Zasnežený les hlboko v horách

pro **Shinobi** Fri Jul 11, 2014 4:40 pm

Toto miesto bolo kedysi známe tým, že v ňom sídlila jedna z najnebezpečnejších a najkrvilačnejších svoriek vlkov. Tí sa však po smrti ich odvekej spoločníčky, známej ako Chimamire no Kiba, presunuli. Povráva sa ale, že i v súčasnosti sa odtiaľ za mesačného splnu ozýva desivé zavýjanie. Široko ďaleko niet žiadnej známky pôsobenia človeka, okrem starej a opustenej chaty blízko rozľahlého plesa, v ktorej nejakú dobu žil Seiji...

pro **Seiji** Fri Jul 11, 2014 11:36 pm

Moja cesta sa zdala byť nekonečná. Tma sa už dávno zhostila okolia.
Krajinu ako obvykle zakrývala biela perina, pričom vzduchom bzučal mrazivý vietor. Svojou rýchlosťou sfúkol nejeden nános snehu v korunách stromov, ktoré sa prehýbali už len pod ťarchou množstva vločiek. Po rozfúkaní temných mračien sa z výšky dívala ozrutná luna, ktorá svojim pôvabom a krásou viedla jediné prítomné zviera k nepretržitému zavýjaniu. Pokojnú nočnú atmosféru prerušil až neznámy hosť. Tým nebol samozrejme nikto iný, ako práve ja. Všetká pozornosť krajiny sa zamerala na mňa, vietor do mňa bujaro vrážal a meral si so mnou silu. Ja som sa však nevzdával a kráčal mu naproti ako rovnocennému súperovi.

Konečne som dorazil k miestu, ktoré som ako jediné na svete nazýval domovom. Ani som sa však nestačil poriadne vynadívať na krásy prírody, už ma aj zlovestne vítal pôvodca hrozivých zvukov, ktoré sa šinuli okolím. Bol to Raff, bývalý vodca svorky Stormbringer a osobné privolanie nebohého Krvavého Tesáka. Medzi seberovnými bol známy ako večný samotár a vyvrheľ, pretože po smrti svojej ľudskej priateľky opustil vlastných a navždy ostal verne strážiť jej chatrč, skoro ako keby sa snažil vykúpiť zo svojho zlyhania, keď ju nedokázal ochrániť. V tlame už celú večnosť zovieral to jediné, čo mu po nej zostalo - špeciálnu katanu s rukoväťou v tvare vlka, ktorú svojim umením šermu preslávila. Aj s hachibiho jinchuurikim na svojom ramene som sa pripravil na najhoršie a nebojácne vykročil.

"Ale, ale. Pozrime sa, koho k nám osud po celých troch rokoch zavial,"
prehovoril vskutku hrubým, desivým hlasom. Bolo zrejmé, že ma nevidí rád.
"Raff-san, ja... viem, čo chceš urobiť, ale som presvedčený o tom, že by to tak nechcela," pokúšal som sa o mierumilovné riešenie, ale zdá sa, že neúspešne.
"Čo už len tebe dáva právo rozhodovať o tom, čo by chcela a čo nie?! Zo dňa na deň si zmizol! Sebecky si sa spriahol s tým odporným Niemom a bez slova vydal za pomstou, zvaliac na mňa všetku vinu za jej smrť! Vedel si, že je chorá a že ju v prípade väčšieho útoku sám neuchránim, a predsa si sa niekde v lese naháňal za divokou zverou!"

"Neprišiel som sem kvôli tomu, aby sme sa hádali, koho vina je väčšia! P*srali sme to obaja rovnako! Čas už nevrátim, ale teraz čelím iným problémom! Chystám sa na urputný masaker. Je možné, že ma to bude stáť život, preto som ti len prišiel povedať, že je mi to všetko veľmi ľúto. Žiadam ťa možno naposledy, ako moju jedinú rodinu... dovoľ mi bojovať po jej boku..."
"Naozaj si myslíš, že po troch rokoch postačia slová k tomu, aby si obmäkčil moje ľadové srdce? To bilo len pre ňu. Teraz, keď je mŕtva, a jej žiak ma opustil, už nie som súčasťou rodiny! Prečo by som mal vyhovieť cudzincovi?"
"Nemusíš ma mať rád... ale určite vo svojom ľadovom srdci cítiš, že to tak bude najlepšie. Rozumiem ti. Rozumiem tomu, prečo si opustil svorku a ostal tu, ale predsa... nie je tvojou povinnosťou umrieť v boji za jej život! Urobil si všetko preto, aby si ochránil to jediné, čo nám po nej zostalo... teraz je čas, aby si to predal ďalej a šiel za svojimi blízkymi. Prosím... dovoľ mi naposledy pocítiť jej teplo!" vydal som zo seba úprimne v slzách a pokľakol pred mohutným vlkom...

