KANCELÁŘ RAIKAGE

pro **Kagayaki Rin** Wed Jul 17, 2013 10:20 am

First topic message reminder :

pro **Nao Okumura** Mon Aug 17, 2015 6:54 pm

Atsuka si ani nevedela predstaviť ako presvedčivo zaznela. Ostal som s rukou na kľučke stáť v kancelárii, pričom som zazeral priamo do dverí. Nevedel som čo nato povedať, práve z toho dôvodu som sa ani nepohol. Áno, už v minulosti sme sa pokúšali zničiť Reinu tým, že sám som pod rúškom prijatia stavu Nukenina odišiel do Tsuki kde sme vytvorili malí tým, ktorý mal za úlohu Reinu zabiť, zapečatiť a zničiť.
„Žeby bola ona..“ Vtedy som mal myšlienky len pre jedno. Moju pomstu. Vedel som že niekde tam za dverami sedí vystrašená Mikasa, s ktorou som sa chcel porozprávať, avšak teraz vo mne bol vnútorný boj, ktorý som nevedel ani ako vyriešim, keď som tak počúval čo vlastne Atsuka rozpráva. Plán ktorý využila, teda hlavne ho prerozprávala bol perfektný a hlavne, konečne znel ako poriadny plán na útok na Oto, útok na Reinu ktorá mi snáď zničila celý život. Nevedel som ale čo robiť, predsa len, na nohy ma späť postavila Mikasa. Potreboval som počuť jej názor, ale nebola tu.
„Tá pravá?“ Spýtal som sa sám seba keď som sa otočil a pozrel na Atsuku. Ten idiot Nao, ktorého pred chvíľkou zmlátila Mikasa bol zrazu preč, znova tu stál hrdý Nao, ktorému v očiach hrala vôľa silnejšia než všetkých týchto Shinobi ktorý boli v Kumo dokopy. Ani si nevedeli predstaviť ako som túžil Reinu zabiť, ako som ju chcel vidieť na dne, za to všetko čo spôsobila mne, mojej dedine a všetkým mojim blízkym, ktorých som miloval. A teraz, teraz sa zdalo že práve Atsuka mi v tom pomôže.
„Ten kanón sa dá ľahko preniesť..“ Prehovoril som v tichosti a pohľadom plným vážnosti som sa zahľadel do Atsukiných očí. S určitosťou aj ona sama mohla vidieť ako vážne to čo povedala beriem. A to, že urobím všetko preto aby to tento krát vyšlo. A hlavne, predsa len ako Raikáge vedela, čo za schopnosti ovládam.

pro **Atsuka** Mon Aug 17, 2015 7:24 pm

Nakoniec som predsa len Naovu pozornosť upútala. Poznala som jeho minulosť.. vedela som, že sa bude chcieť k nám pridať. Sledovala som, ak osa priblíźil ku stolu. Jeho tvár bola konečne rozumná, presne tohto Naa som teraz potrebovala.
"Viem, ale budeme k tomu potrebovať tvoje schopnosti. Pri manuálnom prenášaní by to bol príliš veľký risk. Zvládneš pohnúť aj tak ťažkou zbraňou?" Spýtala som sa ho a pozorne som sa mu pozerala do očí. Tiež som prestala blbnúť. Toto bola vážna téma. Predsa len vojna s inou dedinou.. ale o čom som hovorila? Toto nebude vojna.. bude to anihilácia. Ak sa nám podarí využiť kanón, 99% otogakure bude v zlomku sekundy mŕtvych a dedina zničená. Predsa len ten kanón bol silnejší než Bijuudama. Bola síce pravda, že ho týmto odhalíme ostatným dedinám no.. aspoň sa nás naućia báť.

