Cvičiště č. 3

pro **Hitomi Yamada** Sat Jul 13, 2013 8:17 pm

First topic message reminder :

Cvičiště u vody. Je dobré pro ty, kteří mají vodní podstatu ^^

pro **Yumi Mia Hōzuki** Thu Aug 13, 2015 4:37 pm

Když Hirin zase Samehadu schovala zklamaně jsem polkla poslední sousto. Škoda. Chtěla jsem vidět Samehadu v akci. Ne že bych to Katarovi přála...ale kdy zase budu mít příležitost hm? Přenesla jsem svou pozornost na ty dva a sledovala jak bojují. Chmm.. Moc dlouho si mou pozornost ale neudrželi. Přišla jsme sem původně trénovat ale plány se mi trochu změnily. "Hirin? Tvoji žáci?" Kývla jsem k těm dvěma a nadzvedla obočí.

pro **Kataro Terumi** Thu Aug 13, 2015 4:43 pm

Taktéž jsem schoval vlastní katanu. Kdybychom totiž pokračovali, mohli jsme do toho zatáhnout i ostatní a stát se tak mohlo něco horšího. Nestalo se to však, takže jsme mohli být pro změnu v klidu a pokračovat. Můj pohled se zaměřil na ty dva co se nakonec rozhodli trénovat a nevšímat si ostatních. Nevěděl jsem však co zde budu momentálně dělat já, pozvala mě sem totiž Miu a tak jsem šel samozřejmě s ní. Kdyby na mě někdo promluvil tak mu samozřejmě hned odpovím.

pro **Hirin** Thu Aug 13, 2015 4:51 pm

"Hmm.." zpozorněla jsem a koukla na Yumi. "Nene" pověděla jsem a zasmála jsem se. "S Kairi jsme chtěli najíst a skončili jsme tady...a on se tu procházel a Kairi ho přizvala, tot vše" pousmála jsem se. Taky jsem mohla říct,že mi žáci jsou šermíři,ale to nebyla tak úplně pravda a vlastně šermíři ani neměli žáky. Měli trénovat spolu, no ale jak si to nejde. Někdo by řekl, že na to se*u, ale ve dvou to je na nic. Vlastně jsem ani Kenjiho neviděla.

pro **Yumi Mia Hōzuki** Thu Aug 13, 2015 5:00 pm

"Aha. A ty Kataro? Máš žáky?" Obrátila jsem se tentokrát na něj. Já jsem nikoho neměla a nikoho jsem asi ani nechtěla. To by bylo pak moc povinností a samá zodpovědnost. To pro mě nebylo..akorát by mě to zdržovalo od mého cíle. Letmo jsem se koukla na hodinky a čekala na odpověď.

pro **Kataro Terumi** Thu Aug 13, 2015 5:07 pm

Otočil jsem se na Miu a popřemýšlel o tom co právě řekla. Pravda byli tu tací, kteří se nazývali jako mí studentí, ale to už je dávno. Většina buď byla povýšena nebo záhadně zmizela. Tož to byl asi osud, že mě ponechali od té doby bez studentů. Možná, že další studenti, kteří se u mě budou učit budou mé vlastní děti, což bude trošku těžké, protože jako otec nebudu zřejmě na ně dost tvrdý. To však ukáže čas, teď bych měl přestat s tím přemýšlením a konečně Mie odpovědět na tu její otázku. " No. Měl jsem jich hned několik, ale to už je dávnou minulostí. Momentálně se u mě už nikdo neučí. " Pověděl jsem Mie co chtěla slyšet a když už jsem tam tak stál proti ní tak jsem se rozhodl nedívat jinam.

pro **Yumi Mia Hōzuki** Thu Aug 13, 2015 5:20 pm

Zamyšleně jsem přikývla a pak si prsty projela vlasy. "Asi vás budu muset opustit." Vyhoupla jsme se na nohy a vypadala jako bych se měla každou chvíli rozeběhnout za pokladem. "Až se zase uvidíme tak se ráda kouknu ne děcka." Pousmála jsem se udělala krok dozadu. "Těšilo mě Hirin. Odlétám." Mávla jsem na ní, otočila se na patě a rychle s širokým úsměvem zmizela.

