Zasnežený les hlboko v horách

pro **Shinobi** Fri Jul 11, 2014 4:40 pm

First topic message reminder :

Zasnežený les hlboko v horách - Stránka 3 2EktGeV

Toto miesto bolo kedysi známe tým, že v ňom sídlila jedna z najnebezpečnejších a najkrvilačnejších svoriek vlkov. Tí sa však po smrti ich odvekej spoločníčky, známej ako Chimamire no Kiba, presunuli. Povráva sa ale, že i v súčasnosti sa odtiaľ za mesačného splnu ozýva desivé zavýjanie. Široko ďaleko niet žiadnej známky pôsobenia človeka, okrem starej a opustenej chaty blízko rozľahlého plesa, v ktorej nejakú dobu žil Seiji...

pro **Ken Hiashi** Fri Aug 22, 2014 3:16 pm

Hachibiho slová boli otravné, minimálne jedna osoba si na mňa spomenie. Nedával som si moc načas s vyhýbaním striel, ktoré už aj tak boli veľmi nebezpečné. Čakal som len na správny moment, v ktorom som vytvoril Shunshin no Jutsu. Svojou kombináciou Raiton no Yoroi a Shunshin no Jutsu som preletel kolo hrude obrovského Hachibiho ako blesk, vlastne to tak aj vypadalo. Samozrejme som ho zranil a to posledným stupňom Jigokuzuki. Čiže to nebol problém mu kus jeho hrudníka rozrezať počas toho extrémne rýchleho útoku. Plán to bol dobrý, ale rozhodne mal šancu zareagovať. Či sa mi to už podarilo alebo nie (To je na tebe) Tak som sa potom snažil odskočiť čo najďalej od Hachibiho. Práve som používal dve S-rankové Jutsu, nemal som takú obrovskú zásobu chakry ako mal Tretí Raikage, preto som už bol práve teraz celý zničený a vyčerpaný.

pro **Bijuu** Fri Aug 22, 2014 4:54 pm

Hachibi

Ken urobil jednu chybu, a to priblížil sa priamo ku zvieraťu ktorému sa od úžasu a prekvapenia rozšírili zreničky. Vôbec nechápal ako bolo možné, že niekto na svete ešte existoval kto tú techniku dokázal využiť na úroveň tretieho Raikágeho. Totiž to lesom sa neozval len rev od hnevu, ozval sa aj rev plný bolesti kedy Ken prešiel cez Hachibiho telo a vytvoril tam rovnakú jazvu ako mal samotný Tretí Raikáge, ten ktorý ho ako prvý a jediný človek na planéte dokázal zasiahnuť. Teraz sa k týmto ľuďom pridal aj samotný Ken, ktorý ale namiesto toho aby uskočil od besniaceho zvera čo najďalej, ostal stáť na mieste.

Chobotnice sú v niečom dobré, a to v tvorení atramentu, ktorý dokáže človeka oslepiť a dokonca aj v dostatočnom množstve zastaviť. Šlo to poznať aj na Kenovi, ktorý okamžite zastavil keď mu z hrude nevyletela krv ale spomínaný atrament, ktorý úplne znemožnil Kenovi sa tentoraz pohnúť. Avšak, nedočkal sa, aj napriek tomu že čakal ako umrie, smrti ale Hachibi ostal krvácajúci stáť neďaleko neho, pričom hľadel niekde do diaľky. Vôbec nechápal čo sa tu stalo, avšak, snažil sa príjsť ako bolo možné že to zvládol.

pro **Rokuro** Fri Aug 22, 2014 6:54 pm

Nepodarilo sa mi odskočiť, ale aspoň som trafil Hachibiho. Naviac som bol znehybnený tým atramentom k tomu som bol vyčerpaný a chakru som mal na minime, ťahať tak dlho dve S-rankové techniky nebolo práve najjednoduchšie ako by si niekto mohol myslieť. Naozaj som čakal najskôr na smrť, lebo som sa nemohol pohnúť. Čakal som, kým niečo spraví Hachibi, nerozumel som tomu, že teraz neležím pod náporom jeho sily. Popravde som ani nechcel, sľúbil som predsa, že sa vrátim jednej osobe. Rozhodne som to nechcel porušiť.

pro **Seiji** Fri Aug 22, 2014 8:49 pm

I napriek tomu, že som zariskoval, všetko šlo podľa môjho plánu.
Seiji, ktorý bežal rovno naproti Akemi a Haruovi, si za pomoci svojej rýchlosti, ktorou nedávno prekonal i samotného hachibiho jinchuurikiho, v kombinácii s jeho inštinktami a zmyslami, ktoré v danej chvíli boli nepochybne na maxime, hravo poradil s jej prvým klonom.
Heh... niečo mi hovorí, že som v prdeli... problémy ale nastali až keď naňho dopadla nepríjemná vodná vlna. Samo o sebe by to až tak problematické nebolo, ale keďže musel okamžite prerušiť svoj útok, aby sa vyhol bleskom, ktoré sa naňho rútili, skočil ďalším trom klonom rovno do pasce. Aj keby si s nimi poradil, kvôli vode nebolo vskutku najmenších pochýb o tom, že dostane škaredý zásah raitonom. Táto hrozivá skutočnosť bola navyše umocnená tým, že musel konať rýchlo, inak by bol nútený bojovať naraz ešte aj proti klonom Harua.