pro **Nao Okumura** Mon Aug 17, 2015 7:37 pm

Síce som sa nechcel hrať n arogantného hajzla, ale.. bol som ním. Vedel som že budem určite pre nich potrebný, schopnosťami ktorými vládnem som sa radil medzi vrcholových Shinobi tejto dediny. Práve moje techniky boli extrémne silné nie len v súboji jeden na jedného, ale aj v ich deštrukčnej sile. A práve kvôli tomu som sa len provokatívne uškrnul.
„Zvládnem preniesť aj tri také kanóny..“ Možno som trochu preháňal, preniesť niečo tak veľké na tak veľkú vzdialenosť by bolo normálne nereálne, ale vďaka môjmu senseiovi som bol na sto percent schopný preniesť ten kanón tam kam potrebujú s tým, že by som bol ešte určite schopný bojovať. Síce som vedel že po boji skončím podľa všetkého na lôžku kde ma Mikasa zabije, ale to teraz nehralo veľkú rolu. Bolo mi jedno že ma prizabije, napadlo ma totiž niečo, čo isto ani ona nečakala. A taktiež som dúfal že to počuť nebude, to čo som mienil navrhnúť Atsuke.
„Rád sa k vám pridám.. pod jednou podmienkou. Mikase bude odpustený trest. Ak je to nemožné, aspoň zmiernený. Nechcem odmenu, nechcem slávu, nechcem nič okrem tohto.. A taktiež raz za čas voľno, vychovávať deti je pruda..“ Bolo to až zvláštne, určite extrémne zvláštne pre Soratu ktorý poznal aký som hajzel, a určite zvláštne aj pre Atsuku že niečo také jej hovorím. Niekto ako ja sa mienil začať usádzať. Môj život Shinobiho ale teraz prešiel na inú koľaj, teraz som nebojoval pre seba a pre dedinu. Bojoval som pre dedinu. A hlavne, pre Mikasu. A pohľad, ten vážny pohľad ktorý som nasadil pri sledovaní Atsuki bolo jasné znamenie. Že to čo som práve Atsuke navrhol, som myslel vážne.

pro **Atsuka** Mon Aug 17, 2015 7:49 pm

"Nepotrebujeme ich preniesť ani tak ďaleko.. len na želví ostrov, a potom zo želvieho ostrova na pevninu." Predsa len sa z korytnačky tak dobre strielať nedalo. Sila išla cestou menšieho odporu a tým by bola v tomto prevedení práve daná korytnačka.
"Mikasa bude dočasne ako shinobi suspendovaná, s domácim väzením a bez možnosti plniť na určitý čas misie. Za týmto trestom si stojím a naozaj ho nemienim zmierniť. Musíš uznať že nie je príliš dobré mať z dediny holubník." Dodala som a následne som sa pozrela na Soratu.. a znova na Naa.
Naznačila som rukou gesto, ktoré obaja poznali. Jednalo sa o privolanie Anbuho k mojej pravici. Podala som mu jeden zo zvitkov a následne som len naznaćila, aby išiel. Obaja pravdepodobne tušili o čo sa jedná.
"Okumura-san.. odprevaďte Mikasu do jej domu a povedzte jej o jej treste. Nechávam vám jednu noc na odpočinok, zajtra budú prípravy hotové a mi vyrazíme na Otogakure no sato." Odvetila som mu a následne som sa podoprela o stôl.
"Začína to.." Na tvári sa mi objavil pomerne podivný úsmev. Bolo to pomerne divné, keďže bolo pomerne známe, že bola Reina niekým, s kým som udržovala priateľský vzťah. Tento krát som však svoje osobné pocity musela odpútať.. predstavovala hrozbu, raz takmer zničila Kumogakure, druhý krát jej to nepovolím urobiť.

pro **Nao Okumura** Mon Aug 17, 2015 8:04 pm

Počúval som celý plán ktorý sa týkal útoku na Oto. Sám ako Atsuka, ktorej sa na tvári objavil zvláštny úsmev, mnou prebehlo divné vzrušenie. Nie že by som miloval boj a zabíjanie, a že ho bude ak tam dôjdeme, nešli sme len na Reinu ale aj na Shinobi z tej dediny, ten pocit že Reina onedlho umrie. A že ona umrie, keď na ňu pôjdu najlepší Shinobi z dediny, to ma doslova napĺňalo. Ďalší komentár už k tomu všetkému nebol potrebný, len som sa uklonil.
„Ak je to všetko, pôjdem teda..“ Prehovoril som, trest Mikasi nakoniec nebol tak hrozný a tak ho zmenšiť nebolo potreba. Práve vďaka tomu som sa uklonil, začal som teda cítiť nejaký ten rešpekt k novému Raikágemu? Posledný mi zato stál, bude stáť aj nový? To bolo teraz jedno, otočil som sa znova k dverám a pomaly otočil kľučkou. Otvárajúc dvere mi padol pohľad na Mik, ktorá sedela na lavičke oproti kancelárii. Len som si povzdychol a s tvrdou tvárou som dvere za sebou zatvoril a pomaly vykročil k nej. Len čo som k nej došiel, bez slova som si sadol k nej a položil si lakte na kolená, pričom som ruky zovrel pri tvári, ktorú som si o ruky oprel. Ostal som tam ticho sedieť sám, nevedel som ako teraz začať niečo. Nedávno ma zmlátila, mal som jej povedať o jej treste a čo bolo hlavné, nevedel som jej ako povedať že ju znova na čas opustím aby som sa vydal na misiu z ktorej sa nemusím vrátiť. A všetky tie starosti sa mi odohrávali vo vráskach na tvári.

