KANCELÁŘ RAIKAGE

pro **Kagayaki Rin** Wed Jul 17, 2013 10:20 am

First topic message reminder :

pro **Akemi Kagayaki** Tue Mar 29, 2016 5:37 pm

Byla to docela doba a budu k sobě upřímná, vytuhla jsem tak moc, že by někdo měl teď dokonalou příležitost mě zabít. Najednou jsem uslyšela zvuk, spíš tak nějak v ozvěně, stejně jako hlas. Pootevřela jsem oči a párkrát mírně zamrkala, abych je otevřela celé. Předemnou stála nějaká postava. Atsuka hmm? Řekla jsem si v hlavě a trošku jsem si otřela oči. "Gomenesai." Omluvila jsem se jí a slezla z parapetu. Nepatrně jsem se protáhla. Usmála jsem se a nervózně se poškrabala na zátylku. Hned na to mi ale úsměv opadl do mého klasického pohledu. "Já...rozhodla jsem se tentokrát zůstat delší dobu než kdysi, tady ve vesnici. I když mě ta svoboda bude chybět, potřebuji se usadit, jestli chápeš." Cukla jsem koutkem nahoru a o ten parapet jsem se opřela. "Nebyl by tu pro mě nějaký student? Někdo talentovaný, nebo zaměření na podstatu Raitonu? Ráda bych své techniky předala dalším." Tu možnost jsem jednou měla, ale jako všechno ostatní jsem to ztratila. A nevytvořila jsem tyto techniky jen tak pro nic za nic. Byla by škoda, kdyby se neudrželi v Kumogakure a někdo jiný než já jí neoplýval. Doufala jsem, že Atsuka není naštvaná, nespala jsem několik dní a při tom čekání mě to úplně vypadlo, až jsem v její kanceláři vytuhla.

pro **Atsuka** Tue Mar 29, 2016 6:29 pm

Kútiky úst sa mi po chvíľke roztiahli do úsmevu a ja som len mávla rukou. "V pohode heh, len nabudúce ehm, no.. vieš." Pokrčila som ramenom, aj keď som sama netušila čo som chcela povedať. Prešla som k svojmu stolu, za ktorý som si sadla. Bola to neprimerane veľká miestnosť na to, že sa tu takmer nič nenachádzalo. Musela som s tým niečo spraviť. Jej slová ma však mierne pobavili. Úprimne? Doba sa zmenila. Aj keď sa Akemi rozhodla zostať dlhšie v dedine, von by som ju bez môjho súhlasu tento krát len tak nepustila. Nemohla som si dovoliť, nechať môjho shinobiho pobehovať po svete, keď bola vojna na spadnutie snáď.. zo všetkými. Jej požiadavke som však bohužiaľ nedokázala vyhovieť. "Prepáč, ale.. čo sa týka śtudentov, jednoducho.. tak nejak, nemám koho." Povzdychla som si a poklepkala som po spise, ktorý mi ležal na stole. "Mám len zopár adeptov na geninov a pre nich senseiovia už vybratý sú, alebo respektívne ich opatrovníci." No na druhú stranu by sa predsa len mohlo nájsť niečo. "Mám tu však osobu, ktorá je v dedine len veľmi krátko. Nejaká podivná.. okultistka. Nie som si istá jej schopnosťami. vlastne o nej neviem takmer vôbec nič. Môžem ti zadať misiu, dohliadať na ňu a zoznámiť ju so všetkým, čo by sa jej mohlo hodiť." Navrhla som jej a čakala som, čo mi na to povie. Možno ju to bude baviť, no možno to aj odmietne. Výber bol na ňu, nie že by som na sledovanie tej dievčiny nemala svojich ľudí.

