KANCELÁŘ RAIKAGE

pro **Kagayaki Rin** Wed Jul 17, 2013 10:20 am

First topic message reminder :

pro **Atsuka** Mon Aug 10, 2015 3:17 pm

Vysvetlil mi situáciu, v ktorej sa práve nachádza. Samozrejme som chápala, že by momentálne kroky proti Oto mohli byť trocha unáhlené, no na druhú stranu som pochybovala, že by to v budúcnosti bolo lepšie, alebo že by sme mali lepšiu šancu. Predsa len na tom momentálne boli zle obe dediny. Oto už len preto, že to bola Oto, Kiri kvôli vojne. Popravde som rozmýšľala aj nad plánom, ako sa zbaviť Kirigakure, no na tú som nijak zaťaženú nebola. Bola v podstate ďaleko a jej územie by pre nás bolo len ťažko kontrolovateľné. No oto už bola iná šálka kávy.
"Popravde som si myslela, že je Kazekage mŕtva." Povedala som celkom úprimným hlasom. ".. no teší ma že ste získali tak silného spojenca. Samozrejme mi nevadí, že musím počítať s dvoma názormi miesto jedného, vaša politika je vaša politika Tsukikage-dono." Nikdy som nemala v pláne nejakým spôsobom skúsiť s Tsukigakure manipulovať, takže mi dvaja "vodcovia" nijakým spôsobom nevadili.
"Mala som pre vás ešte jeden návrh." Dodala som. Bolo vidieť, źe som pre teraz Oto považovala za uzavretú.
"Povedzte, ovplíva Tsukigakure nejakými Jinchuuriky? Nie je tajomstvom že Kumo vlastní Hachibiho, a že jeho Jinchuuriky dokázal nad démonom prebrať kontrolu." Bola by som rada, keby že mi dá kladnú odpoveď. V podstate sme boli v takom neoficiálnom a možno aj oficiálnom spojenectve.

pro **Hokori Mai** Mon Aug 10, 2015 3:28 pm

Otokagure no sato jsme očividně uzavřeli. Závěr toho je, že se Kumo možná pokusí vyvolat válku s Oto. Tsukigakure no sato ji ale je schopna podpořit až, když si poradí s vlastními problémy. Možná návštěva Mizukageho s Otokage je tím nejmenším problémem. Už dlouho plánuji připojit k Tsuki území Kaze no kuni. Co nevidět se to bude i realizovat.
K mému překvapení se Atsuka zeptala na jinchuuriki. Soudě podle jejích slov mě napadlo, že by mi chtěla nabídnout jejich trénink. Taková možnost má ale i svá rizika. Kdyby jeden s bijuu padl do rukou Kumogakure no sato, nebylo by to nic dobrého. Atsuka má sice v plánu nekazit naše dobré vztahy, ale, bude téhož názoru, když se v její vesnici budou nacházet dva cizí jinchuuriki? Atsuku jsem neznal, ale znal jsem sebe. Já bych ty dva bijuu chtěl získat pro svou vesnici, a proto jsem nedůvěřivě Raikage odpověděl. "V Tsukigakure no sato je Ichibi a Yonbi no jinchuuriki." Jejich totožnost jsem nesdělil. Odpověděl jsem krátce, ale nic víc po mě nebylo žádáno, takže se Raikage nemohla nahněvat.

pro **Atsuka** Mon Aug 10, 2015 3:49 pm

Oboznámil ma s tým, že má v dedine dvoch. To mi zatiaľ stačilo a tak som len prikývla hlavou.
"Ak s nimi niekedy budete potrebovať pomôcť, stačí povedať." Následne som si sama nechala doniesť, aj keď nie vodu, ale víno. Ako sa hovorí..vodu káže víno pije, aj keď ja som vodu nekázala. Len som tak nejak nepotrebovala práve.. tekutiny k prežitiu tak.. prečo si nedopriať niečo lepšie?
"Plánujete u nás pobudnúť ešte pár dní? Alebo sa ponáhľate späť do vašej dediny?" Spýtala som sa ho už takú uvoľnenejšiu otázku.

pro **Hokori Mai** Mon Aug 10, 2015 4:09 pm

Atsuka mi nenabídla možnost tréninku jinchuuriki. Asi si domyslela, že bych to musel kvůli bezpečnosti odmítnout. Jen řekla, že, kdyby někdy bylo potřeba něčí pomoci, mám se ozvat. "Dobrá, děkuji. Když bude taková potřeba, ozvu se." Nechala si donést víno. Lhal bych, kdybych napsal, že bych nechtěl. Nemůžu si ho ale teď dovolit. Rei na mě pořád čeká na cvičišti, takže, když to tu vyřídím, musím uhánět, co nejrychleji to půjde, zpátky do vesnice. To se nedělá. Nemůžu ho tam nechat čekat další týden!
Když se Atsuka zeptala, jestli ve vesnici hodlám zůstat ještě nějakou dobu, odpověděl jsem proto "Ne. I když je tady krásně, nemůžu si dovolit zůstat tu déle než je potřeba. V Tsukigakure no sato na mě čekají. Pokud tedy nemáte nic, co by jste chtěli zařídit, odešel bych." Po těchto slovech jsem se znova napil vody. To horko je strašné. Raikage si s tím dobře poradila, když se přestěhovala na střechu. Vítr tady nahoře příjemně chladil.

pro **Atsuka** Mon Aug 10, 2015 4:32 pm

Len som prikývla a následne som už ostala v tichosti popíjať víno. Myslela som, že mu spravím chúťky. Mal však väčšiu vôlu, než sa na prvý krát mohlo zdať. To bola škoda.. Znova som prikývla.
"V poriadku, samozrejme to chápem." Odvetila som a pomaličky som sa chcela postaviť, rozlúčiť sa s ním a prikázať Anbu, aby ho vyprevadili. Nie že by som mu neverila, nebolo to kvôli ochrane dedinčanov, no nechcela som aby si ho nejaký dedinčan pslietol sk to vie kým a nakoniec vznikol poriadny prúser.