pro **Yotsuki Sorata** Wed Aug 19, 2015 11:27 am

Poznal som Atsuku veľmi dobre a aj keď to tak nevyzeralo vedel som, že bude potrebovať Naa, aby do toho ťažšenia šiel s nami. Ten sa ale mohol presvedčiť, že môj úsudok bol dobrý a že som nespravil hlúposť s tým, že som jej predal dedinu. Ja som bol bojovník, nie ten, čo sedí v kancelárii. Ona sympatizovala s mojimi ideami, inak by tu určite nesedela. Už tým, ako sa Nao zastavil u tých dverí som sa ja potmehúcky usmail. Bolo nad slnko jasné, že to naňho zaberie. Celú dobu som neprehovoril ani slovo, lebo to nebolo nutné. Stačilo celú situáciu sledovať, už tak som vedel ktorým smerom sa uberá. Tento ťah od Atsuki sa mi pozdával a nepotrebovala moju odpoveď na to, aby vedela že do toho pôjdem. Nao už bol po jej slovách a plánoch na odchode a ja som sa na ňu ešte spýtavo pozrel. "Môžem sa aj ja ísť nachystať, či po mne budeš ešte niečo chcieť?" Opýtal som sa Atsuki a čakal, kým ma teda prepustí. Bol čas na to, aby Otogakure okúsila plnú deštruktívnu silu Hachibi no jinchuurikiho.

pro **Atsuka** Wed Aug 19, 2015 1:21 pm

Prikývla som na Naovu odpoveď. V podstate som si týmto ani len nemusela zavolať Mikasu, pretože jej sám všetko povie. To mi vyhovovalo. Ozval sa aj Sorata a ja som znova prikývla.
"Ja dám zatiaľ veci do pohybu." Bola to taká veta na rozlúčku, po ktorej som sa len pozerala, ako opúšťa kanceláriu aj on. Musela som začať písať rozkazy.. čakalo ma ešte veľa práce a dnešnú noc? No .. nevyspím sa. Nie že by som to práve k životu potrebovala ale bol to príjemný pocit. Tento krát som si le nsadla za stôl, zobrala som niekoľko dokumentov, máp a podobne.. a začala som v nich listovať. Musela som si aj doniesť lampičku, lebo začínala byˇtma a strecha nebola osvetlená.

pro **Mikasa Aomine** Wed Aug 19, 2015 4:51 pm

Jednání netrvalo příliš dlouho, a když Nao vyšel ze dveří, tvářila jsem se docela překvapeně. Myslela jsem, že budou probírat sáhodlouze nějaké mě nepoznané záležitosti a já si tady trochu odpočinu, ale nebylo mi to dopřáno. Mlčky jsem pozorovala, jak se posadil a složil hlavu do dlaní. Co tam asi řešili? Zdál se mi unavený a jeho tvář ustaraná, i když se ji snažil schovat. Poposedla jsem si blíž k němu a doufala, že mi to nějak vysvětlí, nebo prostě alespoň promluví, ale nestalo se tak. Musela jsem tedy vzít věci do vlastních rukou.
"Nao..?" lehce jsem se dotkla jeho ramene a kdyby jen trochu zvedl hlavu, viděl by na mé tváři shovívavý úsměv. Netušila jsem, co ho trápí, ale chtěla jsem, aby věděl, že mu budu oporou, ať se děje cokoliv. "Tak mluv. Tváříš se, jako by Raikage vyhlásila prohibici." pousmála jsem se, abych odlehčila situaci.

