KANCELÁŘ RAIKAGE

Ráno som dorazil do kancelárie, kde som zasadol na svoje miesto. Hneď som sa začal prehrabávať v papieroch, lebo som potreboval zistiť, aký je stav shinobi v dedine, aby som mohol vytvoriť poprípade nejaké týmy. K tomu som musel jedného z genino povýšiť, lebo som na vlastné oči mohol vidieť jeho kvality. Prepáč mi Gyuuki asi sa tu budeš nudiť ale s tým nič neurobím. Ospraedlnil som sa mu pomocou myšlienok a pokračoval som vo svojej práci. K tomu som čakal na správu od Anbu, ktorý mali zbezpečniť hlavnú cestu do Kumogakure, teda bránu a ešte by mi mala príjsť správa o tej humanitárnej pomoci. A aby som nezabudol, ešte správa o opravách by mala príjsť Nevedel som, či sem niekto dnes zavíta ale ja som mal poprade práce dosť ale nevadilo mi to, musel som to dať do poriadku.

V kancelárii som bol pomerne dlhú dobu a nič sa nedialo. Možno som mal byť aj rád ale nudil som sa ale z mojej nudy a papierovania ma vytrhol Anbu, ktorý sa u mňa objavil a oznámil mi, že ma niekto hľadá pri bráne. Hmm...kto vie, čo chce. Nemusel som ani dlho rozmýšľať, len som jednoducho vstal, vytvoril som klona, ktorý tu ostane počas mojej neprítomnosti a ja som sa teda vybral smerom k bráne, kde už ma čakal dotyčný.
(presun)

Od brány cestou cez ulice sme sa dostali pred budovu do ktorej som vstúpil. Po tých nekonečných schodoch som sa vybral smerom hore a zamieril som k dverám od kancelárie. Pred nimi som ich chvíľu čakal a potom som vstúpil dnu. Dvere som nechal otvorené a ja som zamieril k stolu za ktorý som si sadol a začal som hľadať spisy. Mal som už takmer všetky prebrané ale popravde to zabralo naozaj veľa času.

Popravde som si až tak jeho poznámok nevšímal a na jeho tón som nereagoval zatiaľ nijak zvlášť. Nemalo to žiadny zmysel si ich všímať, lebo ak by si všimol, že mi to vadí určite by to využíval ale svoje mu poviem aj tak. "Čo si bol kedysi je pomerne jedno, keď si to zahodil nemyslíš?" Prehovoril som najskôr a pokračoval som. "Nemysli si, že ťa nechám robiť si čo chceš kvôli tomu, že tu je zlá situácia. Ak sa o niečo pokúsiš alebo sa nejako previníš budeš sa za to zodpovedať. " Nevyhrážal som sa mu len som mu povedal fakty, ktoré tu boli. Predsa len to je stále shinobi a už teraz by mal byť potrestaný za odchod. Ak by sa mu to všetko zrátalo do kopy, nebol by na tom najlepšie. Teraz sa to premlčať dá, lebo tu nebol poriadne dlhú dobu.
V tom ku mne padol akýsi zvitok v ktorom bola udaná poloha. Neviem, čo to akože má byť. Možno sa so mnou chce len niekto  stretnúť.... Pomyslel som si naivne no potom mi prešla hlavou ďalšia myšlienka. Ak to budú ale nejaký útočníci a ja tam nepôjdem znova zaútočia na dedinu. Už teraz utrpela poriadne škody, to dopustiť nemôžem. Moje oči zo zvitka preskočili smerom na Yunu, ktorá sa chystala asi už odísť. "Asi ťa sklamem ale niečo sa tu našlo. Budem potrebovať, aby si šla so mnou do Kaminari no Kuni. Práve prišla táto správa v ktorej nieje nič ďalšie len toto. " Ukázal som zvitok aj jej a potom ho nechal na stole. "Ďalší útok na dedinu by bol asi trochu veľa." Je pravda, že ju asi teraz zamestnávam pomerne veľa ale viem, že je spoľahlivá a teraz zháňať niekoho takého by nebolo najľahšie. K tomu tu bol ešte ten nový ale s tým som teraz nepočítal, takže ho do toho ťahať nebudem aj keď to videl.

