KANCELÁŘ RAIKAGE

Aj keď som bol zvyčajne plný sebavedomia, teraz som miernu nervozitu cítil. Ešte nikdy som nebol v cudzej dedine a nerozprával som s kagem inej dediny. Bol som naozaj zvedavý, ako to prebehne. Vtom som počul hlas Raikage, a preto som vstúpil. "Dobrý deň,"pozdravil som všetkých s úsmevom na tvári. Musím uznať, že tu v Kumo majú pekné dievčatá. Prebehlo mi hlavou hneď ako som sa tu rozhliadol.  Rukou som čiahol do kapsy v ktorej som mal svitok. "Hokage sama ma poveril, aby som vám priniesol tento zvitok. " Natiahol som ruku k Raikage v ktorom som mal.

Svitek:

Dúfal som v to, že sa teraz nič nepokazí. Predsa len som bol v úlohe posla.

Jakmile někdo zaklepal, bylo mi jasné že sestřičku jen tak někam nevytáhnu. Musela jsem se pousmát, když vešli dva muži s čelenkou Konohy. Mile jsem se na ně pousmála a sedla si na sedačku. Nohu dala přes nohu a nevěřícně koukala na sestru, ale zároveň i velice pobaveně.
"Milá společnost Konožských mužu...Raikage-sama, začínám ti závidět." Zasmála jsem a koukala okolo. Bylo k neuvěření kolik lidí se tu nakupilo.

Když jsem přišel tak už zde někdo stál. Musel jsem si počkat než na mě přijde řada. Rád bych konečně našel senseie a tým k užitku. Ten předešlej jsem ani nenašel. Doufal jsem že raikage je uvnitř a já brzo přijdu na řadu.

To čekání bylo děsně, místo toho bych radši poznával nové krásné dívky. Rozhodl jsem se to tedy skončit a odešel jsem (přesun)

Prišiel som do kancelárie kde už Raikage-sama nebola, keďže odišla kvôli novým príkazom zhora. Mal byť zvolený nový silnejší Raikage alebo skôr sama súčasná Raikage tak rozhodla, že to tak bude najlepšie. Ja som sa ale kvôli tomu dostal do úlohy, kde budem musieť vybavovať všetko namiesto Raikage, pokým sa nedostavý nový. Na dvere som dal cedulku kde sa písalo o tom, že je tu teraz len zástup a Raikage tu pár dní nebude. Vstúpil som napokon do kancelárie, kde boli dvaja Shinobi z Konohagakure. "Prepáčte nám to zdržanie, hneď sa o to postarám." Myslel som tú záležitosť s tým svitkom, predsa len než odišla aspoň pár informácií mi naša Raikage predala. Od genina som zobral svitok a po prečítaní som ho uschoval a potom som k ním zasa prehovoril. "Ak to bude všetko tak môžete ísť. Ďakujem vám za túto informáciu, ktorú ste priniesli. Ak by ste potrebovali ešte niečo, tak sa pýtajte." Prehovoril som k nim naposledy a potom som sa usadil do kresla. Popravde bolo pohodlné ale na túto prácu som sa necítil ale príkazy sú príkazy.

Za tú dobu, čo sme tu boli sa toho dosť udialo a to sme boli len v kancelárii. Nevedno prečo, ale Raikage sa niekam vybrala a dokonca niekto zaútočil na dedinu. Bola škoda, že nám nedovolili sa ísť zapojiť. Už by mohol niekto príjsť, pomyslel som si no v ten moment, ako som si to pomyslel vošiel akýsi Jounin a prehovoril k nám. Vypočul som si to, čo hovoril a potom som prehovoril ja. "Tak ... ja nemám žiadne tázky, takže dovidenia." Uklonil som sa, pozrel som na Tobiruho, že či ide aj on. "Keby niečo, budem čakať pri bráne." Prehovoril som k nemu a potom som sa pobral výletníckym krokom k bráne.
(presun)

"Dovi ..." Prehovoril som k geninovi, ktorý už odišiel. Potom na mňa prehovoril doprovod, ktorý bol s ním. "Hneď, ako to bude možné sa náš Raikage ozve. Nastala náhla zmena, ktorú sme ani mi nečakali, to preto ten zmätok." Odpovedal som tomu shinobimu a dúfal som, že z odpoveďou bude spokojný. No ale asi aj bol, keďže bez slova potom odišiel. Na chvíľu tu bol kľud a ja som začal urovnávať dôležité papieri, ktoré bolo treba roztriediť, aby ich potom mohol Raikage prevziať. Takto ich mal aspoň pokope a nemusel sa s nimi ďalej hrať. V tom sa objavila uprostred kancelárie Akemi, ktorá ma tak trochu prekvapila. Našťastie to na mne nebolo poznať. "Nieje za čo, však aj tak sa o to niekto postarať musí." Prehovoril som k nej a keď začala písať nechal som ju, aby to dokončila. Až po tom, čo to mala som prehovoril. "Počula si nové zvesti? Budeme mať asi nového Raikageho." Oboznámil som ju a pri tom som si všimol rozbitej čelenky, ktorá bola na stole."Tá je tvoja?" Opýtal som sa nakoniec.

