Dom č. 65

pro **Kaya** Sun Oct 12, 2014 7:19 pm

First topic message reminder :

Je to dom, ktorý je na okraji dediny ďalej od obývanejšej časti. Teraz v ňom bude bývať Kaya spolu s Lilly počas plnenia svojej práce v Tsukigakure. Nieje nijak extra veľký a je priemerne zariadený, takže tam je takmer všetko, čo je v takom dome za potrebie.

pro **Milli Kamizuru** Fri Aug 14, 2015 4:17 pm

Začínala jsme cítit jemné křeče ve svalech ale nebylo to něco, kvůli čemu bych začala vyvádět. Po tom co předvedla jsem si definitivně potvrdila, že asi není moc v pořádku. Když odešla v klidu jsem tam ležela a koukala do stropu. O nic jsem se zatím nepokoušela ačkoliv jsem nevěděla za jak dlouho mě ten jed zabije. Dávala jsem jí ještě šanci to napravit. Po tom co se vrátila jsem k ní s podivným úsměvem natočila hlavu. "Tak to odmítám. Děkuji za nabídku." Odpověděla jsem jí. Rozhodně jsem se nechovala jako chuunin. Ten by tu už pravděpodobně prosil o život. Každopádně nebyl důvod se bát smrti. Na to už jsem za těch pár let přišla. Sledovala jsem jí a čekala když se projeví účinky mého jedu.

pro **Kaya** Fri Aug 14, 2015 4:35 pm

Moju nabídku odmietla. Ja som mala dosť starostí zo sebou, preto som si už príliš jej reakcií nevšímala. V hlavne mi zneli dva hlasy. Môj vlastný a ešte jeden a pekne sa hádali. Zasa som sa chytila za hlavu. Akosi som sa cítila zle. Mala som zovretú hruď a nemohla som sa úplne nadýchnuť. Za to môže ona. Ozval sa ten druhý vlas a ja som na ňu pozrela vražedným pohľadom. Určite to musí byť jej vina ale nevedela som, prečo. Vzala som zo zeme katanu a šla som nad ňu. Namierila som ju kolmo dole k jej bruchu, ako keby som sa ju chystala prebodnúť. Ruka sa pohla až po kým nezaryla do tela. Našťastie pre ňu, to neprešlo ani tak cenťák pod kožu, lebo sa zastavila a snažila som sa zasa lapať po dychu. Odhodila som katanu, padla som k zemi a schúlila sa do klbka. Nebolo to tým jedom, proste som odmietala to, čo som práve robila. Popierala som samú seba. "Ja ťa nechcem zabiť ...ale musím ... ona to chce, chce to, chce tvoju krv." Zasa som si hovorila pre seba. Pozerala som na tú posteľ, kde ležala a rozhodovala sa, čoby som mohla urobiť.

pro **Milli Kamizuru** Fri Aug 14, 2015 4:47 pm

Zaregistrovala jsem, že to asi začalo působit. Pousmála jsem se a když namířila katanu kolmo k mému břichu přivřela jsem oči abych se uvolnila. Bolelo by to takhle méně, než kdybych měla zatnuté svaly. Ucítila jsem chlad ale ten zase zmizel když odhodila katanu. Měla jsem zatím jen škrábanec. Když se schoulila do klubíčka otevřela jsem oči a poslouchala jí. Takže schizofrenička.
"Chápu. Každopádně musíš poslouchat někoho kdo tě nutí do věcí proti tvé vůli?" Promluvila jsem k ní a pohled přesunula na strop. "Spousta lidí dělá věci proti své vůli.." Odmlčela jsem se a vzpomněla si na některé mise "Je to slabost..a sama musíš poznat kdy už je to přes čáru. Každopádně jsi žoldák ne? Žoldák dělá věci pro peníze. Co kdybych ti nabídla práci?" Cukla jsem nechtěně nohou když mi do ní vjela křeč. "Ten koho máš porazit jsi ty sama. Nebo spíše ta osoba, věc či jak to chceš nazývat, která tě k tomu nutí." Znova jsem si olízla suché rty. Měla jsem hroznou žízeň. "Když se ti to podaří dostaneš zaplaceno a svůj život."