Presviedčanie zabralo celú noc. Bol to ten najnáročnejší rozhovor, aký som kedy vo svojom živote viedol, ale napokon som bol úspešný. Ako náhle sa zlatisté lúče dotkli zeme, Raff konečne opustil toto miesto a zanechal mi dedičstvo Chimamire no Kiba. Táto hrozivá čepeľ mala poslúžiť k tomu, aby som mohol bojovať naplno. Inštinkty démona a zvieracie pudy plné nenávisti totiž najlepšie dopĺňala práve láska. Aby toho ale nebolo málo, moja misia sa odohraje na mieste, ktoré som nazýval domovom. Cítil som sa vďaka tomu všetkému silnejší ako kedykoľvek predtým. Bol som takmer presvedčený o tom, že nech už sa budem nútený postaviť komukoľvek, prekonám Hebiho očakávania a pokojne aj sám pokorím Kumogakure.

pro **Ken Hiashi** Sun Jul 13, 2014 9:21 pm

Cesta trvala dosť dlho, nakoniec sa skupinka na čele s Haru Iburi dostala do zasneženej oblasti. Obrovský had Aodaishō nás tu vysadil. Krajina bola prikrytá bielou perinou. Samozrejme fúkal silný mrazivý vietor, ktorý sa pohrával s mojimi vlasmi a prudko ich strhával do strany. Vôbec som si toho nevšímal, zaujímal ma náš cieľ, ktorý sa mal nachádzať v tejto oblasti, preto som pohľadom prešiel na Haru Iburiho a čakal, čo presne presne povie. Len on vedel presnú polohu toho jinchuurikiho.

pro **Haru Iburi** Mon Jul 14, 2014 12:45 pm

Dorazili sme do týchto zasnežených lesov. Cesta bola dlhá ale zvládli sme ju podľa mňa pomerne rýchlo. Zosadol som z hada a poobzeral sa tu. Prítomnosť Hachibino jinchurikyho tu bola najsilnejšia. Určite bude tu a sme na dobrom mieste. Otočil som sa k tým dvom. "Najlepšie bude, ak sa tam dostaneme nepozorovane a prekvapíme nepriateľa. Vyhli by sme sa tak dlhým bojom a tým by sme si to uľahčili." Prehovoril som k nim a pozrel som smerom, kade som sa chcel vydať. Ja som bol skúsený v takomto plížení a zabíjaní v tichosti. Moje schopnosti mi to totiž dovoľovali. Rukou som si prešiel vo vlasoch, ktoré mi už nejakú tú dobu čechral silný no poriadne studený vietor.

pro **Kuroashi Sanji** Mon Jul 14, 2014 1:29 pm

Konečně jsme byli na místě. Krajina pokrytá bílým sněhem, který sahá až do vzdálených končin. Mohl jsem tak vystoupit z hada a jít s ostatními dál. Jakmile jsem byl na zemi tak jsem vytáhl krabičku cigaret a svým zapalovačem jsem si svou cigaretu zapálil. Potáhnul jsem si a užíval si jako vždy atmosféru. Byl tu čerstvější vzduch, trocha smogu neuškodí. Odvane chladný vítr do další krajiny během chvilky. Pokračoval jsem tedy za ostatními a souhlasil jsem s Haruem, který nás vedl. Co však byl fakt, že tu byla děsná kosa a já tu byl ve společenském obleku.

pro **Akemi Kagayaki** Mon Jul 14, 2014 9:20 pm

V moment kdy jsme se objevili na místě naší mise jsem seskočila z hada dolů. Byla tu docela zima, proto jsem si vestu zapla až ke krku a ruce měla pro případ nouze stále pod proudem. Rozhlédla jsem se a nikde žádé elektrické vedení. Byla to pro mě jakási nevýhoda, tady se nebudu moci nijak nabít. Všichni následovali Harua a proto jsem šla těsně vedle nich a letmo se podívala na Kena a pak se pousmála. "Tak co? Že by budoucí švagr?" I napříč situaci jsem si dovolila menší podpíchnutí, které jsem nemyslela ani vůbec zle. Hold když je vesnice plná elektrického proudu, nic mi neunikne.