Ako začala kašľať dúfal som len, že sa nezačne horšie dusiť, lebo by som ju musel kriesiť a v tom dobrý až tak nie som, aj keď by som to určite zvládol. "Neviem, nehovorili nič o tom, žeby na tom bola tak zle. Dostal som správu, že odstúpila z vlastnej iniciatívy, lebo má byť zvolený silnejší Raikage. Ale neber ma za slovo, tieto informácie nemusia byť presné." Povedal som jej vlastne to, čo viem ja.aj keď som ešte musel niečo dodať. "Ešte sa nevie presne o tom, kto bude nový Raikage. Teraz v týchto dňoch má zasadať rada, kvôli tomu výberu." Dodal som k tomu, čo sa pýtala naposledy a nehovoril som nič na tú čelenku, kvôli tomu, že som sa hrabal v šuplíku a hľadal som novú. Až keď som ju našiel a vytiahol na stôl tak som prehovoril. "Nó to by si mala vidieť tú, ktorú som dostal ako prvú. Mám ju odloženú doma ale je naozaj v hroznom stave. No a toto je tvoja nová čelenka." Posunul som ju bližšie k nej.

"Popravde ani sám neviem kde je Rin ale vyzerá to tak, že tu dlho nebude." Popravde sa mi už nechcelo opakovať, kde je naša Raikage, keďže som to už hovoril. Myslel som si, že toto mu bude stačiť. Ak by mu to ale nestačilo, určite by si otvoril ústa a opýtal by sa viac. Tie jeho informácie, ktoré teraz podal, budú určite nápomocné. Prebehlo mi hlavou.

Vypočul som si to, o čom hovoril Ken a ešte než som mu stihol odpovedať som počul, akési zvláštne zvuky, ktoré sa približovali ku kancelárii. Než som sa nazdal, dovnútra vtrhla chuuninka z našej dediny, ktorá bola celá uplakaná. Vstal som a pri tom, ako rozprávala som k nej pomaly prišiel. Kľakol som si k nej a položil som jej ruku na rameno. "Neboj sa, všetko bude v poriadku, my to vyriešime a zachránime tvojho senseiia." Prehovoril som k nej vľúdnym hlasom. A to, čo som hovoril som myslel vážne. "Teraz bude lepšie, ak pôjdeš do nemocnice a necháš to všetko na nás. Potom, ťa budeme informovať, ak by si chcela." Nestihol som to ani dopovedať a anbu sa postavil k nej s tým, že jej pomôže sa dostať do nemocnice za jej ostatnými členmi týmu. Pomohol jej vstať a spolu s ňou sa vybrali do nemocnice. Po tom, čo odišli som vstal a namieril som si to k stolu. Sato Keiko ... jinchuuriky, kde ťa len mám. Prebehlo mi hlavou a hľadal som o ňom nejaké bližšie informácie. Netrvalo dlho a našiel som o ňom nejaké spisy. Šťastie nám praje. Má upravenú Tekkō Fūin, takže ho bude možné vystopovať. Položil som na stôl zvitok, v ktorom boli informácie o Hachibi no jinchuuriky. "Ken, Akemi. Budem vás musieť sklamať ale budete musieť odložiť to, čo ste chceli ísť robiť. Čaká nás misia na ktorej budeme musieť zachrániť Sato Keika Hachibi no jinchuuriky, Na túto misiu budú potrebný minimálne traja Jouniny. Jeden z nich budem ja a najlepšie by bolo, ak by ste sa pridali aj vy." Aj keď som to hovoril takto, ich povinnosť bola ísť na túto misiu aj keby nechceli. Predsa len jedná sa o člena dediny, ktorý je veľmi dôležitý a to nielen kvôli tomu, čo má v sebe.

Moje nohy mě zavedly k budově Raikage a tak jsem se rozhodl jít dovnitř odkud jsem šel přímo ke kanceláře kde bylo trochu rušno. Přesto jsem však na dveře zaklepal, možná jsem přišel ve vhodnou chvíli když se něco dělo. I když genina k misi s vyšší sarží asi nepřizvou, ale mohl jsem to aspoň zkusit. Proto jsem po zaklepání počkal zdali mě pustí dál.

(Ak nebude Akemi aktívna, bude lepšie ak pôjde niekto iný.)

Videl som to tak, že pôjde na túto misiu Ken spolu so mnou. Predsa len Akemi bola poriadne unavená a my sme museli rýchlo konať. V tom niekto zaklopal, preto som otočil svoju pozornosť k dverám a potom som prehovoril. "Vstúpte." Medzitým, ako vojde som rozmýšľal, že kto by mohol byť ďalší člen pre túto misiu, ktorá mala priviesť Hachibiho späť do dediny.