Cvičiště 3

pro **Assasin Senju** Sat Jul 13, 2013 7:21 pm

First topic message reminder :

Cvičiště 3 - Stránka 30 00ae12567a64253463o2

pro **Natsuki Uzumaki** Tue Aug 18, 2015 7:16 pm

Naozaj som sa zľakla, ustúpila som o pár krokov dozadu a ruky som dala inštinktívne pred seba. Ten pocit ktorý som cítila.. bolo naozaj cítiť že.. som ho naštvala. Hovoril o vojnách a o tom, že som Naruta vôbec nepoznala. Čo bola pravda, vedela som o ňom len z príbehov.
"Tsch.. nie, nepoznám ho.. ale niečo mi hovorí źe Naruto-sama, náš hrdina .. by určite nechcel zabíjať nevinných ľudí!" Zakričala som smerom na neho so slzami v očiach. Presne.. koľko nevinných ľudí voľakedy zabil on? Ani jedného.. ja ? päťdesiat? tridsať? Nechápala som Kuramovu logiku. Bola pravda že ich využívali ako zbrane, no vedel že mňa berú úplne rovnako. Len ako schránku.. aj keď to som mala pocítiť až teraz, keď sa to ľudia dozvedia...

pro **Bijuu** Tue Aug 18, 2015 7:58 pm

Kurama

Na jednu stranu Kuramu pobavil strach v Natsukiných očiach, na druhú stranu to ale nerád videl. Nerád strašil ľudí, tentoraz už nie. Naruto ho vážne poznačil a tak trochu aj zmenil. Nechcel byť už strachom a nástrojom na skazu, chcel byť slobodný. To čo mu zaručil Naruto, chcel to znova. A ak nie, chcel byť znova v Narutovi, pretože len pri ňom sa cítil tak výnimočný, ako ešte nikdy a podľa všetkého ani nikdy nebude.
„HAHAHAHA! Vieš koľko toho Naruto nechcel? Nechcel vojny! A ejha, len čo umrel začala sa jedna. Tiež nechcel aby sme boli bijuu, chcel aby sme boli voľný! Chcel aby sme už nikdy neboli v tele nejakého človeka. A kde teraz som? Na Floride?“ Dlho trvalo než sa vyreval, pričom spomenul množstvo nadávok ktoré ho Béé s Hachibim naučil počas ich éry. Ale nato sa upokojil a znova pohliadol na vystrašenú Natsuki. Áno, Naruto ho naučil dávať šance a mal by dať nejakú aj tejto malej dievčine, ale on nechcel. Cítil sa príliš zradený. Cítil sa príliš zle nato aby to dokázal. Žeby v ňom Naruto predsa len tie city vytvoril?
„Vy ľudia sa nezmeníte, ste chamtivý a stále túžite po vojne, po kontrole moci. Nikdy neprestaneme byť vašimi zbraňami. Je mi jedno, pokojne sa aj pozabíjajte navzájom.. S vami už nechcem mať nič spoločné, všetci mi dajte pokoj.. a ty si rob čo chceš..“ Prehovoril, načo odtiahol pazúr spred brány a pomaly si ľahol vo svojej klietke, pričom si labu preložil cez druhú a na tú položil hlavu, zatvárajúc oči. Či už Natsuki ostala ho presviedčať alebo nie, bolo mu to jedno. Nič ho už neprehovorí aby niekomu veril, nič. Bola iba jedna vec a tú táto mladá a nádejná Kunoichi ešte nemala.

pro **Natsuki Uzumaki** Tue Aug 18, 2015 9:10 pm

Jeho smiech .. myslel to vážne? Videla som pred sebou niekoho, kto úplne stratil vieru v ľudstvo. No ani som sa Kuramovi nedivila. Popravde? Mal pravdu.. vo svete stále boli vojny. Bijuu boli znova pochitaný no ja som o ničom takom naozaj nemala žiadne poňatie.
"Máš pravdu.. ľudstvo je skazené, ale existujú osoby, za ktoré sa oplatí žiť.. a bojovať.." Pozrela som sa na vlastné ruky, s ktorými som takmer zabila Kena.
"... a ja som im ublížila.." Na druhú stranu, celá tá nemocnica.. aj s ním, nechala som ho tam kysnúť dosť dlho samého.. mala som chuť sa vrátiť. Predsa len, vedel čo som zač, pocítil Kuramovu silu a stále mi to nevyčítal. Ešte raz som sa pozrela na Kuramu, tento krát priamo do jeho očí. Stále som sa bála, no nejakým spôsobom som dokázala neodvrátiť pohľad.
"Je mi ťa ľúto.. nikoho takého nemáš... mal si a jeho meno a odkaz pošlapali v bahne ako keby pre nich nič neznamenal... No nedovolím ti znvoa ovládnuť ma.. neublížim im.. znova, už nikdy."

pro **Bijuu** Tue Aug 18, 2015 9:19 pm

Kurama

Ani natsuki samotná si neuvedomila ako silno pocítil tieto slová Kurama. Len tam ležal a samozrejme sa hral na najväčšieho drsňáka, ale na okamih oči predsa len otvoril a pozrel sa na ňu. Len na malý okamih pootvoril oko.
„Možno máš pravdu..“ Nepovedal to ale nahlas, len vo svojej hlave čo Natsuki počuť nemohla, nato zatvoril oči a hlavu dokonca naklonil preč od nej aby jej dokázal ako hlboko ignoruje jej slová, aj napriek faktu že to nebola pravda. Predsa len sa v niečom podobala na Naruta, ten reagoval po prvý krát rovnako ako ona. A vtedy ako otvoril oči, v jej očiach videl úprimnosť. No bolo priskoro. A rana ktorú dostal bola stále čerstvá.
„Je mi to jedno, už ťa ovládať nebudem.. ale nečakaj odo mňa nič. Nebudeme kamaráti, nikdy..“ Prehovoril načo cela stmavla a ona stratila kontakt s Kuramou. Ale dokázala presvedčiť Kuramu, aby už nikdy nebesnel. Teraz vyzeral ako ignorant ktorému bolo putna všetko na svete, aj jeho vlastný Jinchuuriky. Prišli krušné časy pre Natsuki.

pro **Natsuki Uzumaki** Tue Aug 18, 2015 9:29 pm

Otvorila som oči. Ležala som opretá od strom a z posunu slnka som vedela, že som bola mimo len zopár chvíľ. Aj keď tam to vyzeralo ako celá večnosť.
"Kurama.." Prebehlo mi hlavou a sama som sa za ňu na chvíľku chytila. zatvorila som oči. Nesnažila som sa s ním spojiť, len som rozmýšľala. Rozmýšľala nad jeho poslednými slovami. Nahlas som si povzdychla, ani som mu nestihla odpovedať a to spojenie sa prerušilo. Sám ho asi "vypol".. prečo si ma vôbec dal zavolať teraz? Pomaly som sa postavila a dlhý čas som sa len pozerala na oblohu. Rozopnutá vesta mi povievala, rovnako ako vlasy, ktoré som teraz nemala upravené čelenkou. Tú som držala v ruke.. čelenka Konohy.. Pozrela som sa na znak listu a následne som ho pevnejšie zovrela a vyrazila som rozhodným krokom do ulíc. Tento krát som sa však nemienila skrývať. Nech si na mňa ukazujú.. ja to nejak prežijem.
(presun)

pro Sponsored content

Cvičiště 3

Cvičiště 3

Re: Cvičiště 3

Re: Cvičiště 3

Re: Cvičiště 3

Re: Cvičiště 3

Re: Cvičiště 3

Re: Cvičiště 3