Dom č. 65

Je to dom, ktorý je na okraji dediny ďalej od obývanejšej časti. Teraz v ňom bude bývať Kaya spolu s Lilly počas plnenia svojej práce v Tsukigakure. Nieje nijak extra veľký a je priemerne zariadený, takže tam je takmer všetko, čo je v takom dome za potrebie.

Po ceste ulicami som sa zastavila v zbrojnici, kde som si dala vyrobiť na mieru helmu k svojmu brneniu. Myslela som si, že to bude trvať dlho, lenže oni tam mali podobnú helmu, akú som chcela, takže som si ju zobrala, že ju budem používať, než mi vytvoria tú, ktorú som po nich chcela. Taktiež som si od nich zobrala po vyskúšaní podľa môjho názoru tie najkvalitnejšie katany(2), ktoré tam mali. Vďaka tomu, že mi to Tsukikage mal všetko dať, za moju prácu, ktorú som tu mala vykonávať ma to nič nestálo, za čo som bola pomerne rada. Na tie dve katany som použila hneď svoju techniku, aby som si bola istejšia v ich užívaní, predsa len sa to hodilo, keď som sa na ne mohla teleportovať. Keď som vyšla z zbrojnice po ceste som kúpila nejaké základné potraviny a k nim som dostal akýsi zápisník za to, že som navštívala ten obchod. Nevedela som načo mi presne bude ale možno sa hodiť bude. Dorazila som k tomu domu v ktorom som mala bývať. Už na prvý pohľad to vyzeralo opustene ale darovanému koňovi netreba pozerať na zúbky. Odomkla som a vošla som dnu. Prešla som sa po všetkých miestnostiach pri tom ma následovala Panda od Lilly. "Rada by som ti dala niečo na jedenie ale ja neviem, čo ješ." Usmiala som sa naňho, zvláštne bolo, že tentoraz som nemala vôbec chladný výraz ani tón hlasu. K nemu som sa správala snáď ešte milšie, ako k ľudom, predsa len ľudom sa veriť nedá ale zvieratá ti neublížia, ak im neublížim ja sama, to by sa potom bránili. Jedlo, ktoré som nakúpila som nechala na stole, nechcelo sa mi to teraz upratovať. Dokonca som zo seba dala na chodbe časti brnenia a bola som teraz len vo svojom čiernom oblečení na ktorom som mala zvyčajne upevnené to brnenie. Čo teraz? Rozmýšľala som a nakoniec som sa vybrala do kúpeľne kde som si dala sprchu. To je tak, keď si zo sebou nosím tak málo oblečenia. Pokarhala som sa a dala som si na seba len vrhnú časť toho čierneho oblečenia a k tomu som si dala len nohavičky. Dvere boli aj tak zamknuté, takže sem len tak niekto nevstúpi. Nakoniec som sa vybrala do miestnosti, kde bola veľká posteľ na ktorú som si ľahla. Vytiahla som si ten zápisník, ktorý som dostala a chvíľu som len tak dumala a nechala sa unášať svojimi myšlienkami no potom som doňho začala niečo vpisovať.

Nakoniec sa stalo to, že to, čo som tam zapísala som vytrhla a hodila som to do koša. Na ďalšiu stránku som si kreslila chibi podobizeň akéhosi neznámeho dievčatka, teda aspoň tak to vyzeralo. V tom som začula Lilly a preto som to zabuchla odložila pero a vybrala som sa k dverám, ktoré som pre istotu po odomknutí len trocha otvorila a pozrela sa, či to je vážne ona. "Tak? O čom ste sa bavili?" Opýtala som sa keď som dvere otvorila tak, aby mohla vojsť a pri tom som jej uhla s cesty, aby mohla vojsť. Ako vždy môj hlas bol veľmi "prívetivý a milý".  

"To ti nemôžem zaručiť, lebo som sa ešte nebozkávala ale ak si pozorne v hlave prehráš ešte raz, čo si povedala chcela si pusu a nie bozk, nie?" Predsa len som si myslela, že odo mňa chcela skôr normálny bozk, ako pusu ale ja som ju teraz musela chytiť za slovíčko, lebo mi hralo do karát. Možno by som sa za to, že som sa ešte nebozkávala mala hanbiť ale ja som to nebrala nejako tragicky. S mojou povahou a životom som aj tak nemala čas na niečo také a za ďalšie nevadilo mi to preto, lebo som nebrala svoj prvý bozk, ako za niečo posvätné alebo tak, predsa len to bola len pusa. Povedala som jej to ale teraz naschváľ tak, že či s tým nemá problém a pri tom som sa k nej začala nakláňať, že jej teda dám tú pusu, ktorú chcela ale mohla ma zastaviť a pozmeniť svoju požiadavku. Bolo by to vlastne asi aj fér.

