Dom č. 65

Je to dom, ktorý je na okraji dediny ďalej od obývanejšej časti. Teraz v ňom bude bývať Kaya spolu s Lilly počas plnenia svojej práce v Tsukigakure. Nieje nijak extra veľký a je priemerne zariadený, takže tam je takmer všetko, čo je v takom dome za potrebie.

Netrvalo dlho a od kancelárie Tsukikageho som sa dostala až pred svoj dom. Takmer počas celej cesty som sa smiala a pri tom sa objímala rukami. V hlave mi utkvela predstava toho, ako by som dala ľudské očné buľvy na provázek a využila ich, ako ozdoby do domu. Bola to tak bizardná predstava, že ma to naozaj ničilo a nemohla som sa prestať smiať. Možno to bolo aj tým, že môj zmysel pre humor sa ani pochopiť asi nedal za takýchto okolností. Než som si uvedomila, kde som stála som pred domom, kde bola aj Rinku to už som smiechom vyprskla. "Ty ma tu čakáš? Aké roztomilé." Povedala som a zabávala som sa teraz na tom, čo som povedala. Vôbec som nevedela, ako dlho tu asi mohla byť ale asi to chvíľka určite nebola.

"Vidieť ho nemôžeš, tak to je určite v poriadku." Povedala som a keď mi odstúpila ja som šla k dverám a otvorila ich následne som vstúpila dnu a otočila sa na ňu, keďže povedala, že mi to trvalo dlho. "Nemohla som za to, bolo tam priveľa ľudí." Zaujímavé bolo, že Tsukikage ma už tak trochu videl alebo už mohol tušiť, aká som ale akosi mu to nevadí, čo mi teraz vŕtalo hlavou. Otočila som sa na nohe a vyzula sa. Potom som šla do domu ale brnenie som stále nechávala na sebe, bolo to bezpečnejšie. Nevedela som, čo by som mala robiť ale mala som nakáza-né odpočívať, lebo ma asi potom čaká nejaká misia.

Ak by som si skôr všimla, že Onmi sa prepcháva dvermi asi by som si to pozrela, lebo to muselo byť zaujímavé. Mňa by skôr udivovalo, že ho zatiaľ žiadny pocestný nechcel loviť alebo nekričal a neutekal pred ním. "Problém to asi nebude, nepočula som žiadnu sťažnosť. ." Zasa som vyprskla smiechom. Normálne by som bola chladná a nesmiala sa v žiadnom prípade ale nebola som vo svojej koži a to, že sa stratila v dedine ma naozaj pobavilo. "Nechápem, ako si sa tu mohla stratiť ... to aby som ti tu urobila sprievodcu." Povedala som a mierila do jednej z izieb keď tu sa po mne vrhla Rinku a začala mi viazať brnenie, ale opačne, proste aby šlo dole. "N-nebojím! Prečo by som sa mala báť?" Snažila som sa od nej odstúpiť a otočiť sa na ňu, aby som videla čo robí. Neviem, či by som to mohla nazvať strachom ale mať na sebe brnenie bolo super. "Však je to super nosiť tak coolové brnenie no nie?" Snažila som sa zahovoriť svoje chovanie.

Urovnala som si svojehavranie vlasy a pobavene som sa na ňu škerila. Možno by sa mala vyhovárať ale toto bolo roztomilé a tým, čo povedala ma proste zničila. Potom som ju už len počúvala a nechala si dávať dole brnenie aj keď nie príliš ochotne. Dokonca som mala chuť jej chytiť ruky a nedovoliť jej to. "Ja mám rada brnenie. Preto ho nosím všade, som naňho zvyknutá. Ja som z neho nevystrčila hlavu minimálne dva roky a ani som sa neukazovala, nemala som prečo, som na to zvyknutá." Vysvetľovala som jej a začala som rozmýšľať nad tým, prečo som jej vlastne o tom všetkom začala hovoriť? Však som sa chcela od nej vzdialiť, aby ma nechala na pokoji. No to budem určite riešiť časom. "A to žiaden strach nieje ... sa ti to len zdá." Či na tom bolo aspoň trocha pravdy, to bolo veľmi ťažké povedať a ja by som mohla radšej zmeniť tému. "Vieš, že som tu stretla Mishu? Už som ho chcela vykuchať 3x! Ale ešte sa mi to nepodarilo ..., chcela som si spraviť z jeho očí ozdoby." Aj keď to bolo na odbočenie od témy bolo to celé pravdivé, však už som sa ho snažila nalákať sem do domu.

