Západní hranice Oto no Kuni

Robotníci si šli bezstarostne ďalej aj keď aj im prišla divná teplota okolia, no oni si len obliekli niečo teplejšie a pokračovali ďalej. Pred nimi boli husté kríky, ktoré zažiarili. Určite si ich museli všimnúť snáď všetci, čo tu boli. Na robotníkov zrazu začalo jemne snežiť. Žiara po chvíli zmizla a len sa tam niečo blyslo, lenže v ten istý okamih sa nad hlavami robotníkov vytvorilo ľadové zrkadlo.


V tom zrkadle bol odraz bielovlasého chalana, ktorý mohol mať okolo 19 nanajvýš 22 rokov, ktorý hodil kunaie po tých robotníkoch. Nevyzeralo to vôbec tak, žeby mal na pláne útočiť na Anbu. Bolo jasné, že jeho cieľom je karavana, ktorú mali oni chrániť. Aj keď je pravdou, že by ich mali ochrnániť všetkých ich hlavou prioritou je zachrániť toho nevďačného starca, ktorý sa k nim nesprával príliš dobre. Smutné, že takýto ľudia majú zvyčajne vo svete shinobi najvyššiu prioritu. Určite si tentoraz museli uvedomiť, že to svetlo v kríku bolo len na odlákanie pozornosti, aby si nevšimli, že za nimi takýmto spôsobom zaútočil. S polu s týmto chalanom sa tu skrývalo aj jednou dievča, ktoré stále skrývalo svoju prítomnosť. Ona sa mohla naozaj zneviditeľniť, lebo tu bola, len ako pomocná sila a všetko ohľadom boja mal zvládnuť chalan, ktorý mal kekkei genkai Hyoutonu.

Popravde útočník naozaj čakal, že týmto útokom uspeje ale čo mu popravde prišlo smiešne bolo to, že Yuna zaútočila proti zrkadlu kunaiom. Ten sa len od neho odrazil a jemu sa na tvári objavil úsmev ale taký, ktorým sa jej chcel vysmiať a to aj na jeho tvári bolo vidieť. V zrkadle si mohla všimnúť, že po tom, čo sa objavila dotonová obrana vytvoril jednu jednoduchú pečať. Podobala sa pečati, ktorá sa používa na "kai". Po tom, čo to urobil zrkadlo puklo a sekundu na to sa roztrieštilo na ľadové bodce, ktoré zaútočili náhodne na všetkých vo vnútri. Útočník takto využil jeho techniku vo svoj prospech, lebo takto nemohol minúť a určite zasiahne stred, kde sú robotníci a Yuna, ktorá nemala šancu ochrániť všetkých a dokonca aj samú seba. Dievčina bola na jednom zo stromov, takže na všetkých veľmi dobre videla ale stále sa nezapájala do boja. Celú dobu ich pozorovala, aby mohla keď tak hlásiť pozíciu mladíkovi, ktorý za ňu bojoval. Nepohla sa ani len o milimeter a bola v  absolútnej tichosti. Ak tam nemajú senzibila ju si všimnúť nemôžu.


Ten krík v ktorom predtým videli žiaru nakoniec nebol len na odlákanie pozornosti a to preto, lebo z neho vyskočila osoba. Ruku mala z ľadu a rozbehla sa smerom po Kurovi, ktorý zmizol do lesa. Šiel pomerne rýchlo ale v čo najväčšej tichosti. Bielovlások si mohol všimnúť, že si ho tam nikto nevšimol a preto sa zameral na niečo úplne iné. Nechápal, že sa mohol dovtípiť o jeho spoločníčke, ktorá ešte nič neurobila len sa ukrývala. Skôr si myslel, že sa len domnieva o tom, že tam niekto je a pri tom nikoho neodhalil. Použil techniku prebleskunia a mal by byť za chrbtom Kura, ktorý by mal schytať poriadnu ranu do hlavy.

Yuna šikovne vy-blokovala jeho prípadný útok, čo si on veľmi dobre všimol, lebo útočník bol stále v tom kríku, ako aj predtým. Celú dobu z neho nevyliezol, lebo von poslal svojho klona, ktorý veľmi dobre odlákal ich pozornosť. "Hyouton: Senshi no chikara." Prehovoril potichu bielovlasí mladík po dokončení svojich ďalších pečatí. S toho kríku vyskákalo asi 5 ľadových bojovníkov z ľadu, ktorí mali v rukách kopije a štíty. Traja z nich preskočili dotonovú obranu a zaútočili priamo na všetko, čo bolo dnu.  Jeden vojak z ľadu ostal za stenou strážiť a posledný vyrazil na proti Kurovi, aby ho mohol láskyplne pozdraviť.. Každý by si myslel, že po tejto technike prejde na iné miesto ale stále ostal tam, ako aj teraz, lebo predpokladal, že si budú myslieť, že nebude taký hlúpy a ukryje sa niekde inde. Kurovy sa teraz naskytol asi nepekný pohľad, keď po prebodnutí sa to, čo držal v ruke premenilo na kúsky ľadu, ktoré sa rozpŕchli na zem. Dievča, ktoré bolo doteraz na strome začalo v tieni svojej techniky neviditeľnosti skladať pečate.