Po tom, ako som videla jej reakciu tak som si skôr myslela ja, že ona je úchyl aj keď ma hnevalo, že ma tak volala. "Nie som úchyl." Ohradila som sa prvý krát, no po tom sa ona vybrala preč s miestnosti, čo od nej nebolo pekné! "Pff .... " Odfrkla som si, keď ma tak nazvala ďalší krát a k tomu to vyzeralo tak, že chce odísť. "Hej, kam že kam že? Neodpovedala si mi takmer na nič a už si to načala to sa nerobí." Kárala som ju za to a pri tom som vstala, lebo som mala na pláne ísť za ňou, keďže mi asi chcela újsť a nič nepovedať. Najprv ma tu celú dobu naťahuje. Potom si povie čo chce a nakoniec urobí toto? No viac ma držať v napätí snáď už nemohla a ja som pomaly ale iste začínala strácať trpezlivosť. Popravde som bola trpezlivá ale aj veľmi zvedavá, preto som ti z nej musela dostať.

Keď ma zasa nazvala úchylom tentoraz som už nafúkla urezene tvár. "Nie som úchyl, nehovor mi tak ... " Toto už nemalo s chladnou tvárou nič spoločné ale keď ona ma furt takto dráždila, tak čo som mohla urobiť? K tomu mi ešte po tom cvrnkla do čela po čom som sa len pozrela bokom a snažila som sa nahodiť svoj obvyklí výraz. "Rieku? Vodopád? Pre Onmiho by som to ešte chápala ale tu máš kúpeľnu, však tam by si sa mohla umyť a k tomu nezahováraj a najprv mi to povedz, lebo ťa nikam nepustím." Trvala som si tvrdohlavo na svojom a vyzeralo to tak, že som vážne mala v pláne ju tu zdržať a nepustiť nikam. Musela som ale nakoniec uznať, že mi komunikácia s týmto dievčaťom prestávala vadiť a začínala som si na to pomaly ale iste zvykať, čo si určite všimla aj ona, lebo som sa s ňou už ako tak normálne rozprávala.

Akosi som nevedela, prečo sa ku mne približuje ale nakoniec dala ruku preč, takže som to nemusela riešiť. "Ehm, nie." Lepšie bude, ak by som jej to ukázala než jej to vysvetľovať, predsa len stačí ak uvidí, ako to funguje no v tom mi začala zdrhať, takže než stihla spraviť krok, tak som ju chytila za ruku. "Najprv ti ukážem, ako to v tej kúpeľni funguje a medzi tým mi povieš o čom ste sa tam bavili dobre?" Opýtala som sa jej a dúfala som, že s tým bude súhlasiť, lebo som sa akosi dostala pred ňu a mierila som do kúpeľne, aby som jej to tam ukázala.

"Tu je čistá tiež." Aj keď som jej nemohla potvrdiť, že je najčistejšia, lebo to som ani ja sama nemala, ako zistiť. Dotiahla som ju až do kúpeľne. "Ehm? Čo tým myslíš?" Vážne som si mohla domyslieť čokoľvek a to som radšej robiť nechcela, predsa len som bola "úchylná", teda podľa nej. Keď už sme boli v kúpeľni podišla som k vani. "Takže, teraz sa pozri toto, je na teplú vodu." Zatočila som kohútikom a pokračovala som. Trochu som na ňu špliechla trocha vody. Potom som zatočila druhým kohútikom ale len trochu. "A tým druhým studená, to je na doladenie, aby nebola príliš teplá, ak to preženieš tak bude zasa studená. Poď si to vyskúšať." Chcela som, aby šla bližšie, ak by tak naozaj urobila štuchla by som ju do tej vane. Bola tam už pomerne teplá voda a preto som ju nechala dlhšie tiecť, aj keď som povedala, aby si to vyskúšala.