Cesty a stezky napříč světem

pro **Yorimi Sonoe** Sat Aug 03, 2013 9:35 am

First topic message reminder :

Cesty a stezky napříč světem - Stránka 10 Long_way_home_by_Sadir89

Cesty, které křižují všech pět velkých zemí a prochází i těmi malými.
Některé úseky jsou bezpečné, jiných je třeba se bát.
Často zde projíždí obchodní karavany, ale narazíte zde i na osamocené poutníky.
Jen pozor, koho oslovíte.

pro **Kashike** Mon Jul 20, 2015 8:41 pm

Ne, to ne. Jenom obtáčí a člověk si musí dát hodně velký pozor, aby se nepořezal. Nicméně ten "klacík" je přeci jen trošku skladnější a svižnější než velká zbraň jako Samehada. Vůbec tak nějak cítím určité pochybnosti ohledně efektivity některých zbraní Legendárních šermířů. Například ten vybuchující meč... nikdy jsem nepochopil, k čemu je to vlastně dobré... podotknu.

pro **Keigo Nakagami** Tue Jul 21, 2015 7:08 am

Seděl jsem vzadu na drakovi, s nohama mírně rozkročenýma a zapřenýma o jeho boky, abych se mohl případně rychle zvednout a provést nějakou akci.
V pravé ruce, kterou jsem měl svěšenou podél těla jsem držel luk a v druhé, kterou jsem měl položenou v klíně jsem držel šíp, který jsem převaloval mezi prsty.
I když jsme byli nepříjemně vysoko a nemělo by nám tu nic hrozit, každou chvilku jsem se buď ohlédl za nás, pod nás a nebo nad nás. Nemoc z povolání, či jak to jinak nazvat...
Místo vzadu mělo jdnu velikou společenskou nevýhodu. Neslyšel jsem absolutně nic ze předu a to to zrovna vypadalo na nějaké zajímavé téma, jelikož si Hirin sahala na zbraň.
Ale nic na plat, zůstal jsem kde jsem byl a pokračoval jsem v hlídkování.

pro **Hirin** Tue Jul 21, 2015 3:41 pm

"Neber si to osobně,on to tak nemyslel" špitla jsem aby to jen "slyšel" Sameha. "Pravda i s malým šašou se dá hrát velké divadlo" prohodila sem s veselým tonem, nijak jsem nechtěl urazit Kashikeho a jeho meč. Když se ale zmínil pochybnosti o Shibuki, byla jsem važnější. Shibuki, je je větší meč,ale na Samehadu nemá. Má hodně a doslova hodně výbušných papírku na platně. Kontakt s čepelí a potom jenom chvilka do výbuchu, potom by se to platno mělo nějak oddělit nebo něco takového. Nevím,ještě sem si s ním nehrála. S tím mečem by ses dostal přes jakoukoliv překážkou nebo zed. Je i technika s kterou dokážeš platno prostě rozmotat a obklíčit a pak už jenom extrémní výbuch. dopověděla jsem svůj proslov k meči. "Jinými slovy, pokud chceš něco zničit, tak je to lepší jak demoliční četa." dodala jsem s úsměvem.

pro **Kashike** Thu Jul 23, 2015 5:59 pm

Už už jsem chtěl pokračovat v debatě na téma neefektivity meče, který ti vybouchne v ruce, když jsme všichni mohli pocítit klesání. Pohlédnu dolu pod sebe a najdu nějaké orientační body v krajině, kterou jsem kdysi tak důvěrně znával. Všichni se připravte na výsadek! Jdeme dolu a nevíme, jak to tam vypadá, takže počítejte s nástupem rovnou do akce. Úkolem č. 1 je obsadit hradbu a pokusit se jí držet.

přesun - https://nsgo.forumczech.com/t272p320-velka-brana-jediny-vchod-a-vychod-otogakure#34994

pro **Hirin** Thu Jul 23, 2015 6:16 pm

Klesali jsme,nebylo to jako na horské draze, i když by mohlo. Kdyby drak letěl více střemhlavě, tak by to tak bylo. Samozřejmě by mesměl chybět křik a ruce horu. Když jsme klesali niž a niž, mohli jsme uvidět samotnou Otogakure. Kashike zavelel a mě zbývalo poslechnout. Hodila jsem přes plášt a kapuci na hlavu. Chtěl jsem být inkognito a kdybychom přilétli do prostřed boje, nechtěla jsem hned odhalit karty.
//přesun

