Hostinec Zlaté oko

místo kde se schází naprosto všichni, nukenini, vesničané, občané, jounini, kage..Neplatí zde žádná pravidla snad kromě jednoho, žádný boj. Hostinec je neutrální místo se špinavým lokálem a nerudným hostinským. Pokud chcete informace, jedině sem..

Dorazil som v pomerne normálnom oblečení na toto miesto. Pred tým, než som vstúpil som sa poriadne nadýchol, predsa len to bolo nebezpečné miesto plné nukeninov. Po chvíli som nakoniec ale vstúpil a krátkou cestou som zamieril k Baru. Tam som chvíľu sedel a obzeral sa okolo seba, v tom ku mne prišiel barman a opýtal sa ma, čo si dám. "Bude stačiť nejaká minerálka." Akosi čudne sa na mňa pozrel, no ja som sa nenechal nijako odradiť a hneď som sa v tedy opýtal ale naklonil som sa bližšie cez pult k nemu. "Neviete mi prosím povedať, kde nájdem Tetsuyu? Musím mu niečo dôležité povedať." Vybalil som to hneď naňho a dúfal som, že s toho nenastanú nejaké veľké problémy, lebo by to pre mňa bolo naozaj veľmi zlé.

Tá osoba, ktorej som to ja povedal sa niekam vybrala. S počiatku som si myslel, že ma ignoruje, predsa len mi poedali, že s ním nebudem môcť hooriť. Po tom sa objavila akási slečna, ktorá mi oznámila, že sa s ním aj tak nebudem môcť stretnúť, lenže to pre mňa dobré nebolo. "Vážne nieje žiadna šanca?" Opýtal som sa trochu neveriacky a potom som dodal. "Ide o to, že mám správu, ktorá sa jedná o jeho bezpečí. Je tu človek, ktorý po ňom ide. Tieto informácie sa mu vážne budú hodiť. Neviete ma niekam naviesť niekam, kde ho nájdem?" Opýtal som sa prosebne. Potreboval som mu to povedať osobne, lebo som potreboval odovzdať Mizukagemu správu na to, čo mi na to odpovie. Ak by som to neurobil asi by som misiu nedokončil.

Dúfal som, že po tom, čo som povedal to pôjde lepšie ale, ako som to ďalej počúval, vyzeralo to tak, že ma asi chce zodrieť s kože. Len som si povzdychol, lebo som pri sebe mal len to, čo som dostal minule za tú misiu plus trocha naviac. Preto som vytiahol peňaženku s ktorej som vybral 700ryo.  Viac som u seba nemal a to si mohla všimnúť, lebo som v tej peňaženke mal prázdno. "Takže, ak vám to dám poviete mi, kde ho nájdem?" Opýtal som sa pomerne nedôverčivo. Predsa len ma mohla oklamať, takže som si nembol istý, či urobím dobre.

Moje zmýšľanie bolo zvláštne, predsa len som bol naozaj svojský. Preto si mohla všimnúť nech povedala, čo chcela môj pohľad pol pomerne rovnaký, predsa len už som za život počul veľa urážok a šikana nebola výnimkou, takže to so mnou nehlo. Keď ma pohladila trochu som sebou cukol a pozrel som iným smerom. Vypočul som si, čo ďalšie povedala.Peniaze som položil na stôl a prehovoril som už trocha iným spôsobom, predsa len, takto mi to asi neprejde.
Možno to pre ňu boli centíky no pre mňa to bolo pomerne veľa ale s tým ja som už nič urobiť nemohol. "Prosím povedzte mi o tom, kde ho môžem nájsť." Prehovoril som bez zbytočných rečí. Predsa len som si o nej stači vytvoriť obraz a niekto, ako ja s mojou silou nemohol riskovať, že sa to nejako viac pokašle. Aj keď je asi pravda, že ak by som zomrel, tak by tu asi veľa pre-živších neostalo.