pro **Hokori Mai** Wed Aug 12, 2015 6:50 pm

Vstal jsem ze židle a uklonil se. "Rád jsem Vás poznal. Na viděnou, Raikage-sama." Řekl jsem, upravuje si klobouk Tsukikage na hlavě. Mít něco takového je vymoženost. Ten deštník, co tu má Atsuka na střeše, je sice lepší obrana proti slunci a dokonce i dešti, ale na svůj klobouk můžu být právem hrdý. Dopil jsem skleničku vody, co mi tu byla donesena, a pak už odkráčel spokojený pryč. Změna vedení v Kumo mohla znamenat problém, ale naštěstí Atsuka má stejný pohled na věc jako Sorata, takže se prakticky nic nezměnilo. Možná jen to, že Atsuka Reině bude více nakopávat zadek.

Přesun

pro **Yotsuki Sorata** Thu Aug 13, 2015 9:51 am

Pomalým krokom sme sa vliekli k tejto budove. Pár krát som sa za seba obzrel, aby som sa pozrel na Naoo s Mikasou. Stále išli za mnou a my sme nespôsobili v dedine žiaden rozruch. Ako to sformulovať? "Viete, asi by som vám mal niečo povedať." Skôr sa jednalo o to, žeby som to mal povedať tomu vznetlivému človekov, ktorý sa práve za mnou blížil. Keď som toto začal hovoriť vchádzali sme do budovy a mierili po schodov. "Nao, sám vieš, že mi záleží na tunajších shinobi a hlavne na dedine. S toho dôvodu som musel učiniť pár drastických rozhodnutí, ktoré boli pre rast a bezpečie tejto dediny nevyhnutné." Začal som najprv takto a prešiel zatiaľ ďalších pár nekonečne dlhých schodov. "Určite ťa to poriadne nahnevá ale musíš pochopiť, nikdy nerobím nič bezdôvodne a bez toho, aby to malo nejaký väčší význam pre túto dedinu." Dokázal som ju celú po tých útokoch postaviť na nohy a potreboval som, aby aj vedenia tejto dediny verilo svojim shinobim a to som ja nebol. Za verohodného človeka som považoval len malú hŕstku zo všetkých prítomných aj neprítomných. Blížili sme sa ku kancelárii, ktorá tam nebola a toho som si našťastie všimol ešte z diaľky. Preto sme pokračovali v chôdzi ďalej. "Neveril som shinobim a to robilo priveľké napätie medzi mnou a nimi. Tým, ktorým som mohol veriť buď odišli alebo ak aj tu bolo bolo ich tak málo, žeby to skôr či neskôr mohlo prepuknúť nedaj bože v zburu." Už už sme vchádzali na strechu a ja som konečne dokončoval svoj menší monológ, ktorý som tu viedol. "Rozhodol som sa, že svoj post prenechať jednej žene, ktorá mi tu celú tu dobu pomáhala." Túto vetu už musela čuť aj Atsuka, preto, keď už som ju videl ukázal som na ňu rukou. "Preto vám predstavujem Juudaime Raikage." Spravil som pár krokov a otočil sa na Naa, bol som nachystaný na ... čokoľvek. Bol som na to pripravený, lebo je nevypočítateľný a ak sa o niečo pokúsi budem to musieť urobiť.

pro **Nao Okumura** Thu Aug 13, 2015 11:57 am

Bolo potrebné uznať že práve Soratov plán nebol práve najlepší. Akoby si ani nevšímal moje prechádzanie cez dedinu. Všetky tie pohľady, naozaj „vrúcne“ pohľady na mňa ako to nukenina a zradcu, predsa len Kumogakure bola známa vernosťou a tým že práve z Kumo takmer nikdy nepochádzal žiaden Nukenin. Ak sa totiž nejaký vyskytol, bol takmer okamžite odstránený. Časy sa podľa všetkého zmenili a ja som musel znášať všetky tie vyčítajúce pohľady ktoré na mňa hádzali všetci Shinobi, ktorý o mne vedeli. Masku som predsa len na sebe nemal, zložil som ju. Vrátil som sa do Kumo nie ako Anbu ale ako Nao Okumura a tak som chcel ukázať všetkým svoju tvár. Taktiež som cítil jej pohľad. Ako sa na mňa pozerá. Ako sa o mňa bojí a div že nevybuchne na všetkých, ktorý sa na mňa tak pozerali. Nevedel som čo povedať, tak som sa po celý čas na ňu potmehúdsky usmieval a snažil sa ju upokojiť práve úsmevom, že práve všetko bude naozaj v poriadku. A že mi to nevadí. Vadilo mi to. Bolelo to ako cíp, lenže takú cestu som si vybral a musel som znášať následky. Takže som hral ako vždy formu že ma nič na tomto svete netrápi. Teda kým sme nevošli do kancelárie.
„Niečo povedať? Čo sa stalo?“ Spýtal som sa sám seba, dúfal som že neurobil hovadinu, čakal som totiž po jeho preslove že sa vzdal boja s Otogakure a všetko Reine odpustil. To by som mu odpustiť nedokázal, avšak v tú chvíľu som nevedel príjsť na nič horšie. To sa ale otvorili dvere a on nám predstavil Atsuku. V tú chvíľu sa celková atmosféra zmenila. Po celú cestu som držal Mik za ruku, možno ona práve mi dodávala odvahu postaviť sa tomu všetkému čelom bez toho aby som musel v sebe všetko dusiť, zmierňovala tú bolesť že moja milovaná dedina je proti mne. Avšak teraz, keď sme tam stáli na prahu dverí, som ju pustil. Ruka padla voľne pozdĺž môjho tela a ja som tam pokojne len stál.
„Chceš povedať, že človek pre ktorého som obetoval takmer všetko, to vzdal?“ Spýtal som sa pokojne, naozaj pokojne a vyrovnane, akoby to bola len formalita a on mi oznámil aké je dnes počasie, s tým že som mu odpovedal niečo na spôsob dobre. Ale poznal ma, tak ako Mik aj on ma poznal, a v tú chvíľu ako som nedržal Mik som zovrel ruky v päste. Nič sa ale nestalo, teda sa aspoň zdalo že sa cez to prenesiem keď som sklopil pohľad k zemi a zatvoril oči. Už to na malý okamih vyzeralo, že to prejdem bez poznámok a len sa nad tým usmejem. Ale nato ma príliš dobre poznali. Ja ak som niekedy takto pokojný a vyrovnaný, je naozaj všetko zle nedobre. V ten okamih Atsuka, Mik a rovnako aj bývalý Raikáge niečo zahliadli, najprv pocítili podivný pocit zovretia, keď sa magnetické pole rozširovalo, ale skončilo to tým že práve malé predmety na stole s nejakým kovom sa o milimeter posunuli. Nič nerobili. Len sa posunuli. Bolo ale jasné že toto koniec nie je. Ani si to neuvedomoval, ale práve ma zradil. Jediná osoba ktorej som v tejto dedine veril, za ktorú som bol ochotný aj umrieť, pre ktorú sa zo mňa stalo to čo sa stalo. A on sa vzdal. Uzavrel som sa vo svojom svete a ignoroval kto je v mojom okolí, keď mnou potichu prúdil hnev. A ten hnev, bol horší ako Kyuubiho nenávistná vôľa.