pro **Yoko Terumi** Wed Jul 29, 2015 5:34 pm

Leteli sme vysoko nad lesom, odkiaľ sme mali dobrý výhľad na okolie a zároveň sme sa nemuseli obávať, že by nás niekto napadol. Každú chvíľu som kontrolovala, asi by mu veľmi neprospelo, keby padol z takej výšky. Kto vie, či by to vôbec prežil. Zdá sa, že sme už mimo nebezpečenstva. Jemne som sa usmiala. Čakala som, že takto budeme môcť doletieť až do Kiri, bohužiaľ, nestalo sa tak, pretože mi do toho vstúpila jedna nemilá udalosť, ktorú pravdepodobne vyvolal samotný Chomei.
Cítila som, ako keby...ako keby sa mi každú chvíľu mala odlepiť koža od tela, bolelo to, sakramentsky to bolelo. Čo to...? Bola som viditeľne v šoku. Čo to...robíš? Opýtala som sa chrobáka. Vyberám si svoju daň za pomoc. Jeho hlas bol zlovestný, temný.
Z ničoho nič som začala strácať výšku, prudko som klesala k zemi, vyzeralo to, ako keby som stratila vedomie, nebolo to tak. Tesne nad zemou som jemne zamávala krídlami, aby som zmiernila pád, pustila Kisekiho a padla na kolená. Nechty som zaryla do zeme. Cítila som, ako sa nado mnou snaží prevziať kontrolu, ale nechcela som to dovoliť. Bojovala som. Odmietala som sa mu podriadiť. Prudko som udrela päsťou do zeme, následne som si prstami zašla do vlasov. Prestaň. PRESTAŇ! Skríkla som. Nebolo to však na Kisekiho, ale na samotného Bijuua. Z očí mi vyhŕkli slzy. Boli to muky. Obrovské muky.

pro **Kiseki Mirakuru** Wed Jul 29, 2015 6:13 pm

Než sme sa sem dostali poriadne som ešte nestihol pojať všetky informácie. Po tom výbuchu sa na nás vrhlo toľko chrobákov, že sme cez ne nevideli ani slnečné lúče. Lenže Yoko spravila ešte niečo nepredpokladanejšie. Vôbec som netušil, že v sebe skrýva jedného z deviatich bijuuov. Toto zistenie bolo možno trocha narýchlo ale vďaka tomu sme sa odtiaľ bezpečne dostali a mierili sme do Kirigakure. Teda aspoň to som si doteraz myslel. Začali sme pomerne prudko klesať ale nad zemou sme spomalili a ja som bol voľný. Spravil som menší kotúľ a rýchlo sa pozrel po Yoko, aby som zistil, čo sa deje. Vyzerá to tak, že sa nad ňou snaží prebrať kontrolu. Vidím ... Povedal som si pre seba v hlave nie príliš nadšene. Hneď na to vykríkla, čo ma pomerne vystrašilo. Ono to teraz bolo snáď ešte horšie, než keď sme boli obklopený miliónmi malých drobcov. Na pohľad bolo jasné, že Yoko prežíva silné bolesti. Predsa len sa jej začínala šúpať koža a menila farbu na úplne inú. Nevedel som čo robiť, cítil som sa dosť bezradne. Budeš jej musieť pomôcť sa s toho dostať. Ale ako?! Neovládal som žiadnu techniku, ktorou by som to v nej dokázal potlačiť a už vôbec by som na to v tomto stave nemal ani chakru. Bude to musieť zvládnuť za pomoci svojej vlastnej vôle. Lenže Bijuu sú silné stvorenia plné hnevu a nenávisti a len tak sa teraz nenechá potlačiť, keď ucítil možnosť úniku a slobody. A na niečo také je potrebná veľmi silná vôľa a preto jej ju budeš musieť podporiť. Daj jej pocítiť, že si tu s ňou, že jej veríš. Musí to ísť od srdca, lebo prázdne slová odvanie vietor skôr, než ich vyslovíš. Pravdu povediac som vedel, že niečo také budem musieť urobiť ale ja som nebol ten správny človek. Nevedel som to zo slovami a už vôbec, mal problém komunikovať normálne a nie ešte niečo takéhoto kalibru. "Yoko nesmieš sa mu poddať! Bojuj s ním!" Vedel som, že to, čo som povedal vie už aj ona sama ale práve teraz to bolo to najlepšie na čo som sa zmohol. Pomaly som vykročil pravou nohou v pred a mieril som k nej. "Ak sa teraz vzdáš načo nám bol tento útek dobrý? Ukáž mu, že ty si tá, ktorá má tu vládne." Ani trocha som si nemyslel, že to boli tie správne slová ale veril som v to, že to zvládne, že ho premôže a nenechá sa len tak zničiť.