pro **Kaya** Fri Aug 14, 2015 5:01 pm

Bolo veľké šťastie, že som jej neurobila škrabanec tým istý, ako som ju otrávila. Ak by som to urobila, jej príznaky by to iba urýchlilo a stalo by sa to, žeby možno mala nejaké trvalé následky, aj keby dostala protilátku. Zakašľala som, snažila som vykašľať, niečo, čo som si myslela, že mám na pľúcach ale príliš to nepomohlo. Chytila som sa rukou za hruď a stiskla som ju v päsť. "Nemôžem ona .. ona ma zadusí." Nenapadlo mi, že to urobila ona aj keď moja druhá stránka to veľmi dobre vedela. Prečo počúvaš niekoho, koho máš zabiť? Je to len hračka, iba zver, s ktorou sa zabavíš a odhodíš, ju tak prečo ma tentoraz nechceš počúvnuť. Počúvala som ju ale akosi ma teraz peniaze vôbec nezaujímali. Bojovala som pre peniaze ale zmysel života som nemala. To bol môj najväčší problém, bola som tak dlho posadnutá tým hlasom, že som sa nedokázala adaptovať. Nezískala som dôvod k žitiu, vyžívala som sa len v zabíjaní a to som už nechcela. Pozrela som sa na ňu a kľakla som si na kolená. "Ako ju ale porazím? Však to je, ako keby som chcela poraziť časť svojho ja..." Považovala som tú druhú časť, za samú seba. Niečo zvrátené, čo sa vo mne vytvorilo, keď som videla na vlastné oči, ako mi zabíjajú vlastnú matku pred očami, ako aj vlastného otca. Bolo to preto, aby som chránila samú seba ale teraz ma to ničilo ešte viac, než ten incident.

pro **Milli Kamizuru** Fri Aug 14, 2015 5:09 pm

"Představ si to jako by jsi si zacpala uši. Představ si, že její hlas jde z dálky a dál se vzdaluje dokud úplně nezmizí. Nechtěj mi tvrdit, že ti vyhovuje být ovládaná jako nějaká loutka." Odpověděla jsem jí a zatnula ruce do který přicházela křeč. "Tohle není život, když si nemůžeš dělat co chceš. Osvoboď sama sebe najdi si pořádný cíl, který tě udrží nad vodou. Jestli máš někoho blízkého, jistě ho chceš ochránit ne? Co když se ti to jednou vymkne z rukou a pozvedneš zbraň i proti němu?" Zhluboka jsme se nadechla a vyrovnávala se s bolestí, která zaplavovala mé tělo. "Místo toho jí pozvedni proti tomu co je uvnitř tebe a přiživuje se to na TVÉM životě." Dávala jsem tomu ještě chvíli a pak bych se pokusila asi o marný útěk...ale jen tak tady ležet mi nebylo příjemné.

pro **Kaya** Fri Aug 14, 2015 7:37 pm

Počúvala som ju a snažila som sa držať jej rád. Bolo len zlé, že sa mi veľmi zle dýchalo a to mi k tomu príliš nepomáhalo. Každým nádychom som mala pocit, že som sa bola schopná nadýchnuť menej a menej. Nepočúvam ťa, nepočúvam, nepočúvam... Opakovala som si v duchu pri čom som si pritlačila obe ruky na hruď. Prečo ju počúvaš, však ťa aj tak zmanipuluje a určite sa ťa pokúsi zabiť o... "Ticho!" Skríkla som, ako som teraz v tomto stave mohla. Ona má pravdu! Kvôli tebe som chcela toľko krát zabiť Rinku a teraz je kvôli tebe preč. Už len táto skutočnosť ma ešte viac ničila. Nebude ma stále riadiť, bola som rozhodnutá. Potláčala som stále ten hlas až do úzadia. To už som padla k zemi a pociťovala som nedostatok kyslíku. Kúsok kovu, čepele z katany sa dostala k jednej z jej rúk a uvoľnila jej ju. Nemohla som tentoraz spraviť viac, zmáhala ma technika alebo skôr jed zviazanej Milli.