Je pravda, že onen úbohý Seiji
musel čeliť obrovským problémom, ale moji nepriatelia si nanešťastie zjavne neuvedomili, aký bol môj skutočný zámer. Ako náhle sa pravá Akemi presunula, mohla pocítiť, že vpadla do mojej pasce. Nie nadarmo som spomínal, že som využil fakt, že sa v snehovej pokrývke dal schovať i celý človek. Zatiaľ čo ona totiž venovala všetku svoju pozornosť tomu jednému Seijimu, zvyšní dvaja vyskočili zo zeme a obrovskou rýchlosťou sa vybrali na opačné strany. Vo svojich rukách držali konce reťaze, ktorá behom chvíľky omotala Akemi. Ako náhle som sa dozvedel, že je zraniteľná voči obyčajným predmetom, vedel som, že je to tá najlepšia možnosť. Tým to ale ešte nekončilo.

Jeden zo spomínaných Seijiov, ktorí vo svojich rukách držali konce reťaze,
ihneď vykonal pečate na Raiton Shichū Shibari. Nestačilo Akemi len znehybniť. Bolo pre nás nevyhnutné, aby sme jej znemožnili aj používanie bleskov a prípadné útočenie na diaľku.
"Tak sa zdá, že ani s tou svojou technikou nie si neporaziteľná." Na to bola najlepšia práve táto technika, keďže všetky prípadné raitonové útoky mohla svojimi vlastnými do istej miery negovať. Ten druhý Seiji bez váhania vrhol špeciálne shurikeny smerom na skutočného Harua so Sanjim, aby mu znemožnil prerušiť našu špecifickú bariéru. Neuveriteľné, ako dokonalo sme si to dokázali navzájom načasovať. Konečne našim nepriateľom muselo byť jasné, prečo je niekto ako ja, kto neoplýva významnými technikami, na S-rankovej úrovni.

pro **Haru Iburi** Sat Aug 23, 2014 7:59 am

Dalo by sa, ak by jeden z nás dokázal použiť doton ale to pochybujem. Predsa len, ak by tu bola vytvorená stena veľmi by to pomohlo, lebo by to poslúžilo, ako závetrie. Keďže som sa musel venovať situácii tu nemohol som poriadne sledovať, čo sa dialo s Kenom, čo ma pomerne znepokojovalo. Seiji si poradil bez problému s tým jej klono, čo som popravde čakal, našťastie ale už nezvládol tú moju techniku, ktorou som ju chcel podporiť. V tom sa ale stalo niečo nečakané, keď sa zo snehu vynorili ďalší dvaja a ju polapili do akýchsi reťazí. V tedy som si aj uvedomil, že určite používa Raiton, lebo sa ju sním snažil znehybniť. Moje dva klony vyštartovali po tých jeho dvoch, ktorý ju chytili a mali na pláne ich zničiť pri tom, ako držali reťaze, takže som si mysle, že sa nebudú môcť poriadne brániť. V tom po mne hodil akési shurikeny, takže som aj ja po nich hodil tie svoje v snahe znemožniť im let priamo až ku mne. Nechcel som s ním bojovať na blízko ale vyzeralo to tak, že budem musieť, keďže sa mu podarilo chytiť Akemi. Šanca ešte bola a to taká, že sa mi ju podarí oslobodiť.

pro **Kuroashi Sanji** Sat Aug 23, 2014 3:13 pm

Situace byla kritická když Akami byla v řetězech. Musel jsem jí nějak pomoc, ale mé tělo stále ovládal Haru, který k ní poslal jen klony. Pokoušel jsem se přebrat od Harua zpět své tělo abych mohl také něco udělat. Nebyl jsem sice nějaká elita, ale přeci tu muselo být něco čím bych mohl pomoc. Mohl bych být volavka nebo tak něco. Všimnul jsem si, že Haru háže na nepřátelské hvězdice ty svoje, jenže něco se mi nezdálo. V tom momentě jsem to i uviděl. Nebylo to k ničemu, museli jsme se nějak vyhnout. V nouzi nejvyšší jsem však své tělo dokázal správně použít. Díky svým nohám a ohebnosti jsem i udržel stabilitu a vyhnul se přilétajícím shurikenům, ale málem bylo po mě kdybych se nevyhnul.

Zasnežený les hlboko v horách - Stránka 3 The-matrix-bullet-time-gif

pro **Seiji** Sat Aug 23, 2014 4:22 pm

Haru si to očividne rozmyslel a svoje klony poslal po tých,
ktorí držali reťaz. Jeho nápad nebol vôbec zlý. Bolo nemysliteľné, aby sa pohli z miesta, inak by Akemi umožnili uniknúť. To znamenalo jediné. Iburiho techniky sa bolo nevyhnutné zbaviť inak. Potrebné kroky som však podnikol vopred. Moja taktika so shurikenmi bola zložitejšia, ako si Haru mohol na prvý pohľad myslieť. Neuveriteľné, ako ďaleko do budúcnosti som dokázal vidieť. Mohol som za to nebodaj vďačiť nadpriemernej inteligencii? Nie, s premýšľaním to nemalo nič spoločné. Všetko to skutočne spočívalo v dokonalých zmysloch a inštinktoch. Ani len schopnosti sharinganu predvídať pohyby sa s týmto nemohli rovnať.