pro **Yoko Terumi** Wed Jul 29, 2015 7:04 pm

Nikdy v živote som sa nestretla s niečím takým. Čakala som, že sa občas pokúsi nejako dostať na slobodu, ale že to bude prebiehať tak drasticky a bolestivo...to som netušila ani zďaleka. Môj pohľad padol na ruku, kde sa maličká časť mojej kože vytratila, miesto nej som pod ňou videla len čosi červené, ako keby som tam ani nemala mäso. Následne som ruky zatla v päsť. Bojovala som, nechcela som sa len tak ľahko vzdať, mala som toho ešte toľko pred sebou, chcela som dokázať svetu i sebe, že mám na to byť dobrou kunoichi, chcela som zosilnieť, aby som mohla pomáhať. Mala som toľko cieľov, za ktorými som si pevne šla. Musím...bojovať.
Z ničoho nič mi k ušiam doľahli slová Kisekiho. V mojom výraze šlo zazrieť trocha prekvapenia, predsa len, čom čakala že vezme nohy na plecia a zdrhne kade ľahšie. Mnohí by to pokojne urobili a nechali ma tu len tak, následne by sa sťažovali, že im Bijuu zničil polovicu dediny a hádzali by vinu na každého, len nie na seba. Kiseki však bol iný. Nezdalo sa, že by sa ma bál. Dokonca mi chcel pomôcť. ...nesmieš sa mu poddať...bojuj s ním... Zopakoval mi hlas jeho slová v hlave. Dodali mi silu, napriek tomu to neboli len oni, ktoré ma posilnili, ale i jeho prítomnosť samotná. Neexistuje väčšia podpora než cítiť, že človek nie je sám. Že je tu niekto, kto sa ho nebojí a verí mu.

pro **Kiseki Mirakuru** Thu Jul 30, 2015 1:41 pm

Je pravda, že v tomto prípade by bolo najrozumnejšie ak by som ušiel. Ak by sa predsa len premenila nedokázal by som proti nej ustáť ani v plnej sile a nie to ešte v tomto stave. Lenže ona sa ma predtým celú dobu snažila chrániť dokonca nám zachránila život a ja by som ju teraz mal opustiť? To už by bolo lepšie sa nechať zožrať tými chrobákmi, než aby som urobil niečo také. Je pravda, že neverím nikomu ale svoj život som jej predsa raz zveril tak teraz sa jej neotočím chrbtom. "Muselo to byť príšerne ťažké žiť s niečím takým." Prehovoril som teraz s iným hlasom, ako doteraz. Ak som sa nad tým len na sekundu zamyslel Yoko si musela už veľa pretrpieť. Ľudia sú krutý a stránia sa všetkého, čoho sa boja. Ubližujú nevinným hoci si niečo také nezaslúžia. V takom období nájsť chuť žiť je asi to najťažšie. Sám som si toho už dosť prežil, ako malý. Viem, čo to je šikana a prečo sa ľudom nedá veriť, preto v mojich očiach poriadne stúpla.

Kľakol som si pred ňu a bol od nej už len nejaký ten kúsok. Nemal som jej ako pomôcť od terajšej bolesti ale uvedomil som si jedno, môžem tu byť pre ňu. Možno na to nie som ten pravý aby som ju tu povzbudzoval ale ona je tá, ktorá to dokáže v to verím zasa ja. Pomyslel som si a prehovoril som k nej vľúdnym hlasom. "Určite si bojovala už s veľa problémami, ktoré sa ťa snažili položiť na kolená a tá vec v tebe ti dva krát nepomáhala no zvládla si to. Ak by si to nezvládla teraz by si tu nebola a nemohla mi zachrániť môj zadok. Tak mi teraz ukáž aká si bojovníčka a premôžeš ho aj teraz." Musela mala silný dôvod žiť. Sen pre ktorý sa to všetko oplatilo pretrpieť. "Viem, že toho v živote chceš ešte veľa dokázať. Vidím ti to na očiach tak sa trochu posnaž a zažeň tú beštiu späť do klietky." Po psychickej stránke musela byť určite silnejšia, ako ja. Po tom, čo som prežil som sa uzatvoril do seba s nikým nenadväzoval nové vzťahy, lebo som vedel, že ľudia sú zlý a nedá sa im veriť. Samota by ma zožierala doteraz nebyť Khairuniho. Ale pozrite sa na ňu. Temperament a nebojácnosť jej nechýbal a určite sa ľudí nestránila tak, ako ja hoci jej určite už veľa krát ublížili.

