KANCELÁŘ RAIKAGE

pro **Kagayaki Rin** Wed Jul 17, 2013 10:20 am

First topic message reminder :

pro **Yotsuki Sorata** Thu Jun 11, 2015 10:14 pm

Neviem z akého dôvodu tu prišiel ale po tom, čo mi tu všetko rozhádzal by som mu určite aspoň takých pár sto možno dokonca aj tisíc dôvodov našiel. "Ja som ani nevedel, že tu niečo také je, inak by som to poslal k exorcistom." Nehovoril som vážne ale s toho, čo tu urobil sa ani nemôže diviť, že takto rozprávam. Nevyzeral som nahnevane, však ani nebolo prečo, lebo to dám spraviť jemu a ak nie ... kto vie kde by skončila tá jeho karta. "Bol by som zvedavý, čo by ten dobytok spravil, keby počul o tom, ako o nej rozprávaš." Mohla by to byť zaujímavá podívaná ale teraz už žarty na bok. "Nó neviem, čo ťa sem privádza ale mám pre teba dôležitú S+ rankovú misiu hneď z fleku." Povedal som a načiahol som sa dole po jeden s tých papierov, ako keby tam bola tá misia napísaná. Dokonca som doňho aj pozrel. "Takto, ako ja zdvihneš každý jeden papierik. Robil som to tu pridlho, takže sa mi nesnaž odporovať." Však len by skúsil a okúsil by už boží hnev. Nemal som ho na pláne to nechať robiť samého to by bolo určite na dlho.

pro **Yoku** Thu Jun 11, 2015 10:19 pm

Na chvíľku som sa na neho pomerne odmerane pozeral.
"Zdovolením, ale ja som ten, kto bol zaseknutý pod stolom, nie ty... mám právo na trocha osobného priestoru." Posťažoval som sa a len som nohou poposunul jeden z papierov po zemi trocha ďalej, aby som na ňom nestál.
"Hee? Ja?" Rozhodil som rukami v prekvapivom geste a začalo mi ťukať kútikom oka.
"A čo.. čo.. ja neviem eh.." Začal som loviť v pamäti, až mi svitlo. ".. čo tá namyslená krava ktorá mi zatopila tými jej dažďami pivnicu?" Tu sa Yotsuki moho lstretnúť s istým faktom.. očividne som kravou, alebo podobným prirovnaním, nazýval každú ženskú, ktorú som nemal možnosť a schopnosti pretiahnuť. Nebolo ich veľa, no čuduj sa svetu.. niektoré sa predsa len našli. Ah, ani nevedeli o čo prichádzali.

pro **Yotsuki Sorata** Mon Jun 15, 2015 11:30 am

Yoku bol o dosť starší, ako som bol ja. Vedel som o tom len vďaka spisom, keďže vôbec nevyzerá na svoj vek. Najhoršie na tom bolo, že dokonca sa ani nesprával primerane k nemu. Aj keď to vyzeralo, že ma jeho reakcia nahnevá, naopak ma náramne pobavila.Je možné, že to bolo aj vďaka mojej nálade. Ak to ale nepreženie, to si potom vypije. "Len nezahováraj, misia ťa stále čaká." Potľapkal som ho po rameni a sadol som si za svoj stôl za ktorým som zdvíhal a zoraďoval ten bordel, čo narobil. Na tú jeho ďalšiu vetu som mu príliš nemal čo povedať, preto som prešiel rovno k známej otázke. "Čo ťa sem vôbec privádza a čo chceš?" Opýtal som sa ho a prestal som robiť, to čo doteraz pri čom som nasmeroval svoj pohľad naňho.

pro **Yoku** Thu Jun 18, 2015 3:38 pm

Na chvíľku som sa odmlčal s otvorenými ústami do korán. Takmer mi ukápla slza. Rukávom som si však rýchlo pretrel oči, zatváril som sa tvrdo a následne som si ruky založil na hruď.
"PCHE! Ako chcete.. ale v tom prípade vám nepoviem v akých sračkách sa nachádzajú tí dvaja maníci, ktorých Atsuka-sensei poslala na misiu... a ani polohu toho maníka ktorého uniesli." Žmurkol som na Raikageho. Vedel som o nich? No pravdepodobne áno. Bol som naozaj inteligentný, zo všetkými kontaktami od Atsuki, a rovnako aj s jej finančnými prostriedkami. Pravdepodobne keď som hovoril, že o niečom viem, bola to pomerne.. no pravda.