pro **Ken Hiashi** Mon Jul 14, 2014 11:03 pm

"Ak sa tam dostaneme nepozorovane a prekvapíme nepriateľa?" Zopakoval som po ňom, to by bolo moc jednoduché a naviac, sám som tomu neveril, že to pôjde rýchlo a jednoducho. "Ja osobne si myslím, že už o nás vie. Ak dokázal poraziť niekoho s démonom v sebe, tak ho neprekvapíme, ale za pokus to stojí." Neodpustil som si svoju dedukciu, nikdy nič nešlo podľa plánu. Už len pre tento fakt som nikdy nič veľké neplánoval. V tom sa na mňa pozrela Akemi, to čo povedala, ma prekvapilo. Odkiaľ sa dozvedela? Preto som nadvihol obočie a pokrčil ramenami, mierne som očervenel. Nakoniec som zas hodil pohľad na Haru-a. Už som len vyčkával, kým sa pohneme.

pro **Seiji** Tue Jul 15, 2014 2:37 pm

Ničím nerušený pokoj, ktorým sa toto miesto pýšilo, bol náhle ohrozený. Páperové prikrývky, ktoré hrdo zdobili nahé stromy, sa pod silou mohutného vetra vydali na divoký tanec. Cez doposiaľ tichý les sa nebojácne niesol spev neotesaného prúdenia vzduchu, vďaka čomu sa ospalá krajina nevedomky ocitla vo vojne živlov. Prihnala sa totiž víchrica, ktorá bez váhania ohýbala koruny stromov a otriasala z nich závoje ligotavého snehu, strhávajúc všetky kryštálové lustre cencúľov za ničenia jemnej čipky na konároch dominantných smrekov. Jej mrazivý nádych spôsoboval prítomným shinobi z Kumogakure nepekné pocity. Vskutku dokonalé javisko pre našu hru. Tie najväčšie zimomriavky však na počudovanie mali zo mňa.

Netrvalo dlho a tí bystrejší si zaručene museli uvedomiť, že už nejakú dobu sú i napriek snehovej búrke pod mojim dohľadom. Predsa len som však iba tak posedával s prekríženými nohami a katanou v ruke v bielom závoji zimy. Na to, aká je situácia, som pôsobil až príliš pokojne. S kým že mali tú česť?
Márne sa snažíte zakryť vašu prítomnosť. Ani tá najväčšia búrka vás neschová pred mojimi inštinktami, hoci to tak mohlo vyzerať, nepreháňal som. Nie je náhoda, že názov mojej hlavnej schopnosti je totožný s tou Juugovou. Veru, moja vlastná Senninka nemá od tej poznanej ďaleko. Pravdou je, že funguje na rovnakom princípe.

Zatiaľ čo ostatní mne podobní absorbovaním prírodnej chakry ovplyvňujú tvar a vlastnosti vlastného tela, ja ju naopak kvôli pozmenenej DNA sústreďujem do mozgu a zmyslových orgánov. To vysvetľuje, prečo sa moje oči pri jej používaní menia na čierne, a zároveň i to, prečo mám rovnaké vraždiace pohnútky, ako už spomínaný Juugo. Jedná sa skutočne o to isté, s tým rozdielom, že to ja aplikujem úplne inak, ako je bežne zvykom. Teraz, keď som k tomu navyše i vlastnil meč mojej najbližšej osoby, bola šanca tímu z Kumo na úspech až prekvapivo malá. Nechával som im však zámerne možnosť prvého útoku, pripravený čeliť čomukoľvek.

pro **Haru Iburi** Tue Jul 15, 2014 3:01 pm

Počúval som Kena a jeho dedukcia bola správna, keďže ako si všimol on nás tak som si aj ja všimol jeho. Vedel som, že to bude silný súper ale bol tu zatiaľ sám a nás bolo viac. Výhodu presily sa veľmi dobre využíva ale najprv bude dobré otestovať silu nepriateľa, ktorý sa tu objavil. Vedľa mňa nastal menší výbuch dymu po tom, čo som vytvoril pečate a vedľa mňa sa vytvorili dva klony, ktoré sa okamžite rozbehli proti Seijimu. "Nepoznám príliš vaše schopnosti ale dúfam, že sa zohrajeme behom boja." Prehovoril som k všetkým tak, aby ma nepriateľ nepočul. Museli sme sa zohrať behom tohto boja, čo ale nieje až tak nemožné. Len treba poriadne vnímať celé okolie a schopnosti spoločníkov, aby sa mohlo niečo vymyslieť za chodu.