Márne sa Haru pokúsil zmeniť smer
mojich shurikenov. Boli totiž na drôtikoch. Senji, ktorý ich hodil, síce mal voľnú iba jednu ruku, ale v kombinácii so svojimi zubami a mohutným vetrom ich dokázal koordinovať tak, aby sa napriek všetkému dostali až k nemu a prerazili jeho lebkou. Keby sa mi to podarilo, naraz by som sa postaral jak o Sanjiho, tak i samotného Iburiho a jeho klony. Nanešťastie pre mňa ale na počudovanie zdanlivo obyčajný genin vycítil podraz a podnikol úhybný manéver navzdory tomu, že sa zdalo, že mu nič nehrozí. Tým to ale bohužiaľ pre nich ani zďaleka nekončilo. Takúto šancu som si nemohol nechať uniknúť.

Dobrá práca... keby som sa mohol spoliehať iba na svoje taijutsu,
s najvyššou pravdepodobnosťou by ste ma dostali. Už chápem, prečo bojujete v jednom tele... spolu ste fakt nebezpeční, ale obávam sa, že tak jednoduché to nebude! Súpera, ktorý zreteľne vidí a prekukne každý váš krok, nemôžete poraziť! vzhľadom na to, že som minul Sanjiho s Haruom vo svojom vnútri, som sa zameral za strom, ktorý sa za nimi nachádzal najbližšie. Následne som využil Sōshuriken no Jutsu a vďaka faktu, že ich spoločné telo bolo kvôli prudkému vyhnutiu sa dočasne vyvedené z rovnováhy, som ich zamotal a znehybnil. Samozrejme, že sa mohli rozdeliť na dym, ale určite im došlo, čo by som spravil, ak by tak učinili. Ak by aj nie, dal som im to dosť jasne najavo: "Mám vás! Okamžite zrušte svoje dymové klony, inak do vás napustím toľko bleskov, že sa z toho ani jeden z vás nespamätá!" vykríkol rozhorčený Seiji svoju požiadavku.

pro **Haru Iburi** Sun Aug 24, 2014 11:09 am

Nečakal som, že s toho bude nejaký podraz. Našťastie Sanji stihol uhnúť, než sa stalo niečo zlé, lenže ani to nám nepomohlo. Nechápal som ako, no podarilo sa mu nás polapiť. Než som sa ale chcel zmeniť na dym vykríkol, že do nás napáli Raitonom, takže som sa nehol a len som vážne zneškodnil klony, ako chcel. Ale len tie, ktoré boli tu, ten ktorý som poslal do dediny by mal už byť snád poblízku. Bola to veľmi zlá situácia, takže sme potrebovali nahnať čas. "A si si istý, že sa toho Raitonu vážne bojím?" Predsa len si tým istý on by nemôže, takže som ho chcel aspoň zneistiť ale pravda, že mi to asi bolo nanič, keďže som klony zrušil, takže som sa prezradil ale išlo len o to nahnanie času. "Mohol by si mi ale prezradiť tvoje meno, nech aspoň viem s kým mám tú česť." To som aj popravde chcel vedieť, predsa len to bol neskutočný shinobi.

pro **Seiji** Sun Aug 24, 2014 10:23 pm

Zatiaľ čo v pozadí, hlboko vo víchrici, sa i naďalej voľačo dialo, obaja z nás,
ktorí boli zodpovední za držanie reťaze, mali konečne možnosť si aspoň ako tak oddýchnuť. Nanešťastie ale iba dočasne. Nemohli sme si dovoliť prehnane to naťahovať.
"To je mi ale otázka. Bol to riskantný pohyb, ale všetko nasvedčuje tomu, že by ti môj raiton naozaj ublížil. Nebyť toho, nezrušil by si predsa klony," veru tak. Sám som si tým nebol úplne istý. Dalo by sa povedať, že sa jednalo iba o akúsi moju teóriu, ale vyplatilo sa to otestovať. Dôvod, prečo som tak ale neučinil hneď, a namiesto toho som ho požiadal o to, aby zrušil svoje klony, bol jednoducho ten, že som si nemohol byť istý jednou vecou.