pro **Akemi Kagayaki** Tue Mar 29, 2016 6:48 pm

Pokývla jsem hlavou na její slova. A bokem jsem se otočila k oknu, do kterého jsem se začala koukat, mezi čímž jsem si jí vyslechla. Časy se hodně změnily...celkově, jsme se aji my všichni hodně změnily. Už jsem si pomalu ani nevzpomněla na ty časy, kdy tu byla Rin. Bylo to pár let...Jen jsem se nad touto myšlenkou mírně pousmála a když Atsuka domluvil, jen jsem si povzdechla. "Nejspíš myslíš malou Mi-chan." Řekla jsem směrem k ní a trošku přemýšlela. Pravda, byla to moc milá osoba, ale pro mě tu bylo riziko...hodně psychicky nátlakové. Ale chvíli jsem nad tím přemýšlela. "Klidně to vezmu, potřebuji něco dělat. Techniky zatím odložím." Pohled jsem stočila na ní a chvíli se na ní jenom dívala. "Jak se ti dařilo? Během uplynulých pár let?" Lehce jsem se pousmála.

pro **Atsuka** Tue Mar 29, 2016 8:34 pm

Prikývla som. Myslela som malú potvoru ktorá mala pomerne blízko k mojej bývalej podobe naprosto šialenej a nezvládnuteľnej Jashinistky, ktorú tu v dedine prezývali démonom. Ani sa im nie je čo diviť. Úprimne som netušila, koho napadlo spraviť z Raikage práve mňa. Však ja túto dedinu prežijem preboha.. No každopádne som sa nad svojou nesmrteľnosťou ďalej nezaoberala a radšej som si snaźila spomenúť, čo by mohlo Akemi zaujímať. Teda o mne a o tom čo sa dialo, ako sa darilo.
"Tak vieš.. mi nesmrteľný to máme pomerne ľahké." Uškrnula som sa. "Každý atentát dopredu odsúdený k záhube, v dedine nikto kto by na mňa mohol dávať pozor. Cítim sa, ako keby to tu celé bolo jedno moje veľké ihrisko!" Rozhodila som rukami s elánom, ktorý som už nejaký ten pondelok neukázala. No kto vie, či som to naozaj myslela ako žart. Aj cez to že som sa začala smia´t, mohlo to znieť podivne. "V skratke to je celkom.. dobré. Kumogakure prosperuje. Aj po minulých konfliktoch a terajšej nestálej situácií vo svete. Našli sme nových spojencov a podklady zo Sora no Kuni sú nanajvýš.. povedzme, prospešné a prínosné." Znova som sa dotlačila k môjmu stolu na tej kolieskovej stoličke. "Ako si sa mala ty ?"

pro **Akemi Kagayaki** Tue Mar 29, 2016 8:51 pm

Málem bych zapomněla, jaké má vůbec Atsuka schopnosti. Pravda, ona byla nesmrtelná, nedokázala jsem si to ani představit, ten pocit. Rozhodně bych ho ale nechtěla mít. Někdo by jí to mohl závidět, ale musela snášet časem strašnou bolest. Trošku jsem se nad touto myšlenkou zamračila, ale to se mohlo nechat na jindy. Byla jsem moc ráda, že slyším dobré zprávy. I když mě její elán přišel poněkud zvláštní, musela jsem se usmát a přivřít oči. "I přes to, že jsi nesmrtelnou, buď na sebe opatrná. A navíc...teď už je." Oči jsem namířila směrem k ní s lehkým úsměvem. I přes ty změny, kterými jsem v životě prošla, nikdy jsem nemohla zapomenout za její neskutečnou pomoc, když jsem trpěla kvůli ztrátě Rin. Kdy nahradila její místo.
Sedla jsem si do tureckého sedu na onen parapet, ano, byl docela pohodlný, možná si na toto místo nechám udělat jmenovku! "To ráda slyším. Věděla jsem, že po vládě Soraty budeš ideální volbou. Někdo kdo dokáže nahnat strach nepřátelům, kteří se bojí jenom přiblížit. A zároveň někdo, kdo své shinobi dokáže ochránit a vést je v boji." Docela hodně mě zaujalo oznámení o nových spojencích ze Sora no Kuni a pokladu. Na chvíli jsem se zamyslela, bylo to docela dost okaté. "Poklad povídáš? Povídej!" Zazubila jsem se do široka. Opravdu mě zajímalo, jaký poklad by mohla Kumo ve svých komnatách mít. Ne že bych po něm dychtila, ať už to bylo cokoliv...Já byla spokojená se vším, co jsem teď měla a nic víc jsem ani nepotřebovala.
Avšak, při její otázce jsem se trošku zarazila v očním kontaktu. Nedívala jsem se ani tak na ni, ale vypadalo to, jako kdybych se podívala skrze ní, do blba. Hlavou mi proběhly oné myšlenky, co všechno se stalo. Zatnula jsem zuby a potom se jenom usmála. Svou slabost už nikdy neukážu, proto jsem se jenom pousmála a zakroutila hlavou. "Nic moc." Odpověděla jsem jí na její opětovnou otázku.