pro **Yotsuki Sorata** Sat Jun 27, 2015 10:42 am

Vedel som veľmi dobre o tom, kam som poslal svojich shinobi a jediný dvaja maníci, ktorí sa dlho neohlásili boli práve tí o ktorých som si začínal robiť už pomerne veľké starosti. "Dobre, tak sa nezaoberajme zbytočnosťami a hneď spusti." Povedal som pre zmenu už naliehavým a vážnym hlasom. Doteraz som to všetko bral tak zo žartu a len tak si tu s ním lelkoval, ak sa to tak dá vôbec nazvať. Yoku by mal byť v kontakte s Atsukou, preto tie informácie boli asi od nej, takže by nemali byť klamlivé. Taktiež je to aj shinobi z kumogakure a takúto srandu alebo klamstvá by si snáď nedovolil vypustiť z úst, lebo to je pomerne citlivá záležitosť. Možno som to tak bral len ja ja ale ak ide o dobrých shinobi, takmer jediných, ktorý tu sú, tak som ochotný sa za nich biť.

pro **Yoku** Sat Jun 27, 2015 10:54 am

Na chvíľku som sa len pousmial a len som prikývol.
"Tá misia ktorú si objednala jedna z tých eh.. spoločností.. bola sabotovaná a podľa všetkého sa naše dve hrdličky postavili proti rozkazom a zničili ju.. takže môžeme len čakať kedy po nás bude Shimo no Kuni chcieť, aby sme ich vyhlásili ako nukeninov. Každopádne je to pochopiteľne blbosť. Atsuka-sensei z toho podozrieva .. vlastne ani neviem koho.. vyslala svojho orla k rozkazom, aby sa zatiaľ niekde ukryli že pre nich niekto príde a vysvetlí im ďalší postup." Na chvíľku som sa znova zamyslel.
"Čo navrhujete? Mám ísť za nimi a pomôcť im?"

pro **Yotsuki Sorata** Sun Jun 28, 2015 11:55 pm

Počúval som Yokuho veľmi zreteľne. Vôbec sa mi tieto nové informácie nepáčili. A to som sa o nich dozvedel len teraz, čo bolo ešte znepokojujúcejšie. "Vyhlásiť za nukeninov... no určite." Nebol som vo svojej funkcii dlho ale v tomto som mohol plne súhlasiť s Atsukou. Je to hlúposť, ktorú bude nutné prešetriť. "Určite bude lepšie, ak za nimi zájdeš a podporíš ich. Je nutné to celé preriešiť a nájsť všetky dôkazy, ktoré by dokázali ich nevinu." Prehovoril som a tentoraz som sa zamyslel ja. Vstal som a prešiel som sa pár krát po kancelárii. Teraz keď človek potrebuje radcu tak tu nieje.... kto vie kde trčí Atsuka. "Neviem sa teraz rozhodnúť, či bude lepšie ich priviesť do dediny alebo ich radšej držať mimo ňu. Tu by ale boli v bezpečí a mohlo by sa to bez problémov riešiť." Rozmýšľal som na hlas. V tom som sa zastavil a otočil som sa na Yokuho."Alebo nie. Ako si sa už ponúkol naozaj pôjdeš za nimi a prešetríš situáciu. Pokús sa toho získať čo najviac. Aj by som chcel, aby už šli do dediny ale mám taký pocit, že ak by prišli sem iba by sa to zhoršilo a preto bude lepšie, keď sa to vyrieši mimo ňu, čo myslíš?" Opýtal som sa ho na jeho názor. Vedel som, že to mal byť priamy rozkaz bez nejakých väčších zdržovačiek ale názor svojich som bral vážne a ak k tomu mal nejaké výhrady rád si ich vypočujem a keď tak by som pri najhoršom pozmenil plán.

pro **Misha Haybushi** Thu Jul 02, 2015 9:58 am

Hned od brány jsem vyrazil přímou čarou k budově kde sídlý Raikage. No spíš jsem si to myslel že jdu správnou cestou. Najednou jsem se ocitnul na náměstí kde byli všude lidi. Minulem jsem park a taky nějakou hospodu jménem ''U bavlvěné ponožky''.Dost divné jméno Nakonec jsem ale došel k takové větší budově na vyvyšeném místě. Vstoupím do budovy a začnu se dívat kolem sebe. Bylo tam víc mísností a já jsem v Kumo takhle poprvé. Všimnu si schodu které vedou do vyšších pater. Nakonec narazím na to co jsem hledal, bylo tam na dveřích napsáno ''Kancelář Raikageho''. Ani chvilku neváhám a tak se rozhodnu zaklepat na dveře a počkám na vyzvání ke vstůpu

pro **Yoku** Thu Jul 02, 2015 4:48 pm

Prikývol som. Nemal som moc k tomu čo povedať. Aj keď..

