KANCELÁŘ RAIKAGE

Sedel som v kancelárii a dokončoval papierovanie. Prípravy na prestavbu boli konečne hotové a robotníci už opravili takmer všetko, čo bolo poničené. Trvalo to nehorázne dlhú dobu a ja som musel zvýšiť príjmy kumogakure, takže som musel investovať do podnikov, ktoré tu boli, aby lepšie vynášali  a mohli sa viac rozrásť, predsa len z nich sme mali pomerne dobré príjmy. A shinobi museli plniť misie taktiež o sto šesť, aby robili dobré meno a dostávali sme  potrebné prostriedky k tomu, čo chystám. Z môjho papierovania a dumania ma vyviedol anbu, ktorý za mnou prišiel a oznámil mi, že sa pri bráne nachádza Tsukikage. On? Čo také môže chcieť? Pomyslím si, pri čom vydám rozkaz o tom, aby ich doviedol sem. Upravil som si svoj klobúk, ktorý som mal za chrbtom. Ani som im nedával príkaz o tom, aby ich odzbrojil, ak by aj chceli bojovať určite to nebude kunaimi a inými sečnými či výbušnými zbraňami.

Sedel som na svojom mieste a čakal som, kým sem dorazí vážený hosť, ktorý si sem razil cestu až z takej diaľky. Normálne som ich ľutoval, že museli prejsť pomerne dlhú trasu, ktorú som ja absolvoval pomerne často, takže som na ňu bol zvyknutý. Anbu nemali problém s tým, že ich nechajú pred budovou, lebo tam na nich dávali pozor ďalší z ich roty a ostatný doprevadili Tsukikageho až k dverám. Za dvermi ostali stáť a nechali, aby si to Raikage s hosťom vyriešili. "Dobrý deň aj Vám Tsukikage. Čože Vás sem privádza v takýchto časoch?" Popravde časy už boli lepšie, ako za stavu vojny ale doba sa rýchlo mení a môže sa stať čokoľvek. Mňa teraz zaujímalo s čím za mnou prišiel. Od stretnutia pitaich kagov prešla už pomerne dlhá doba ale to, čo sa tam stalo pre mňa nebolo vôbec potešujúce. Zdalo sa mi alebo bral som to tak, že mi ukrivdili a poriadne, celej kumogakure. Možno som tam zo sebou mal pár nevychovaných shinobi ale o tých už bolo patrične postarané.

Sedel som na proti nemu pri čom som celú dobu sledoval jeho pohyby mimiku a v kľude počúvaj jeho slová. Môj predpoklad o tom čo chce hovoriť bol pomerne pravdivý. Vypočul som si úplne všetko bez akéhokoľvek prerušenia alebo náznaku zaujatia aj keď ma to zaujímalo. Ruky som si dal pod bradu chvíľu som naňho zamyslene pozeral potom som ich dal preč a prehovoril som. "Vaša spolupráca sa bude určite hodiť, takže tú príjmem veľmi rád. " Poviem s počiatku a potom pokračujem. "Keď už ste mi sem prišiel ponúknuť spoluprácu určite máte nejaký plán, čo chcete zrealizovať a ak nie, tak určite nejaké podmienky alebo niečo, za čo budete chcieť spolupracovať, ak sa teda nemýlim." Než vôbec s niečím začnem ja chcel som si od neho vypočuť úplne všetko, ak to teda všetko nebolo. Ale nemyslel som si, že muž jeho postavenia sem príde len s týmto. Je lepšie vedieť presne na čom som, než tu začať hovoriť o všetko, čo by som vyžadoval ja. Aj keď je to jednoduché odplata Reine a otogakure je prvoradá hneď po tom by prišiel na radu Mizukage. Jeho dedina mi neurobila nič a nemal som na pláne mu na ňu siahnuť, to by sa nepáčilo ani mne a až tak bezcharakterný som nebol.

Vedel som, že  zajať tak mocnú shinobi je ťažké ale nemal som problém im s tým napomôcť, ako sa len dá, predsa len toho proti mne a dedine už urobila dosť. Potom ale vysvetlil, že ovládajú veľmi silnú techniku, ktorá by jej schopnosti mohla poriadne oslabiť, čo by sa proti nej poriadne hodilo. "Takáto pomoc bude určite prospešná. Neviem, čo presne to je za schopnosť, ktorá ju tak oslabí ale ak ju naozaj viete použiť tak nebude mať žiadnu šancu." Len si to predstavte. Legendárna Reina Kana na úrovni genina alebo chuunina, hneď by bol život ľahší. Potom začala už to, čo som čakal a to bola jeho požiadavka, že čo za to chce.  Popravde som si myslel, že to bude niečo, čoby mohlo našej mojej dedine uškodiť aj viac ale nakoniec to vyzeralo tak, že to nebolo až také zlé. Je pravdou, že takto získa obrovský pozemok, ktorý bude spadať pod ich dedinu. Iwagakure je určite cennejšie, ako tuny piesku ale určite aj to sa dá využiť ale za ich pomoc to určite stojí. "Poviem to takto. Ak sa podarí zneškodniť Reinu a vytvoriť tak správny rozsudok nad ňou budem vás podporovať a nebudem proti tomu nič namietať." Musel som to povedať takto, lebo ak by sa to nepodarilo a ja by som na niečo takéto pristúpil neviem, na čo by mi to bolo dobré a prospech by z toho mal len on sám ale to určite chápe, že prečo som to tak povedal.

"Súhlasím." S týmto čo tu odoznelo sme určite boli dohodnutý. Nemal som proti tomu nič ani ja ani on a bolo to výhodné pre obe strany. Teraz som len rozmýšľal, že či to ďalšie bude dobré, aby previedli oni alebo moja strana. Predsa len vylákať Reinu von bude určite pomerne ťažké ale môže sa stať, že to urobím aj tak, že sa s ňou budem chcieť ja stretnúť a v tedy by sa tam možno dostavila. Ale tam bude mať určite ochranku. "Ak budete mať tým pripravený dajte mi vedieť. Bude dobré tú akciu ešte lepšie dohodnúť alebo ak chcete nechám ju čisto na vás a Vy mi ju len predhodte. " To bolo, len ak chceli ale môže mi dať vedieť, že mám pomôcť a to nebude určite žiaden problém. "Dobre, ak to je všetko, tak Vám prajem príjemnú cestu domov. Ak chcete môžete využiť naše pramene alebo ubytovanie." Uprímne som ho ponúkol a čakal, čo on na to.