"Samozrejme, že som si ho dávala dole, keď som sa šla kúpať, inak by som sa ani okúpať nemohla." A aj keby nie, to brnenie som mala takmer vždy tak čisté a nablískané, žeby som z neho mohla jesť. Teda nie teraz, lebo som ho mala už dlho na sebe aj na misii a potrebovalo by vyleštiť. "Ak ťa teda podporuje, ber to tak, že ťa nosením svojho brnenia tiež podporujem." Aj tak už som bola bez neho, takže to bolo jedno a len som ju ticho následovala. Nevedela som ale kam presne chce ísť. "Hej práve ten." Uistila som ju v jej tvrdení a po dorazení do izby si ona sadla. Ja som zamierila ku skrini a otvorila som ju. Zohla som sa k spodnému šuflíku a hľadala niečo, do čoho by som sa obliekla, lebo som mala na pláne ísť do sprchy. "Tsukikage.... poslal ho niekam preč a to som ho zavolala sem. Miesto toho, aby som vykuchala teba, som chcela vykuchať jeho, vidíš ako mi to kazia všetci? To je strašné! " Rozčuľovala som sa, ako som hľadala nejaké tie veci. Už dlhú dobu som nezabila nikoho len tak zo srandy, pre zábavu. Začínala som mať depku.

Prikývla som ešte keď som nebola u skryne na tú jej prvú otázku. Ďalej už som sa hrabala v skrini, kde som nenašla čo som chcela, lebo ani ja som nemala veľa oblečenia. Nohavičky postačia ... však tu bude len ona. Uistila som sa v mysli a zatvorila som skriňu pri čom som v ruke držala menší kus látky čierno bielej farby, kde bol malý čertík. "Ide skôr aj o to, že si žena. Ak by sa tak správal muž asi by ho považovali maximálne za úchyla alebo neviem ... proste je to nehanebné, ako si povedala." Ona bola vlastne pomerne mojím opakom. Radšej by bola bez oblečenia než, aby ho mala na sebe a ja by som sa z brnenia radšej ani nehla. Pozerala som na ňu a zaškerila som sa pri predstave kuchania kuraťa. "A čo som nejaká kuchárka? To proste nieje ono. Skús si predstaviť, ako tvojím bruškom preniká moja čepeľ. Z rany sa valí krv a ty bolestne vzdychneš ... kyaa..." Pri tejto predstave som sa tak zasnila, že som sa začala až červenať. Nenazývala by som sa sadistkou ale niekedy som také stavy aj mala.

Vyzeralo to tak, že pri tom svojom výroku bude mať menšiu podporu svojho malzíka ale nestalo sa tak, keďže si pochrapkával. Ja som sa medzi tým priplížila k nej a s hviezdičkami v očiach a s nohavičkami v ruke som si ju prezerala, ako lekár, ktorý chce zistiť kadiaľ previesť prvý rez skalpelom. No v tom ma z toho dostala tá jej otázka. "Na sebe? A čo som šialená aby som sa rezala? Nó keď už sme pri tom nemohla by som sa s tebou trošičku pohrať?" Anielsky som sa na ňu usmiala a čakala na jej očakávanú reakciu. Kto vie, či som ju mala na pláne poslúchnuť.