"Určite by som ich sem momentálne nevodil.. nie nejakým verejným spôsobom." Následne sa však ozvalo klopanie a ja som sa otočil k dveriam.
"Máte hosťa.. tak ja pôjdem." Pousmial som sa, po čom som zložil jednoduchú pečať a celé moje telo "zažiarilo", na čo "zmizlo" a na zem dopadla len karta žolíková karta.

pro **Yotsuki Sorata** Sun Jul 05, 2015 1:32 pm

"Však som povedal, že najprv sa to pokúsime vyriešiť." Povedal som Yokuovi a on sa medzi tým pobral preč. Bolo to asi aj s toho dôvodu, že sem niekto prišiel a zaklopal na moje dvere. Ja som sa vrátil na svoju stoličku na ktorú som si sadol a v tedy som prehovoril. "Vstúpte." Preniesol som tak, aby ma ten za dverami počul. Nevedel som vôbec, kto to môže byť, takže som mohol očakávať takmer všetko možné ale vždy je lepšie sa prekvapiť a radšej nehádať.

pro **Misha Haybushi** Sun Jul 05, 2015 3:16 pm

Ucítil jak chakra v mísnosti jednoduše zmízí. Je mi jasné že předemnou tam někdo byl a to nejsem žadný dobrý senzibil. Není to ale nic co by mě mohlo zajímat tak to vůbec neřeším. Při povolení ke vstupu otevřu dveře a poprvé mám možnost vidět vůdce Kumo. Stoupnu si vedle žolíkové karty kterou tu zanechal shinobi. Zdravím Raikage. Zezačátku se představím, jsem posel Tsuchikageho a moje jméno je Misha. Příjmení není nutné a takhle to bohatě stačí. Jsem tu abych vám podal informace o teamu který určitě i vy pohřešujete. Jedná se o team ve kterým jsou jak naši tak i vaši shinobi. Tento team se ještě nevrátil a dokonce ani nepodal žádnou zprávu o pruběhu mise. Nevylučuje se že tento team už není mezi námi Chtěl jsem to říct tak aby to neznělo tak strašně, než abych řekl že jsou pravděpodobně už po smrti. Také se mám zeptat jesli dohoda platí. Kdybyste si nevzpoměl mám vám připomenout Reina Suna. Je to celkem hromada informací a uvídím jak Raikage na skoro jistou ztrátou teamu zareaguje.

pro **Akemi Kagayaki** Sun Jul 12, 2015 2:41 pm

Celou cestu až k budově Raikage jsem běžela. Nebyla ani potřeba využívat elektrického vedení, toto jsem se rozhodla vyřešit po svém. Celý život jsem byla ticho, mlčela a nestarala se o vesnici ani o lid v ní. Nebyla jsem její součástí, ale ve chvíli, kdy Rin zmizela jsem v sobě cítila něco, jakousi zodpovědnost, i když jsem jí stále odmítala. Ken byl jediný člověk, který pro mě v tomto bordelu něco znamenal. Když jsem tedy došla před dveře kanceláře, ani jsem nezaklepala a rovnou jsem vpadla dovnitř. Ano, jako senzibil jsem cítila něčí chakru, ale to už mi bylo jedno. Můj charakter byl vždy dobrý. Dokázala jsem ctít autority a vždy jsem se chovala předpisově, ale nebyl na to čas. Ani jsem nezaregistrovala, kdo tu s Raikagem je. Došla jsem až k němu a pěstí bouchla do stolu.
"Měsíc...měsíc jsem pryč a vy dovolíte, aby se z Vašich shinobi stali pohřešovaní, mrtví, nebo co hůř, nukeninové? Ken Hiashi je můj přítel, je jako moje rodina. Proto teď opravdu ze srdce doufám že mi řeknete, že jste pro ně aspoň poslal nějaký tým, nebo nějakého specialistu, aby je našel." Z mých očí doslova lítali jiskřičky Raitonu. Neměla jsem proti němu nic, jako člověku. Měla jsem proti němu všechno, jako Raikagemu. Nejspíš jsem si ještě nezvykla, že tu nesedí ona. Co jsem ale opravdu nesnesla bylo, když někdo něco vzdal.