pro **Yoko Terumi** Fri Jul 31, 2015 12:13 pm

Sťažka som dýchala. Snažil sa. Tak veľmi sa snažil prebrať nado mnou kontrolu. Vtieral mi do mysle zlé spomienky, predstavy, všetko, čím by ma mohol zlomiť. Pravdou ale bolo, že ja som sa nenechala zlomiť len tak ľahko. Nie dnes. Nie zajtra. Nikdy. Uprela som krátky pohľad na Kisekiho a i napriek tomu, že som práve teraz prežívala bolesti a bola psychicky týraná, sa mi v očiach rozhoreli ohníčky a pery sa roztiahli do letmého úsmevu. Vyzerala som odhodlanejšie než kedykoľvek predtým.
Celý život som žila v tieni druhých. Patrila som k podpriemerným shinobim, slabým a netalentovaným. Bola som odsudzovaná vlastným klanom, pretože ako dcéra vodcu som ani len neprebudila lávový element. Až donedávna. Ľudia ma znenávideli, pretože si vo mne ty. Ale ja im ukážem... Privrela som zľahka oči, keď sa mi v mysli objavovali obrázky malého modrovlasého dievčatka, ktoré nikdy nestrácalo nádej, a hoc si veľa vytrpelo, úsmev mu z tváre nikdy nemizol. ...že na to mám a že sa ma nemusia báť. Ochránim ich, pretože každý jeden z nich je súčasťou mojej rodiny. Kiseki mal pravdu, vďaka nemu som si spomenula na to, čo všetko som chcela dokázať. Nevyjde ti to, Chomei. Sedmička musela dosť soptiť, keď zistila, že to nie je k ničomu, napriek tomu to ešte neskončilo. Jediné, čo som zatiaľ dosiahla bolo to, že sa ďalej moja koža neodlepovala. Zastavilo sa to, avšak Chomei sa nevzdával. Nech sa už ale snažil akokoľvek, ani to len so mnou nepohlo. Bola som až po okraj naplnená odhodlaním poraziť ho, zraziť ho, aby sa o niečo také viac nepokúšal. Pretože kým tu bude tých pár ľudí, ktorí ma podporujú, kým budem mať sny, ktoré sú silnejšie než jeho hnev, nikdy ma nezničí.

pro **Kiseki Mirakuru** Fri Jul 31, 2015 1:40 pm

Kľačal som tam tak pred ňou a pozeral na ňu. Chcel som jej pomôcť nejako viac ale nevedel som ako. Preto som využil moju zvyšnú chakru a začal meniť smer vetra smerom na ňu, aby jej chladili vytvárajúce sa rany. Viac som už pre ňu spraviť nemohol cítil som sa naozaj úboho. Asi jeden z ďalších dôvodov prečo je lepšie byť sám. Vidieť trpieť niekoho kto ti je aspoň trochu blízky je príšerné, no pozerať sa a nemôcť nijako pomôcť je ešte horšie. Bolo to celé len na nej. Ja už som jej povedal asi takmer všetko, čo som mal na srdci a teraz som chcel vidieť, že zabojuje a premôže ho. Viem si predstaviť, že to nieje nič ľahké, ako keby som ja chcel bojovať proti Khairunimu, niečo čo by bolo takmer nemožné. "Ak naozaj chceš, aby ťa ľudia uznali a brali, ako hrdinku, ako silnú ženu čo ich viac presvedčí, ako to, že ho premôžeš? Predsa len boj s démonom to už veľa jinchuurikiou prehralo." Nevedel som, či po niečom takom naozaj túži ale takmer každá živá bytosť túži po tom, aby ju uznali, aby bola potrebná. A najpresvedčivejší čin, čo môže byť je ten, že ho naozaj zvládne. Prečo by sa jej niekto mal báť, keď ho bude mať pod kontrolou? Podľa mňa je to skôr obdivuhodné, že niečo také zvládla až doteraz. Na začiatku ma napadlo, žeby som ju mohol zdvihnúť a bežať rýchlo do dediny kde by o ňu vedel niekto postarať než bude neskoro. Toto ma ale velice rýchlo prešlo.

pro **Yoko Terumi** Fri Jul 31, 2015 3:33 pm

A ja...ja nebudem jednou z nich. Pomaly som sa zdvihla na nohy. Nebudem ako množstvo iných jinchuuriki predo mnou, ale ako naša bývalá Mizukage - Hitomi Yamada, ktorá získala plnú kontrolu nad sedmičkou. Stála som tam...so sklonenou hlavou a zavretými očami, nevnímala som bolesť, vyzerala som, ako keby som bola úplne mimo. Nebolo to však úplne tak, pretože som sa plne sústredila na zastavenie Chōmeia.
Cítila som, že je to na dobrej ceste. Je mi to ľúto, sedmička. Ale takýmto spôsobom ti nedovolím ovládnuť ma. Viem, že chceš voľnosť a tvrdo si za tým ideš, ale...ja mám tiež niečo, čo chcem dosiahnuť, a pokiaľ si to neuvedomíš a naďalej sa budeš odmietať so mnou vychádzať, presedíš za tými mrežami celý môj život. Nemala som ho síce pod kontrolou a bude trvať nejakú chvíľu, kým ho ovládnem, ale...ale odmietala som sa mu podriadiť. Nepovažovala som ho síce za niečo menej, ale musela som mu dať vedieť, že so mnou len tak manipulovať a využívať ma nebude môcť. Musela som si uňho vybudovať aký taký rešpekt, čo najskôr dosiahnem až potom, čo budem pripravená sa mu postaviť zoči voči a poraziť ho.
Chýbalo málo. Málo k tomu, aby som ho zastavila. Už len trochu...vydrž Yoko. Aby som si aspoň trochu dopomohla, udrela som rukou do stromu. Nebolelo to, skôr som v tom kmeni urobila slušnú dieru.

