja som musel byť teda za jeho chrbtom. Naozaj už len jeho prítomnosť vo mne vytváralo hnev. "Čo tu chceš?" Ozvalo sa z mojich úst a v rukách som mal akési dva lístky, ktoré som zatiaľ len držal. Pár mi ich vypadlo z kapsy za mnou, no našťastie nevybuchovali po dobade, čo som bol možno aj ja rád. Najradšej by som mu teraz dolámal Predtým mi jeho prítomnosť nevadila tak, ako teraz, no mohol si za to sám.

Vyzeralo to tak, že aj Risoku sa mu snaží niečo urobiť ale podarilo sa mu aj tak dostať na kraj miestnosti, kde to preňho aj tak nebolo o dosť lepšie, len na nás teraz videl oboch. "Nó bol som zastánca toho, že hovorením sa dá toho vyriešiť veľa, lenže zmenil som názor, lepšie je konať." Od v tedy, čo som to tak zobral sa mi pomerne poriešili nepokoje  v dedine aj keď jedno individium bolo stále také, že nepočúvalo ale to už je iný príbeh.Odpovedal som mu skôr na tú jeho druhú otázku než na tú prvú, lebo som mu vlastne touto mojou odpoveďou odpovedal na všetky, takže som bol pomerne zvedavý, čo teraz povie. Tentoraz som bol ale pomerne v strehu a moja chakra bola pripravená na prípadnú obranu alebo útok, ak by sa o niečo pokúsil.

"Nedržím ju V.I.P, lenže za dobu, čo som ja Raikagem sa neprevinila ničím, za čo by som ju mohol potrestať alebo zabiť inak by som to už urobil." Toto bola aj pravda, predsa len som Atsuku mal v pláne uväzniť hneď po tom, čo by niečo urobila, takže do hlavy mi nevidel, čo bolo dobré. Potom tej jej zmeny som sa popravde ani trocha nezľakol skôr som sa len utvrdil v tom, že boj s ním by bol pre mňa pomerne prospešný, lenže nie v dedine, ktorá sa teraz po útoku Reiny konečne spamätala aspoň čiastočne. "Risoku, nechám to teda na tebe." Predsa len som jej dôveroval ale nemal som na pláne ju nechať bez dozoru. Vybral odtiaľto preč so slovami. "Urob niečo, čím ublížiš jej alebo dedine a bude ťa to stáť život." Nebola to vyhrážka ale skôr sľub, ktorý som hodlal splniť.  Mohol byť silný a skúsený ale ja som mal síl na rozdávanie tiež. Taktiež po ceste som ešte niečo robil ale čo, to už vo vnútri oni vedieť nemohli.
(presun)