KANCELÁŘ RAIKAGE

Už pri pohľade na ňu som vedel, že sa jej to nebude páčiť, keďže po tej jej vete ešte odo mňa odvrátila zrak. "Mám na to ľudí ale niektoré veci musím urobiť sám no nie? Ale urobím to, až po návrate Kena a Yuny, inak by dedina bola vážne nechránená." A ak by v tedy niekto zaútočil na dedinu asi by som si to neodpustil. Rozmýšľal som dokonca aj nad tým, žeby som poslal svojho klona ale to by nebolo slušné. "Nehovorím ešte o tom v čom im presne pomôžem ja im len poviem. Ja len chcem, aby vedeli, že ak by mali nejaký problém a ak by boli v nejakej kríze môžu sa obrátiť na kumogakure, ktorá bude tu, aby im pomohla." Nejde o to, čo môžem ponúknuť ale skôr o vzťahy medzi dedinami a čím lepšie a silnejšie sú, tým prospešnejšie to bude pre obe dediny. Kirigakure sme boli zaviazaný. S Tsukikage to bolo pomerne rovnocené, lebo oni pomôžu nám a my im a teraz by to chcelo niekoho, kto by bol zaviazaný zasa nám.

"Viem, že moje miesto je tu ale sama vieš, že akú mienku tu o mne majú ostatný, preto radšej dôležité veci robím sám." Povzdychol som si, lebo vyzerala pomerne urazene. Nemyslel som to predtým tak, žeby som jej neveril ale čím viac ľudí tu bude tým silnejšia by tá obrana bola. "Kávu?" Začudoval som sa trocha, lebo som nevedel za čo ale to som povedať nechcel, lebo by som si tým určite len zavaril. K tomu ten jej výraz, ktorý bol na zožranie mi nedovolil povedať nie aj keď bol troška ....
"Myslím si, že na ňu zájsť môžme, teda ak si ju nechceš dať tu." Toto mohla brať, ako pozvanie aj keď to tak možno neznelo myslel som to tak. To, že povedala, že som raikage bola určite pasca. Ak by som si spravil po svojom bola by určite ešte viac urazená aj keď na pláne som to mal urobiť aj tak ale radšej nie hneď teraz. Musel som počkať na Yunu a Kena.

"Je ťažké zmeniť reputáciu, ktorú som získal ani neviem odkiaľ. Ja nie som samotár, len sa snažím vytvoriť lepšie miesto s tohto tu a nechcem, aby všetko robili moji shinobi. Vieš, ja som toho názoru, že ak Kage nerobí všetko pre to, aby to tak bolo je jedno, koho dôveru má." Možno som to aj chcel zmeniť, určite som to chcel zmeniť, chcel som, aby mi moji shinobi dôverovali ale skrátka som nevedel ako na to a preto som chcel aspoň čo najviac prispieť svojimi činmi. Keď to neocenia shinobi, aspoň jej obyvatelia áno. "Pfú, tak to ti teraz neviem čo môžem povedať. Môj orginál je s Crystal takže ak sa od nej dostane, čo neviem či bude možné tak by určite aj šiel." Išlo o to, že s Crystal som nemohol byť veľmi dlhú dobu a keď sme si konečne našli chvíľu pre seba asi ťažko ma od nej dostane. K tomu môj orginál sa práve rozhodol, že pôjde pracovať a ešte nevie, čo presne zistil tento klon. "Ak ale orginál zistí, že som ti ju sľúbil, niečo s tým určite urobí." Ubezpečil som ju a kamarátsky som sa na ňu usmial.

"Neboj už na všetkom pracujem." Povzdychol som si a trocha sa nad tým všetkým zamyslel. Bude potreba s tým začať niečo robiť a čím skôr, tým to bude lepšie. "Len pár dní, nieje to až taká dlhá doba." V podstate len také dva tri dni maximálne čo som si nedoprial snáď ešte ani raz , takže som v tomto až také zlo nevidel a určite už to tak časté nebude. "No ... uvidíme. Mám také tušenie, že onedlho tu budem." Prezradil som jej, keďže po mojich slovách som sa rozplynul.