pro **Milli Kamizuru** Fri Aug 14, 2015 8:07 pm

Dostávala jsem čím dál tím větší křeče do každého svalu v mém těle. Jakmile mi ale uvolnila ruku znamenalo to, že to zvládla. Teda aspoň na chvíli a já jsem nehodlala marnit čas, protože jsem si byla jistá..že za chvíli bude můj konec. Nestihla bych zjistit o jaký jed šlo a nestihla bych ani vyrobit protilátku. Proto jsem musela dát svůj život do jejích rukou což se mi nelíbilo. Rychle jsem si strhla nálepku z čela a použila základní a primitivní techniku. Po tom co jsem se zbavila pout jsem se svalila z postele na zem a rychle si sáhla ke kotníku do bot. Ruce se mi klepaly ale vytáhla jsem malinký flakónek z tvrzeného plastu. "Kayo dobrá práce ale vypij to. Budeš moct dýchat." Přikázala jsem jí a zuby vytáhla korek z flaštičky. Rukou mi projela další vlna křeče až jsme se musela kousnout do rtu abych to neupustila. "Pij!" Zopakovala jsem a ať chtěla nebo ne nalila jsem jí obsah do úst. Pak jsem se přestala podpírat, svalila se na zem a ztratila se v té bolesti, která přišla.

pro **Kaya** Fri Aug 14, 2015 9:03 pm

Obe sme boli krásne otrávené. Ja už som si myslela, že je pomerne po mne ale Milli sa podarilo dostať ku mne a ja som vypila akúsi neznámu tekutinu. Brániť som sa nemohla, takže mi už bolo jedno, čo do mňa leje. Trvalo pár minút, než to povolilo ale začala som sa cítiť lepšie. Pomaly som sa posadila a videla, že na tom Milli dobre nieje. Vyskočila som na nohy a zakopla som. Rýchlo som opäť vstala a začala sa hrabať v jednej poličke. Bolo tam zopár flaštičiek a jedna striekačka, ktorá bola pripravená. Zobrala som tú striekačku a veľmi rýchlo sa vrátila k nej. Tú sem jej bodla do stehna a vpravila jej celú protilátku do tela. Toto by malo zaberať pomerne rýchlo, lebo to šlo priamo do krvi. "Mala si šťastie, že som ti do tela nevpravila toho viac. Mohla si mať trvalé následky... dokonca by si stratila možnosť mať deti." Prehovorila som k nej a užívala som si, že som mohla konečne dýchať o poznanie lepšie.

pro **Milli Kamizuru** Fri Aug 14, 2015 9:14 pm

Nevnímala jsem nic okolo mě, soustředila jsem se jen na tu bolest a snažila jsem se najít cestu ven. Snažila jsem se si i v posledních chvílích zachovat čistou hlavu a něco vymyslet. Zázrak by se hodil. Bodnutí do stehna jsem nevnímala, oproti křečím to bylo nic. Postupně ale křeče ustupovaly až zmizely úplně. Převalila jsem se na záda a hlasitě vydechla. Ano pár jedů jsem na sobě už testovala, ale nikdy jsem to nenechala zajít tak daleko, takže tohle pro mě bylo nové. Teď přišlo na řadu co mám dělat s Kayou. Pokud se někdo takhle nebezpečný pohyboval v Kiri měla bych to nahlásit a zadržet jí za útok na občana vesnice. Na druhou stranu mě možná chtěla ze začátku zabít ale navzájem jsme si zachránily životy. Dejme tomu, že vyrovnáno. Zvedla jsem se a koukla se na ní. "Děti jsem stejně nikdy nechtěla." Odlehčila jsem situaci a postavila se. "Udělala jsi správnou věc."