Klon? Trochu překvapeně jsem zamrkal, ale na druhou stranu jsem to mohl čekat. Odhalil jsem část svých schopností a spotřeboval víc chakry jak protivník. No nemusím si s tím lámat hlavu jelikož zásoby mojí chakry jsou na poměry dnešních shinobi velmi nadprůměrné. Uvažoval jsem rychle a tak jsem nehodlal riskovat že se tu objeví další klon což bylo možná poměrně blbý, protože se tu vynořilo dalších několik klonů. Yuna si s nima poradila poměrně jednoduše a tak jsem jejich sílu nemusel moc poměřovat. Ale chtěl jsem bojovat face-to-face a tak jsem se rozhodl že tu trochu změníme terén k mému obrazu, abych nemusel čelit dalším nečekaným klonům.
"Doton: Retsudo Tenshō" složil jsem pečetě a přiložil ruce k zemi. Sice to byla C ranková technika, ale každá technika je v rukou mistra hned lepší než u kdejakého genina. Do 10 metrů okolo nás se začala půda třást a všechny stromy, keře se začali kácet k zemi. Bylo to takové zemětřesení co každého v okolí mohlo docela nepříjemně zranit. Takže ve finále zůstalo okolí mě úplně rozbité a díky tomu že tu nebyly stromy tak i viditelnost byla dostatečná na to, aby Yuna viděla co se děje. Vše včetně zmíněného keře a klonu padlo. Jelikož jsme se nacházeli za hranicí Kaminari no kuni tak byla většina povrchu z části skalnatá a půda pevná, takže technika měla hned o něco lepší účinek.

Ve chvíli kdy se začala zem všude okolo mě otřásat, jsem se po očku rozhlížel, odkud vyleze náš nepřítel. Přece jen je důležité mít přehled o situaci a pohotově útočit. Země se otřásala a tak na zemi už rozhodně nebylo příliš bezpečno. Nejspíš si chtěli povídat, ale já jsem zrovna upovídaný nebyl. Takže náš bělovlasý protivník musel logicky odskočit, alespoň na chvíli. V tu chvíli mu letěl pod nohy kunai s výbušným lístkem, což ho mohlo nepříjemně poranit. Vzhledem k tomu že všude okolo nás je rozrytá zem tak se po výbuchu odráželi různé kusy kamení atd. Potom jsem vyhodil další tři kunaie do slepého místa, skrz kouř a aniž by to zpozoroval jsem složil pečetě.

Na Yuninu žádost jsem rychle zrušil barieru, takže se zeď na které Yuna stála začala propadat zpátky do země. Ale to jsem už si razil cestu skrz dým. Ať už jsem zasáhl, nebo ne,.. chtěl jsem ho držet v tempu. Probleskl jsem se tam co nejrychleji se dalo. Mohlo to vypadat možná trochu unáhleně, ale stále měl svoje tělo zpevněné a tak mu jeho Hyoutonové techniky nemohli jen tak něco udělat. Přímo pěstí napřed a plnou silou se mu razil skrz ledový štít. Teoreticky by měl takovou obranu jednoduše prorazit když má tělo posílené svojí dotonovou technikou, ovšem otázka je jestli bude dostatečně rychlý. Rychlost protivníka jsme zatím moc neověřili. Ale třeba to pro něj bude překvapení. Moc jsem si nevšímal okolních věcí, jako je třeba ten sníh, ale zaregistroval jsem jej.

V genjutsu v ktorom bol Kuro sa ešte udialo to, že ľadový človiečik v tej svojej ochrane prestal obnovovať ľad, keďže prestal útočiť a začal tvoriť pečate. Hneď na to v tom genjutsu začalo pršať a potom začal ten človiečik zasa tvoriť pečate ale tentoraz boli dlhé, ako keby pripravoval niečo zničujúce. Keďže dievča bolo zamestnané udržiavaním genjutsu nemohla pomôcť svojmu spoločníkovi, preto to nechala naňho. Mal na pláne už dokončiť svoju prácu, keď sa zrazu Yuna začala hýbať a namierila si to päsťou na jeho tvár, ktorá prekvapivo trafila. Lenže hneď na to mohla pocítiť, ako jej ruka pomerne zdrevenela, keďže jej do nej prenikol pomerne silný chlad z tela. Otrasený ľadový chlapík sa dlho nespamätával a okamžite sa doslova hodil po Yuna s tým, že sa jej dotkne obomi rukami.  Ak by sa mu to podarilo bol by koniec aj s Yunou, lebo by ju tým uvätnil do ľadového väzenia v ktorom by nemohla pohnúť a okamžite by začala pociťovať účinky podchladenia.