pro **Kiseki Mirakuru** Sat Aug 01, 2015 12:12 pm

Ako som tak kľačal pred ňou ona sa zrazu postavila. Nemohol som teraz akosi zhodnotiť, či to je dobré alebo zlé znamenie. Pre istotu som sa postavil a podstúpil zopár krokov od nej, aby som na ňu poriadne videl. Mala zatvorené oči, preto som nemohol dobre čítať situáciu. Nemusíš sa báť. Predsa len sa musí plne sústrediť na boj s Chōmeiom. Oboznámil ma Khaurini. To, že on poznal jeho meno nebolo ničím prekvapivým, však tu bol skôr ako oni, ešte pri zrodení tohto sveta. Stále som sledoval jej počínanie, ktoré ju zaviedlo k stromu, ktorý tak trochu poničila. Asi jej to dopomáhalo k tomu, aby zo seba mohla dostať všetko. Nebol som príliš empatický človek ale niektoré veci, ako boli tieto som našťastie chápal na plno. Neobával som sa toho, že sa to zvrtne ale ak by sa tak stalo asi by som musel stáť proti nej. Možno aj to by ju potom mohlo vyburcovať k tomu, aby ho zahnala. Predsa len asi by nechcela zabiť niekoho, koho chcela predtým chrániť.

pro **Yoko Terumi** Sat Aug 01, 2015 5:32 pm

Neudrela som do stromu len raz, ale hneď niekoľko krát, čím som dosiahla to, že sa v mieste úderov rozdelil na poly a horná časť padla s rachotom na zem. Pomohlo mi to. Ani si neviete predstaviť ako, pretože v tej chvíli som pocítila...ako jeho vplyv mizne. Vzdával to? Alebo len jeho hnev nestačil k tomu, aby porazil moju vôľu? Kto vie. Oranžová chakra, ktorá ma obklopovala, pomaly, ale isto mizla. Ako keby sa z ničoho nič rozplynula vo vzduchu.
Dokázala som to. Môj hlas bol slabý, ale bolo z neho cítiť tú radosť. Chcela som sa otočiť ku Kisekimu, ale akonáhle som sa o to čo i len pokúsila, padla som k zemi. Zradili ma vlastné nohy. Niet sa čomu čudovať. Bola som vyčerpaná po fyzickej, ale najmä po psychickej stránke. Vzdorovať takému démonovi nie je práve najjednoduchšie a nebyť Kisekiho, pravdepodobne by som to ani nezvládla.
Usmievala som sa, napriek faktu, že ma pekelne pálili rany, resp. miesta, z ktorých sa stihla odlepiť koža. Prežívala som krušné chvíle, ale mala som zo seba dobrý pocit. To bolo hlavné. Dokázala som si, že nie som taká slabá, ako som si o sebe pôvodne myslela. Hoc nie som dobrá v priamom boji, mám obrovské diery v taijutsu a nie som ani bohvieako rýchla a podobne, mám niečo, čo mnohí nie. A tým je pevná vôľa a sny, za ktorými si teraz pôjdem snáď ešte tvrdšie. Ďakujem, Kiseki. Nebyť teba, asi by sa ma už sedmička zmocnila. Som rada, že si odtiaľ nezdrhol a zostal tu so mnou, aj keď si bol prakticky vystavený veľkému nebezpečenstvu, ak by sa stalo, že by som predsa len prešla do ďalšieho štádia. Venovala som mu letmý, ale úprimný úsmev. Týmto činom sa zapísal medzi mojich kamarátov. Či to chcel alebo nie. Oprela som sa chrbtom o strom a zhlboka sa nadýchla. Snažila som sa predovšetkým odignorovať tú bolesť, čo teraz nebolo tak úplne možné. Rada by som sa už vrátila domov, nech nám už Mizukage vraví čo chce. Len...si potrebujem trochu oddýchnuť, som úplne vyčerpaná. Reálne som premýšľala i nad možnosťou, že by sa mi mohli zapáliť rany. Dúfala som, že k tomu nedôjde, kým sa nevrátim domov.