pro **Mikasa Aomine** Thu Aug 13, 2015 2:50 pm

Už když Sorata začal s tím, že by nám měl něco říct, mé zlé tušení se nahromadilo a nahnalo to mé srdce až do krku. Přišla jsem si nejistě už od té chvíle, kdy se k nám v tom podniku Sorata přidal, tedy v rámci útěku před Itachim, že ano. Teď se mé obavy vystupňovali a já jen s vypětím sil zadržovala touhu odtud utéct. Poslouchala jsem jeho slova, zatím co jsem stoupala po schodech až na střechu budovy. Tam také dokončil svůj menší proslov.
Takže.. on už není..? Nevěřícně jsem na něj zírala. Znovu se mi vybavil ten rozhovor v baru, to přeřeknutí, kterému jsem měla a nevěnovala pozornost. Proč nám to ale neřekl už předtím..?
Odpověď přišla vzápětí, když Nao pustil mou ruku a já cítila ten závan hněvu, který z něj doslova sálal. Nevěděla jsem sice, co přesně se mezi nimi odehrálo, ale cítila jsem tu zradu, kterou cítil. Nevěděla jsem vůbec, co říct, nebo udělal, jak ho uklidnit, jak mu pomoct. Přivedla jsem ho sem a cítila obrovskou vinu. Udělala jsem krok k němu a natáhla ruku, chtěla jsem se ho dotknout, ale nakonec jsem ji zastavila uprostřed pohybu. "Nao.." zašeptala jsem jeho jméno, možná to ani neslyšel nebo nevnímal. Stála jsem tam úplně bezmocně, bylo mi fuk, že nám představoval Atsuku, nevěnovala jsem jí jediný pohled. Objekt mého zájmu teď zatínal pěsti a já teď, víc než když předtím, cítila svou vlastní slabost.

pro **Atsuka** Thu Aug 13, 2015 2:58 pm

Nemohli prísť v horší čas. Naozaj... zrovna som vodku zapíjala druhou vodkou. V ruke som mala flašku naklonenú tak, aby mi ćo najrýchlejšie stekala do hrdla a vtedy sa otvorili dvere .. a vtedy som len započula niečo na śtýl "Juudaime Raikage"...
shit.. prebehlo mi hlavou, pri čom som si flašku rýchlo dala z úst preč a "akoby" nić som ju vyhodila cez parapetu. Tak nenápadne, spoza chrbát.. vedela som źe dole nikoho nezabije, lebo trafí pomerne širokú parapetu.. o chvíľku sa už aj ozývalo trieštenie skla. Pohľad mi rýchlo padol k druhej flaške, ktorá stála na jednom zo stolíkov no... tak nejak som ju už určite skryť nechcela. No čo.. dekorácia.

"Eh.. uhm.." Mávla som im rukou a v tvári som mala ľahkú červeň.
"Zdravím vás milý.. pocestný?" Zvýraznila som otáznik ku koncu a zažmúrila som oči, aby som na tých dvoch lepšie videla. Ah.. boli to Nao a Mikasa, aká to zhoda .. okolností. To mi ten kretén s chobotnicou namiesto mozgu nemohol predom oznámiť, že sa približujú k dedine? Rly..