Ak by som sa rozhodol okamžite ich zabiť raitonom, je možné,
že by sa Haru stačil nejakým spôsobom vyslobodiť, pričom by som zranil len Sanjiho. To by znamenalo, že dymové klony by po mne aj naďalej šli a hrozilo by, že by sa im podarilo vyslobodiť Akemi. Držať ju v tomto stave pre mňa však v súčasnosti bolo prioritné.
"Moje meno je Seiji, ale ty mi pokojne môžeš hovoriť "smrť"," zodpovedal som jeho otázku a rozhodol sa využiť všetok ten čas na to, aby som si premyslel ďalšie pohyby. Nanešťastie som ale nebol jeden z tých, ktorí by dokázali plánovať až tak dopredu. Tak či onak sme si mohli aspoň vydýchnuť a nazbierať sily. Pomaly nás ale prechádzala trpezlivosť.

pro **Bijuu** Wed Aug 27, 2014 4:11 pm

Hachibi

Ken si nevedel ani v tom najdivočejšom sne predstaviť, čo práve spôsobil na bojisku. Nepohol sa, nemohol pretože schytal plnú dávku Hachibiho sily a tá ho odrovnala, takže sa nemohol pohnúť vďaka atramentu. Teraz tam stál, bol úplne ľahký cieľ pre túto horu čakry, ale Hachibi sa nemienil hýbať. Proste stál na mieste a hľadel smerom niekam do neba. Ani nevedel poriadne prečo to robí, ale myšlienky sa mu vrátili na Tratieho Raikágeho, na Killer Béého a éru Naruta Uzumakiho keď sa snažil zo všetkých síl zachrániť tento svet, a určil Hachibimu osud ako to členovi Kumogakure, nie ako Bijju.

"Ako sa voláš..?" Spýtal sa meno, meno, to bolo niečo čo Bijju uznávali, pretože len ak človeku naozaj dostatočne uverili, len vtedy mu povedali svoje meno. Hachibi sa totiž pomaly ukľudňoval, pomaly hľadel smerom na dedinu a možno ešte pred tým ako Kena definitívne zabije, chcel vedieť ako sa volá aby jeho meno možno niesol naďalej v spomienkach ako na človeka ktorý prvý po dlhom čase dokázal Hachibimu preraziť obranu a zraniť ho natoľko že mu vytvoril hlbokú jazvu, ako spomienku na tento súboj.

pro **Yotsuki Sorata** Wed Aug 27, 2014 4:29 pm

Haruov klon sa dostal do môjho tela, kde my pomocou myšlienok objasnil všetko o tom, čo sa tu dialo a aká tam je situácia a potom sa rozplynul. Ja som sa objavil neďaleko veľkolepého Gyūkiho pomocou Tensō no Jutsu, ktorý práve prehováral k Shinobimu, ktorý mal podľa Haruho podobné schopnosti, ako tretí Raikage. Dokonca mi stihol povedať o tom, kto zabil jeho hostiteľa, ktorého zneškodnil Seiji. Pristúpil som bližšie a s rešpektom v očiach som prehovoril na Hachibiho. "Hej, Hachibi. Vypočuj si ma prosím!" Haru mi dokonca podal aj informácie o tom, ako sa správal Hachibi pri boji s Kenom. Haru si cez Kena dokázal povšimnúť jeho sentimentálnosti, ktorá by sa nám teraz hodila. K tomu ja som bol človek, ktorý nebral Hachibiho, ako démona ale skôr, ako člena Kumogakure, ktorý tam patrí už dávno. Predsa len ma vždy fascinovali tie príbehy o Killer Beem a Hachibim. Boli to pre mňa legendy alebo skôr vzory, ktoré ma sprevádzali, ako malého.

pro **Bijuu** Wed Aug 27, 2014 4:59 pm

Hachibi

Zdalo sa dokonca že je už Kenovi koniec, pretože Hachibi sa dokonca rozhodol že možno bude pre neho a pre jeho slobodu predsa len lepšie, ak ho zabije, pretože sa už dlho cítil že Naruto porušil jeho slová a jeho dohodu ktorú uzavrel so všetkým chvostovými démonmi. Otočil som sa priamo na neho rozhodnutý mu vraziť päsťou medzi oči a prizabiť ho, ale medzi tým ma niečo zastavilo. Zastavil ma podivný hlas, ktorý na mňa prehovoril a ja som sa pomaly otočil za hlasom, ktorý vychádzal z diaľky.

"Ďalší?.." Spýtal sa nahlas, akoby bol okamžite pripravený zaútočiť priamo aj na Yotsukiho, pretože ho už vážne štvalo ako sa tu rojili ďalší a ďalší čo sa s ním chceli rozprávať. Avšak, len na neho zazeral a neútočil, čo bola dobrá správa pretože Ken mu už dostatočne zasiahol do srdca, a práve preto jeho pohľad spočinul priamo na ňom, očakávajúc čo tento smrteľník chce.

pro **Yotsuki Sorata** Sun Aug 31, 2014 12:29 am

Popravde som nevedel, ako začať, lebo len tak sa rozprávať s Hachibim asi nebude len tak. Preto som to nechcel naťahovať a z hlboka som sa nadýchol a spustil som. "Vidím, že už si konečne voľný a bez svojho Jinchuurikiho." Prehovoril som takto, aj keď som si uvedomoval, že ho tým môžem ešte viac rozzúriť ale to nemal byť koniec. "Ale tento človek bol členom dediny v ktorej ja žijem a ty sám si jeho súčasťou. Aj keď možno Kumogakure nenávidíš a myslíš si, že ťa chce len zotročiť a využiť tvoju silu, už veľmi dlhú dobu ťa berieme, ako jeho člena. A ako jeho člena ťa chcem poprosiť, aby si nám pomohol s týmto človekom, ktorý ho zabil. Viem, že to nemusíš robiť ale pri všetkej úctke k nemu, určite aspoň to by sme preňho mohli spraviť." Pri týchto slovách som sa pred ním ešte uklonil. Bláhové? Možno hej. Predsa len, takto si tu kľačať a ani sa nepozerať na tak mocného démona sa mi mohlo stať osudným, lenže už som spomínal, že ja som ho nebral, ako démona ale plnohodnotného člena ku ktorému som mal rešpekt.