pro **Kiseki Mirakuru** Sat Aug 01, 2015 6:21 pm

Na to, že sa mi Yoko zdala podobne silná, ako som bol ja dokázala zničiť strom bez seba-menších problémov. Bolo to asi tým, že mala okolo seba stále ten plášť ale bolo vidieť, že jej to pomohlo sa sústrediť. Nakoniec sa plán začínal strácať a ona sa vracala do normálu. Nepočul som čo povedala, ako prvé ale vyzeralo to tak, že bola spokojná. Určite je veľmi unavená. Pomyslím si a podídem bližšie k nej. "Ty by si urobila to isté pre mňa. Nemáš sa čomu diviť, získala si aspoň čiastočne moju dôveru." Nevedel som klamať, preto tam to čiastočne muselo byť. Neveril som do dnešného dňa nikomu, takže to nemalo byť ničomu divné. "Ak už chceš ísť domov, vezmem ťa tam. Čím skôr tam budem, tým skorej budeš môcť byť ošetrená." Povedal som jej a skrčil som sa k nej. Nastavil som sa tak, aby sa mohla chytiť môjho krku a ja by som ju mohol zdvihnúť. Určite ju to bolelo, preto som už chcel vyraziť. Ak po ceste zvládne chodiť tak bude chodiť ak nie, tak ju proste ponesiem celú cestu.

pro **Yoko Terumi** Sat Aug 01, 2015 8:06 pm

Usmievala som sa ako mesiačik na hnoji. Bola som rada, že mi dôveroval, nezdalo sa mi, že by to bol nejaký veľmi spoločenský človek narozdiel odo mňa. Ale v niečom mal pravdu. Ak by som mohla, urobila som preňho to isté. Možno aj z vďaky, že mi pomohol. Ako mu to však oplatiť? Nad tým budem musieť porozmýšľať.
Nad možnosťou, že ma ponesie, som sa najprv tak nejak zháčila. Pripadalo mi blbé, že by ma niesol, nepochybovala som síce o tom, že nejakú tú silu má, ale tak...Neznášala som pocit bezmocnosti a závislosti na pomoci druhých. Pre tentoraz som sa ale musela premôcť, jednak preto, že by sme tu ostali ešte nejakú tú dobu, kým by som načerpala dostatok síl na chôdzu, a jednak preto, že sa mi môže zhoršiť zdravotný stav. Čo by nebolo veľmi...dobré. Fajn. Ale keď si odpočiniem, tak ma pustíš, dobre? Prižmúrila som naňho oči, následne som mu omotala ruky okolo krku, aby nemal taký problém s mojim zdvihnutím.

pro **Kiseki Mirakuru** Sat Aug 01, 2015 8:25 pm

Bola vysmiata až až. Určite s toho, že sa jej podarilo premôcť toho jej chlapíka v nej a možno aj z iných dôvodov, ktoré som už ja nepoznal. Na jej otázku som súhlasne prikývol a taktiež jej aj odpovedal. "Stačí povedať, ak budeš chcieť ísť po svojich tak proste pôjdeš." Nemal som dôvod ju nútiť v to čo nechce. Ak si sama myslí, že to zvládne nebudem ju presviedčať v opak. Viem, čo to je byť niekým riadený a nenávidel som to. Najlepšia je voľnosť, ktorú si zobrať nikdy nenechám. Po tom, čo obmotala svoje ruky okolo môjho krku vyzdvihol som ju pomerme pomaly a podoprel som jej chrbát pravou rukou a druhou som ju chytil pod nohami. Hneď na to som vykročil. "Musím ti povedať, že ti závidím. Mohla si letieť skôr, ako ja aj keď sa to trocha zvrtlo. Predsa len lietanie je úžasné." Vedel som, že časom budem môcť lietať a snažil som sa to dosiahnuť už dlho, lenže som ešte na to nebol dostatočne pripravený, aby som zvládol takmer polovičnú premenu v draka.
(presun obaja - kirigakure)

pro **Goku** Mon Aug 03, 2015 11:06 am

Koľko sme kráčali? Kto vie.. no po ceste sme narazili na niekoľko menší dedín a mne sa ju konečne podarilo navliecť do pomerne normálneho oblečenia. Rozhodol som sa, že si na nejaký čas dáme pauzu.. na jedlo a tak.
Preto som sedel pri jednej z ciest opretý o strom a pomocou jenoduchého triku udržiaval oheň stále.. well ohňom.
"Ako sa ti páčia tunajší ľudia?" Spýtal som sa jej pomerne so záujmom. Chcel som sa čo najskôr vrátiť do Tsuki, do hotela a vyspať sa na poriadnej posteli no stále sme od neho boli kus cesty, takže som to zatiaľ musel vydržať s týmto.. jedlom, s trávou.. a v spoločnosti tohto malého diabla.
Popravde som sa na nej viac než dobre zabával.. keď si skúšala to oblečenie, rozprávala sa s ostantými.. no na druhú stranu som aj plakal, keď som jej to musel zacvakať.