pro **Kuroashi Sanji** Tue Jul 15, 2014 3:11 pm

Nebyl jsem tak zkušený v senzibilství, takže jsem neměl ani tušení, že nás někdo pozoruje. Hold genin je genin. Chránil jsem se před prudkou vychřicí a přírodními jevy. Nemohl jsem ještě nic dělat dokud nepřítel nebude dostatečně blízko. Vzhledem k mým bojovým zkušenostem jsem neměl proti takovému soupeři šanci když nebude dostatečně zaměstnaný abych ho mohl pořádně nakopat. Měl jsem však pořádnou sílu v nohou, takže mé kopy nebyly obyčejné. Byl jsem schopný udržet si podrážkou od těla i ostří. To jsme se naučil i dávno, protože ten samuraj s kterým jsem posledně bojoval byl silný a tak jsem si během přesunů prohodil podrážky, aby měli v sobě kus oceli. Mé nohy byly sice těžší, ale byl jsem už natolik zvyklý, že mi to nedělalo problém.

pro **Akemi Kagayaki** Tue Jul 15, 2014 8:39 pm

S povzdechem jsem pozorovala situaci. Bylo jisté, že nás někdo sleduje, o tom nebyl pochyb. Avšak unáhlenost taky není vždy dobrá. Tedy, já osobně nezačínala boje jako první, své schopnosti jsem si šetřila až poznám sílu soupeře, i když to v jistých případech nebylo možné. Byl tu sníh, tudíž voda, což mi dávalo značnou výhodu, až to že...jsem tu nebyla sama. Ach jo, jak já nesnáším týmovou práci! Skousla jsem zuby. Kdykoliv jsem ho mohla uškvařit spolu s touto krajinou, jenže způsobit škody i svým společníkům by nebylo moc hezké, zatím jsem nemohla používat svou schopnost. Sakra, přeci jen tu je další nevýhoda...najít slabiny...to je teď hlavní. Když už se do toho pustili tak po hlavě, byla jsem rozhodnuta stát opodál. Tady bych nebyla nic moc platná, především s technikami, pokud nechtěli všichni umřít. Sledovala jsem, jak si vedou a snažila se najít slabinu nepřítele a při tom vymyslet nějaký strategický plán...i když...týmovou práci jsem dnes měla poprvé, tak kdo ví. Ale tuto misi jsem nechtěla protahovat, bylo toho ještě moc, co jsem potřebovala zařídit. Pro jistotu jsem elektrický proud, který se objevoval v mých dlaní potlačila na velmi malý stupeň voltů, který by nikomu nemohli ublížit.

pro **Ken Hiashi** Tue Jul 15, 2014 8:40 pm

Zohrať sa počas boja, to bola pekná výzva. Bojoval som radšej sám alebo s kombináciou niekoho, kto so mnou udrží krok v nintaijutsu. Rozhodne som ich však nepodceňoval. Namieril som naňho pohľad. Všetci stáli nehybne. Prišla väčšia víchrica a pomaly sa tu zdvíhalo napätie. Pozrel som na náš cieľ sedel tam tak pokojne akoby sa nič nedialo. Mali sme výhodu prevahy, ale kto vie, aké mal výhody on. Nikto neútočil, a tak som sa rozhodol, prerušiť túto napätú chvíľku a hodil som po Seiji-ovi jeden z mojich kunaiov. Bol to len pokus na to, aby sa postavil. Začal som byť ostražitý a sledovať celkovo všetko, čo sa tu dialo.

pro **Seiji** Tue Jul 15, 2014 10:35 pm

Shinobi z Kumogakure ani len netušili, v akej zlej situácii sa nachádzali.
Už na pohľad bolo zrejmé, že na mne niečo nie je v poriadku. Za normálnych okolností by som predsa ako správny shinobi využil situáciu a zaútočil. Na nič podobné však nedošlo. Márne sa ku mne priblížili, všetko nasvedčovalo tomu, že sa z onoho miesta za žiadnu cenu nehodlám pohnúť. Akurát som sa krčil v snehu, a predsa zo mňa šiel pocit, že môžem kedykoľvek kohokoľvek z nich pripraviť o život. Už dávno neboli svedkami tak silného zabijáckeho inštinktu. O to desivejšie teda bolo, že som zdanlivo nevyvíjal absolútne žiadne úsilie.