-přesun-

pro **Kairi Utsushi** Thu Aug 13, 2015 5:30 pm

Pozorne som sa pozerala na jeho pohyby. Tak trocha som nechápala, prečo tak cikcakoval, ešte zakopne a rozbiej si ústa! To mi však do zadku strelili dva kamienky a ja som až nadskočila.. čo to?
V tom už však na mňa priamo vybehol a ja som len tak tak stihla vyklokovať úder jeho katanou, mojim kunaiom. Bol silnejší a tak ma trocha odtlačil. Mohol si však všimnúť veľmi podivnú vec.. jednou rukou som začala skladať pečate. To bolo niečo, čo on určite nedokázal ! V tom si mohol všimnúť, ako sa zem pod jeho nohami začína premieňať na ľad, ktorý veľmi rýchlo vystúpil k oblohe v snahe zachytiť ho za nohu a následne ho uzavrieť. Táto technika však nevytvárala len jednu takúto ľadovú kryhľu, nejaký čas ho doterne sledovala.

pro **Kiseki Mirakuru** Thu Aug 13, 2015 6:02 pm

Podarilo sa mi dostať k nej ale vy-blokovala môj úder. Bola o niečo slabšia, asi to bolo kvôli tomu, že je to predsa len dievča a je o pár rokov mladšia. Ani ja som ale v sile príliš nevynikal. Chcel som pokračovať v ďalšom útoku ale zaregistroval som niečo, čo som na svoje oči ešte nikdy nevidel. Skladala pečať jednou rukou. Prvý dojem bol ten, že si zo mňa strieľa ale to by sa tvárila inak. Preto ešte, ako sa dalo som od nej okamžite odskočil a to už sa jej technika asi stala aktívnou. Cúval som, cúval, cúval a cúval, čo najrýchlejšie to išlo. "Toto by si mohla naučiť aj mňa." Povedal som s uznaním v hlase. Nevidel som nikoho, kto by vedel takto skladať pečate. Nebol som teda jediný, kto nezaháľal. Ona dokáže tvoriť pečate, pri tom, ako na ňu útočim. Budem jej to musieť nejak prekaziť, ale ako? Premýšľal som a hodil som po nej z kapsy kunai a ja som utekal priamo za ním smerom na ňu. Za mojim chrbtom, sa začali zhromažďovať drobné kamienky. Niektoré boli ostré, iné zas tupé, dokonca som tam našiel aj drievko, ktoré bolo, ako ihla. Tá ihlička, sa mi zamotala do vlasov a tam ostala. Mal som to, ako záložný plán. Pri tom mojom útoku ju tentoraz zasiahol zo zadu kameň do jej ľavého lakťa a priamo na tú ruku som útočil svojou katanov. Určite nezaberie ten istý trik ešte raz ale musí byť nepríjemné, keď vás taký kameň trafí do brňavky aj keď je malý.

pro **Kairi Utsushi** Thu Aug 13, 2015 6:25 pm

Na dieťa som nebola úplne hlúpa, kvôli ľadu ma ani nemohol zamerať, pretože sa vysúval spredo mňa a schválne sa ho snažil aspoň zatlačiť na takú stranu, aby na nič iné okrem ľadu ani len nemal výhľad. Zrazu však presta, kto vie prečo.

No mohol zaregistrovať pohyb po svojej pravici, ako keby som sa snažila kryť za ľadovú nepriesvitnú vrstvu, prebehnúť popri nej a nečakane vyjsť po spomínanej pravici, z ktorej by som na neho zaútočila pomocou môjho kunaia. Mohol si všimnúť že mi z nejakého dôvodu krváca palec na voľnej ruke.

pro **Kiseki Mirakuru** Thu Aug 13, 2015 6:38 pm

Ten ľad, ktorý sa tam zhromažďoval mi prekážal vo výhľade. Nevidel som cez neho nič, maximálne ledva nejaký obrys a aj to som si musel oči vyočiť. Ľad sa prestal tvoriť a zhromažďovať, ako doteraz. Niečo príde... Pomyslel som si a zazrel som pohyb na pravo boku. Vybehla za tou stenou priamo na mňa a ju začali odstreľovať kamene. Hlavne do oblasti ruky, kde držala kunai. Hlavne do prstou, lebo tam to bolelo najviac, aby bola nútená pustiť zbraň. Lenže ja som nešiel po nej ale odskočil som ešte viac do zadu a potom na jeden vyšší strom. Teda skôr na konár, ktorý som mal v dosahu. Bolo to len a len z jedného dôvodu. Čo tam robí tá krv? Taktiež som potreboval výhľad na bojisko. Vedel som si to vysvetliť maximálne z jedného logického dôvodu a to bolo kuchyiose, ktoré možno privolala ale niekde sa skrývalo. Alebo sa ho len práve chystala privolať, preto som vytiahol z kapsičky 5 kunaiou, ktoré začali padať k zemi. Tesne pred zemou sa vzniesli, vytvorili medzi sebou po 10 cm odstup a mierili si to priamo na Kairi.