pro **Sumi** Mon Aug 03, 2015 11:16 am

Pojem o čase som nemala ani ja, keďže ja som hodiny nepoznala ale riadila som sa hlavne podľa rozpoloženia slnka. Zo začiatku som sa nechcela k nejakej dedine ani priblížiť a musel ma chvíľu presviedčať, aby som tam vôbec vkročila. Keď sme sa tam dostali pustila som sa tam do reči s jedným kupcom. Keď už som si mala vybrať nejaké oblečenie muselo byť červené. Nemala som možnosť mať červenú kožušinu ale toto bolo naozaj skvelé. Než som sa ale do toho navliekla myslela som, že ma rozpučí od hnevu. Bolo to naozaj ťažké to na seba dostať. Ešte, že som sa do toho nejako dostala. "Sú zaujímavý. Všetko tu vyzerá inak aj tý ľudia. Majú zvláštne oblečenie a tie obydlia. U nás také veľké neboli." Nevedela som, že za mňa musí platiť, keďže my sme tam používali výmenný obchod a nie peniaze. Keď sa usadil ja som si stále nemohla sadnúť ale pozorovala som tu okolie, tých ľudí čo šli okolo. Bola som, ako nezastaviteľný stalker. Normálne som ani nezistila, že som hladná. Bola som až príliš zaujatá.

pro **Goku** Mon Aug 03, 2015 11:36 am

Začal som opekať nejakého králika, alebo čo to bolo zač. Samozrejme som k tomu pridal aj soľ a podobné veci, aby malo mäso nejakú chuť.
"Mala by si si sadnúť.. kto je zvedavý je skoro starý.." Ešte stále som oplakával majland, ktorý som minul za jej oblečenie. Celkovo to nebolo moc peňazí ale, nemal som stály príjem ako poniektorý shinobi. Musel som čoskoro sundať tú Seinu.. no mal som proti nej šancu? .. v priamom boji pravdepodobne nie.. chcelo to nejakú lesť.
"Je praktickejšie mať oblečenie tohto typu. ľahšie sa v ňom hýbe a nemusíme zbytočne zabíjať zakaždým nejaké zviera. čo sa týka obydlí.. no.. čo ti poviem. Je nás proste viac, potrebujeme väčšie." Rozmýšľal som, či nemá nejaké otázky. No zbytočne som po nich vyzvedať nechcel.

pro **Sumi** Mon Aug 03, 2015 11:41 am

Nepripravoval nijak zvláštne jedlo, keďže takto sme si to pripravovali aj u nás. Soľ sme mali tiež aj keď vyzerala trochu inak a bylinky boli tiež pomerne iné. "Nechcem sedieť..." Nafúkla som svoje tváre a pozrela naňho. Bolo na mne vidieť, že som hyperaktívna. Udržať ma na jednom mieste bude zázrak. Nakoniec som si teda ale sadla popri ňom z druhej strany toho kmeňa. Povzdychla som si z neznámeho dôvodu a potom mi vlastne niečo prišlo na um. "Čo za papier si dával tomu mužovi, čo mi dal to oblečenie?" Vymieňať takú drahú látku za kus papiera sa mi zdalo, ako riadna hlúpsť, ja by som taký papier veru nechcela. Potom som prešla po štyroch až k nemu a pozrela na králika. Potom som mu šťuchla prstom do rebier a opýtala sa. "Kedy to už bude?" Kvôli nemu som si sadla a mala som čas sa zamyslieť nad hladom.

pro **Goku** Mon Aug 03, 2015 11:58 am

"Tvoja voľba." Pokrčil som ramenom a s úsmevom som ju po očku sledoval. Bolo to ako mať také malé exotické zvieratko, ktoré vie rozprávať. Veľká sranda čo dodať. Stratil som však o nej prehľad, keďže som chcel dokončiť toho králika tak, aby sa nespálil. Čo sa človek nenaučí keď odíde z dediny.. dokonca si aj variť vlastné jedlo.
Sadla si ku mne a spýtala sa pomerne zaujímavú vec. Jej štuchnutie som zatiaľ moc nebral na vedomie, nebol som príliš štekliví.
"Voláme tomu peniaze. Je to niečo ako hodnotná vec, za ktorú si človek kúpi mnoho vecí. Jedlo, oblečenie.. ženy a chlast.. proste .. tak." Bol som stále len muž. Rozmýšľal som v tomto smere pomerne jednoduchým spôsobom. Preto ma aj ako tretia vec napadli práve ženy.. kto by nemal rád ženy?
"Mali ste niečo také u vás doma?" Zatiaľ králik stále nebol.. preto som jej ani neodpovedal na to, či je.