pro **Yotsuki Sorata** Sun Jul 19, 2015 9:31 am

Ten, kto bol za dverami po mojom pozvaní vstúpil a predstavil sa. Pozeral som naňho a pohlcoval som všetky informácie, ktoré mi podával. Z mojej tvári toho príliš vyčítať nemohol ale môžem popravde povedať, že niečo také ma neprekvapovalo, predsa len išlo o Reinu Kanu, ktorá je vo svete veľmi známa a nie len tým, čo spravila ale hlavne jej silou a schopnosťami. K tomu má teraz určite radu spojencov, ktorí jej spríjemňujú pobyt medzi živými. "Dohoda určite platí. Tsukikagemu môžeš odkázať, že sa nič nezmenilo a ak s niečím bude potrebovať pomôcť, tak nech sa na mňa kedykoľvek obrátí. Len mu povedz, že čím dlhšie sa to potiahne tým ťažšie sa to bude realizovať. " Predsa len, ak tento prvý útok nevyšiel Reina sa o tom musela dozvedieť a bude sa pripravovať na prípadné ďalšie útoky. K tomu, ak sa bude nachádzať vo svojej dedine bude pri najmenšom nemožné ju dostať. No ja som v túto spoluprácu veril a dúfal, že prinesie svoje žiadané ovocie. Našťastie som toto všetko stihol povedať, než sem vtrhol nezvaný hosť, ktorý si dokonca uráčil všetko vykecať priamo pred niekým, kto nebol ani z našej dediny. Aj keď si tu začala vylievať srdce nevenoval som jej ani sekundu a stále som sa venoval hosťovi. "Ospravedlňte túto horlivú slečnu ale ako vidíte je značne rozrušená." Vstal som a podstúpil som k nemu. "Ďakujem za podané informácie ak to bude všetko, tak ma prosím ospravedlň." Povedal som ospravedlňujúcim tónom a pomohol som ho odprevadiť za dvere. Možno to teraz bolo neslušné ale nemal som inú možnosť. Akemi si asi neuvedomovala, čo všetko jej reči mohli spôsobiť. Čo ak to by to bola nepriateľská dedina? Alebo niekto iný, kto by sa nám snažil uškodiť. Takto sa veľmi ľahko dozvedel, že sme v problémoch v ďaka jej nerozvážnosti a sebectvu. Ja som nemal na starosti len dvoch ľudí o ktorých sa ona bojí ale celú dedinu. Čo ak by táto uniknutá situácia spôsobila ďalší útok na dedinu? Možno ju ona mala v paži a to vďaka jej výstupu bolo až nad slnko jasné. Otočil som sa na ňu s upriameným zrakom. Bolo vidno, že ma týmto rozhnevala. "Asi si neuvedomuješ vážnosť situácie Akemi. Spôsob, akým si sem vtrhla o tom nehovorím ale skôr to, že si len tak dovolila únik takýchto cenných informácií o tvojich blízkych." Čo ak by som práve rokoval s človekom, ktorí by ma nútil ich prehlásiť za nukeninov? "Za to, čo si teraz urobila by som ťa teraz mal poslať preč s trestom miesto toho, čo by si ty chcela vedieť. Myslím si, že to by pre teba bol tuším aj najlepší trest." Neviem, či si ľudia myslia, že si môžu robiť čo chcú ale ešte jeden zlý krok a trpko toho oľutujú. Prešiel som pár krokov k svojmu stolu a zasadol som zaňho. Musel som zahnať hnev aj ja, aby som mohol normálne uvažovať. "Neviem, čo ti na mne vadí ale ako shinobi by si to mala byť schopná svoje emócie držať na uzde, inak si tento titul ani nezaslúžiš." Toto bola asi posledná veta môjho poučovania a urovnávania veci na pravú mieru. Keďže som nebol až taká sviňa, ako si o mne myslí prešiel som nakoniec z mojej vlastnej vôle k veci. Každý iný Kage by ju za takýto čin poslal kade ľahšie.
"Ken Hiashi, ako o ňom hovoríš bol vyslaný na misiu spolu s Seishin Yunou. Lenže tá misia bola sabotovaná. Keďže sa postavili rozkazom Shimo no Kuni bude chcieť, aby sme ich prehlásili za nukeninov. Zatiaľ nevieme určiť vinníka, preto je to v štádiu vyšetrovania. Hlavným cieľom je nájsť vinníka a tým pádom očistiť ich meno. Vyslal som za nimi Atsukineho učňa, ktorý by im mal pomôcť. Najlepšie teraz bude, ak ostanu ukrytý pri čom sa Yoku bude musieť pokúsiť tento problém vyriešiť." Práve kvôli tomuto som nemohol opustiť dedinu a preto som sa nedostavil ani na slávnosť, ktorá bola v Kirigakure. Ak by som mohol sám by som sa vybral za nimi ale to som nemohol, lebo by bola dedina bez ochrany. "Takže teraz keď vieš, čo sa stalo dúfam, že miesto rozhnevaných blábolov mi povieš niečo normálne." Hlásenie o jej misii som teraz nechal tak, na to bolo ešte dosť času. Asi bude chcieť aj ona ísť za nimi ale to určite nepôjde. Čím menej ľudí bude vedieť o tom kde sú, tým menej pozornosti na seba budú priťahovať. Kvôli ich vlastnej bezpečnosti to je takto najlepšie.