Najprv som sa pozrel na Naa, čo urobil a nahodil teraz naňho pohľad a "co jako?". To, že to zhodil som vôbec nechápal, akosi ma to nebolelo a neviem, čo mi tým chcel spôsobiť, niečo také robia skôr deti. Nebol som rovno najstarší ale toto prišlo trápne popravde aj mne.  V tom sa sem dorútila osoba, ktorá vymenovala snáď všetky nadávky a dokonca môžem povedať, že niektoré som asi ani ešte ani nepočul. A ja som sa a aj divil, že prečo minulá Raikage odišla zo svojho postu, nó tuším ma to prešlo. Pomyslel som si a našťastie som ešte nervy nestrácal ale ak ich stratím tak vážne neviem, či ich pobijem, čo by v mojom poste nebolo najlepšie. Alebo ich vážne dám zavrieť... teda aspoň Naa určite. Predsa len som akosi ešte nevedel, kto sa to sem teraz dohrnul. "Takže, zmena plánu." Rozhodol som sa nakoniec. "Nao a Yuna. Vy dvaja pôjdete so mnou a Ty" Pozrel som smerom na to nezdvorilé a neslušné dievča. "Sa tu porozprávaš s mojou náhradou." Vytvoril som zopár pečatí a vytvoril tu svojho klona. Možno som mal byť teraz rád, že on počuje všetky tie veci a nebudem to ja. Klon sa zatiaľ posadil a ja som dodal. "Ale ak to bolo všetko, čo ste chcela tak vám poviem len, že sa môžete opýtať ktoréhokoľvek Anbu alebo niekoho kto pomáha pri obnove. Asi by ste sa dozvedela, že bolo na dedinu dva krát útočené a radšej by ste mala ísť pomôcť s opravami. " Povedal som nakoniec a ja sám som sa prešmykol medzi dverami a zamieril som smerom k bráne. Bola to tažká situácia nie len pre dedinu ale aj mňa samého. Normálne som musel uznať, že v radách Anbu mi bolo asi lepšie, lebo som nemusel riešiť nič takéto.

Môj klon, ktorý bol v kancelárii pri tom nátlaku skoro zmizol, takže po tom, čo sa stalo skoro zdrevenel. Toto bude ešte zlé. Vedel som, že moje pravé ja to zacíti, čo sa tu stalo, predsa len kto by nezacítil také obrovské množstvo chakry. Ja som sa radšej venoval tomu človeku, ktorý práve zaklopal aj keď bol už pri prahu. "Poď ďalej." Prehovoril som k nemu a čakal som kým sa mi predstaví, predsa len som ešte nemal prehľad o všetkých shinobi a potreboval som si ho nájsť v spise.

Ja som si myslel, že to bude v poriadku ak odídem a nechám tam len klona ale po tom, čo som zacítil v diaľke ten tlak a zvuk rozbíjajúcich sa okien tak som zastavil a povzdychol si. Budem si museť začať dávať lepší pozor, čo robím. Pomerne veľa zvláštnych ľudí tu je. Popravde som bol Raikagem len chvíľu a už tu boli nezvládateľné osoby, čo bola možno skúška. Udržať poriadok v tejto dedine bude sakra ťažké. Otočil som sa preto na Naa a Yunu. "Nebudeme sa zdržiavať, nemôžeme si to dovoliť, dúfam, že to je správne rozhodnutie." Povedal som im a vedel som, že nemôžem  nechať rozzúrené dievča, ktoré má chakru, ako nejaký bijuu len tak v dedine za takýchto okolností. Teda mohol by som, ak by som ju neignoroval ale nemala sa čomu diviť, keď na mňa išla takým prístupom. A ja som nevedel, že bude nebezpečná. Proste som potreboval zabrániť ďalším škodám tak som vytvoril ďalšieho klona a ten si to namieril za ňou. Ju bolo cítiť kvôli tej chakre na ďaleko takže nebolo ťažké ju vystopovať. Ak zničí klona a bude ničiť dedinu budem to brať, ako útok na dedinu, čo dúfam, že toho sa nedopustí.
(Raikage - presun)