pro **Bijuu** Sun Aug 31, 2014 12:37 am

Hachibi

Hachibi sa zahľadel na novú osobu na tejto scénke, avšak jeho pohľad sa nedal priradiť k nejakým príjemným. Avšak čo bol pokrok, jeho prvé slová o slobode donútili aj túto horu čakry počúvať jeho slová ktoré možno mali na neho ako taký vplyv, vôbec to na sebe nedal najavo. Keď tento človek, neznámy človek v maske, dokončil svoju podivnú rečo, okamžite sa Hachibi stiahol do svojho vnútra a zdalo sa že premýšľa. Po malej chvíli otvoril ústa, prvé slabiky začali z úst vychádať a zdalo sa že práve tieto slová ho plne zasiahli a donútili ho otvoriť sa mu. Jeho slová zneli..

"Nie.." Pre túto Anbu jednotku sa zdalo, že je to ako ľadová sprcha po tom ako ste si nádherne zvýšili ego. Bolo jasné, že si svojho bývalého Jinchuurikyho vážil ako ešte nikoho v tejto dobe, takmer rovnako ako Béého, nemienil veriť že na základe pár ľudí sú takýto všetci. Aj keď ho jeho úklon naozaj prekvapil, Gyuki sa rozhodol že sa radšej otočí smerom preč od bojiska a bude sa pomaly obraciať tomuto človeku chrbtom, nie len doslova ale úplne. Nechcel sa vrátiť do nejakého tela, chcel znova voľnosť, a njeaké krátke slabé reči ho predsa nemôžu presvedčiť, určite potrebuje viac.

pro **Yotsuki Sorata** Sun Aug 31, 2014 1:01 am

Aj keď som popravde vedel, aká bude jeho odpoveď sklamalo ma to, preto som si neodpustil prehovoriť zasa. Normálne som si musel spomenúť, čo všetko si musel jeho terajší Jinchuuriky vytrpieť a preto ma to teraz možno začalo štvať ešte viac. "Viem, prečo kumo nikdy nemôžes brať, ako pravý domov. Áno je pravda, že sa ťa obyčajný ľudia boja. Nemajú silu, dokonca ani mi ju nemáme takú, aby sme sa ťa neobávali. Lenže mi sme sa ťa nikdy nepotrebovali báť, predsa len členou dediny, ktorá mi je ako rodina sa báť nemusím." Možno ešte nechápal, čo som mu tým chcel povedať ale hneď som to musel objasniť. "Každý človek, v ktorom si bol, tak ho všetci nenávideli. Vyhýbali sa mu, báli sa ho. No našli sa taký, ktorý to mali inak a vedeli, že vďaka tebe nikdy nebudú sami. Potom našli nás, shinobi, ktorí vás uznali. Nebýva to zvyčajne celá dedina ale niekedy aj za tú hŕstku dokáže veľa ľudí obetovať aj vlastný život." Nebolo už čas mrhať slovami. Vedľa tu skupinka, ktorú som aj s časti poznal tu riskovala svoj život a ja som tu už ostávať nehodlal. Preto som sa otočil a rozbehol som sa preč s poslednými slovami. "Ak pre mňa samotného niekto obetuje veľa, určite to nenechám tak a pomstil by som sa. Aj za cenu svojho života." Namieril som si to k nim, aby som im konečne mohol pomôcť. Možno to bolo niečo iné, ako súčasť mojej misie ale nemal som v pláne ich tam nechať zomrieť aj keď som bol vycvičený, ako anbu. Oni nimi neboli, nepotrebovali zapadať do systému, že misia je prednejšia, ako život.

pro **Bijuu** Sun Aug 31, 2014 1:47 am

Hachibi

Bolo takmer až nadmieru jasné že ani tieto slová Hachibim nepohnú, a presne ako sa tento maskovaný muž domnieval, Hachibi na sebe vôbec nič nenechal poznať. Zdalo sa že vôbec nemienil nič vrátiť človeku ktorý pre neho toľko obetoval, aj keď sám v sebe bojoval s takými silnými pocitmi, ako naposledy cítil pri Béém. Nevedel čo si myslieť, avšak jeho myšlienky tentokrát na malý okamih, aj keď sa zdalo že odíde, sa vrátili d dôb kedy bol v Satovi, kedy bol v ňom a stal sa jeho prekážkou v živote..

.... "Prosím, nechajte Gyukiho na pokoji" ....