pro **Akemi Kagayaki** Sun Jul 19, 2015 11:48 am

Pravda, ten chlápek co tu byl mi byl momentálně úplně volnej. Raikage to bral poněkud neklidně a to jsem vyčetla už z jeho výrazu. Měla jsem pár poznámek k tomu, že jsem horlivá a rozrušená, ale pro jistotu jsem si je nechala jen v myšlenkách. Spíš totálně nasraná... Měla jsem neukojitelnou chuť tu na něj začít řvát a nadávat, ale věděla jsem, že ve chvíli, kdy bych to udělala, bych si jenom uškodila. Avšak to, že jsem chtěla říct svůj názor se nezměnilo, jen jsem to musela zvládnout říct v klidu, což pro mě v momentální situaci byla poněkud obtíž.
Ten chlápek už byl za dveřmi a Raikage se nějak rozpovídal. Celou dobu jsem ho poslouchala s tím, že jsem se kousala do jazyku, aby ze mě něco hnusnýho nevypadlo. Ale udržela jsem se. Až domluvil, zhluboka jsem se nadechla s úsměvem na tváři, spíš takovým ironickým.
"Závažnost situace...myslím si, že to si uvědomuji dostatečně jenom já a Atsuka." Povzdechla jsem si a celou dobu se mračila, nešlo mi to jinak, jako kdyby můj obličej uplně ztuhl. "Svoje emoce držím na uzdě celý život. Vlastně jsem neměla nikdy nějak větší důvod je neudržet. Proti Vám jako shinobimu nemám nic. Avšak, kdyby tu teď seděla Rin, nikdy by ani nic podobného nedopustila. Dost možné by bylo, že by tam šla i sama. Existuje taková skvělá věc...víra ve své shinobi, víte?" Nejspíš jsem nebyla na takové urovni jako Raikage, ale kdyby poslal orla a napsal, ať tu zůstanu, třeba s Atsukou, jsem si jistá, že by se nikdo nepokusil Kumo ani nijak ohrozit. Jenže on to celé bral jinak. Svůj post bral příliš vážně, až natolik, že se nenamáhal požádat o pomoc jiné. Rin všechny brala tak nějak jako rodinu. Kumo a lid v ní pro ní byla rodina a mohla by se pro ně roztrhat. Nikdy by nic takového nedopustila.

KANCELÁŘ RAIKAGE - Stránka 34 Tumblr_mqiao2C3fl1qam6y9o1_400

V mých očích mohl vidět, že se mi někde rýsují malé jiskřičky Raitonu. Občas se to stávalo, když jsem byla opravdu nasraná, nebo rozrušená.
"Pokud nejste schopný jít Vy. Půjdu v tom případě já. Nedělá mi nejmenší problém pomoc někomu, kdo je mi opravdu blízký." Bylo mi jedno, co si o mě bude myslet. Mě osobně byla vesnice volná, nebo spíš...kdysi mi byla celou dobu volná. Od chvíle, kdy Rin odešla a už mi v životě nic nezůstalo, jsem si k této vesnici nějaký ten vztah utvořila, nebyl sice tak silný, ale pro pár lidí zde bych byla ochotna se taky rozkrájet.

pro **Atsuka** Thu Jul 30, 2015 4:50 pm

Už keď prichádzala do budovy, počula som rozhovor mladého Raikageho a Akemi. Prišlo mi to tak, že sú v sebe .. a pravdepodobne som poznala aj príčinu. Nechcela som, aby sa tam navzájom pozabíjali a tak som si naozaj pohla. Nemusela som ani klopať, predsa len som bola zástupkyňou Raikageho.
Vstúpila som do miestnosti potichu. Pravdepodobne si moju prítomnosť nikto nevšimol. Traja ľudia.. posol z Tsukigakure? Položila som svoju ruku na rameno Akemi, chcela som ju utíšiť a upokojiť.
"Pššt.." Vyšlo z mojich úst a na tvári som mala ľahký úsmev. Nebolo to to pššt nejakým drzím spôsobom. Skôr upokojujúcim.. nechcela som situáciu hrotiť. Kývla som na pozdrav Raikageho.
"Bude to v poriadku, Yoku má inštrukcie a plán. Pomôže im..." Ubezpečila som ju a tým som vlastne aj dala Soratovi informácie o tom, že s nimi už naviazal kontakt. Videla som že je naštvaný. Takto naštvaného som ho ešte nevidela? Sotva som Akemi presvedčila, aby ostala v Kumogakure no sato. Nechcela som, aby ju odohnal.

