Soratov dom

Vyzeralo to tak, že toto skôr rozčúlilo ju, preto, ako rodený diplomat som vedel, že ak budem rozprávať o tom viac neskončí to dobre. Predsa len zvyčajne aj keď máte pravdu a vznikne hádka zo ženou, nemáte šancu vyhrať. "Je to jedna z dedín. Je pre mňa verohodná, lebo oni pomôžu mne a ja im. Pomerne jednoduchá dohoda." Odpovedal som jej na otázku aj keď nie presne priamo.

Hmm ... toto nieje dobré ale mohla by mi veriť, však viem, čo robím. Po chvíli vstanem aj ja a zamierim k nej. Zo zadu ju objímem okolo pása. Asi sa jej takto nebude dobre umývať ale to nevadí. "Neboj sa, viem čo robím a jediné, čo chcem je tvoja podpora. Predsa len, bez teba to bude len všetko ťažšie." Prehovorím k nej.

Pobavene som sa zasmial. "Myslím si, že toto znie, ako dobrá dohoda." Dúfal som aj ja, že sa teraz nič zlé nestane a budeme môcť byť spolu, preto ma napadla jedna dobrá myšlienka. "Hmm, čo hovoríš na to, žeby sme šli leňošiť? Predsa len než niekto bude niečo chcieť, tak to snáď potrvá a klon to určite v kancli zvládne." Opýtam sa jej a čakám, čo ona na môj návrh.

"Nó, to je pravda. Ale keď to bolo tak predtým, teraz to tak snáď nebude ne?" Aj keď som si nemohol byť svojimi slovami istý ale neostane mi aj tak nič len dúfať. "Hej, vodca je potrebný, len ak je nenávidený, tak to má pekne ťažké." Povedal som a po tom, čo ma zobrala za ruku som sa s ňou vybral smerom do obývačky. Ostal som stáť medzi dverami od spálne a obývačkou pri čom som povedal. "Kde sa nám bude lepšie lenošiť?" Bolo by predsa asi čudné, ak by som ju zobral do spálne sám od seba, kto vie, čo by si pomyslela.

"Hmm, to beriem, ako dobrú odpoveď." Povedal som a zamieril som spolu s ňou do spláne. Hneď keď sme prišli k posteli som sa do nej hodil a schúlil sa pod perinu. Potom som ju odokryl, aby sa ku mne pridala. "Tak šup, poď ku mne." Poviem s menším úškrnom na tvári.

Keď sa pridala ku mne a pritúlila sa, preplietol som svoje nohy s jej a objal som ju. Naozaj bolo príjemné sa takto túliť, vidím to tak, že odtiaľto ani neodídem. "Dom je zamknutý, takže príjsť by nemal nikto. " Prstami som ju začal hladiť vo vlasoch. "Teraz tu už ostávaš natrvalo ne?" Zažartoval som, lebo som vedel, že to nieje možné. Ale je lepšie si z toho robiť žarty, ako to brať nejak pochmúrne.

"To potom asi neodídeš už vôbec." Povedal som presvedčene a bozk som jej opätoval. "Ak príde oknom, tak mu dám príkaz, aby zaistil niekoho, kto spraví nepreniknuteľné okná." Poviem zo smiechom. "Skôr, aby si teraz neprišiel niekto pre teba, však mňa "nájdu" v kancelárii." Však nemohli vedieť, že to je klon a ak by to bolo vážne, tak by mi aj on dal vedieť. Problížil som sa teraz svojím nosom k tomu jej a dal som jej eximácku pusu.

"To, aby som dal na dvere ceduľku, že ak budú rušiť, tak im naložíš. Podľa mňa by ich to odradilo." Trochu som si ju doberal ale určite to nebolo nič strašné. "Aj ty si mi chýbala. Na to, akú chvíľu tu si sa mi akosi stále snažíš motať hlavu čo?" Uškrniem sa zo smiechu. Nechcel som priznať, že mi ju už pomotala, preto som povedal, že mi ju stále motá a vlastne bola to aj pravda.

"Ah, ták. No ono je niekedy ťažké ťa informovať o všetko, predsa len ti nebudem pridávať starosti no nie?" Bola to taká čiastočná pravda, lebo nie zo všetkého by mala radosť a keďže som jej nechcel nechať čas na to, aby to nejako rozobierala som ju ľahúčko posunul o niečo vyššie a spojil tak svoje pery s jej. Možno nechcela povedať ani nič ale mohla a toto bol dobrý spôsob, ako jej v tom zabrániť.

Ženy, stvorenia, ktoré chcú mať vždy pravdu alebo posledné slovo. Nakoniec sa mi aj tak nepodarilo mať posledné slovo a aj keď som ho chcel mať tak teraz ma umlčala ona. Pri bozku som sa teraz pousmial, lebo mi to prišlo vtipné ale neprerušoval som ho teraz. Začal som sa hrať s jej spodnou perou tými svojimi a tentoraz som nezabudol použiť aj jazyk. Rukami som tentoraz začal blúdiť po jej tele. Od jej bokov na ten jej sexy pevný zadok. Ani nevie ale už dlho som si chcel "šáhnout".