Tí bystrejší si mohli všimnúť, že sa trochu chvejem. Ak by nastražili uši, sluchovo obdarenejší by tak isto začuli niečo, čo pripomínalo vskutku neľudský šepot. Bol som ako zmyslov zbavený, preto nečudo, že Ken skrátka musel vyskúšať moju pozornosť. Jeho najhoršie predstavy sa však naplnili. Bez akýchkoľvek problémov, či nebodaj zaváhania, som jeho vrhnutý kunai jednou rukou i napriek víchrici a zdanlivej nesústredenosti chytil. Nedržal som ho však dlho. Ako náhle som sa uistil, že na ňom nie je žiadny výbušný lístok, som ho skrátka pustil na zem.

pro **Haru Iburi** Wed Jul 16, 2014 9:08 am

Naozaj to bolo zvláštne. Ten proti komu stojíme sa nehýbal a dokonca nám takto v tejto neľútostnej výchrici ukázal svoju prítomnosť. Vedel som, že to asi bude zlé. Dúfal som v to, že to je len nejaký hlupák, ktorý sa tu chvásta a preto sa nám takto ukázal ale to by som chcel asi príliš. Ken po ňom hodil kunai, ktorý bez problémov aj za takýchto podmienok chytil do ruky. Moje klony, ktoré sa už k nemu stihli dostať odvtedy, čo ten kunai pustil, zaútočili. Jeden s klonov sa zmenil na dym, aby mu zmaril vidieť ten druhý klon. Z dymu sa naňho potom vyrútil klon, ktorý vykopol smerom na jeho hlavu. Dym s prvého klonu sa začal okolo neho formovať. Zvláštne to stretnutie s nepriateľom. Doslova, ako keby nás tu čakal. Bude to tvrdý boj. Začal som hromadiť pomerne väčšie množstvo chakry už zo začiatku.

pro **Kuroashi Sanji** Wed Jul 16, 2014 11:19 am

Já jsem stále nic nedělal z důvodu, že sem se nemohl přiblížit. Navíc ti dva na něj už útočili a kdybych se k němu pokusil přiblížit tak by mě možná jejich techniky zasáhly, kdo ví. Každopáděně jsem zůstal v zadu a kontroloval okolí. " Já zatím nic nezmůžu, potřebuju se k němu dostat blíž. " Řekl jsem vážným tónem a vyčkával na svou příležitost, která se stále neobjevovala, protože se ten chlápek ani nehnul ze svého místa.

pro **Seiji** Wed Jul 16, 2014 2:06 pm

Počiatočná snaha, ktorú Haru vyvinul na moje porazenie, sa zdala byť márna.
Jeho bojový štýl sám o sebe mu v tejto víchrici nebude na nič platný. Vo chvíli, kedy ma totiž obkľúčil dymom, mohol pocítiť, že prírodné podmienky hrajú v môj prospech. Mohutný vietor v okamihu odvial všetky prebytočné plyny, čím okrem iného spôsobil, že to jeden z dvoch na mňa rútiacich sa nepriateľov neprežil, keďže sa nemal ako znova dať dohromady. Druhý klon, ktorý sa pre zmenu rozhodol o výkop, na tom ale nebol podstatne lepšie.

Márne bola naša základná rýchlosť na približne rovnakej úrovni, vo všetkých ostatných aspektoch som mal navrch ja. Sila, s ktorou som udieral a švihal mečom, taijutsu a kenjutsu (teda pružnosť a pohyblivosť), ba dokonca aj moje reakcie, podporované neuveriteľne vycibrenými zmyslami, boli na neporovnateľne vyššej úrovni, než k akej sa ktokoľvek z prítomných mohol čo i len priblížiť. To sa ukázalo, keď som jeho kopanec v zlomku sekundy zastavil katanou a ešte ho aj stihol nabodnúť na jej hrot. Každému, kto sa na to pozeral, muselo dôjsť, že individuálny boj na blízko bude samovražda.