pro **Nao Okumura** Wed Aug 19, 2015 5:08 pm

Videl som na jej tvári že aj ona je unavená a isto by chcela konečne zaliezť do postele a v nej stráviť pár dní, ale ešte pred tým ma Raikáge poverila nie príliš najľahšou úlohou. V tom momente ako som rozmýšľal, ako to Mikase povedať sa ku mne trochu pritiahla a ja som pocítil jej ruku na mojom ramene. To ma prebralo z myšlienok a jej úsmev ma prinútil znova naštartovať už kompletne vypnutý mozog.
„Kiež by vyhlásila toto..“ Prehovoril som, ak už som súhlasil s prohibíciou, muselo to byť naozaj sakra vážne a môj pohľad ktorým som smeroval na ňu to mohol len potvrdiť, konečne vážny výraz a nie to čo som predvádzal doteraz v kancelárii, kedy som utekal za vodkou ako za svojím vlastným životom. Našťastie ma jej milý úsmev prehovoril, aby som konečne dokázal to zo seba dostať. Chvíľu som počkal než Sorata odišiel, predsa len som niečo také riešiť nechcel pred inými.
„Budeš dočasne ako Shinobi suspendovaná, s domácim väzením a bez možnosti plniť nejaké misie. Neviem na ako dlho ale snáď čo najkratšie..“ Prehovoril som a trochu si vydýchol. Jednu to ale nehralo, predsa len kvôli niečomu takému som sa tváril tak zronene, pričom aj keď som to zo seba dostal, mal som na srdci ešte niečo čo som jej musel povedať. Viem že Raikáge nechcela aby to počula, ale to mi bolo v túto chvíľu tak moc ukradnuté, že som proste chcel to povedať. Len som to nevedel poriadne sformulovať.
„Je tu ešte jedna vec..“ Nevediac ako vzala vlastne ten svoj trest, ako zle, mienil som jej povedať ešte jednu nepríjemnú správu. Aj keď kto vie, aspoň bude mať odo mňa pokoj, mne sa to ťažko hovorilo, tak som proste založil ruky za hlavu, vzdychol a pohľad upriamil niekam do stropu. Rozmýšľal som či jej klamať. Povedať proste že len na pár dní idem niekam trénovať, ale určite by sa dozvedela pravdu časom a kto vie či by mi túto lož odpustila.

pro **Mikasa Aomine** Wed Aug 19, 2015 6:01 pm

Pravda, prohlášením o prohibici mě zaskočil. Tvářil se moc vážně, takové rozhovory jsem neměla ráda a obzvlášť ne s ním. Znamenalo to totiž vždycky nějakou katastrofu, něco co mě vždy jistým způsobem změnilo. Snad možná proto jsem se na něj zářivě usmála, když mi prozradil, jaký mě čeká trest. Atsuka vypadala o dost hrozivěji. Jestli mi to vadilo? Dřív bych byla naštvaná a ponížená, teď jsem byla ráda, že budu mít čas srovnat se s novou rolí, kterou jsem si vybrala. Musela jsem všechny kolem přesvědčit, že jsem matka a to matka dobrá. Potřebovala jsem to promyslet, jak půjdou věci dál.
"Neříkám, že dovolená se mi nelíbí. Budeme s dětmi, zařídíme si dům, konečně si budeme moct promluvit..." usmála jsem se na něj, ale ten úsměv mi na rtech rychle zamrzl, když oznámil poslední větu. Bylo mi hned jasné, jak bláhově jsem mluvila. V tomhle světě je to vždycky něco za něco.
Uhnula jsem pohledem a dívala se na zem. Cítila jsem to někde uvnitř, že to, co mi oznámí, bude zase jedna z těch věcí, které mě něčím neblaze ovlivní. "Jaká věc..?" vysoukala jsem ze sebe neochotně, aniž bych se na něj podívala.