V momente sa Hachibimu rozšírili zreničky na tú najneuveritelnejšiu úroveň. Bolo to niečo ako náhodné prebratie uprostred zaspávania smrti, bolo ti ako podivné afrodiziakum ktoré uvolnilo všetky hormóny v tele naraz. Keby mohol, v okamihu sa mu vyhrnú slzy do tváre, keď zahliadol na zemi zúboožené telo Jinchuurikyho ktorého posledné prianie v živote bolo aby nechali Hachibiho napokoji. Bol to po Béém jediný človek ktorý sa ho takto zastal a aj keď hľadel smrti do tváre, po celý čas sa usmieval na Gyukiho, aj keď vedel že je to zbytočné. Aj keď z toho mal len bolesť, nevôľu a zlobu, nebál sa postaviť smrti samotnej a žiadať o odpustenie pre neho. Zničil mu celý život, toľko krát zničil dedinu ktorá by ho mala právom nenávidieť. Navzájom si ubližovali, a teraz? Béé.. ktorý toho pre Hachibiho toľko urobil a nikdy ho v celom živote nepovažoval za nič zlé, ale len za príjemného spoločníka na cestách samoty. Naruto, ktorý im ako prvý dal slobodu. Sato, ktorý sa nebál smrti aby ho ochránil aj životom, na základe jeho viery že je členom dediny. Ken ktorý sa obetoval pre celý svoj tím len aby im pomohol proti rovnakému nepriateĺovi ako mal Hachibi sám. A teraz tento cudzinec, ktorý mienil pomstiť človeka, ktorý Hachibimu dal možnosť žiť. Svet.. bol plný naozajstných prekvapení aj pre toto zviera, túto horu čakry, beštiu a monštrum, ako ho nazývali. A teraz. Tu bol niekto, kto ho bral ako normálneho?
Zasnežený les hlboko v horách - Stránka 3 Tumblr_m8uyfg2sgx1rbp4juo1_500

Zasnežený les hlboko v horách - Stránka 3 Tumblr_m8uyfg2sgx1rbp4juo1_500

"Ochraňuj jeho ideály.." Prehovoril keď sa maskovaný muž musel zastaviť aby pohliadol ako pred neho vytrčil Hachibi päsť, pripravený okamžite sa vzdať slobody aby tomuto človeku pomohol v pomste. Vedel že sa takto odsúdil na žitie v jeho tele ale myšlienka na to, ako sa pre neho tento mŕtvy človek obetoval, mu dodávala odvahu aby prelomil svoju hrdosť a spriahol sa s človekom. Vôbec poriadne nevedel čo robí, ale tieto slová ktoré prehovoril boli jasné. Bol okamžite pripravený byť zapečatený do maskovaného, aby mu pomohol v plnohodnotnom boji proti súperovy, ktorý ho pripravil o jediného človeka ktorý pre neho toľko obetoval!

pro **Yotsuki Sorata** Sun Aug 31, 2014 2:18 am

Už sa mi hlavou vírili myšlienky, ako tam nabehnem a zaútočím na nepriateľa. Počul som ale potom slová Hachibiho a predo mnou sa objavila jeho veľká päsť. Keď som to uvidel na mojej tvári sa objavil široký úsmev a okamžite som ťukol do tej jeho päste. Bol to veľmi zvláštny a príjemný pocit. Aj keď som cez tú jeho ruku nevidel, vedel som, že teraz to je, ako má byť. "Sľubujem, že budem." Ubezpečil som ho ale nemohol som teraz už vôbec strácať čas, predsa len už toto bude trvať nejakú dobu. Našťastie prípravy netrvali príliš dlho a mohol som započať pečatenie, len teraz, aby to tam dovtedy dokázali vydržať a natiahnuť do tej doby, než sa mi to podarí.

pro **Haru Iburi** Sun Aug 31, 2014 1:24 pm

"Neboj sa, smrť ti určite hovoriť nebudem." Prehovoril som teraz pomerne arogantným tónom. Po celú dobu, ako som s ním rozprával sa zo Sanjiho tela pomaly dostával dym ale v takom množstve, aby v tej vánici nebol vidieť. Celú situáciu som teraz úplne potreboval natiahnuť vzhľadom na to, čo robil Sorata. Potreboval som najprv odlákať pozornosť, preto sa u Seijiho krku objavila ruka tak tesne, že len stisla a začala ho celou silou škrtiť. Ja som sa zhmotnil u Sanjiho a vyprostil som ho pomocou Kunaia. Tie dráty sa prerezať dali, takže to išlo. Okamžite po oslobodení som sa rozbehol priamo oproti Seijimu. Išiel som priamo do rúk smrti aj keď som mu tak hovoriť nechcel ale musel som sa uchýliť k boju na blízko, inak sa mi ho určite nepodarí dostatočne zamestnať.

pro **Seiji** Sun Aug 31, 2014 1:52 pm

Seiji, ktorý pevne držal lanká, bol z ničoho nič postavený do veľmi nepríjemnej situácie. Ani nevedel, ako, a jeho hrdlo zovierala akási ruka. Práve kvôli tomu bol nútený pustiť buď reťaz, alebo one spomínané drátiky, a vzhľadom na okolnosti bolo jasné, čo z toho si zvolil.
"Tse... vy a vaše odporné triky-" sotva stačil dopovedať a už bol nútený čeliť ďalšiemu problému. Za normálnych okolností by mal výhodu, ale keďže musel veľkú časť sily venovať na udržanie Akemi, boj proti Haruovi by s najvyššou pravdepodobnosťou pridlho nezvládal.
"Heh... naozaj si si istý, že je dobrý nápad sústrediť sa na klony?"