"Hm... kunai a chabý pokus o taijutsu... to má byť všetko?" prehovoril som arogantne. Minimálne sa im však podarilo dosiahnuť to, že som už nesedel, ale len postával v snehu.
"A to som vám aj dal dosť času na nejakú stratégiu. Som sklamaný. Dúfal som, že to bude urputný boj vlka proti shinobim, ale teraz..." dovolil som si dramatickú pauzu.
"... teraz mám skôr pocit, že to bude vlčí lov bezbrannej koristi," poznamenal som metaforicky. Bolo zrejmé, že sa nechovám ako ninja. Viac než toho som pripomínal vyhladovaného predátora, ktorý sa doslova chvel od predstavy šťavnatého mäsa.

pro **Haru Iburi** Wed Jul 16, 2014 2:34 pm

Moje klony boli znižené a to bez veľkých problémov. Toto prostredie mi veľmi neumožnovalo boj. Aj keď som sa jeho katany neobával normálne, keďže by som sa rozplynul na dym, bol by som schopný aj v tejto výchrici sa dať do kopy, keďže ja sám som bol silnejší, ako nejaký klon len to bude stáť viac chakry za týchto podmienok. Prišiel som bližše k Sanjimu. Bude to veľmi ťažký súboj... a za týchto podmienok bude ťažké bojovať z diaľky. Začal som tvoriť pečate. Potrebnú chakru som už mal dávno pripravenú. "Chytil si kunai a rozbil pár klonov a myslíš si, že si najväčší?" Bolo čas ho presvedčiť o opaku. Ukážeme mu silu kumogakure a zoberieme si potom svojho jinchuurikiho domov. Pečate som dokončil a do okolia sa vypustila moja chakra. To bolo kvôli tomu, aby som zaistil, že ma výchrica neodvanie. "Tobikiri!" Zahlásil som a moje telo sa premenilo na dym, ktorý z tejto blízkosti okamžite úplne celý vstúpil cez nos priamo do Sanjhi, ktorý mohol pociťovať nárast sily a chakry. V hlave sanjiho sa potom ozvalo. "Môžeš bojovať na plno. Tvojím telom budem môcť pohybovať aj ja, takže sa neboj žiadnych zranení. Keď ťa bude chcieť niečo trafiť zmeníš sa na dym." Prehovoril som mu v hlave. Mal som to na pláne urobiť tak, že ak ho trafí napr. tou jeho katanou zmení sa len to miesto do ktorého ho trafí na dym, aby sa ľahšie dalo dať do kopy.

pro **Ken Hiashi** Wed Jul 16, 2014 3:07 pm

Ten chlapík sa postavil, tak sa nam podarilo aspoň niečo. Jeho ďalšie slová ma akurát tak presvedčili, že je arogantný a sám sa považoval za vlka, čo bolo trošku mimo môjho chápania. Možno keď bol malý, niekto mu ho kúpil alebo dačo také. Jeho rýchlosť reakcie a síla . Jedným slovom impozantné. Rozhodne som natrafil s ostatnými na veľmi silného jedinca. Myslel si, že sa mu nikto nevyrovná na boj z blízka, za normálneho stavu mal pravdu. "Raiton no Yoroi." Šepol som, obalili ma blesky. V tomto momente sa však stalo niečo viac, než to mohlo vypadať. Potenciál nebol však len vo zvýšení fyzickej rýchlosti, ale aj v urýchlení reakcií, lebo elektricky stimulovala môj nervový systém a tak podlačovala moju fyzickú zdatnosť. V tejto chvíli som sa vyrovnal Seijimu v reakciách, mal navrch možno len tak v sile, ale ja som sa stal rýchlejším, a tak sa karta obrátila. Z bezbrannej koristi sa stal rovnocenný protivník.

pro **Kuroashi Sanji** Wed Jul 16, 2014 3:26 pm

Ten týpek byl vážně silný a jen tak se mu něco nevyrovná když v tom ke mě přistoupil Haru a chtěl provést techniku o které se zmiňoval ještě předtím než jsme vůbec opustili vesnici. Nevěděl jsem však jak mám používat jeho schopnosti a tak jsem doufal, že mi bude v boji pomáhat. Chtěl jsem do toho dát vše aby uznali mou sílu i když jsem jen genin, který nakopává. Bylo načase se do toho opravdu dát. Přijal jsem Harua, který byl změněný na kouř a vdechnul ho do sebe. Cítil jsem velký nárůst síly až jsem si s tím nevěděl rady. Každopádně jsem byl jako znovuzrozený v plné síle i když moje moc v budoucnu překoná Haruovu.