pro **Yotsuki Sorata** Thu Aug 13, 2015 9:16 pm

Kto by povedal, že tá malá lolita, sa tu bude ožierať a nebude ma tu čakať s otvorenou náručou, keď ma poslala na takú misiu? Na rozdiel od nej som nemal žiadneho vtáka, ktorý by dokázal vzlietnuť a poslať jej správu a toho z gatí by mohla vidieť maximálne niekde úplne inde. No na to ale teraz nebol čas a preto som sa radšej tváril, že som im ju ani nepredstavil a pozeral som na Naa. Chápal som ho a preto som nemal na pláne sa brániť ak zaútočí. Mal právo na mňa byť vytočený aj keď som ho plánoval zneškodniť ale neurobím to, už tak by som svoju česť pošpinil ešte viac. "Nič som nevzdal. Stále pokračujem vo svojej práci ale tak, že sa do nej zapájam. To, že tu budem len sedieť dedine neprospeje. Ja musím ísť von a dávať do do poriadku tam, tam je moje miesto." Aj tak bolo úplne jedno, čo mu poviem aj tak ma nebude počúvať. Preto som sa pripravoval už na to najhoršie a to na hnev a deštrukciu, ktorá tu zmení toto miesto.

pro **Nao Okumura** Thu Aug 13, 2015 9:53 pm

Samozrejme že som mal právo byť nahnevaný. Keby len to, zradil ma vlastný bývalý Raikáge, kvôli ktorému som obetoval svoju reputáciu, svoj život, svoje všetko. Len kvôli tomu aby som mu pomohol chrániť Kumogakure pri vykonávaní pomsty. Nikto z nich si nemohol predstaviť čo som si prežil ja, ja ktorý svoju dedinu miloval nadovšetko, musel sledovať ako ho celá dedina odvrhla kvôli tajnému paktu ktorý spolu zavreli. To nemohol proste čakať že sa cez to prenesiem len tak. Musela čakť že práve pri mojej povahe budem nahnevaný a podľa všetkého spôsobím škody, aké by nespôsobil ani on keď besnel vo svojej Hachibiho forme. Mal som ho rád, veril som mu a bol som pre neho ako jeho osobný strážca. Chvíľku som práve s Kenom u neho pôsobil ako dvoja, ktorá ho mala za úlohu za všetkých okolností chrániť a bolo mi to jedno, vedel som že ochranou jeho života len zlepším život v Kumo. A teraz? Teraz sa vzdal, vzdal sa postu a ani nemal odvahu mi to povedať, vybral si fakt až poslednú chvíľu kedy mohol a ak si myslel že práve moja láska k dedine ma zastaví od besnenia, mýlil sa. Za toto čo urobil som ho v túto chvíľu nenávidel.
„Láska k dedine..“ Možno preto len vyletelo pár vecí z kovu práve zo stola, za ktorým sedela práve Atsuka. Aj ona si mohla byť istá že ju nikdy nebudem rešpektovať. Už len práve kvôli tomu ako som ju ignoroval, ignoroval som aj Raikágeho slová, dokonca som úplne zignoroval samotnú Mikasu, ktorá mi bola všetkým. Už to na chvíľu vyzeralo že sa rozpúta práve na tomto mieste ohromné peklo. Stalo sa však niečo, čo nikto nečakal, ani ja samotný a ani Atsuka, ktorá to spôsobila. V momente ako sme vošli a ja som vstúpil do svojho stavu, prehodila samotnú fľašku vodky za seba a rozbila ju o stenu, očakávajúc že práve za ňou sa nachádza neexistujúce okno. Nevedel som či práve zvuk rozbíjajúceho sa skla alebo samotný závan vodky, objavil som sa práve už len pri črepinách takou rýchlosťou, že samotný Minato Namikaze by ľutoval že viac netrénoval. To nebol ani teleport, ten by bol úplne nič oproti rýchlosti ktorú som vyvinul k dostaní sa už k črepinám, ku ktorým som si kľakol. Síce to na chvíľu vyzeralo že bude zle nedobre, v túto chvíľu táto scénka vyzerala komicky. Kľakol som si práve k týmto črepinám a snažiac sa zadržať plač som pomaly trasúcu ruku presúval práve k vodke, rozliatej po zemi. Nevedno čo to do mňa vošlo, bolo jasné že sa atmosféra zmenila. Zase.
„Tak mladá.. Tak čerstvá.. tak chutná.. prečo bože?! PREČO SI SI VZAL JU?! MAL SI SI RADŠEJ VZIAŤ MŇA!“ Posledná veta už bol výkrik a všetci videli jedno, ako mi po lícach tečú potoky sĺz, ktoré by v priebehu pár sekúnd zaplnili samotný plavecký bazén, ktorý sa používal pri majstrovstvách sveta. Bolo nadmieru jasné ako ma táto strata vodky dostala, niečo také čo ani Mik nedokázala ovplyvniť. Vodka, ktorá pre mňa znamenala toľko, bola mŕtva. A ja som nemohol urobiť nič pre jej záchranu. Len som tam stál, z očí mi vytekali slzy a ja som preklínal snáď celý svet že práve táto mladá vodka stratila svoj život pri boji s alkoholizmom.

KANCELÁŘ RAIKAGE - Stránka 38 Tumblr_mgbvu468K31rta6jko1_500

pro **Mikasa Aomine** Thu Aug 13, 2015 11:30 pm

Opravdu jsem čekala všechno možné, ale tohle.. Chápala jsem jeho hněv, jeho zklamání. Při pohledu na něj, jak ignoroval mě i všechny ostatní, jsem opravdu očekávala něco strašného. Kovové předměty z Atsukina stolu vyletěli pryč. Přemýšlela jsem, co budu dělat, až se opravdu uvolní všechna jeho zlost. Mám utéct? Nebo zůstat u něj? Pokusit se ho nějak uklidnit? Nevěděla jsem, co mám dělat, no můj milovaný sensei to vyřešil za mě.
Vrhl se za tou děsně nenápadně vyhozenou vodkou. V životě jsem ho neviděla do něčeho vložit takové úsilí a to jsem ho znala kolik let! Držel ty střepy v rukách jako malé zraněné dítě a já na to jenom nechápavě zírala. Co to ten ožrala sakra dělá?! Zacukalo mi obočí, a když pronesl tu srdceryvnou řeč, dokonce se mi na čele objevila pulzující žilka. Really?!
Vrazila jsem děcka jednomu ze strážců, které tu Raikage měla. Potřebovala jsem volné ruce. Několika kroky jsem se přesunula kolem zbývajících dvou osob. "Omluvte mě, prosím.." usmála jsem se na bývalého i současnou Raikage naprosto klidně. Pomalu jsem překonala tu vzdálenost mezi námi a Nae, truchlícím nad flaškou vodky. Usmála jsem se na něj maličko labilně, než jsem se natáhla a vší silou mu jednu vrazila přímo do obličeje.