pro **Kaya** Fri Aug 14, 2015 9:38 pm

Veľmi dlhú som sa tu pohybovala a bola som nebezpečná. Mala som ale u seba do teraz Rinku, ktorá ma vedela v rýchlosti skrotiť a k tomu vymyslela liek, ktorý som pred nedávnom z trucu zahodila. Teraz sa aj prejavili tie negatíva toho, že som to nebrala. "To ani ja ale časom možno zmeníš názor." Vyskočila som na nohy v zápätí za ňou. "Tentoraz... ." Mala šťastie, nestávalo sa, žeby niekto z takéhoto štádia dokázal újsť mojim spárom. Pozerala som na ňu a oprela sa o parapet. "Čo urobíš?" Na čo narážam? Vedela čoho som schopná. Práve preto som chcela vedieť, čo zamýšľa. "Ak to chceš nahlásiť smola, on o tom vie." Myslela som Tsukikageho, ktorý si toho mohol všimnúť pri prvom strete. Ale taktiež vedel o tom, že ma jedna osoba dokázala skľudniť.

pro **Milli Kamizuru** Fri Aug 14, 2015 9:55 pm

Rozhlídla jsem se abych našla dveře a všimla si, že jsou zablokované. "Jestli o tom ví, tak nechápu proč vystavuje vesnici nebezpečí." Pokrčila jsem rameny a přešla ke dveřím. "Máš na to nějaký systém a nebo to můžu rozbít?" Nadzvedla jsem obočí a strčila si ruce do kapes. Neztrácela jsem na opatrnosti..co kdyby se zase něco podělalo.

pro **Kaya** Fri Aug 14, 2015 10:23 pm

Odlepila som sa od parapety a rozhodla som sa ju pomaly nasledovať. "Nevystavuje. Do nedávna tu bola osoba, ktorá ma mala pod kontrolou, lenže to je dlhý príbeh." Videla som jej na očiach, že tu nechce ostať ani o sekundu dlhšie. Kto by sa jej vôbec čudoval. "Počkaj" Povedala som a podišla som k tým dverám a dlaňou som to bez nejakej väčšej námahy odstránila. Bola som monštruózne silná, preto mi to nerobila žiaden problém. "Prepáč mi za to, čo som ti urobila." Uklonila som sa pred ňou. Mala som na tváry svoj zvyčajný chladný výraz ale toto som myslela úplne vážne. Mala som sa za čo ospravedlniť, pokúsila som sa ju zabiť a omluva to určite len tak nenapraví.

pro **Milli Kamizuru** Fri Aug 14, 2015 10:34 pm

Počkala jsem až mi uvolní cestu a vyšla jsem. "Tsukikage možná ví co jsi zač a jaký máš problém. To co ale neví je, že jsi zaútočila na člena vesnice a jeho podřízenou." Otočila jsem se na ní před barákem s neutrálním pohledem. Když řekla, že to kage ví a mám smůlu tak nějak jsem si rozmyslela původní plán to nechat jít. Nechtěla jsem to mermomocí nahlásit ale chtěla jsem vědět důvod proč jí tu Tsukikage nechává pokud ví o tom jak je nebezpečná. Když se uklonila otočila jsem se a vydala se pryč. "Jojo." Prohodila jsem k ní a cestou si trochu rozcuchala vlasy aby měly trochu objemu. Cestou mi došlo, že kdybych to nahlásila...přiznala bych se k vlastní chybě. Kruci. Byla jsem v prekérní situaci.

-přesun-

pro **Kaya** Wed Aug 19, 2015 4:07 pm

Už ubehla pomerne veľmi dlhá doba od kedy Milli opustila tento dom. Dvere som zamkla, lebo som nečakal, žeby sem niekto vošiel. Okná boli zabarikádované a každý otvor, ktorým dokázalo prechádzať slnko bol zastretý. Kde som bola ja? Sedela som v spálni v kúte. Schúlená v klbku a celá v depresii. Bola som strašne psychicky nevyrovnaná a tentoraz som nemala chuť na nič. Chuť na jedlo, na pohyb, na slnko na ľudí, dokonca som nemala chuť ani dýchať. Ak by som okolo seba mala nejaké kvety asi by z tej energie, ktorú som vyžarovala uhynuli. Konečne som vstala a dopracovala som sa do kúpeľne. Teda zasa som zaliezla do kúta ale tentoraz sprchovacieho. Pustila som na seba studenú vodu. Mykla som sebou a chvíľu dýchala pomerne zrýchlene, než som si zvykla. Obviňovala som sa z toho, že som tam Rinku nechala, bola to len moja vina, ak by som zasa nevyletela a nevyhodila tie lieky a brala ich, ako mi to nakázala niečo také sa nestalo. Dokonca som sa pokúsila zabiť ďalšieho člena tejto dediny. Má cenu vôbec žiť takýto život? Mala som veľmi čierne myšlienky ale takýmto tempom by som si ani nemusela siahnuť na život, stýrala by som sa sama.