pro **Yotsuki Sorata** Thu Jul 30, 2015 5:16 pm

Vypočula si ma aj keď som si vedel veľmi dobre predstaviť čo si myslí a že ma vôbec neberie vážne. To ma vytáčalo snáď ešte viac ale radšej som to už teraz v sebe dusil. Keď ešte povedala o tej závažnosti situácie, že vie len ona alebo Atsuka mal som sto chutí ju poslať do ... kade ľahšie. Práve že jediné čo som videl bolo to že absolútne vôbec nechápe situácii a len si trepe svoje pričom sa stará len o tie sebecké dôvody. "Ty si jeden z dôvodov prečo im neverím." Odpovedal som jej tentoraz priamo na surovku. Než som jej stihol teraz povedať niečo viac stihla tam príjsť Atsuka, ktorú som tiež pozdravil len pokývnutím. "Nebudem ti vysvetľovať prečo som sa zachoval takto." To bolo moje posledné rozhodnutie pričom som sa na ňu pozrel a odpovedal jej ešte na jej poslednú požiadavku. "Nikam ťa posielať nebudem. Už som ti povedal, že som im na pomoc niekoho vyslal. Ak je to všetko môžeš ísť." Stále tu hovorí o tom, ako sú jej blízky a neviem čo všetko pri čom doteraz bola zazelená niekde v p*deli sveta a teraz sa mi tu chce hrať na nejakú hrdinku. Ak by som to neriešil a nedával na nich pozor už dávno by boli prehlásení za nukeninov aj keď musím uznať, že obrovskú zásluhu má na tom aj Atsuka. Kto by povedal, že od od doby čo som ju poznal bude práve ona tá najverohodnejšia osoba.

pro **Akemi Kagayaki** Thu Jul 30, 2015 5:36 pm

Dlaně jsem svírala v pěst a chvělo se mi celé tělo. Kdyby v tu chvíli nepřišla Atsuka a nepoložila mi ruku na rameno, bylo dost možné, že bych skončila za mřížema, kdybych mu dala pěstí. Jeho první věta moje myšlenkové pochody hodila do propasti a já na něj jenom zůstala nehybně civět. Vykuleně a co víc, naprosto psychicky. Sklopila jsem hlavu dolů a zuby mi vrzaly o sebe. "Ubohost." Podívala jsem se na něj. Z té zuřivosti, která se ve mě tvořila, mi začaly slzet oči a v tuto chvíli jsem měla opravdu sto chutí vzít tu čelenku, co jsem měla schovanou v kapse, hodit jí po něm a už se tu nikdy neukázat. Nebýt Atsuky, která se mě snažila tu udržet, bych to udělala na lusk prstu. Otočila jsem se tedy na podpatku zády k němu. "Někdo jako Vy by na tom místě neměl vůbec sedět. Radši bych tam viděla klidně i toho za*ranýho Madaru." Bylo mi jedno, co si o mě myslí a jestli ho vytočím. V tu chvíli jsem byla vytočená maximálním způsobem já. Proto jsem se sebrala a odešla z této místnosti a nezapomněla jsem za sebou pořádně prásknout dveřma.

Přesun

pro **Atsuka** Thu Jul 30, 2015 5:42 pm

Nenachádzala som sa v práve dobrej situácií. Na jednej strane som rozumela Akemi, chápala som jej pocity a podporovala som ju no na druhú som tiež chápala Soratu, nemohol predsa len rozpútať vojnu s inou zemou kvôli dvom nukeninom. Presne to bolo to, čo od neho jeho nepriatelia chceli.
Len malú chvíľu som ostala stáť medzi zavretými dverami a Soratom.
"Ja.. pôjdem radšej za ňou.." Povedala som no nemienila som ho tu nechať samého. Po zložení jednoduchých pečatí som do vzduchu vyvolala čierno-bieleho havrana, ktorý sa posadil na môj stôl. Vyšla som za Akemi a snažila som sa ju dohnať, nech už išla hocikam.
(presun)

Havran sa na Soratu ostal pozerať takým klasickým štýlom.. typu.. mám na háku. nakoniec však predsa len prehovoril.
"Neviem koľko máte informácií krá.. čo chcete všetko vedieť? Krá.." Trocha sa zatriasol a následne sa začal zobákom škrabať pod krídlom.