"Sliboval jsi, že s tím přestaneš!!" nadávala jsem naštvaně. Fakt, že teď nejspíš působím jako na*** manželka, jejíž manžel porušil jednu z těch slibovaných věcí, jsem nevnímala, prostě jsem se vrátila do svých dětských let, kdy jsem ho nasupeně tahala z hospody totálně nalitého, nebo se snažila uklidnit jednu z těch rvaček, které mu v opilosti přišli jako super nápad. Vždycky jsem pak křičela a on s kocovinou nasliboval hory doly abych už zmlkla, mimo jiné samozřejmě i to, že už nikdy pít nebude.

pro **Atsuka** Fri Aug 14, 2015 8:20 am

To vyhodenie fľašky sa mi moc nepodarilo a ono to no.. vrazilo do zeme. Predsa len sme boli na streche, tu už moc stien nebolo, len niečo na štýl zábradlia.
Nao začal.. no začal sa správať divne. Sorata bol pravdepodobne z toho dosť na nervy, no až vtedy si všimol môj až vyzívavý úsmev, pri ktorom som vycerila dva rady bielych zúbkov. Taký ten typ úsmevu, ktorý u mňa videl vo vezení.. so mnou si nebolo radno zahrávať. Naozaj si Nao myslel že ho tu nechám robiť, čo si len zažiada? Pomaly som ruky zložila k pásu, vyhla som sa nejakej kovovej hovadine, ktorá preletela popri mojej hlave a už už som chcela Naa .. "skludniť" po Atsukinom spôsobe. Nom stalo sa niečo, čo som ani nečakala. Zistila som, že má váŽny problém.. problém menom alkohol. Podvihla som obočie a ostala som v dosť podivnej polohe, keď sa začal tak sápať na vodku.
"Kľud.. mám ešte jednu.." Zamrmlala som a len som mávla Mikasou rukou na štýl, že to je v poriadku a že nech si nerobí starosti. Sama som sa otočila k Soratovi.
"Pravdepodobne sa nepotešíš, keď budeš počuť novinky." Prehovorila som k nemu a tak nejak mi nevadilo, že to bude počuť aj Nao alebo Mikasa.. k im som mala vlastné preslovi a príhovori, keď sa no.. unormálnili.

pro **Yotsuki Sorata** Fri Aug 14, 2015 10:16 pm

Čakal som toho veľa. Nejaké predmety, ktoré sa do mňa budú chcieť zapichnúť, možno jeho meč, nejaká technika alebo jeho samotná päsť. Lenže to, čo prišlo ma prekvapilo. Tento človek ma poslednú dobu tak prekvapoval a to som si myslel, že som mal ľudí prečítaných. Dokázal som v nich listovať ale on mi ukázal, že to tak nieje. Jeho reakcia ma pobavila a jeho "láska" ma odrovnala. Nečakal som, že aj ona ho takto zloží poriadnym úderom do nosa. Ja už ničomu nechápem. Neusmieval som sa, lebo som Naa úplne chápal. Myslel si o mne, že som zradca ale nebolo tomu tak. Stále som hodlal splniť to, čo som sľúbil. Pre ochranu tejto dediny a všetkého, čo mi je drahé. Na to už som upriamil svoj zrak na Atsuku. "A sú medzi nimi aj nejaké dobré?" Pochyboval som o tom ale týmto som jej dal najavo, že ich chcem počuť. V mojej neprítomnosti sa toho muselo už stať veľa a ja som bol zvedavý, čo to bolo. Len nech niečo neokašľala, inak ma asi trafí šľak.