pro **Atsuka** Thu Mar 31, 2016 8:52 am

Ideálna voľba po Soratovi. No nebola som si istá či som sa tak mohla nazvať. Pravdepodobne som bola tým najväčším prekliatím ktoré mohlo Kumo stretnúť ale.. to predsa nemusí vedieť každý nie? "Ehm, nenechaj sa zmiasť. Poklad nie je ako poklad. Pre niekoho môže byť hotovým pokladom to, čo je pre druhých ľudí iba smetie. No povedzme že máme prístup k Shinobi, ktorý voľakedy pracovali pre istú dedinu. Vieš nie tak dávno bola zničená istá, no.. ako to povedať. Dedina? výskumné stredisko? Trénovali sa tam tí najlepší medici sveta a.. heh, no tie znalosti sa rozhodne niekomu zídu." To že sme však prišli o Zdka som však radšej nehovorila. Nepotrebovala to vedieť a možno si to aj sama všimla. Jej odpoveď ma ale rozhodne nepotešila. Bola suchá.. taký .. celkom shit. Len som nad tým však mávla rukou. Bola to jej vec. Musela sa počas toho času fakt nudiť. Zívla som a začala som sa prehrabovať v nejakých zložkách. Ani som nič nehľadala, skôr .. som si ich len tak prezerala, znova. Nemala som nič lepšieho na práci.

pro **Akemi Kagayaki** Thu Mar 31, 2016 3:49 pm

"Poklad...někdo si pod tím představí plno peněz, jiný zase zase obří moc, jiní zase životy. Má to hodně verzí, jsem ráda za tuto. Kumogakure bude opět silnější, lid bude zajištěnější." Pousmála jsem se, nasadila jsem si sluneční brýle a podívala se z okna. Svítilo slunce a bylo už docela velké teplo. Hned na to jsem pohled namířila na Atsuku. Nejspíš měla spoustu práce? Když jsem viděla ty složky, radši jsem jenom polkla, toto by mě zabilo, obdiv těm, kteří funkci Kage berou.
"Máš nějaké povinnosti? Jestli ano, tak to chápu. Jestli ne, můžeš se ke mě přidat. Jdu na zmrzku." Usmála jsem se na ní a došla jsem až ke dveřím, chytla jsem kliku a ještě počkala na její odpověď, jak se rozhodne.