pro **Lizzy** Wed Aug 19, 2015 4:29 pm

Podarilo sa mi dojsť až k domu, v ktorom som bývala s Kayou. Všimla som si, že sú všetky závesy zatiahnuté. Vo vnútri bola tma a dokonca boli aj zamknuté dvere. Položila som ruku na dvere a na chvíľku som sa sústredila.. zaznamenala som tečúcu vodu, takže.. musela byť doma.
Odomkla som si podobným spôsobom, ako u Hokoriho kancelárií. Bolesť ma našťastie prešla, len som z nej bola trocha vystresovaná. Zavrela som dvere a.. začala som ju hľadať. Moja prvá zastávka bola kúpeľna, kde som nakukla a.. videla som ju ako tam čupí a necháva na seba dopadať tečúcu vodu. V hlave mi na chvíľku preplo č.. čo sa stalo? Bolo to kvôli tomu, že ma tam nechala? alebo sa niečo stalo zatiaľ čo som s ňou nebola?
"Kaya?" Zamrmlala som otázne a priblížila som sa o niečo bližšie k sprochovaciemu kútu. Nevyzeralo to dobre, dokonca bola ešte aj oblečená a v sprche.. snáď sa neotrávila.

pro **Kaya** Wed Aug 19, 2015 4:41 pm

V hlave mi hučalo a jediné, čo som dokázala vnímať bola maximálne voda, ktorá dopadala na moje telo. Nezaregistrovala som, že niekto vošiel a už vôbec, že to bola Rinku. Bola som tam, ako klbko nešťastia až po kým som neučila jej hlas. Myslela som si, že je to v mojej hlave no, predsa som sa pozrela pred seba "R-Rinku?" Prehovorila som k sebe a nemohla som uveriť svojim očiam. Okamžite som po nej skočila. Mohlo to trochu vyzerať, že som na ňu zaútočila, lebo som po nej skočila celou váhou. Lenže ruky som mala do korán a keď už som ju mala na dosah tak som ju objala. Asi som sa s ňou musela ocitnúť na zemi ale to som neriešila. Dokonca som teraz ani neriešila, že som ju asi celú zamokrila. "Ja ... ja prepáč, prepáč, že som ťa tam nechala. Prepáč, že, že som ťa zradila a nepočúvla ťa..." Hovorila som tichšie, ako zvyčajne ale v hlase bolo počuť plno emócií. Hlavne radosť z toho, že som ju opäť stretla, že sa mi vrátila celá a zdravá. No taktiež aj smútok. Neuvedomila som si ani, že z mojich očí začali padať kvapôčky sĺz dolu mojou tvárou. Vždy som sa pred ňou snažila chovať chladne, odmerane a už keď som prejavila inú emóciu bol to vždy kvôli mojej druhej stránke. "Myslela som si, že sa ti niečo stane... že ti ublížia alebo zabijú. Strašne som sa o teba bála." Plakala som ale v hlase to poznať nebolo. Nevzlikala som, bol to taký plač bez zvuku. Silnejšie som ju zovrela vo svojom objatí.Bola som ale vyslabnutá, takže len asi mne sa to zdalo, že to bolo silné. Po chvíľke som sa od nej odtiahla a pozrela jej do tváre. Neobťažovala som si utierať slzy aj tak to asi ani nebolo vidieť, že som plakala, už tak som bola celá mokrá. "Nenávidíš ma?"