pro **Kairi Utsushi** Thu Aug 13, 2015 6:53 pm

Kiseki si mohol všimnúť podstatnú vec. Všetky jeho kamienky a všeličo možné cezo mňa len preleteli, ako keby som ani neexistovala. To ho mohlo trocha zneistiť. Jednalo sa totiž o obyčajný bunshin no jutsu, ktorý mu ani nič nemohol spraviť. Tá krv na mojej ruke však bola reálna, teda až na toho celého klona, znamenalo to, že to musel mať aj môj originál a tak bol jeho odhad správny. Mohlo sa jednať o Kuchiyosen.
Taktiež si mohol všimnúť fialovú guličku, ktorá preletela spoza vytvorených ľadových stĺpov a dopadla do priestoru medzi stromami za ktorými sa skrýval a ľadovými stĺpmi. Nastal výbuch a celý priestor zahalil dym. Teda nie celé cvičisko, len už na tie stĺpi nedovidel. Mohol však zaregistrovať niekoľko kunaiov, ktoré leteli spoza druhého boku tohto ľadového valu, než na neho zaútočil bunshin. Teda pravdepodobne.. momentálne si mohol skôr typnúť kde sa presne konce ľadového valu nachádzali.

pro **Kiseki Mirakuru** Thu Aug 13, 2015 7:01 pm

Ani jedna vec z toho, čo som na ňu hodil na ňu nepôsobila. Preto, už keď som zaregistroval, že to je klon po tých kameňoch som tie kunaie určite už nevyhodil. Katana bola v pochve, lebo som nemal aj tak, na čo útočiť. Letííí to ? Keď tá gulička vybuchla a spôsobila, že to tu bolo zamorené dymom, už som si nemusel viac odpovedať. Nevidel som tam, takže nebolo prečo útočiť. Začal som skladať pečate. Bolo nutné vypátrať jej pozíciu, čo sa mi asi podarilo, lebo z dymu vyletelo zopár kunaiou, ktoré leteli priamo na mňa. Nehol som ani mrvou, preto bolo nad slnko jasné, že do mňa všetky tie kovové predmety vrazili.

pro **Kairi Utsushi** Thu Aug 13, 2015 7:23 pm

Nevedno či si Kiseki všimol malého pavúčika, ktorý si to kráčal po stromčeku až k jeho topánkam práve vo chvíli, keď skladal pečate. Bol naozaj malý .. ľahký, nenápadný a on sa podľa všetkého zameriaval na tú show, ktorú som mu pripravila pred nosom. Pavúčik však nič nerobil, len sa zachytil pod jeho oblečenie a bol tam. Nenápadný.. nevidený, necítený.. Nešiel po ňom však žiadny ďalší útok. Ako keby som čakala, ako dopadne ten môj predošlí. Logicky som však an neho nemala moc vidieť. Preto aj tie kunaie neboli úplne najpresnejšie. Boli asi štyri a jeden z toho by ho úplne minul, zatiaľ čo tie zvyšné tri boli mierené približne na stred tela. Typický prípad odhadovania nepriateľovej polohy z toho, čo som zaregistrovala pri jeho úskokoch.

pro **Kiseki Mirakuru** Thu Aug 13, 2015 7:59 pm

Ako by som si mohol všimnúť malého pavúčika, ktorý liezol po strome? Nijak, lebo bol tak malý a v tomto rozruchu tak nepozorovaný, že sa proste bez problémov usadil na mojej sandále. Nemohla odhadnúť moju polohu pomocou úskoku z jedného jednoduchého dôvodu, bol som stále na mieste. Kunaie sa do mňa ale nezapichli ale len padli na zem. Ja som sa ukryl za strom a dokončil som svoje potrebné pečate. Bola to teraz hra na skrývačku a ja som sa nehodlal ukázať, ako prvý.