pro **Nao Okumura** Fri Aug 14, 2015 10:37 pm

Bolo by najlepšie podotknúť práve fakt, že som nemal nejaké veľké problémy s alkoholom, to bol fakt, napriek tomu že sa zdalo, že mám. Pravdou bolo že som sa len takto k fľaške utiekal. Cítil som sa naozaj špatne, po tom čo som si prežil v dedine, tie pohľady a následne, no nie celkovo zrada od Soraty, ale práve fakt že v neho som najviac veril a on to vôbec nebral v úvahu. Ak už nikomu neveril, mohol veriť aspoň mne. Lebo ja by som ho nikdy nezradil a tak v túto chvíľu práve opojný pocit z alkoholu bol pre mňa najlepším liekom na to všetko. Takto som žil, takto som existoval a zatiaľ to nedokázal zmeniť takmer nikto. A práve tento nikto bola moja pre zmenu milovaná študentka, ktorá ani na malý okamih neváhala a okamžite po mne vyštartovala.
„Mik?“ Spýtal som sa keď som pohliadol do jej labilnej tváre, avšak v tú chvíľu som pocítil maximálne dunenie v ušiach od rany, ktorú mi vrazila. Normálne by ma ranili jej slová strašne, počuť všetky tie nadávky ktorými ma častovala, tie som vôbec nepočul, pretože som podľa všetkého po tej rane na dosť dlhý okamih doslova ohluchol. Viem len jedno, že som skončil opretý o zábradlie a sledoval samotného Boha pomsty nado mnou, pričom by som mohol odprisahať že som videl samotné ohne pekelné a tie horeli práve za Mikasou. Ak som niekedy videl naštvanú Mik, tak to nikdy nebolo tak ako práve teraz. Nato že práve ja som bol jej učiteľom som sa v túto chvíľu pred ňou najviac tak krčil od strachu a len s rešpektom v očiach som dúfal že mi ďalšiu nevrazí. Zdalo sa že Mik to naozaj vyšlo, čo prekvapilo už tak prekvapeného Soratu ešte viac. Ruky som mal pred sebou snažil sa chácholiť svoju „drahú polovičku“ a len s privretými očami som sa modlil k bohu nech ma znova neudrie, pretože to stratím podľa všetkého cit v tvári asi navždy.
„Počkať.. ďalšiu?“ Ako vždy, sľúbil som že prestanem a nedodržal, iskričky znova začali hrať v mojej tvári keď som pohliadol na vodku na stole. Z úst mi takmer vyletela slina a ja som na malý okamih znova ignoroval Mik, len som sledoval práve tú fľašku na stole. To mi to ale došlo. Od strachu sa mi zúžili zreničky a ja som pohľad vrátil späť na Mikasu, ktorá tento môj ďalší akt s vodkou nemohla prehliadnuť.
„Doprdele..“ Zanadával som si a s povzdychnutím som ju sledoval.

pro **Mikasa Aomine** Fri Aug 14, 2015 11:08 pm

KANCELÁŘ RAIKAGE - Stránka 38 Iwillfightchu

"Nao.." pomalu jsem se šla k němu s pohledem vraha a nejspíš viditelnou chutí ho zabít. Asi jsem fakt naivně doufala, že ta rána mu třeba rozsvítí nebo nastartuje v hlavě mozek, ale tak se evidentně nestalo, když požadoval další flašku. Nejen, že mě tím pekelně vytáčel, ale ještě tu na to nebyl prostor a já jsem svou flustraci potřebovala konečně nějak odvést. Bojím se už kolik dní v kuse, pak přijdu sem, Raikage oznámí, že vlastně není Raikage, načež to vypadá, že Nao rozpoutá třetí světovou, ale nakonec se hrdinsky vrhne na pomoc.. flašce vodky?! Tohle byl prostě špatnej vtip!
Vážně jsem se nad ním tyčila jako bůh Pomsty a div mi z očí nemetali blesky. Popadla jsem ho za límec a hodlala si vybít vztek. "Žádná.. vodka.. už.. ani.. jedna...!" odsekávala jsem jednotlivá slova a mezi nimi ho častovala jednou ránou za druhou, aby si to důkledněji zapamatovat. Když jsem, dle mého názoru očistnou kůru skončila, prostě jsem ho pustila, oprášila si ruce a s rukama na hrudi odešla od něj. Ti dva se o něčem bavili a já je nechtěla rušit, taky jsem jaksi potřebovala upustit párů.

pro **Atsuka** Sat Aug 15, 2015 12:16 pm

Cuklo mi pravým okom. Nie že by ma naštval Sorata.. to nie, ale tí dvaja? Čo si o sebe preboha mysleli. "Hmm.. tak nie že by sa jednalo o zlú správu.. skôr o oznáme....." Moje slová však vyruśila Mikasa a Nao, ktorý sa niekde za mojim chrbtom začali... mlátiť? Alebo tak? Znova mi cuklo kútikom úst. Toto bola teda disciplína. To som mala v tejto atmosfére povedať Soratovi o konflikte s Oto? Oni si zo mňa robili srandu? Len som mu naznačila, aby na sekundu vydržal. Otočila som sa k tým dvom, založila som si ruky na hruď a čakala som, kedy.. sa upokoja? No z mojej prítomnosti začala sršať dosť nepríjemná a chladná aura. Nie že by sa priamo zahrávali s ohňom ale.. áno.. zahrávali sa s ohňom. Každý mal svoju trpezlivosť a ich ignorantské správanie mi dosť začalo brnkať na nervy. Príde mi sem nukenin, niekto kto od nukenina nemá ďaleko a .. žiadny pozdrav, žiadne kývnutie, žiadne zasalutovanie.. ale rovno.. čo? Čo vlastne robili? V tichosti som zúrila a čakala som, kým si všimnú aj moju prítomnosť. Naove cinkanie kovovými čiastočkami boli oproti tomuto pomerne dosť slabý odvar.

KANCELÁŘ RAIKAGE - Stránka 38 Esdeath_Killing_Intent

pro **Yotsuki Sorata** Sat Aug 15, 2015 5:13 pm

Tentoraz som už bola ja úplne v poriadku a na celej situácii som sa bavil. Tak, ako som bol pred pár sekundami nahnevaný, prekvapený, tak teraz som to bral úplne s kľudom. Aspoň si Atsuka užije to, čo som zažíval ja. Bol som takýmto správaním poriadne naočkovaný, takže ma to už niekedy čas od času ani nevytočilo. Atsuka ku mne prehovorila a ja som mal na pláne si ju vypočuť, keď tu sa zastavila a naznačila, aby som počkal. Vidím, že sa bavíš... Prešlo mi mysľou a ja som sa tam usmieval, ako slniečko na hnoji. Chcel som si do nej rýpnuť ale tá jej aura nebola najpríjemnejšia. Nie žeby som sa obával malučkej lolity, však som mal dva metre. Nerád som prilieval viac oleja do ohňa, než bolo potreba.

pro **Nao Okumura** Sat Aug 15, 2015 6:26 pm

Atsuka nám musela niečo odpustiť, a práve to že pozerala na ľudí, ktorým záležalo navzájom na sebe viac, ako na ich vlastnom zdraví. Predovšetkým, aspoň u mňa, bolo až príliš jasné, že ju mám radšej ako okolie okolo mňa, tak isto ako Mik podľa všetkého mňa. Preto musela pochopiť že sme ju ignorovali, ignorovali to že sme v kancelárii Raikágeho v spoločnosti dvoch Kágov, bývalého a súčasného a práve aj jej zlej vôli ktorá by normálne zo mňa vytriasla dušu a podľa všetkého by som utiekol zase mimo dediny aby som sa pred Atsukou schoval, práve teraz som mal iný problém.