Pár sekúnd na to svoj už ja vstúpil dnu a všetky informácie z klona, čo on zažil sa preniesli na mňa. Keď som zistil, čo všetko sa dialo ... vedel som, že toho bude ešte veľa. "Zdravím, Atsuka." Pozdravil som ju aj keď tu bol pred chvíľou klon. Dvere som nechal otvorené, lebo vzápätí za mnou by mala vojsť hneď aj Crystal.

Ja som sa posadil za tú svoju a niečo som chvíľu hľadal. Po tom, čo som to našiel som vytiahol zvitok do ktorého som začal písať správu, ktorá bude určite mierená do Konohagakure. Mám na pláne sa dohodnúť s Hokage či sa s ňou budem môcť stretnúť ale nie priamo v konohagakure ale niekde, kde to nebudeme mať obaja ďaleko ale aby to bolo tak pol na pol. Viem, že Atsuka s toho radosť mať nebude ale ukázať jej to ukážem aj tak, čo sa tam píše. "Hmm ... rozmýšľam, či to poslať po niekom alebo to pošlem cez orla ..." Hovoril som si pre seba.

Najprv sa vyjadrila Crystal, žeby to tam zobrala a napokon sa vyjadrila aj Atsuka. Ak som to tak počúval bolo mi vlastne jedno, ako to pošlem a ak má Crystal cestu mohla to tam vziať aj ona ale ak nemala cestu tak to bude dobré nechať na Atsuke. "Ak tam máš vážne cestu mohla by si to vzať ty Crystal, ak nie nechajme to na Atsukineho posla." Navrhol som menší kompromis a čakal, čo na to oni dve.

"Hej je ale akosi jej ušli nervy, kvôli hlúposti." Aspoň ja som to tak bral aj keď som sa nad tým zamyslel. Možno bola asistentkou a aj som si od nej nechal poradiť a ako som jej povedal pri tejto správe mi bolo naozaj jedno, kto ju doručí, lebo vážnosť tej správy som vedel zhodnotiť. V tom ma Crystal objala, preto som ju objal aj ja a trocha som si povzdychol. "Ja vážne nechápem, prečo sa tak nahnevala kvôli niečomu takému a potom, že sa mám spoľahnúť aj na iných." To, že či pošlem jej posla som už vylúčil, urobím to tak, že pošlem svojho a nebudem to ďalej riešiť.

Jej bozk som jej opätoval a pozrel sa jej potom do očí. "To budem musieť." Odpovedal som jej a len sa pousmejem, keď na mňa hodí tie jej psie oči. "No neviem, či ťa pustím budem si to ešte musieť rozmyslieť." Povedal som už so smiechom. Ja budem len rád keď príde a teraz, keďže chce ísť preč tak som aj tak nič iné s tým nemohol. "Hlavne na sebe dávaj pozor. " Dodal som nakoniec.

Rozlúčil som sa s Crystal a usadil som sa na svoje miesto. Prechádzal som očami v spisoch a podoprel som si hlavu jednou rukou. Mal som pomerne zadumaný výraz na tvári. Trápilo ma to, že pomerne dlhú dobu sa tu už neukázali Ken s Yunou. Bral som ich snáď, ako jediných normálnych členov v tejto dedine vrátane Akemi. Veľmi rád by som sa vrátil k svojmu životu predtým ale to by tejto dedine len uškodilo. Bolo to na mne sa o ňu postarať a hoci som nemal príliš dobrú reputáciu chcel som pre ňu to najlepšie. Preto som si nemohol dovoliť opustiť teraz túto dedinu a len tak si bezstarostne ísť na nejaký ples aj keby som veľmi chcel. Je nutné sa vzchopiť a zobrať to do svojich rúk. Nakoniec som ani ten list neposlal, čakal som, ako sa veci vyvinú. Nechal som si sem zavolať zopár členov anbu a tých som niekam poslal.