pro **Nao Okumura** Wed Aug 19, 2015 6:38 pm

To o čom Mik rozprávala, o zariaďovaní domu, o staraní sa o deti a následne toho aj konečne stráveným časom spolu po tých rokoch nebolo pre mňa. Nebol som ten typ človeka, ktorý by sa dokázal usadiť a viesť nudný život. Ale zvláštne na tom bolo, že počúvať o tom sa mi zdalo príjemné a na jednu stranu by som to rád aj skúsil. Kto vie čím to bolo, možno ma Mik naozaj dostatočne zmenila nato aby som sa dokázal usadiť, povesiť život človeka ktorý nedokázal vydržať na jednom mieste na klinec, a ostať v dedine. Na malý okamih som sa usmial.
„To by bolo skvelé..“ Povzdychol som si keď som videl ako tvár otočila preč. Bolo mi okamžite jasné ako to vzala a čoho sa bála. Teraz? Teraz pri tom ako vyzerala som jej mal povedať že budem onedlho v prednej línii v ktorej nemusím vôbec prežiť? Síce sme šli na oslabenú Oto všetkými zbraňami, svet bol nevyspytateľný a ja som tam naozaj mohol umrieť. Už jej umrel Kisuke, všetky jej nádeje a mám umrieť aj ja? Nie že by som sa bral za tak dôležitého, vedel som akoby ju to ranilo, a aj keď som nechcel klamať, musel som ju naďalej brániť. To bola moja povinnosť.
„Zakázali mi navštevovať bary..“ Prehovoril som a nahodil svoj trénovaný falošný úsmev. Nemohol som jej teraz povedať pravdu, veď sa zdala že sa každú chvíľku z toho zrúti. Ak už som pre niečo prežil to všetko, tak preto, aby som stihol pred smrťou prichystať pre ňu perfektný život a tým že by som niekde umrel, no, to by nevyzeralo dobre.

pro **Mikasa Aomine** Wed Aug 19, 2015 7:18 pm

Zamyšleně jsem zvedla pohled a prohlížela si ho. Možná jsem řekla něco, co jsem neměla, možná jsem jen hledala problémy tam, kde nebyly.. ale proč jsem se potom cítila tak..? Divně? Zmateně? Nemohla jsem to pochopit, vyznat se v tom, prostě jako by můj vnitřní hlas říkal, že se něco děje.
"Nao.. můžeš mi říct pravdu. Pokud se něco stalo, já.. unesu to.." položila jsem svou dlaň na tu jeho a něžně mu ji stiskla. Nebyla jsem už malá holka, nechtěla jsem žít ve lži. Možná jsem byla vážně jen podezřívavá a nic se nedělo, ale musela jsem se ho zeptat. Upřela jsem své oči do těch jeho - tvrdých, chladných, nedostupných. Tak by to asi popsal každý druhý, ale já věděla, že to všechno je jen maska, kterou nosí a to co pod ní ukrývá, jsem hledala právě v jeho očích. Náznak čehokoliv..

pro **Nao Okumura** Wed Aug 19, 2015 7:46 pm

Bolelo to. Bolelo to pozerať do jej očí, aj napriek tomu že ma držala za ruku a snažila sa ma upokojiť. Jedno bolo jasné, nedokázal som to. Nedokázal som jej v tomto zaklamať, aj keď som musel. Síce som chcel ako najviac šlo, ale na mojej tvári by to vyčítala. Vedela by že klamem a ja som vedel že by mi neodpustila ak by som niekam odišiel a už sa nevrátil s tým že som jej nepovedal pravdu. Stále som ju ťahal za nos, vymýšľal si blbosti aby som jej neublížil alebo sebe, pretože veľa krát by ma skopala do guličky za pravdu. Teraz to bola podobná situácia ale ja som nechcel klamať.
„Myslím že bude lepšie o tom si pohovoriť na trochu menej rušnom mieste..“ Poznamenal som keď tadiaľ chodili rôzny ľudia ktorý sa snažili pripraviť sa na prípadný útok. Pomaly som vstal a keďže ma držala za ruku, pomohol som sa jej postaviť. Len som sa na ňu zahľadel a dúfal že ma bude nasledovať spolu s deťmi k miestu, kde by som to rád prebral. Mieril som totiž, ani neviem kde, dom som tu nemal. Takže stačila improvizácia.