pro **Natao Hyuurai** Thu Mar 31, 2016 6:49 pm

Po dlhej prechádzke po Kumo som sa rozhodol, že si to namierim teda sám ku Raikage, keďže som si uvedomil, že moju tvár asi nikto nepozná.
Stále som premýšľal, že či to, čo som hodlal spraviť, stojí zato. Či sa mi radšej neoplatilo ostať v lese, kde som si sám žil a zábijal všetko, čo sa mi postavilo do cesty. Bol to výber, medzi životom ochrany a milosti a životom zabíjania a sebaukájania. Z každého života sa mi páčila jedna vec, preto som sa rozhodol ich spojiť do jedného života. Pokúsim sa ochrániť a pomôcť dedine, ktorá si to zaslúži a pokúsim sa opäť zosíliť inou cestou než len kradnutím techník a podobne.
Pokojný s prázdnou mysľou som prišiel až ku pracovni, pričom som sekretárke povedal, že som ninja, ktorý sa stratil pred troma rokmi. Trošku na mňa kukala s vypulenými očami a začala hľadať moje meno v záznamoch. Ja som prišiel ku dverám a zaklopal som, keďže som ani nevedel, kto je Raikage a prvý dojem je vždy dôležitý. Čakal som na otvorenie dverí a premýšľal som, či povedať čistú pravdu, alebo trochu životopis "prepísať".

pro **Atsuka** Thu Mar 31, 2016 7:29 pm

Prikývla som. Jej dedukcia bola aspoň podľa mňa správna. Hodnota rôznych vecí bola irelevantná od človeka k človeku. No bohužiaľ som sa k nej pridať nemohla a tak som len odkývla hlavou na nesúhlas. "Prepáč, ale mám prácu." Naznačila som, že mi práve zaklopal na dvere Natao. Nevedela som kto to je. Nikoho som ani nečakala, takže som typovala nejaké typické oznámenia alebo nejakého ďalšieho zblúdeného shinobiho, ktorý sa len proste nudil. Len som dúfala že si ku mne nikto nepríde po misiu, v Kumo to fungovalo trocha inak. Ja som rozposielala a volala som si shinobi na misie, oni sami si ich nevyberali. Kde by bol potom point v tom robiť niečo ako Kage? To by tu rovno mohla fungovať demokracia heh, no to určite.

pro **Akemi Kagayaki** Thu Mar 31, 2016 7:36 pm

Hned jak mi na to odpověděla, na dveře někdo zaklepal. Pousmála jsem se a pokývla jí hlavou na souhlas. Chápala jsem to, měla své povinnosti a že jich očividně nebylo málo. No, to abych už začala pátrat, kam zmizela Mi-chan.
Vzhledem k tomu, že už jsem byla u odchodu a přímo jsem držela rukou kliku, jednoduše jsem jí zmáčkla směrem dolů a otevřela dveře. Přede mnou stál nějaký muž, kterého jsem nepoznala, jenom jsem na něho kývla a mávla na Atsuku. "Hodně štěstí." Pousmála jsem se při odchodu a pak pomalu odcházela. Přemýšlela jsem, kde by tak Mi-chan mohla být.Ach bože...nesmím si nikoho oblíbit...nesmím, už víckrát ne. Řekla jsem si v duchu s mírným zamračením a odešla jsem.

Přesun

pro **Natao Hyuurai** Thu Mar 31, 2016 8:03 pm

Dvere mi otvorila osoba, ktorú som mohol poznať. Dokonca som chytil šok. Rin?! Po chvíľke som si, ale uvedomil, že to Rin byť nemohla, ale bola jej dosť podobná.. Ešte raz som sa obzrel za Akemi a potom som vstúpil dovnútra. Úprimne, nikdy by som nepovedal, že to dievča je Raikage. Trošku som si ju premeral a potom sa úklonom pozdravil.
Moje meno je Natao Hyuurai, neviem, či ma máte v záznamoch.. ale bol som shinobi tejto dedine.. i keď len nakrátko. Rin Kagayaki bola tehdajšou Raikage. Bohužiaľ som sa stal rukojemníkom istého Ogu, ktorý zničil trhy pred asi.. troma rokmi. Možno sa pýtate, prečo som sa vrátil a aký je môj dôvod.. Je to prosté, chcem pomôcť tejto dedine a dodržať sľub, ktorý som dal Rin. Ak budete mať záujem, poviem vám všetko o mojich schopnostiach, ktoré som získal za posledné tri roky. Bol som úprimný, úprimnosť nadovšetko.