Nebola to celkom pravda, že som sa do toho dostávala ja už som v tom bola od kedy som prešla dvermi tohto domu, len som to teraz celkom zvládala a nebolo to také strašné. Každý krát to na mňa vplývalo inak. Niekedy nekontrolovateľne a inokedy zasa len také neškodné lovenie. "Hranice by sme už našli! Však rezať samú seba by som nechcela." Aj keď ma podpichovala ešte som sa z toho vedela vynájsť. V tom ma ale odmietla a ja som nafúkla svoje líca a nahodila smutný výraz, ktorý ale zmizol hneď, ako sa objavil a prehovorila som. "Tak buď aspoň trocha užitočná a pôjdeš mi aspoň umyť chrbát, čo ty na to?" Kto vie, možno som na ňu zasa chcela niečo ušiť.

"Ty by si sa nerezala sama.... ale ja by som ťa rezala a to je zásadný rozdiel!" Povedala som znaleckým tónom a po tom, čo súhlasila a vyskočila vedľa mňa otočila som sa na päte a zamierila som do sprchy. Teraz som na sebe mala to, čo mávam pod brnením, takže som to po ceste vyzliekala. V kúpeľni som to dala na jedno miesto a nohavičky, čo som si chcela dať na seba som dala tiež stranou. Vliezla som si do sprchy a pustila teplú vodu. Očkom som sa pozrela za seba, či tu je Rinku. Vlasy som si dala na pravú stranu cez krk až dopredu a snažila sa ich namočiť, však boli nehorázne dlhé. "Asi tu ale nieje špongia." Zahlásila som po tom, čo som ju tu nenašla.

Podarila sa mi namočiť vlasy tak, ako som potrebovala. Keďže tie by som si zvládla umyť aj sama otočila som sa smerom k rôznym fľaštičkám a zobrala si šamón a jej som ukázala prstom na sprchová gél. "Toto. Daj si najprv trocha na ruky, pokiaľ to nezačne peniť." Otočila som sa jej chrbtom a začala som si umývať vlasy, teda skôr som si ich našampónovala. Nevedela som, či sa bude chcieť pridať do sprchy, lebo mokrá bude určite, keďže mi bude umývať chrbát. Ako som bola otočená chrbtom, trocha som sa v ňom prehla, lebo ma striaslo. Popravde som sa pred ňou asi hanbiť nemala ale vážne som sa cítila zvláštne aj keď bola rovnakého pohlavia, ako som bola ja sama.

Nemohla som uveriť vlastným očiam ale tie jej reakcie ma každý krát viac a viac dostávali. Ona ma tam mydlila a ja som sa tam začala chychotať. Začínalo tu byť pomerne veľa peny, lebo to Rinku prehnala s dávkovaním ale nevadí. "To nie sú čary ... len obyčajný sprchový gél a šamón." Otočila som sa na ňu a prstom som jej naniesla penu na nos a zasa sa začala chychotať. Pomerne som sa na nej teraz bavila tak, že ma až prešli tie moje plány... zatiaľ. "Mohla si sa si osprchovať rovno aj ty... keď na teba tak pozerám." Povedala som po tom, čo som zistila, aká je mokrá a od peny už bola tiež statočne "zašpinená."

"Smrdí? Tak potom budem smrdieť ja." Bolo to určené na to, aby som tak potom voňala ja, preto som sa divila, že to nazvala smradom. "Zabudla som ti povedať ... pozor na oči, tá pena sa ti nesmie dostať do očí, lebo to štípe." Povedala som neskoro a preto, keď vošla dnu som ju potiahla k sebe, aby šla pod sprchu a mohla si to oko vypláchnuť. "Som naozaj zvedavá, čo si oblečieš keď si tu vo svojich veciach." Ak mala na pláne chodiť nahá, tak to nech si vyhodí z hlavy. "Otoč sa." Povedala som jej, lebo som jej chcela tiež umyť chrbát. Snáď sa aj pri tom zoblečie, inak by som jej musela pomôcť. Ja som sa príliš nehýbala, lebo tu začínalo byť klzko a hlavne tu bolo pomerne veľa peny. "Keby nás tak niekto vidíí ..." Zachichotala som sa. Vážne to vyzeralo teraz čudne.