pro **Yotsuki Sorata** Fri Jul 31, 2015 1:00 pm

Aj keď sa to možno nezdalo ale aj jej slová pomerne veľmi boleli. Nechal som ich obe odíjsť nemal som náladu sa viac zlostiť. Už od kedy som nastúpil som počúval rôzne hlášky, že sa na to nehodím a že som príliš mladý. Každý sa mi to tu snaží znepríjemniť, ako keby som rozkrádal dedinu a snažil sa ju uvrhnúť do skazy ale že už som horší aj ako Madara .... Nestihol som si ani všimnúť, že tu je tá vrana. Keď som si jej všimol uvelebil som sa lepšie na svojom mieste a ju potľapkal mojou pomerne veľkou rukou po hlave. "Povedz mi ako sa to vyvíja s našimi dvomi nukeninami." Prehovoril som k vrane a odsunul som sa zo stoličkou do zadu. Skrčil som sa dole a natiahol som ruku do jednej zo skriniek. Bola tam poriadne zaprášená fľaša, ktorá tu už bola strašne dlho. Je čas sa ožrať ... Pomyslel som si. Nepil som už veľmi dlhú a ani si nepamätám kedy to bolo naposledy. Fľašu som položil pred seba a ešte predtým než som sa jej chytil som vytvoril klona, ktorý sa zatiaľ niekam podel. Ja som vedel kam išiel. "Atsuke ani muk, lebo ti nedám." Prehovoril som na vranu a zasa som jej potľapkal po hlave. Pred ňu som dal štamprlík do ktorého som nalial a potom som priložil fľašu k ústam a dal si poriadnych pár glgov. "Pff... bože ... už asi viem, prečo nepijem." Pomyslím si a pozriem sa von z okna.
Ak sa na to nehodím ja tak kto? Kto si dokáže získať srdcia shinobi a pri tom by dokázal zvládať túto úlohu a ochrániť dedinu? Uvedomuem si, že príliš málo dôverujem svojím shinobi a to medzi nami robí obrovskú priepasť ale oni si to robia sami ... alebo si to robím ja sám? Zasa som sa z fľaše napil ako pred chvíľkou a pokračoval vo svojom opúšťaní. Medzi tým sa vrátil klon, ktorý doniesol ďalšiu fľašu.

pro **Atsuka** Fri Jul 31, 2015 4:13 pm

Havransa na Soratu pozrel trocha kritickým pohľadom.
"Chceš ma zabiť? krá.." Bol to vlastne pokus o vtip. Predsa len patril k jashinistickým zvieratám.. v podstate bol nesmrteľný.. no aj tak sa z chlastu nenapila.
"Dobre.. Yoku naviazal kontakt krá.. podľa všetkého má plán krá... priviesť do dediny falošných preživčích z karavány krá.." Zamával krídlami a znova si začal čistiť pod krídlami.

pro **Yotsuki Sorata** Fri Jul 31, 2015 11:23 pm

"Níééé nechcem. To by som si nedovolil." Povedal som už s úsmevom na perách. Aj keď ma to ešte celé neprešlo nebol dôvod na to myslieť ešte viac. Horšie bolo to, že sa nenapila, čo bolo veľmi ale veľmi zlé, keďže som sám piť nechcel aj keď to bola len vrana. Preto som sa na ňu poriadne zapozeral a začal ju šťuchať prstom do hlavy. "Prečo nepiješ? Daj si! Čo tu budem piť sám? No ták nehanbi sa!" Ponúkal som tú bytosť či chcela či nie. Aj keď som si vypočul jej tvrdenie. Potom som sa až na chvíľu zamyslel a rozmýšľal čo teraz. "Dobre, to by šlo. Kto má vôbec robiť tie návnady?" Popýtal som sa jej a zasa som si poriadne upil.

pro **Atsuka** Sat Aug 01, 2015 10:26 am

Havran

Keby že to je možné, pravdepodobne by sa na Soratu havran pozrel naozaj.. naozaj podivným spôsobom. Možno ako na debila, kto vie. Teraz však na neho gúľal len svoje dve uhľovo čierne oči a sledoval, ako sa tu Raikage opíja.
Radšej nekomentoval jeho otázku a povzbudenie k pitiu, na čo len trocha zamával krídlami.
"Kto vie.. Yoku vlastní mnoho ľudí." Taktiež kto vie, ako to havran myslel.

