Cesty a stezky napříč světem

Tak isto ako môj budúci kolega, Sadao, sám som pohľadom uprel do zeme a nechával blížiaceho sa Uchíhu prejsť okolo nás bez prekážok. V tento moment by bolo príliš nebezpečné odhaľovať svoju identitu takto verejne, a tak isto som ani nemienil nechať Sadaa si na môj vzhľad spomínať. Len čo bol Itachi v nedohľadne a okolie bolo spätne bezpečné, strhol som späť kapucňu z tváre a pohľad som uprel na Sadaa, ktorý nie len že prvý krát zahliadol Mangekyou Sharingan v Itachiho očiach, dlho netrvalo a zahliadol aj môj, plný rešpektu a moci, zloby a temnoty. V tom momente ako prvý krát pozrel mu do tváre, pocítil prudký príval bolesti v hrudníku, tá ale mala svoju príčinu práve v láskavosti ktorú som mu mienil oplatiť. Bolesť a dostatočne intenzívna na vyvolanie bezvedomia do ktorého upadol. Len čo ale po hodinách strávených v daždi vstal, nedokázal si spomenúť čo robil po odchode z Kiri, nedokázal si spomenúť na osobu menom Madara Uchíha ako som sa sám predstavil a tak isto, nechápal ako sa pri ňom objavila istá nádoba, na ktorej bol lístok, kde mu niekto ďakoval za láskavosť, a nechal pre neho zvyšky čakry istej veci...