~Presun~

pro **Atsuka** Thu Aug 20, 2015 1:22 pm

Nakoniec bolo na čase predsa len ísť. Ostávali sme na jednom mieste už príliš dlho. Už príliš dlho Kumogakure bola nečinná čo sa týkalo diania v okolitom svete. Teraz? Teraz som mala v pláne zničiť jedného z najväčších agresorov tohto sveta. Otogakure padne, o tom som bola presvedčená no stále tu boli tie "asi". V Kumogakure som zatiaľ vyhlásila stav najvyššej pohotovosti už len kvôli možnému odvetnému útoku z ich strany. Kancelária sa dokončila a na moje miesto dočasne nastúpil jeden z ľudí, ktorým som verila.. teda takým mojim dočasným zástupom v mojej neprítomnosti. Sama som sa len otočila na streche k dedine a.. po chvíľke sa moje telo rozpadlo na tisíce sakurových lístkov.
(presun)

pro **Mikasa Aomine** Thu Aug 20, 2015 8:06 pm

Jak jsem očekávala, potvrdil mi mé neblahé tušení. Něco se skutečně stalo. Nevěděla jsem, jestli být ráda nebo si zoufat, že jsem se vůbec ptala. Za těch pár posledních týdnů můj život nabral nebezpečně vysokou rychlost a všechno se tak obrátilo vzhůru nohama. Potřebovala jsem čas, abych si nějak zvykla na všechny ty změny, ale nebylo mi to dopřáno, naopak se na mě vylily stále nové a nové novinky.
"Máš pravdu." odpověděla jsem nakonec rezignovaně a zvedla se. I ty děcka potřebovali trochu klidu, vláčíme je sem a tam, byl čas se zastavit a všechny rozdělané věci vyřešit. Následovala jsem Naa, i když jsem neměla ponětí, kam vlastně jdeme.

~Přesun~

pro **Ken Hiashi** Wed Aug 26, 2015 7:15 pm

Moje kroky viedli do kancelárie, nebol som práve nadšený, že som sa nemohol účastniť útoku na Oto. Atsuka ma tu možno chcela ako takú poistku pre prípad, že by niekto tento útok využil. Možno ma tu nechala z iného dôvodu, osobne som sa však cítil dosť blbo, keď som tu mal sedieť so založenými rukami a čakať, ako to všetko dopadne. Navyše tam bola ešte Yuna a keby sa tej niečo stalo, rozhodne by ma to nepotešilo.
Stál som pred kanceláriou a nakoniec som zabúchal na dvere. Nezaklopal, ale zabúchal rukou, asi to bolo z toho, že som bol mierne nasraný, že ma Atsuka nezobrala...

pro **Kuroashi Sanji** Thu Sep 17, 2015 10:34 am

Přiše jsem před kancelář, ale někdo zde už stál. Nebouchal jsem znovu na dveře, to by bylo úplně zbytečné když je někdo předemnou. Stoupnul jsem si do začínající fronty a vyčkával zdali si nás konečně pozvou dovnitř, nebo tu zestárnem a umřeme na stáří při čekání. Možná se to někde stalo a rozhodně bych nechtěl aby se to stalo i zde a tak jsem doufal, že to nebude trvat tak dlouho a vemou nás brzy dovnitř.

pro **Atsuka** Fri Sep 25, 2015 7:41 pm

Zástupca

Ken si počkal ešte nejaký čas a Sanji na tom nebol o nič lepšie. Čo vás však oboch mohlo prekvapiť bol pomerne starší hlas.
"Vstúpte, obaja!" Nebol agresívny, skôr oznamovací, aj keď sa rozhodne jednalo o príkaz. Ak ste vstúpili, mohli ste si za stolom všimnúť postaršieho pána, ktorý bol odený do klasického odevu kumogakurského shinobi. Vyzeral autoritatívne a skúsenejšie. Patril pravdepodobne ešte k niekomu, kto radil alebo aspoň bol za posledných.. koľko? troch? štyroch Kagov? Kto vie. Poklepkal na stôl, pri čom oči uprel raz na Kena a raz na Sanjiho.
"Ah.. čakal som vás.." Nebola to tak úplná pravda, skôr ste vy čakali na vyzvanie k vstúpeniu a to.. naozaj dlho.
"Mám pre vás istý druh práce, samozrjeme máte nárok odmietnuť no.." Podvihol obočie a očakával, ako sa rozhodnete. To o čo ide, vám však zatiaľ neprezrádzal.