pro **Atsuka** Thu Mar 31, 2016 9:57 pm

Dovnútra vstúpil čiernovlasý mladík. Úprimne som ho nikdy pred tým nevidela, no netrvalo dlho a sám sa mi predstavil. Nejaký Natao Hyuurai. To meno mi znova nehovorilo v podstate nič. Vedela som, že sa ani nemalo cenu prehrabávať v zložkách. Pravdepodobne sa stratilo pri rôznych reformách a zmenách a kto vie čomu všetkému. Podľa jeho vlastných slov, ktorým sa mi spočiatku nechcelo veriť, patril ku Kumogakure ešte za čias, kedy bol na pozícií mladý Yotsuki. Bola pravda že sa tu príliš dlho neohrial, keďže sa stali isté veci a on kvôli osobným dôvodom aj kvôli dedine ako takej musel odstúpiť. Dokonca aj tie útoky. Pamätala som si ich. Vtedy tu ešte bola tá mladá drzá štetka menom Aritu či Risoku či čo to bolo zač. Ah aké to bolo drzé.. Staré dobré časy. Nataovi som pokynula, aby podišiel o niečo bližšie a cez stôl som za ním načiahla rukou. Ako keby som mu ňou chcela zatriasť.

pro **Natao Hyuurai** Thu Mar 31, 2016 11:07 pm

Nepovedala.. ani slovo? Trochu som sa prekvapene na ňu pozrel a zavrtel hlavou. No čo už, každý ma svoje spôsoby, niečo ako etiketa mne mohla byť úplne jedno.
Prišiel som až ku nej a pozrel sa na ňu, ak by mi chcela potriasť pravačkou, tak by sa najprv predstavila, alebo aspoň povedala "čau", čo sa v tomto momente nedialo, tak som myslel, že si ma možno chce chytiť, alebo spraviť niečo nie moc pekné.
Takže.. posledných pár rokov som žil ako lovec odmien, moja špecialita boli prepady a rýchle zabíjanie. Ak by som sa mal opísať.. tak som dobrý taktik a lovec, nie je veľa koristi, ktorá by mi utiekla. Povedal som trošku pyšne, bol fakt, že som bol hrdý na svoje lovecké schopnosti. Ovplýval železným pieskom. Vytiahol som ľavú bábkarskú ruku, ktorá už viac vyzerala ako ľudská, keďže som mal cez tie tri roky čas si ju upraviť. Bolo však stále vidieť, že to nie je biologická ruka.
Čakal som na nejaké otázky.. alebo aspoň slová.

pro **Atsuka** Fri Apr 01, 2016 9:44 am

Tento chlapík bol tak trocha debil. Existovalo viacero spôsobov komunikácie. Jedným boli aj gestá, ktoré som momentálne používala ja.. no on stále reptal a reptal a reptal. Prižmúrila som oči v prísnom pohľade a ruka stále ostala na mieste. V mojich očiach však bola skrytá hrozba. Naozaj je niekto tak inteligentný a nechá jednu z najmocnejších osôb na svete, čakať? Nemyslela som ani tak silou, ako skôr politickou mocou. Každopádne bolo jedno, či ma z niečoho podozrieva, či si myslí že mu chcem niečo spraviť. Na tom naozaj nezáležalo. Ak by som chcela, išlo by to aj po zlom. No zatiaľ som pre neho žiadne slová nemala. Bolo tak ľahké klamať, a ja som klamstvá nemala rada. Preto som sa rozhodla využiť jednu z mojich poistiek.