Klon si pečlivo všímal každý krok toho človeka, ktorý sem práve prišiel a sadol si predo mňa. To, že to bol človek, ktorý nedbal na etiku som si všimol skoro medzi dverami ale v tejto dedine ma to prestávalo diviť. Bol som predtým Anbu a normálne mi to tam vyhovovali viac. Plnil som si misie a bolo všetko v poriadku no nikdy som sa tak nechoval k nadriadenému. To, čo povedal prvé na to som vôbec nereagoval, lebo to nebolo potrebné. "Ďakujem." Povedal som smerom na to, že mi fandí. "Takže špinavú prácu....." Zamyslel som sa a lepšie som si ho prezrel. Ja som bol človek, ktorý sa správal k ostatným tak, ako oni k nemu inak som bol láskavý, teda ak si to zaslúžili. Vypočul som si, čo o sebe hovoril a ja som už akosi vedel, ako ho využiť. Možno si myslel, že sa k nemu budem správať inak ale ako povedal, bol to nukenin, ktorý pre kumogakure robil špinavú prácu. Ale ak sa mi osvedčí a bude robiť len dobré meno Kumogakure tak si názor naňho spravím aj ja sám. "Mal by som pre teba jednu misiu ...." Povedal som na to všetko, čo on povedal a čakal som, čo na to on povie.

"Môžeš, do ničoho ťa nenútim." Bola to aj pravda, nedával som mu rozkaz len som chcel, aby to urobil. K tomu hodiť sa to bude určite, len som na to nemal vhodného človeka a on sa mi vlastne ponúkol sám, vďaka tomu, čo hovoril. Nechcel som ho obetovať na sebe vražednú misiu som ho poslať nechcel, proste to bolo niečo, ako skúška. "Nie o to vážne nejde. Bol by som rád, ak by si zašiel do Otogakure no satto a snažil sa získať akékoľvek prospešné informácie. Nemusíš ísť priamo do dediny. Je mi jedno, kde ich zoženieš hlavne sa s nimi vráť späť. " Možno som mu to hovoril nepriamo ale nechcel som, aby zbytočne zahodil svoj život. Niekedy som sám v sebe čítať nevedel ale dúfal som, že robím vhodné rozhodnutia, ktoré budú pre dedinu prospešné, predsa len všetko som to robil len pre ňu, aby rozkvitala a dedina plná duchov je pomerne nanič.

"Áno presne tak. Nieje to nič určité. Ale stav ich dediny, kto je ich hlavou a podobné veci, všetko sa to hodiť bude, takže čím viac informácií, tým lepšie." Dodal som ešte. Bola to nezvyklá misia, ktorá nemala zistiť nič špecifické. Začul som akési cinknutie a to nasmeroval môj pohľad na dve čelenky, ktoré mi ukázal. Než som odpovedal na chvíľu som sa zamyslel a potom som neutrálne no s mierným úsmevom odpovedal. "Daj si takú, ktorú chceš ty sám. Nechám aj túto voľbu na tebe." Aj keď možno on skúšal mňa ja som to otočil proti nemu. Predsa len som ja chcel vidieť, čo si vyberie. Mal som zopár teórií, ktoré som si chcel osvedčiť a on mi jednu z nich mohol potvrdiť. Nebolo to ale až niečo také, čo sa nedalo prekuknúť ale kto vie, možno sa za tým skrýva niečo úplne iné.