pro **Yotsuki Sorata** Sat Aug 01, 2015 11:22 am

Bola pravda, že aj keď som toho popil už pomerne veľa moje telo bolo veľmi odolné a musel som toho vypiť naozaj strašne veľa, aby ma to opilo a to ma začínalo vytáčať. Hoci som teraz dopil celú fľašu cítil som ledva, že mi to niečo robí. Maximálne som bol asi tak chytnutý a preto som teraz hypnotizoval druhú fľašu. Mám? Nemám? Opýtam sa sám seba a vstanem a nesiem niečo v ruke. Zamieril som k oknu otvoril ho a tú vec som vyhodil z okna. Nič čo by si mohol niekto všimnúť. Ak by už niekto prišiel asi by som sa vymenil s klonom. Aj keď som si chcel dať poriadne do nosa nemohol som tu nechať bez niekoho vo vnútri. Kto vie kde je Crystal. Možno to bolo tým alkoholom ale začínal som sa cítiť osamelo. Sadol som si na parapetu otvoreného okna a začal zasa premýšľať. Druhú fľašu som nechal na stole. Akosi som už nemal chuť ani piť. Túto situáciu musím raz a navždy vyriešiť. Nielen, že to prospeje dedine ale určite aj ostatným shinobim. A myslím si, že už aj viem, kto na to bude vhodný. "Asi nevieš čo robí Atsuka však?" Opýtal som sa ho a preniesol som svoju pozornosť späť na havrana.

pro **Atsuka** Sat Aug 01, 2015 11:50 am

Havran sa znova skepticky pozeral na počínanie Soratu.
"Krá.. krá..?" Otvoril zobák, keď sa ho spýtal na Atsuku.
"Pred chvíľou tu bola-krá.. asi je v Sakurovom kvete - krá. Pravdepodobne tam ubytováva mladú Kagayuki-krá." Vysvetlil ti. V podstate bol ako taký Atsukin telefón. Vedel o nej naozaj veľa. Toľko, že vedel predpovedať čo spraví na sto krokov dopredu. Ešte šťastie Že bol práve jej kuchiyosenom a nie jej nepriateľom.

pro **Yotsuki Sorata** Sat Aug 01, 2015 12:02 pm

Netrvalo dlho a dočkal som sa odpovede od vrany. "Hm, to je len dobre." Hoci som sa k nej nechoval príliš dobre, za čo si popravde môže ona sama, nechcel som, aby opustila dedinu alebo aby kvôli tomu spravila nejakú hlúposť. Vstal som z parapetu a šiel som po fľašu ktorú som odložil tam, kde som predtým našiel tú zaprášenú. Už by toho bolo aj dosť, ak sem príde musím mať jasnú myseľ, lebo si bude myslieť, že to nemyslím vážne. Pomyslel som si. Bolo na čase sa vzchopiť. Hnev ma už našťastie prešiel a aj keď som mal teraz zmiešané pocity. Zasadol som na svoje miesto vytiahol som papiere a pustil som sa do obyčajného nudného papierovania. Chvíľu som tak zotrvával a potom som prehovoril k vrane. "Mohla by si po ňu zájsť? Nemusíš ponáhľať ale len jej odkáž, že ju tu očakávam." Tentoraz som sa na ňu ani nepozrel a pokračoval v podpisovaní a pečiatkovaní. Ešte som to nepreberal s radou ale budú to musieť pochopiť.

pro Sponsored content

KANCELÁŘ RAIKAGE

KANCELÁŘ RAIKAGE

Re: KANCELÁŘ RAIKAGE

Re: KANCELÁŘ RAIKAGE

Re: KANCELÁŘ RAIKAGE

Re: KANCELÁŘ RAIKAGE

Re: KANCELÁŘ RAIKAGE

Re: KANCELÁŘ RAIKAGE

Re: KANCELÁŘ RAIKAGE

Re: KANCELÁŘ RAIKAGE

Re: KANCELÁŘ RAIKAGE

Re: KANCELÁŘ RAIKAGE

Re: KANCELÁŘ RAIKAGE

Re: KANCELÁŘ RAIKAGE

Re: KANCELÁŘ RAIKAGE

Re: KANCELÁŘ RAIKAGE

Re: KANCELÁŘ RAIKAGE

Re: KANCELÁŘ RAIKAGE

Re: KANCELÁŘ RAIKAGE

Re: KANCELÁŘ RAIKAGE

Re: KANCELÁŘ RAIKAGE

Re: KANCELÁŘ RAIKAGE

Re: KANCELÁŘ RAIKAGE

Re: KANCELÁŘ RAIKAGE

Re: KANCELÁŘ RAIKAGE

Re: KANCELÁŘ RAIKAGE

Re: KANCELÁŘ RAIKAGE

Re: KANCELÁŘ RAIKAGE