pro **Natao Hyuurai** Fri Apr 01, 2016 12:06 pm

Tento chlapík nebol debil, len mal nejakú slušnosť a nečakal, že naňho bude Raikage kukať ako solný stĺp. Po chvíľke som si všimol, že na mňa stále čučí a furt je ticho. Prestal som teda rozprávať a ešte raz som sa jej poriadne pozrel do očí. Vyzerali sme jak dvaja číňani, čo sa rozprávajú o tom, aké nudle pôjdu do polievky.
KANCELÁŘ RAIKAGE - Stránka 40 71ff9f9a7ecacd737144aeb9061f4ee3

KANCELÁŘ RAIKAGE - Stránka 40 71ff9f9a7ecacd737144aeb9061f4ee3

Nemal som dvakrát chuť jej podávať ruku, keďže som stále nevedel, čo plánuje. Vždy bola cesta ísť späť a utiecť.. ale tak.. Natiahol som pomaly teda ruku k jej a čakal, čo sa bude diať.

pro **Atsuka** Fri Apr 01, 2016 7:41 pm

Cítila som sa trocha blbo, keď som tam stále len sedela s natrčenou rukou. Bolo tak ťažké tomu pochopiť? Ah.. no ćo už. Nakoniec ju predsa len prijal. takže to pôjde po dobrom. Teda netušila som čo si môžu ľudia predstavovať pod pojmom "dobro". Pre mňa to znamenalo podriadenie tých, ktorých som si potebovala preveriť - napríklad. Chytila som Nataovu ruku a on mohol pocítiť neodolateľnú túžbu, poslúchnuť ma na slovo, nemať predo mnou žiadne tajnosti a tak ďalej a tak ďalej. Naozaj to netreba príliš rozpisovať. Bolo to jednoducho genjutsu, ktorým som dokázala cez dotyk ovládnuť daného jedinca bez možnosti nejakej obrany. Toto Genjutsu dokázalo zabiť, dokonca dokázalo zničiť aj Edo Tensei no neplánovala som ho využiť na žiadnu nepríjemnu vec, aspoň pre mňa nie. Len som sa začala pýtať na otázky. Kto si, odkiaľ si, prečo si sem prišiel, ako si sa kde dostal a celkovo proste o všetkom, čo ma o Nataovi zaujímalo. Nemohol sa tomu brániť a ja osm si takto vedela získať v podstate hocijakú informáciu.

--- few moments later ---

Nakoniec som dotyk prerušila a on sa mohol znova cítiť ako.. on. Očividne to fungovalo len pri dotyku, čo aj bola pravda. Podoprela som si hlavu o stôl a na chvíľku som sa zamyslela, čo s týmto chlapcom spraviť. "Takže, by si sa rád navrátil do služby v Kumogakure no sato. To ma teší, ale vypísanie papierov a pridelenie ti nejakého ubytovania bude zopár hodín trvať. Vráť sa .. hmm." Pohľad som uprela na hodinky, ktoré boli na stene. "Za takých desať hodín. Vtedy by si to mal mať pripravené." Usmiala som sa na Nataa a po tom som sa zasekla. V podstate som sa ani nepredstavila.
"Ah takmer som zabudla.. moje meno je Atsuka a ako si si už stihol domyslieť, som terajšou Raikage."

pro **Natao Hyuurai** Fri Apr 01, 2016 7:50 pm

Nervózne som sledoval, ako ma išla chytiť za ruku, trochu som sa aj spotil, predsa len dávať niekomu svoju ruku len tak..! Akonáhle ma chytila tak sa stalo to, čo opísala a ja som jej v podstate odpovedal na každú otázku. V skutočnosti mi to problém nerobilo, keďže som to robil z čistého srdca a nebol som nijakým špiónom.
Až potom, čo ma pustila za ruku som si uvedomil, čo sa stalo. Trochu som sa poškrabal na hlave a vydýchol si, bál som sa, že na mňa uvalí nejakú kliatbu, alebo pečať a to ja nerád. Aj tak sa to dá nazvať.. Jo v pohode, času dosť, ja si to tu aj tak chcem prejsť a pripomenúť si staré časy. Povedal som s letmým úsmevom a otočil sa, že sa poberiem preč. Na jej predstavenie som len pootočil hlavou a mávol rukou, ktorou som naznáčil rozlúčenie.