pro **Kairi Utsushi** Fri Aug 14, 2015 8:28 am

Dym opadol, bola to predsa len dymová gulička nie nejaká kirigakurská technika. Sama som vyliezla a v ruke som si pohadzovala kunai. Usmievala som sa dosť provokačne. Nevedela som kde je, no teda.. vedela som že je niekde v okolí tých stromov. Ak nestihol znova uskočiť niekam mimo. Čakala som na jeho útok. Ako zaútočí? Odkiaľ vylezie? Kto vie. To že ho cez les obklopovala malá armáda pavúkov už bola druhá vec, no.. na to tak nejak zatiaľ nemal ako prísť. Dokonalá pasca.

pro **Kiseki Mirakuru** Fri Aug 14, 2015 9:08 am

Chudáčika pavúčka sa mi podarilo omylom zabiť, keď som sa šiel skryť za ten kmeň, lebo som obtrel svoju sandálu o ten kmeň a on bol násilne rozpučený. Za kmeňom som dokončil čo som mal a ukrýval sa. Tá krv na jej prste ... potom ta neprehľadnosť prostredia. Musela niečo vyvolať a potrebovala nejaký čas, aby to na mňa mohla nachystať. Musím sa mať na pozore, lebo ma dostane. Ak počkám príde o všetku trpezlivosť, zaútočí prvá a ja toho využijem. Je to ešte dieťa, musí byť netrpezlivá .. V hlave som si urovnával myšlienky, ktoré by mi mali pomôcť dostať Kairi na lopatky. Zo svojho úkrytu som pozeral po okolí a zameriaval každý padnutý kunai a väčší kameň, ktorý by som mohol pri svojom protiúdere využiť.

pro **Kairi Utsushi** Fri Aug 14, 2015 9:18 am

Zrazu mnou trklo. Bolo to v momente, keď zabil môjho úbohého pavúčika. Zamračila som sa a začala som sa tváriť ako taký malý boh pomsty.
"Sundajte ho!" Zakričala som a Kiseki zo zdesením mohol.. zaregistrovať množstvo pavučín.. pavúćikovia zborovo obkolesovali celé jeho telo. Spúšťali sa na neho zo stromov, liezli naňho zo zeme, z kmeňa, dokonca po ňom aj skákali z väčšej diaľky. A že to boli dobrý skokani. Predsa len pavúci patrili k najlepším skokanom. A už to neboli len malé potvory. Ale aj také tie minitarantule, chlpaté, nazúrené a nebezpečné. Nie že by sa tomu v tomto stave dali vyhnúť. Ostal príliś dlho na jednom mieste a teraz sa nachádzali jednoducho všade.

pro **Kiseki Mirakuru** Fri Aug 14, 2015 9:43 am

Neverili by ste vlastným očiam ale ak by ste bol arachonofobik asi by ste sa zbláznil. Toľko pavúkov z každej strany. Mysleli by ste si, že sa tomu nedá vyhnúť, lebo ich je neúrekom. Kairi sa ale naskytol pohľad, ktorý nebol príliš pekný. Tá vec obalená pavúkmi, ktorú už ani vidieť nebolo padla na zem, ako kopa zemiakov. Po tomto pohľade sa ale stalo niečo, čo asi nečakala. K jej telu sa zozadu dostalo toľko kunaiou, že od chrbta vytvorili prstenec, okolo jej krku a poletovali nebezpečne blízko. Ak by to bol nepriateľ rozmyslel by si, či sa chce pohnúť. Ja som vyšiel spoza toho kríku, kde som predtým spadol pri tom mojom karambóle. Zatlieskal som. "Ak by som nepoužil to kawarimi, asi by teraz bolo po mne. No, ale myslím si, že teraz je tento boj u konca." Pousmial som sa na ňu pri čom som stále nechával poletovať tie kunaie. Popravde som bol aj trochu šťastkár, lebo sa mi podarilo rozpučiť toho pavúčka a ako som spomínal vyššie podarilo sa mi dokončiť potrebné pečate na techniku náhrady po tom, čo bol rozpučený. A tie kunaie už bolo z toho kríku ľahké dostať za ňu nepozorovane.