Haru sa dočkal prekvapivého útoku zo zálohy. Jednalo sa o techniku Raijū Hashiri no Jutsu, ktorá mu skrížila cestu a ak by pokračoval pôvodným smerom, dostal by zásah. Kto to ale mohol za daných okolností mať na svedomí? Veru, bol to ten Seiji, ktorý predtým zariskoval, sám seba využil ako návnadu a následne musel čeliť ľadovej vode a trom klonom Akemi. Pravdou totiž je, že práve on bol jediný, nefalšovaný originál, pričom tí, ktorí držali reťaz, boli samozrejme od počiatku klony. Za tento umelo získaný moment prekvapenia však nepochybne draho zaplatil.

pro **Haru Iburi** Sun Aug 31, 2014 2:00 pm

Aj som si myslel, že sa mi tam, tak ľahko nepodarí dostať ale keď sa ku mne blížil ten vlk, nebol som s toho príliš nadšený. Predsa len poznal moju slabinu a využíval toho, k tomu to prostredie bolo strašné. Okamžite som pod seba hodil asi 10 kunaiou, ktoré mohli časť jeho techniky odviesť do zeme ale aj tak som pre istotu uskočil smerom do ľavej strany. Po klonoch som tentoraz hodil dva kunaie. Na jedného z nich kunai s výbušným lístkom a na druhého len obyčajný kunai. Ten kunai, ktorý nemal lístok priletel rýchlejšie, aby ho zmiatol, že mu to nič neurobí. Musím príjsť na to, ako ich oslobodiť, to bude základ. Horšie bude, že on bude vedieť, čo chcem urobiť, preto som pod seba ešte hodil dýmovú clonu, ktorá sa určite rýchlo rozplynie ale dá mi čas na to, aby som poskladal pečate. Predsa len, moja ruka sa medzi tým pustila, aby som mohol ja dokončiť potrebné pečate.

pro **Seiji** Sun Aug 31, 2014 2:14 pm

Haruov nápad nebol vôbec zlý. Vzhľadom na to, že oba klony mali voľnú jednu ruku, pre toho, na ktorého neletel výbušný, nebol najmenší problém zastaviť ho. V momente, ako si ale ten druhý uvedomil, že je to pasca, už bolo viacmenej neskoro. Keby to bol originál, nemal by problém výbuch včas odkloniť tak, aby sa mu nič nestalo, ale keďže sa jednalo len o klon, akékoľvek väčšie zranenie mohlo spôsobiť jeho rozpadnutie. Nastala explózia. Ak by sa na tomto mieste však nachádzal nejaký senzibil, všimol by si, že ani jeden z nás sa nevytratil.

V momente, ako sa clona rozfúkala a Haru
mal možnosť vidieť, čo sa vlastne stalo, ho čakalo hneď ďalšie prekvapenie. Bol som to práve ja osobne, kto ochránil klon pred rozpadnutím sa tým, že som sa mu so svojou katanou vrhol naproti, do istej miery ho odrazil a poslúžil ako živý štít. Stačil jediný pohľad do mojich očí, aby pochopil, že už viac nebojujem ako shinobi. Klony Akemi mi v kombinácii s vodou spôsobili niekoľko nepríjemných popálenín, čo znamená, že to už pred nejakou tou chvíľou prebral môj vnútorný démon. Neútočil som však hneď.

Namiesto toho, aby som sa bezhlavo vrhal na Harua, som za seba umiestnil stenu z dotonu, vytvoriac tak medzi nami a klonmi akúsi bariéru. Ak ju Iburi chcel prekonať, musel sa predtým postarať o mňa. Na jednu stranu by sa mohlo zdať, že to nebude natoľko zložité, keďže moje telo už aj bez toho pokrývali zranenia, ale v mojom súčasnom stave, keď som využíval plnú rýchlosť a inštinkty na 100%, neprichádzalo do úvahy, aby som padol od vyčerpania, bolesti a iných podobných faktorov. Kým ma vlastnoručne nepripraví o život, budem stáť na nohách a bojovať. Týmto som sa definitívne roztrhol z reťaze.

pro **Haru Iburi** Sun Aug 31, 2014 2:24 pm

Myslel som si, že sa mi ho podarilo dostať, lenže pravda bola opakom. Nechápal som, prečo sa do toho tak vrhol ale vyzeralo to, že ustojí takmer všetko. Bojovať proti beštii nieje sranda. Teraz som si ale uvedomil, že po tom, čo on tam vytvoril stenu sa tam vytvorilo závetrie, lebo stena neprepúšťala tým smerom. Ak otrávim tých klonov určite sa rozplynú. Pravda bola taká, žeby som tak otrávil aj Akemi, lenže to už som mal poistené, aj keď som musel obetovať svoj prst na ruke, ktorý mala v sebe v podobe dymu. Predsa len ja sám som mohol pôsobiť, ako protilátka. Stál pred tou stenou a ja som ostal tiež stáť na mieste, len som dal ruky k sebe, ako keby som vytváral techniku Chibaku Tensei. "Kemuri Ogi: Doku" Šepol som a do mojich rúk som začal z úst zhromažďovať tmavý plyn, ktorý sa tlakoval do malej guľôčky.

