Okolí Omoikane

V skratke, mimo všetkých vysvetlovaní toho ako fungovala energia a jadrová fyzika a podobne, ma v skratke odstrčil čo bola pomerne jednoduchá taktika, keďže som mala malú váhu, bola som vo vzduchu a zároveň mi tým aj pomohol, pretože ma dostal od klonu Akemi ďalej. Tomu som nestihla vraziť práve kvôli jeho odstrčeniu a navyše som sa odstrčeniu nijak nebránila. SKôr to vyzeralo tak, že som schválne vo vzduchu spravila premet, aby som sa dostala ešte o niečo ďalej a dopadla na.. všetky štyri? No vyzeralo to divne. Vlastne to vyzeralo tak, ako keby som celý čas o jej klonoch vedela a schválne sa od Rina nechala odstrčiť. Ani sa ale nikto nestihol nazdať a ja už som bola znova na nohách. Ocelové lanko z mojej ruky opadlo, no, malo to pomerne jednoduchý dôvod. Pri tom odstrčení nebolo možné poriadne mi ho nasadiť + som podobné veci vedela strašne ľahko roztrhnúť. Dokonca aj Ryuuka no jutsu, ak ju nakoniec predsa len vypustila, napálila to niekde do snehu, kde končil koniec pretrhnutého lanka.
 "Kai.." šepla som, na čo si mohli uvedomiť, že som tento súboj prestala brať ako hru. Akemi bola v poriadku, predsa len sa nachádzala ďaleko a do boja poslala len svojich klonov. nevedno koľko ich bolo no, na tom tak úplne nezáležalo. Trvalo to len zlomok sekundy, keď sa zem pod nami roztriasla, vzduch rozochvel a celým okolím sa prehnala masívna zvuková vlna, vlastne hneď desiatky až stovky zvukových vĺn. Jednalo sa o techniku niekedy pomerne známeho shinobiho. ktorá s veľkou pravdepodobnosťou roztrhala ako klonov, tak aj Rinovu orientáciu a mobilitu. Bolo jedno kam ušiel, kam sa skryl, či som ho nevidela, ja som nepotrebovala vidieť. Zrak bol pre mňa ako shinobiho úplne nepodstatný a navyše zvuku, tomu sa vyhnúť komerčným spôsobom nedalo. Navyše, narozdiel od daného shinobiho ktorému pôvodne technika patrila, som ja, pečate nepotrebovala vytvoriť.

Nepochybně to muselo být velice energeticky náročné, vždyť zvuk je ve své podstatě mechanické vlnění. Musel jsem činit rychle, než se tam nahoře pozabíjí. Byl jsem pod zemí, zhruba deset metrů. Kdyby se půda prořízla napůl a byl by vidět reliéf, byl jsem přímo pod Lizzy. Brzy však Lizzy mohla ucítit, jak ji něco drží za kotník a ocitla se až po hlavu pod zemí, zatímco já jsem se objevil. Vedle její hlavy. "Doton: Shinjū Zanshu no Jutsu, znáš ji viď?" Zeptal jsem se jí mile, zatímco jsem si ji prohlížel. Jak říkává jeden můj přítel, i D Ranková technika použitá ve správný moment je stejně efektivní, jak jiná technika vyššího ranku. Samozřejmě, je možné, že se také vyhnula, ale využil sem momentu těsně po skončení té techniky, kdy to pro mě bylo nejbezpečnější a kdy asi nečekala, že na ni někdo zaútočí.

Nebol to tak úplne kunai, ktorý by som využila na pretrhnutie drátku. Taktiež bola naozaj blbosť, aby niekto nejakým zázrakom navliekol ocelové lanko na ruku jounina. Nebola som genin, aj keď som si začínala myslieť, že ma moji súperi za túto hodnosť berú. 
Ani som nestihla ruky rozpojiť preč a prišiel Rineho nečakaný útok. Problém bol len v tom že som ho očakávala. Aj keď sa mi neoplatilo zbytočne skenovať zem xxx metrov podo mnou, už len tým ako sa ňou brodil smerom ku mne, na seba upozornil. V podstate som o ňom vedela podobným spôsobom, ako on o mne len ja som to nemala vďaka dotonovej technike.  Na prvý pohľad to vyzeralo, že moju nohu naozaj chytí. Jeho ruka však hrabla na prázdno. Povyskočila som do vzduchu a v ruke som už zvierala kunai. Dopadla som znova na neho. Už pri dopade som však k nemu bola naklonená a pokúsila som sa zachytiť jeho ruku, pritiahnuť sa bližšie k nemu a kunai mu zaraziť do krku. Ak by ho to zasiahlo, v podstate by to nebola smrteľná rana len v prípade, že by si do niekoľkých sekúnd krvácajúcu ranu zastavil a že by si ju následne dokázal ošetriť. To by nebol problém, sama som vedela zastaviť podobné krvácanie aj bez použitia medického ninjutsu.