pro **Seiji** Wed Jul 16, 2014 5:39 pm

Zdalo sa, že napokon ten súboj bude predsa len naozaj veľmi ťažký. V prvom rade to bolo kvôli Kenovi, ktorý ovládal techniku, s ktorou sa mi i v boji na blízko s najvyššou pravdepodobnosťou bude schopný vyrovnať. Aby toho ale nebolo málo, zarazil ma i náhly nárast úrovne Sanjiho. Nebolo to len o premieňaní sa na dym. Mal očividne dostatočne silné telo, čo znamená, že ho Haru zvnútra bude schopný ovládať svojou vlastnou rýchlosťou. Tým, že dajú dohromady svoje sily, v kombinácii s jeho divným štýlom taijutsu, sa mi tak isto možno budú vedieť vyrovnať. Na to všetko ich bude určite zozadu podporovať aj Akemi, ktorá svoje schopnosti ešte ani náznakom nepredviedla. Pravdepodobne by som ich chvíľu udržal, ale nevidel som možnosť, ako sa z toho dostať víťazne. Aspoň teda nie sám. Našťastie som sa pripravil dokonca i na to.

"Výborne, takto sa mi páčite viac. Tak sa zdá, že nadišla chvíľa na pozvanie ďalšieho hosťa. Keď som ho ale videl naposledy, nebol práve v najlepšej nálade," veru, od Hebiho som si okrem odvahy zobral ešte niečo. Jeho špeciálne Genjutsu Yaku. Sato Keiko, hachibiho jinchuuriki, nebol celý ten čas mimo. Už sa raz cestou sem zobudil. Ako náhle k tomu došlo, dal som mu spomínané tabletky a omráčil ho raitonom. Teraz nadišla chvíľa, kedy ho zobudím. Poriadnou dávkou elektrického prúdu z mojej dlane som tak aj učinil, pričom nepríčetný hachibi sa prakticky okamžite začal činiť. Práve i vďaka tabletke sa chcel z onoho tela dostať čo najskôr. Rovnako, ako to v minulosti urobil Orochimaru s Fukaiom, som teda ja dosiahol niečo podobné u Sata Keika. Bolo úplne jasné, že sa v takomto oťapenom stave mysle za žiadnych okolností nenechá chytiť. Tá pravá hra sa mohla začať.

pro **Bijuu** Wed Jul 16, 2014 5:51 pm

Hachibi

Tělo i životní forma Sata Keika byla dost v žalostném stavu a já mu chtěl nějak pomoct, ale ty tabletky otupovaly i moji mysl. Najednou Seiji použil techniku a já se prodral na svobodu. Stalo se to tak rychle, že jsem si ani neuvědomil, jaké následky to bude mít pro Sata. Bohužel to pro Sata znamenalo konec a já začal běsnit. Vlivem mé zuřivosti se zvedla jedna menší tlaková vlna a mířila přímo rovnou na shinobi z Kumo. Ani jsem nevěděl, že tam jsou, protože moje myšlení teď zrovna nebylo dobré.

pro **Akemi Kagayaki** Wed Jul 16, 2014 7:43 pm

Mezi tím co se tu všichni handrkovali, jsem vzala ze své ZVN několik drátků, které jsem rozmístila do okolí, respektive jsem kolem nás věch udělala jeden velký kruh. Dráty byly ovázané o stromy. Ještě větší efekt tomu dal sníh okolo. Když jsem však viděla, jak Hachiby ožil a přivědl i velkou tlakovou vlnu, která zlomila všechny stromy a nechala jen kmeny, sikla jsem. Má práce byla k ničemu, tedy co jsem si ze začátku myslela. Drátky byly v kruhu kolem Hachibiho volně na zemi. Byly to zrovna ty, kolem kterých byl Hachiby. Ihned jsem složila pečeť. "Nekoukat! Raigen Raikōchū!" Jako kdybych se proměnila v jasné zářící slunce. Bylo to oslepující pro všechny v okolí, určitě i včetně Hachibiho. Avšak, já použila tuto techniku na odlákání jakési pozornosti, která musela být u Hachibiho oslabena určitě na několik vteřin. Cukla jsem drátkem, který se omotal okolo Hachibiho. "Kene!" Křik na něho znamenal, aby se dotkl Raitonem drátků a pořádně je nabil elektriřnou. Kolem byl taky sních. Pokud by to vyšlo, stačilo by další silnější škubnutí a drátek by se zamotal okolo Hachibiho až pod kůži. Drát nabitý Raitonem a ještě k tomu posílený vodivodstí sněhu. Určitě to muselo být svělou paralyzací i na tuto velkou bestii. Avšak čekala jsem, že jeden krok nevýjde a proto jsem přemýšlela o dalších strategiích, ale doufala jsem, že to alespoň trošku výjde.