Sledoval som ako Mik vrazila deti do rúk Anbu jednotiek, ktoré len s neveriacimi pohľadmi sledovali dianie pred sebou cez masky, a mňa, ako od strachu sledujem to ako ku mne kráča. Naozaj vyzerala ako nejaký boh pomsty.
„Mik, neblázni..“ Boli moje posledné slová, kedy som od strachu sa krčil pred Mikou, ktorá mi už vrazila raz, načo ma chytila za límec a ja som vedel že je so mnou ámen. Fakt, na chvíľu som uvažoval nad tým, že som nespísal poriadne závet a začal som vidieť celý svoj život pred očami. Síce som ju poznal dosť, ale aj ona ma prekvapovala. Kedysi malé dieťa, teraz bola dospelá žena, ale ja som z nej mal ešte väčší strach ako v detstve. Sám som si možno neuvedomoval ako jej samotnej škodím svojimi zlozvykmi, načo som si to pekne vyžral. Nebránil som sa aj keď som mohol, možno som bol v šoku, možno som si to zaslúžil a možno som jej proste nechcel ublížiť a chcel som aby to zo seba dostala. Konečne. Kto vie, nato nikdy nikto okrem mňa nepríde. Len som cítil každý jej úder a až skončila, dokázal som na malý okamih pootvoriť oči a postaviť sa. Naďalej som ignoroval Atsuku. Tá sa teraz hrozne týčila neďaleko od nás, avšak ja som len sledoval Mikasu. Pretože som nechápal kde sa to v nej vzalo.
„Okey..“ Bola moja jediná odpoveď len čo ma domlátila, a ja som sa ďalej týčil na nohách nad tou malou a nevinnou Mikasou, ktorá ma zriadila snáď ešte viac ako Sorata, keď som ho naposledy naštval a on ma zmlátil že som týždeň ležal v nemocnici. Tak silný a mocný Shinobi. Ehm, bol som v tomto na smiech. Zmlátilo ma dievča, a to ani som nekládol nejaký odpor. Až na moment, kedy som pocítil niečo divné na tvári, stekajúci pramienok krvi, načo som sa okamžite zložil na zemi ako kus dreva. Chvíľku bolo ticho, až kým som po tej chvíli nezdvihol palec na znak toho že som ok a prehovoril.
„Som v pohode..“

KANCELÁŘ RAIKAGE - Stránka 38 65b511c80286c408d5b048b0a770a751

pro **Mikasa Aomine** Sat Aug 15, 2015 6:56 pm

Netečným pohledem jsem se dívala, jak se Nao zřítil na zem a jen zvedla nohu, abych ho špičkou boty šťouchla do břicha, jestli jakože ještě žije, ale prohlásil, že je v pohodě, tak jsem o něj ztratila zájem. Ještě by řekl něco dalšího a já bych ho už vážně musela zmlátit do kuličky.
Poté jsem si ale všimla Atsuki a jejího děsivého vzezření. Jasně, o pár krůčků jsem odcupitala z její blízkosti, no na druhou stranu, potom, co jsem si v posledních dnech zažila, mě už nemohlo vyděsit nic. Nejdřív děsivý souboj dvou Uchihů, pak dvoumetrový Sorata s brutální chakrou, Nao a jeho magnetické pole přes půlku vesnice a nakonec Atsuka, jejíž schopnosti jsem neznala, ale která teď působila jako postavička z vymítače ďábla. Co jsem komu udělala?!
Ovšem nemohla jsem si pomoct, lidé si u mě respekt museli vydobít a ona na mě s tím nenápadným házením flašek přes zábradlí zatím moc nezabodovala. Proto se nebylo čemu divit, že jsem jí nehodlala prokazovat větší úctu, než bylo nutné.
"Omlouvám se, Raikage-sama. Už se to nebude opakovat." zamumlala jsem a věnovala ji malou poklonu, konec konců byla můj vůdce, i když jsem tak činila vlastně jen kvůli Naovi. Pro mě vesnice ani její vedení nic neznamenalo.

pro **Atsuka** Sun Aug 16, 2015 7:22 am

Naa to stále drźalo, Sorat sa usmieval a ja som mala chuť ho kopnúť minimálne niekam do rozkroku aa Mikasa sa trocha.. unormálnila? Predsa len toto nebolo miesto na podobné veci. Riešili sa tu dôleŽité veci a udalosti Kumogakure no sato nie.. nejaká blbá vodka a bohvie aké manželské hádky. Na Mikasu som však mala ťažké srdce.
"Je tu niečo, čo potrebujem prebrať so Soratom a Naom, nie však s tebou. Počkaj na chodbe kým ťa znova nedám zavolať." Prehovorila som k nej, pri čom som sa pozerala priamo do jej očí. Nemala som k tomu moc čo dodať. Nemala som v pláne rozprávať o mojom pláne s istou dedinou s niekým, koho plánujem dočasne suspendovať a odobrať mu shinobi a ešte k tomu aj Jouninske právomoci.