pro **Sumi** Mon Aug 03, 2015 12:05 pm

Stále som bola na štyroch ale nebolo to pohodlné, preto som si sadla vedľa neho. Bolo to zvláštne sa rozprávať s niekým iným, ako zo sebou. Príjemná zmena o proti tým posledne stráveným nudným mesiacom. To jedlo a chlast som chápala ale ženy? "Ako, že ženy? Ako sa môžu predávať ľudia?" Hoci som nebola odtiaľto tak trochu som si vedela predstaviť načo sú vlastne tie peniaze. Asi mali určitú hodnotu, takže asi čím cennejšia vec, tým viac toho papiera je potrebné, bolo to docela jednoduché. Neodpovedal mi a ja som začínala byť netrpezlivá, preto som doňho šťuchla dlaňou už poriadne. "Nemohol by si s tým niečo urobiť a švihnúť si?" Moja najlepšie vlastnosti si mohol všimnúť naozaj rýchlo, predsa len moja povaha bola dokonalá no nie? Všetko muselo byť rýchlo a podľa mňa, inak som nebola ani trochu spokojná.

pro **Goku** Mon Aug 03, 2015 12:10 pm

"Viacerými spôsobmi. Istý ľudia odkupujú mŕtvoli.. kvôli rôznych špeciálnym.. povedal by som to schopnostiam. Alebo ako dôkaz že je ten jedinec mŕtvy. Taktiež existuje spôsob, kedy ženy za peniaze predávajú svoju spoločnosť a svoje telo." Pootočil som králika. Bola hrozne netrpezlivá a nedočkavá.. ako asi každá žena?
"Mohol by som to do toho ohňa hodiť.. spálilo by sa to a mi by sme s toho enmali nič no. bolo by to skôr." Žmurkol som na ňu s provokačným úškrnom.

pro **Sumi** Mon Aug 03, 2015 12:25 pm

"Niečo také u nás nebolo. Tam kde som žile sme žili takmer stále v pokoji a v kľude. Len aj to sa pokazilo ...vždy musí byť niekto kto chce pokaziť rovnováhu a mier." Zakrútila som hlavou, nechcela som na to myslieť. Tú poslednú vetu hovorieval môj otec, preto to nebola veta z mojich úst. Potom povedal pomerne hlúpu vec, načo by to vôbec robil. "Nebuď, ako hlupák." Povedala som a prevrátila som očami. Sadla som si opäť na druhú stranu a pozorovala som okolie. V tom som na ceste videla ísť malé čierno biele mačiatko. Bolo naozaj rozkošné, nemohla som ho tam chúďatko nechať. Preto som vstala a pomaličky som sa k nemu plížila. "Či-čí poď sem." Mačiatku vydalo svojím tenkým hláskom zvuk a ja som si k nemu kľakla a začala ho hladiť. Nemohla som si pomôcť ale vzala som ho na ruky a pomaly som šla k stromu, kde sedel Goku. Naozaj má zvláštne meno... Pomyslela som si a postavila sa pred neho pri čom som ju ukázala nemu. "Pozri čo mám." Bola som vysmiata, ako slniečko. Vôbec som sa nesprávala, ako rozmaznané dieťa. Mala som rada zvieratá a bola som svojská, muselo byť proste všetko po mojom a to je naozaj zásadný rozdiel!

pro Sponsored content

Cesty a stezky napříč světem

Cesty a stezky napříč světem

Re: Cesty a stezky napříč světem

Re: Cesty a stezky napříč světem

Re: Cesty a stezky napříč světem

Re: Cesty a stezky napříč světem

Re: Cesty a stezky napříč světem

Re: Cesty a stezky napříč světem

Re: Cesty a stezky napříč světem

Re: Cesty a stezky napříč světem

Re: Cesty a stezky napříč světem

Re: Cesty a stezky napříč světem

Re: Cesty a stezky napříč světem

Re: Cesty a stezky napříč světem

Re: Cesty a stezky napříč světem

Re: Cesty a stezky napříč světem

Re: Cesty a stezky napříč světem

Re: Cesty a stezky napříč světem

Re: Cesty a stezky napříč světem

Re: Cesty a stezky napříč světem

Re: Cesty a stezky napříč světem

Re: Cesty a stezky napříč světem

Re: Cesty a stezky napříč světem

Re: Cesty a stezky napříč světem

Re: Cesty a stezky napříč světem

Re: Cesty a stezky napříč světem

Re: Cesty a stezky napříč světem

Re: Cesty a stezky napříč světem