.

pro **Ken Hiashi** Wed Jul 16, 2014 8:27 pm

Akemi sa na chvíľku stratila, to som si ani nevšimol. Keď som zazrel, čo sa presne deje, zostal som len v údivu. Pred nami sa objavil Hachibi, jeden z najsilnejších démonov. Tým sa naše šance na prežitie dosť znížili. Všetko sa dialo tak rýchlo. Akemi sa objavila a vytvorila tu oslebujúcu techniku. Stihol som si zakryť oči. V tom na mňa Akemi zakričala, asi som mal šťastný deň, lebo som pochopil čo presne chce. S raiton no Yoroi som sa presunul k najbližšiemu drátku ani nie behom sekundy a napustil som tam poriadnu dávku raitonu. Stále som si daval však pozor na oboch nepriateľoch.

pro **Kuroashi Sanji** Thu Jul 17, 2014 1:05 am

Vše se událo tak rychle, že bylo těžké to postřehnout. Byl jsem stále vzadu, takže jsem byl ze začýtku u Akemi nejblíže. Když řekla nekoukat tak jsem se nedíval do světla abych neoslepl taky. Zaslechl jsme však další slova a prakticky Kena teď nikdo nekryl, a proto jsem skočil směrem kde by se měl objevit a stál jsem vedle něj, přičemž jsem vstřebával Haruovi informace a chystal si jakousi techniku, abych se mohl bránit i proti takovému kalibru kdyby na nás Seiji zaútočil.

pro **Seiji** Thu Jul 17, 2014 1:14 pm

Prebudenie hachibiho zabralo menej času, než som si to i ja sám myslel.
Ako náhle však prostredníctvom tlakovej vlny zaútočil, čo najskôr som sa stiahol najďalej, ako to len bolo možné. Nemienil som sa priamym pričinením účastniť boja proti nemu. Tým, že ako prví útočili práve shinobi z Kumo, v ňom zaručene vzbudili dojem, že práve oni sú nepriateľmi. To bolo v tejto chvíli presne to, čo som chcel dosiahnuť. Ani ja som však nelenil.

Technika Akemi mi nezabránila v tom, aby som sa bol schopný orientovať. Na to boli moje zmysly až príliš silné. Za normálnych okolností by som možno využil onú chvíľu a hneď aj útočil, ale z dôvodov, ktoré som už uviedol vyššie, som sa zatiaľ držal stranou. Vytvoril som si vopred tri klony a dal si záležať na tom, aby ich len tak nejaký škrabanček nerozbil. Neplánoval som totiž žiadne ďalšie. Po celý súboj som sa chystal pracovať iba s nimi. Dva sa zahrabali do zeme, zatiaľ čo ten zvyšný zaujal pozíciu predo mnou. Následne som len vyčkával na správnu príležitosť.

pro Sponsored content

Zasnežený les hlboko v horách

Zasnežený les hlboko v horách

Re: Zasnežený les hlboko v horách

Re: Zasnežený les hlboko v horách

Re: Zasnežený les hlboko v horách

Re: Zasnežený les hlboko v horách

Re: Zasnežený les hlboko v horách

Re: Zasnežený les hlboko v horách

Re: Zasnežený les hlboko v horách

Re: Zasnežený les hlboko v horách

Re: Zasnežený les hlboko v horách

Re: Zasnežený les hlboko v horách

Re: Zasnežený les hlboko v horách

Re: Zasnežený les hlboko v horách

Re: Zasnežený les hlboko v horách

Re: Zasnežený les hlboko v horách

Re: Zasnežený les hlboko v horách

Re: Zasnežený les hlboko v horách

Re: Zasnežený les hlboko v horách

Re: Zasnežený les hlboko v horách

Re: Zasnežený les hlboko v horách

Re: Zasnežený les hlboko v horách

Re: Zasnežený les hlboko v horách

Re: Zasnežený les hlboko v horách

Re: Zasnežený les hlboko v horách

Re: Zasnežený les hlboko v horách

Re: Zasnežený les hlboko v horách