pro **Mikasa Aomine** Sun Aug 16, 2015 12:19 pm

Atsuka mi oznámila, že poněkud překážím a já jenom přikývla na souhlas, konec konců jsem tu byla jako problémový jounin a nemínila jsem působit další problémy, takže jsem jen přikývla.
"Samozřejmě." poslušně jsem hodlala uposlechnout rozkaz a více je tu nezdržovat. Vzala jsem si od Anbu zpět děti a i s nimi vyšla ven, kde jsem si našla lavičku a posadila se na ni. Bylo docela zvláštní být zase zpátky, po tom všem neočekávaném být zase v relativním bezpečí. Bylo mi jasné, že trest mě nemine, ale to byla ta poslední věc, ze které jsem si dělala vrásky. Toužila jsem jen jít domů, prásknout za sebou dveřmi a alespoň dva dny v kuse spát.

pro **Nao Okumura** Mon Aug 17, 2015 9:29 am

Naozaj chvíľku trvalo, než som sa dokázal nejako v poriadku dostať na nohy. Síce to bolo malé a nevinné žieňa, keď sa raz naštvala, bola ešte horšie ako Kyuubi. Prisahám, a to si teraz nerobím srandu, bál som sa jej oveľa viac ako nejakej Atsuki, ktorá mohla byť démonom boh vie odkiaľ, silným ako 5 Kágov dokopy a vládnuť samotnej bolesti a strachu, Mikasi som sa bál ešte viac. Našťastie ma zmlátila dostatočne nato, aby sa mi to v hlave preplo a ja som sa unormárnil a zvážnel. Snažiac sa otrepať si trochu už doničené oblečenie som len pohliadol tvárou vonku, kde slnko osvetľovalo celú Kumogakure. Bol som naozaj rád doma, až teraz som si uvedomil ako mi nesedel život Nukenina. Síce som stále očakával zatknutie, ale bolo mi to jedno.
„Nas*ať..“ Zanadával som, pričom som sa otočil na päte a trochu krivkajúc som sa vydal až k dverám za Mikasou. Tá ich už stihla zatvoriť, tak som položil ruku na kľučku a pomaly ňou otočil. Nemienil som tu ostávať. Zavolala si nás oboch, takže ak chce niečo preberať, Mik má právo to počuť. A samozrejme ďalšia vec bola, že som bol proste arogantný bastard bez štipky rešpektu. A práve jediný koho som rešpektoval bol Sorata, ktorý sa rozhodol vysrať sa snáď na všetko.

pro **Atsuka** Mon Aug 17, 2015 3:05 pm

Akonáhle Mikasa odišla, zamerala som svoju pozornosť na Naa ktorý práve.. no pomerne zľahka ignoroval moje slová a plánoval odísť. Nijak som mu v tom nebránia. Len som sa za ním pozerala no po chvíľke som otočila pohľad na Soratu. Ako keby tam už Nao ani .. no nebol.
"Ako ťa mohlo napadnúť Sorata-san.. Reinino zapečatenie nedopadlo práve šťastne. Mohla za to nejaká kunoichi z Tsukigakure. Rozhodla som sa preto usporiadať akciu, na ktorej sa budú podieľať len Kumogakurský shinobi." Vysvetlila som mu a následne som spod stola vytiahla niekoľko zvitok.
"Budem potrebovať teba.. a Hachibiho.. Otogakure musí do siedmych dní padnúť. Najsilnejšou zbraňou po kanóne je práve Bijuudama, no bohužiaľ veľmi dobre vieš, že je kanón využiteľný len na obranu.." Samozrejme som myslela chakrový kanón ktorý by bol podľa našich výpočtov schopný roztrhať aj pohorie no.. jednoducho sa z jeho polohy Otogakure nedalo zasiahnuť.
"Budeme sa pohybovať v jednotke maximálne 20 vysoko-triednych shinobi. Našou úlohou bude zničiť Oto, vylákať Reinu a následne ju odstrániť z tohto sveta.. na to že už asi tri krát zomrela... sa stáva naozaj otravnou kunoichi.. navyše jej ako Kumogakure niečo dlhujeme." Hovorila som o nie tak dávnom útoku, pri ktorej značná časť dediny padla. Uvidíme, ako sa bude Reine pozerať na to.. ako padne tá jej. V hlave som už mala zoznam shinobi, ktorých som do tohto dvadsaťčlenného týmu mala v pláne zobrať.

pro Sponsored content

KANCELÁŘ RAIKAGE

KANCELÁŘ RAIKAGE

Re: KANCELÁŘ RAIKAGE

Re: KANCELÁŘ RAIKAGE

Re: KANCELÁŘ RAIKAGE

Re: KANCELÁŘ RAIKAGE

Re: KANCELÁŘ RAIKAGE

Re: KANCELÁŘ RAIKAGE

Re: KANCELÁŘ RAIKAGE

Re: KANCELÁŘ RAIKAGE

Re: KANCELÁŘ RAIKAGE

Re: KANCELÁŘ RAIKAGE

Re: KANCELÁŘ RAIKAGE

Re: KANCELÁŘ RAIKAGE

Re: KANCELÁŘ RAIKAGE

Re: KANCELÁŘ RAIKAGE

Re: KANCELÁŘ RAIKAGE

Re: KANCELÁŘ RAIKAGE

Re: KANCELÁŘ RAIKAGE

Re: KANCELÁŘ RAIKAGE

Re: KANCELÁŘ RAIKAGE

Re: KANCELÁŘ RAIKAGE

Re: KANCELÁŘ RAIKAGE

Re: KANCELÁŘ RAIKAGE

Re: KANCELÁŘ RAIKAGE

Re: KANCELÁŘ RAIKAGE

Re: KANCELÁŘ RAIKAGE

Re: KANCELÁŘ RAIKAGE