pro **Ken Hiashi** Fri Sep 25, 2015 7:55 pm

Čakal som, nejaký čas. Trvalo to naozaj dlho no vedel som, že niekto tam je... Kto vie čo tam dotyčný tak dlho robil, možno bol zamestnaný nejakými dôležitými papierovačkami. Čakal som tu snáď večnosť, na to tu prišiel aj Sanji a čakal taktiež dlho, no ja som tu čakal snáď dvakrát toľko. Sanjiho som pozdravil len dvihnutím ruky na pozdrav. Mal som pocit, že tu čakám celé roky.... Okey nebolo to tak dlho.. Ale dočkal som sa keď v tom niekto nás vyzval dnu. To bol ten zástupca Atsuki.
Po vyzvaní som teda vošiel dnu a pozrel sa na postaršieho pána. Pri jeho slovách, že on na nás čakal som si myslel, že sa neudržím a začnem sa smiať. Len som sa uklonil na vyjadrenie nejakej tej úcty. Potom mne a Sanjimu ponúkol istý druh práce. "O čo ide?" Opýtal som sa a čakal na jeho slová. Bolo jasné, už len z môjho výrazu, že to beriem.

pro **Kuroashi Sanji** Sat Sep 26, 2015 3:30 pm

Konečně nastal čas, kdy nás pustí dovnitř. Myslel jsem, že z toho čekání zakořením, ale to se naštěstí nestalo. Po vyzvání jsem vstoupil po Kenovi do místnosti a zavřel za námi dveře. Předstoupil jsem před nějakého starce, který pro nás měl něco připraveného. Já jsem však měl jinačí názor. Já spíš potřeboval nějaký trénink, jelikož v tomto stavu nedokážu s nikým na těžší misi bojovat. Nic jsem neříkal, bylo by divné kdybychom se ptali dvakrát.

pro **Atsuka** Sun Sep 27, 2015 7:15 am

Zástupca

Otočil svoju hlavu ku Kenovi, keďže ho bral ako skúsenejšieho a tým pádom očividne aj ako veliteľa misie.
"Ťažko povedať čo vás na danej misii stretne." Poznamenal a prstom ďobol na mape do územia pri ktorom bolo napísané "Umi no Kuni".
"Umi no Kuni je jediná zem ktorá stojí v ceste jednému z našich konkurentov, Kirigakure no sato. Obávame sa však o politický stav a náklonnosť Umi no Kuni ako takej. Poslednú dobu s nami zachovávajú pomerne neutrálne vzťahy a mi si začíname myslieť, že ja zatým niečo viac. Táto zem by mohla udržiavať nejaký druh kontaktu s Kirigakure alebo Otogakure no sato. Vašou úlohou bude dostaviť sa na dané miesto a zhodnotiť situáciu samotnej zeme. Nechceme si z nich však spraviť nepriateľov a riskovať vojnu na dvoch frontoch. Umi no Kuni ako takú, by sme potrebovali pripojiť ku Kamimari no Kuni politicky... Spočiatku vaša misia bude skôr špionážneho zámeru. Budete podávať hlásenie a čakať na ďalšie rozkazy. Máte deň na prípravu, zajtra obaja vyrážate. Spôsob dopravy nechám na vás. Navyše Hiashi-san, Táto bude pre Sanjiho aj pomerným.. zaškolením v tejto oblasti a ako takej. Dohliadnite na to, aby sa vrátil aspoň o niećo schopnejší než je teraz." Rozhovoril sa zástupca, po čom si len sadol, napil sa zo svojej šálky a očakával otázky.

pro **Ken Hiashi** Mon Sep 28, 2015 9:25 pm

Potom, čo zástupca ukázal na Umi no Kuni, len som nadvihol oči a počúval som, čo presne hovorí. Špionážne misie neboli práve tie, ktoré som mal v obľube. Zároveň som mal trénovať Sanjiho, akurát som nevedel v čom presne, nevedel som o tomto geninovi absolutne nič. "Rozumiem." Odpovedal som jednoducho zástupcovi, už teraz som plánoval, že budeme cestovať loďou. Umi no Kuni nebola tak ďaleko a loďou by sa to dalo zvládnuť za pomerne krátky čas. Sanjiho som poznal z videnia a vlastne som sa s ním mám pocit aj rozprával. Uklonil som sa zástupcovi a vyšiel von, kde som si počkal na Sanjiho "Zajtra sa vidíme, ráno pri bráne. " Mrkol som naňho a pomaly som odkráčal preč.