pro **Kairi Utsushi** Fri Aug 14, 2015 5:25 pm

Moje pavúky mu tú náhradu zožrali no pravdepodobne nepredpokladal, že sa po tom nerozpadnú a nevrátia späť bohvie kam. Stále existovali.. a on sa mi teraz ukázal. Samozrejme na mňa leteli aj kunaie no na druhú stranu tie bolo dosť počuť. Taktiež som sa nezameriavala len na jedno miesto, ale skenovala som svoje okolie. To že sa približovali som teda zaregistrovala pomerne skoro a tak som mala dosť času na to, vytvoriť jednoduchú pečať. Nie že by som mala nejakú obrannú techniku, ktorou som ich od seba dokázala odraziť alebo tak.. no stále som mala pomerne jednoduchú techniku. Uzavrela som do ľadového väzenia sama, čím som mu znemožnila na mňa nejakým spôsobom zaútočiť. Pavúci sa spamätali a tento krát zaútočili na Kisekiho zozadu. Narozdiel od kunaiov však boli dostatočne malý a ľahký na to, aby nevydávali žiadny počuteľný zvuk. Bolo to pomerne jednoduché. Chceli mu vyliezť na nohy a začať ho štípať. Predsa len títo pavúci boli jedovatý tak, by mu to spravilo dosť.

pro **Kataro Terumi** Fri Aug 14, 2015 10:19 pm

Na něco jsem si také vzpoměl. Musel jsem si doma taky něco zařídit, a proto jsem se zvedl, oprášil a přišel blíž k Hirin. " Omlouvám se za vše, někdy vás pozvu na opékání jako náhradu. Teď už ale musím zpět ke svým povinnostem. Užijte si zbytek dne a zas někdy. " Rozloučil jsem se a hned jsem si to mašíroval k sídlu našeho klanu. Musel jsem zkontrolovat ty rošťáky.
/přesun

pro **Kiseki Mirakuru** Sun Aug 16, 2015 12:07 pm

Neviem, ako ich mohla počuť, keď pri pohybe vzduchom až taký hluk tvoriť nemohli. To mi pomerne vŕtalo hlavou ale možno to bolo skôr tým, že ich zahliadla, ako sa ním plavia. Chcel som na ňu zasa zaútočiť ale ona sa uzatvorila do vlastnej techniky. "Akože toto ....." Vedel som, že bude veľmi ťažké preraziť ľad, ale môj element bol naozaj poriadne prierazný. Preto moju katanu celkovo obalila fuutonová chakra a ja som sa rozbehol k tomu ľadu. Práve preto na mňa ešte nemohli pavúci naskákať. Po údere do ľadu ma to odrazilo a ja som ho preskočil a skúsil seknúť do zadu. Zasa nič, no v tedy som si všimol armádu pavúčkou. Takžé ... Bola uzatvorená, nemohla sa hýbať, takže som nečakal, žeby vytvorila nejaké pečate. Začal som sa sústrediť na techniku, ktorou som zvyčajne rozrezával takmer každého pomerne plošne. Teraz som ju chcel nasmerovať len na jeden jediný bod o priemere katany. Techniku Kamaitachi som takto mohol použiť iba ja, keďže som dokázal svojvoľne ovládať fuuton. Problém bol, e sa mi to nemusí podariť, lebo to idem skúsiť po prvý krát. Ak sa ale pavúci premiestnia skôr, budem nútený to použiť na nich. K tomu som musel sledovať aj ju, aj pavúkov. Ale hlavne ju, aby sa o niečo v tom ľade nepokúsila. Musel som byť maximálne obezretný.

pro **Kairi Utsushi** Fri Aug 21, 2015 5:01 pm

Ťažko povedať, čo sa snažil predvádzať. Pár krát mi do tohto môjho .. no do tejto ľadovej veci sekol, no nič jej to nespravilo. Bol to pomerne jednoduchý rozdiel voči klasickému ľadu, bolo to kekkei genkai. Rozbiť Hyoutonovú techniku na tejto báze malo pomerne blízko k extrémne náročnému. Nie niečo, čo by dokázali spraviť útoky ktoré Kiseki využíval. Teda až na ten posledný ? I guess.. kto vie prečo no jeho fuutonová technika ani nedošla k môjmu ľadovému väzeniu a to sa začali brodiť. Na tvári som mala jasne čitateľný výraz.. ktorý by pravdepodobne hovoril o nejakej nadávke. Ťažko povedať, ako si jeho fuutonovú vec predstaviť, ako nejaký náboj? Prečesal mi vlasy no našťastie ma nijak netrafil, inak by som asi bola na mieste mŕtva. Do očí sa mi nahŕkli slzy a ja som obviňujúco ukázala na Kisekiho.
"T..t...ty!! Ty si ma chcel zabiť?!" Zamrmlala som tragickým hlasom a už mi z nosu pomaly tiekol sopeľ.