(presun)

pro **Natao Hyuurai** Sun Apr 10, 2016 10:44 pm

Tých desať hodín už prešlo a ja som si zatiaľ stihol prejsť skoro všetky miesta, kde som bol. Pekne som slušne zasa zaklopkal a keďže tam Raikage nikoho nemala, tak som vstúpil.
Vedel som, že Raikage nie je moc výrečný typ človeka, preto som sa kývol hlavou na znak pozdravu a spýtal sa, či je všetko pripravené. Takže? Opýtal som sa s kľudným a neutrálnym hlasom aj keď pravda bola, že som veľmi nedočkavý a už som sa nevedel dočkať, akú pozíciu mi Raikage dá. Dúfal som v nejakú vyššiu, bola síce pravda, že som tu dlho nebol, no svet je vo vojne a každý schopný ninja sa hodí a ja som si myslel, že teda schopný som.

pro **Atsuka** Sun Apr 17, 2016 3:51 pm

Nakoniec znova prišiel a dokonca aj vstúpil. Teda, nie že by som sa posledné hodiny flákala.. skôr som riešila sťažnosť toho, ako sa poniektorý shinobi zbytočne predvádzajú a desia mojich obyvateľov. No čo som s tým teraz mala robiť? Maximálne som ich za to mohla sprdnúť. Reálne som síce mohla byť aj omnoho horšia ale.. No na jeho otázku som sa na neho len na chvíľku váhavo pozrela.
"Ako sa to vezme." Usmiala som sa a nakoniec som na kus prázdneho papiera napísala adresu.
"Povedzme že je toto jeden z voľných bytov, ktorým disponujem." Zamrmlala som. Oficiálne papiere som ešte pripravené nemala no nemohla som ho nechať spať na ulici. Teda mohla, ale nechcela. "Možno tam bude trocha bordel. Bývalý podnájomca sa odtiaľ nestihol tak úplne, vysťahovať." To nebola presná informácia. Realita bola taká že bývalý podnájomca umrel no, aspoň sme mali voľný byt.

pro **Natao Hyuurai** Sun Apr 24, 2016 7:29 pm

Ďakujem. Povedal som a vzal si papier. Síce som čakal viac informácií a aj teda to, akú hodnosť dostanem, ale tak zrejme sa ešte nerozhodla. Veď času bolo ešte dosť. Idem sa ešte poprechádzať po dedine, keby niečo nové, dajte ma informovať. Rozlúčil som sa a vydal sa späť prejsť si dedinu. (presun)

pro Sponsored content

KANCELÁŘ RAIKAGE

KANCELÁŘ RAIKAGE

Re: KANCELÁŘ RAIKAGE

Re: KANCELÁŘ RAIKAGE

Re: KANCELÁŘ RAIKAGE

Re: KANCELÁŘ RAIKAGE

Re: KANCELÁŘ RAIKAGE

Re: KANCELÁŘ RAIKAGE

Re: KANCELÁŘ RAIKAGE

Re: KANCELÁŘ RAIKAGE

Re: KANCELÁŘ RAIKAGE

Re: KANCELÁŘ RAIKAGE

Re: KANCELÁŘ RAIKAGE

Re: KANCELÁŘ RAIKAGE

Re: KANCELÁŘ RAIKAGE

Re: KANCELÁŘ RAIKAGE

Re: KANCELÁŘ RAIKAGE

Re: KANCELÁŘ RAIKAGE

Re: KANCELÁŘ RAIKAGE

Re: KANCELÁŘ RAIKAGE

Re: KANCELÁŘ RAIKAGE

Re: KANCELÁŘ RAIKAGE

Re: KANCELÁŘ RAIKAGE