pro **Kuroashi Sanji** Sat Oct 03, 2015 3:58 pm

Vyslechnul jsem si vše, nebylo třeba k tomu něco říkat. Stačilo jen kývnout a bylo to. Následně jsem odešel z kanceláře za Kenem. Čekala nás po dlouhé době nějaká mise, kde bych možná mohl získat nějaké pořádné zkušenosti a možná i schopnosti. Vše co jsem potřeboval jsem stále nosil v batohu na zádech. Nějaké to kuchařské náčiní, aby moji kolegové nepadli hlady na misi. Byl jsem ninja kuchař, tudíž jsem nepoužíval své ruce k boji. Je to stejné jako pro chirurga, bez jeho rukou je vlastně k ničemu. Zamířil jsem raději za Kenem k bráně.
/přesun

pro **Akemi Kagayaki** Sat Mar 26, 2016 12:44 am

Doběhla jsem až sem. Na místo, kde jsem už nějaký ten čas nebyla. Vyběhla jsem po schodech a zastavila jsem se u dveří. Chvíli jsem tam jen tak postávala...hlasitě vydechovala, až jsem na konec svůj dech znormalizovala. Přivřela jsem oči a odsekla si. Jak to, že tady není, kso! Protřela jsem si obličej a sedla si na parapet okna. Jednu nohu nataženou, druhou pokrčenou a dívala jsem se z okna. Čekala jsem, až příjde. Potřebovala jsem nutně jednu věc...jednu věc, bez které se nejspíš dál neobejdu. Čím dýl jsem tady ale seděla, tím víc se mi v hlavě začaly obnovovat vzpomínky. Tím víc jsem opět cítila bolest, kterou jsem musela zakrýt. Žádná emoční vazba...vůbec, neexistovalo. Musela jsem být silná, silnější než kdy před tím, abych někoho ochránila. Najděte jí a dejte mi vědět, jestli je ve vesnici, nebo ne. Mírně jsem si přivřela oči. Byla jsem docela unavená...Stále jsme si dávala ale pozor na okolí. Nikdy nevíte, kdo by vás mohl ohrozit...

pro **Atsuka** Tue Mar 29, 2016 5:28 pm

"Naozaj by som rada vedela." Začala som hovoriť a dokonca som aj luskla, aby som na seba upozornila Akemi. ".. prečo, sedíš na mojom parapete, a prečo si v kancelárií bez mojej prítomnosti.. to sa nepatrí Akemi-san." Usmiala som sa. Kto vie ako, no pomerne nepozorovane som sa ocitla vo dverách kancelárie a moje oči boli upriamené priamo na ňu. Po lusknutí som si však zložila klobúk a obe ruky som si založila za chrbát. Spravila som dva-tri kroky dovnútra a neostávalo mi nič iné, len čakať. Napríklad vysvetlenie, alebo podobne. Predsa len, neprídete do kancelárie každý deň a nevidíte ako sa vám Akemi vála po okennom parapete, no nie ?

pro Sponsored content

KANCELÁŘ RAIKAGE

KANCELÁŘ RAIKAGE

Re: KANCELÁŘ RAIKAGE

Re: KANCELÁŘ RAIKAGE

Re: KANCELÁŘ RAIKAGE

Re: KANCELÁŘ RAIKAGE

Re: KANCELÁŘ RAIKAGE

Re: KANCELÁŘ RAIKAGE

Re: KANCELÁŘ RAIKAGE

Re: KANCELÁŘ RAIKAGE

Re: KANCELÁŘ RAIKAGE

Re: KANCELÁŘ RAIKAGE

Re: KANCELÁŘ RAIKAGE

Re: KANCELÁŘ RAIKAGE

Re: KANCELÁŘ RAIKAGE

Re: KANCELÁŘ RAIKAGE

Re: KANCELÁŘ RAIKAGE

Re: KANCELÁŘ RAIKAGE

Re: KANCELÁŘ RAIKAGE

Re: KANCELÁŘ RAIKAGE

Re: KANCELÁŘ RAIKAGE

Re: KANCELÁŘ RAIKAGE

Re: KANCELÁŘ RAIKAGE

Re: KANCELÁŘ RAIKAGE

Re: KANCELÁŘ RAIKAGE

Re: KANCELÁŘ RAIKAGE

Re: KANCELÁŘ RAIKAGE

Re: KANCELÁŘ RAIKAGE