pro **Kiseki Mirakuru** Tue Aug 25, 2015 9:31 am

Tými mojimi začiatočnými útokmi som len skúšal tvrdosť toho jej ľadu, predsa len som sa s tým ešte nikdy nestretol a ani som doteraz nevedel, že niečo také vôbec ovláda. Začal som nabíjať svoju techniku, ktorá by podľa mňa možno ani nemala účinkovať, lebo som ju používal prvý krát a určite nebude mať takú deštruktívnu silu, ako som chcel. To sa ale jej ľad začal brodiť, čo som nečakal a jediné šťastie bolo, že aj keď som útočil na ňu, nemieril som na ňu ale bokom jej tela aby som ju prípadne netrafil, naozaj som ju nechcel zabiť aj keď to tak asi teraz muselo dosť vyzerať. Chcel som niečo povedať ale jej išlo do plaču? To som vážne nečakal a ja som skryl katanu a dal hore ruky, ako keby ja nič. "E-e-ehm Kairi to tak len vyzeralo ja som na teba ani nemieril... prepáč." Ani ona určite nevedela, že nemôžem klamať ale bola to proste pravda. "Hlavne prosím neplač, na tu máš." Vytiahol som z kapsy kapesník, ktorý som jej šiel podať s natiahnutou rukou. Ak by si ho zobrala pohladil by som ju povzbudzujúco po jej hlávke. Bola ešte dieťa a v niektorých prípadoch som na to naozaj zabúdal.

pro **Kairi Utsushi** Tue Aug 25, 2015 9:40 am

Rozstriasla sa mi spodná brada a ja som pár krát smrkla. Keď mi podal kapesník, len som po ňom načiahla rukou.
"Smrk.. euu.. Kiseki-baka.." Zašomrala som stále mravčavým hlasom no v tom som ho nakopla priamo do rozkroku. Win-Win situácia. nemal sa proti tomu ako brániť, bol príliš blízko a ja som naozaj nevyzerala, že by som niečo také chcela .. predviesť? No bola som šesť-ročné dieťa. Tým pádol som bola naozaj dôveryhodná a ja som si to veĽmi dobre uvedomovala. Bola to jedna z mojich najsilnejších zbraní nah kam sa hrabe ľad. Ako však môj nečakaný útok dopadol? Vyhrala som? nevyhrala?

pro **Kiseki Mirakuru** Tue Aug 25, 2015 10:00 am

Nechal som ju, nech si vezme kapesník, aby sa mohla vysmrkať. "Naozaj prepáč ... nechcel som." Prehovoril som vľúdnejším hlasom, ako doteraz. To už ma ale kopla do rozkroku ale ona asi nevedela o tom, že moje telo pokrýva jemná vrstva chakry, ktorá jej kop úplne zablokovala. Ja som na ňu pozrel trocha zvláštne, vážne niečo také chcela urobiť. "Ach bože, tie deti ... to nebolo pekné." Prehovoril som a potom som sa porozhliadol po okolí. "No, vďaka za boj a maj sa." Nemal som tu čo už robiť. A aj tak to bola len moja známa a chcel som si len zabojovať. Ja som čas s ľudmi príliš netrávil, preto som sa otočil a šiel si svojou cestou. Nemohol som si vytvárať priateľou aj tak sa časom môžem proti nim obrátiť.
(presun)

pro Sponsored content

Cvičiště č. 3

Cvičiště č. 3

Re: Cvičiště č. 3

Re: Cvičiště č. 3

Re: Cvičiště č. 3

Re: Cvičiště č. 3

Re: Cvičiště č. 3

Re: Cvičiště č. 3

Re: Cvičiště č. 3

Re: Cvičiště č. 3

Re: Cvičiště č. 3

Re: Cvičiště č. 3

Re: Cvičiště č. 3

Re: Cvičiště č. 3

Re: Cvičiště č. 3

Re: Cvičiště č. 3

Re: Cvičiště č. 3

Re: Cvičiště č. 3

Re: Cvičiště č. 3

Re: Cvičiště č. 3

Re: Cvičiště č. 3

Re: Cvičiště č. 3

Re: Cvičiště č. 3

Re: Cvičiště č. 3

Re: Cvičiště č. 3

Re: Cvičiště č. 3

Re: Cvičiště č. 3

Re: Cvičiště č. 3