pro **Seiji** Sun Aug 31, 2014 2:40 pm

Nebolo najmenších pochýb o tom, že šlo do tuhého.
Moje klony robili všetko preto, aby Akemi udržali až do chvíle, kedy jej skončí technika. Dovtedy by sa k nej totiž bolo vskutku riskantné približovať. Mne preto zostávalo jediné - eliminovať Harua. Je nutné povedať, že som sa na to nehorázne tešil. Potlačoval som to v sebe už vskutku pridlho. Moja schopnosť logicky uvažovať sa síce týmto ťahom definitívne vytratila, ale zabijácke inštinkty ma poháňali vpred, ako nikdy predtým. Je tak isto nutné povedať, že jedine v tejto podobe som bol schopný bojovať úplne naplno.

V momente, ako som už viac nemusel riešiť ochranu ostatných, zo mňa vymizla posledná známka ľudskosti. Ak som doposiaľ pôsobil rýchlo a nebezpečne, pravý význam týchto pojmov sa ešte len ukázal. Sotva Haru stačil urobiť pečate, už som sa objavil pri ňom s mečom v ruke. Nie je hádam potrebné dodávať, že bol napustený raitonom. Aj keby to predvídal a podarilo sa mu vyhnúť, nemienil som prestať až dovtedy, kým okolitý sneh nezafarbím jeho krvou. Šanca na útek, prípadne na dodatočné techniky a úhybné manévre, sa zdala byť nulová.

pro **Kuroashi Sanji** Sun Aug 31, 2014 2:50 pm

Na někoho Seiji však zapoměl. Byl jsem tu i já, jakmile mě Haru osvobodil. Kryl jsem mu samozřejmě záda, čeho si Seiji v plné zuřivosti nevšiml. Zrovna ve chvíli kdy se objevil Seiji za jeho zády jsem neváhal a vší rychlostí a silou jsem vyrazil kopem do jeho boku aby Haru mohl dokončit svou techniku a já mohl udělat volavku. Mohlo mě to stát život vzhledem k takovému nepříteli, ale pokud ho to porazí tak nebudu váhat. Bylo na čase něco také dělat, vzhledem k tomu, že mě na tak nebezpečnou misi vzali sebou. Nechtěl jsem se vrátit do vesnice s tím, že jsem nijak nepřispěl misi a zase by vše začalo znova. Nyní jsem i já začal být vážný, jednak k ochraně svých druhů a jednak, protože držel stále svázanou AKEMI'!!! Držet takto ženu svázanou a ubližovat jí nesmí nikdo. Každý kdo tak učiní je můj nepřítel!

pro **Haru Iburi** Sun Aug 31, 2014 2:59 pm

Ak Seiji nebol posadnutý svojimi inštinktami, ktoré ma chceli chladnokrvne zabiť asi by si všimol útoku Sanjiho. Aj keď ho tým možno netrafí musí sa mu vyhnúť a mne to dalo dostatočný čas na to, aby som techniku dokončil. Vyslal som ju hore a ona zmizla za tú stenu. Objavila sa pred Akemi a nastal výbuch dymu, ktorý otrávil aj klonov aj Akemi. Lenže v ten moment vstrebala dym, ktorý bol vlastne môj prst a ja som oňho tým pádom prišiel. No čo, 9 mi ich bude musieť stačiť. Po dokorigovaní techniky som sa aj ja teraz bezhlavo vyrútoil na Seijiho, lebo by Sanjiho určite zranil, predsa len to bol genin, takže som sa mu do rany musel nastaviť ja. Nemal som vôbec na pláne tu niekoho z nich nechať zomrieť.

pro Sponsored content

Zasnežený les hlboko v horách

Zasnežený les hlboko v horách

Re: Zasnežený les hlboko v horách

Re: Zasnežený les hlboko v horách

Re: Zasnežený les hlboko v horách

Re: Zasnežený les hlboko v horách

Re: Zasnežený les hlboko v horách

Re: Zasnežený les hlboko v horách

Re: Zasnežený les hlboko v horách

Re: Zasnežený les hlboko v horách

Re: Zasnežený les hlboko v horách

Re: Zasnežený les hlboko v horách

Re: Zasnežený les hlboko v horách

Re: Zasnežený les hlboko v horách

Re: Zasnežený les hlboko v horách

Re: Zasnežený les hlboko v horách

Re: Zasnežený les hlboko v horách

Re: Zasnežený les hlboko v horách

Re: Zasnežený les hlboko v horách

Re: Zasnežený les hlboko v horách

Re: Zasnežený les hlboko v horách

Re: Zasnežený les hlboko v horách

Re: Zasnežený les hlboko v horách

Re: Zasnežený les hlboko v horách

Re: Zasnežený les hlboko v horách

Re: Zasnežený les hlboko v horách

Re: Zasnežený les hlboko v horách

Re: Zasnežený les hlboko v horách