pro **Lizzy** Wed Aug 19, 2015 4:55 pm

Jej reakcia ma úprimne zaskočila. Ostala som tam stáť ako obarená. Nechala som sa objať a.. chvíľu som rozmýšľala nad týmito tu jej slovami. Yep asi by som na ňu mala byť nahnevaná no nebola som. Skôr ma jej .. správanie, úprimne dojalo. Aj keď som to na sebe nedala nijak poznať, aspoň nie pred tým, bola som vlastne celkom zdeptaná osobnosť, ktorá sa len skrývala za identitu niekoho iného. Všetci na ktorých mi záležalo boli mŕtvy a ja som si nemyslela, že bude vedieť niekto kvôli mne takto.. plakať. Keď sa odo mňa odtrhla a spýtala sa ma či ju nenávidím. Len som sa pousmiala.
"Baaka.!" Tento krát som objala ja ju a nemienila som ju len tak skoro pustiť.
"Čo to hovoríš Kaya? nedá sa ťa nenávidieť ah.." Bola úplne premočená a z nej tak trocha aj ja keďže, no teraz vyšla z osprchy. No moc mi to neprekážalo.
"Si trdlo.. nemala si sa kvôli mne tak trápiť.. baka."

pro **Kaya** Wed Aug 19, 2015 5:20 pm

Čakal som hnev, nenávisť, to, že mi bude vyčítať, že som ju tam nechala ale ona to zobrala úplne inak, ako som čakala. Jej reakcia spôsobila to, že som sa rozplakal ešte viac. Nedokázala som to proste zadržať aj keď som sa snažila. Bola osobou, ktorú som mala veľmi rada a bola si aj jediná. Objala ma a ja som urobila to isté. Po tej poslednej vete, som chvíľu mlčala aby som utíšila svoj plač, lebo by som asi nedokázala hovoriť. "Určite si pamätáš, ako som ťa od seba odháňala. Tvárila sa, že mi na tebe nezáleží, že pri tebe nevydržím ani sekundu. Myslela som si, že ma potrebuješ a nezvládla by si to bezo mňa ale ... " Prestala som rozprávať a schúlila svoje nohy viac k sebe. Pritlačila sa viac k nej a nepúšťala ju tentoraz z objatia už vôbec. "Dokonca som ťa ani nepočúvla a prestala to brať. Zasa mi preplo a ja som ťa tam nechala .., no jedno som si kvôli tomu uvedomila." Hlboký nádych a zasa výdych. Až po tom som mohla pokračovať. Nevedela som, či by som jej to takto mala povedať, nevedela som ani ako to sformulovať. Ale musela som to urobiť teraz, čo ak už nebude žiadna iná príležitosť? "Nebola si to ty, ktorá to nezvládala ale práve ja. Tá doba, čo si bola preč, myslela som si, že zošaliem. Všetko odrazu potemnelo a nič nemalo zmysel, ako keby som stratila posledné svetielko nádeje. " Bola som asi ten najhorší rečník na svete. Nedokázala som poriadne prejavovať svoje city a nie sa tu ešte niekomu vyznávať. Nemusela to pochopiť, mohla ma kľudne odsúdiť a vysmiať, prijala by som to. Povolila som svoje objatie a moje ruky skĺzli dole. Pomaly som sa od nej začala odťahovať. Môj výraz bol tentoraz iný. Bol to zamilovaný výraz, ktorý patril len jej, lebo práve ona mi pobláznila hlavu. "Už sa nevládzem ďalej pretvarovať a ukrývať to, čo k tebe naozaj cítim." Nebolo nutné, aby som povedala na hlas, že som sa do nej zaľúbila, určite to pochopila. Veľmi som sa ale bála jej reakcie. Ani som netušila, či ona má vôbec nejakú náklonnosť k rovnakému pohlaviu to ma nezaujímalo. Musela som k nej byť úprimná.

pro **Lizzy** Wed Aug 19, 2015 5:35 pm

V tých jej slovách bola naozaj zlá no na jednu stranu to bolo celkom roztomilé. Prestala som sa správať ako trdlo.. nejak.. som stratila chuť sa ďalej pretvarovať keď sa mi tu táto osoba tak vyznávala. Rozplakala sa ešte viac, naozaj mi to bolo ľúto lebo som nechcela, aby plakala.
Čo som však cítila za pocit? Znova? Pichalo ma v hrudi a moje spomienky ma zaniesli niekam do minulosti.. a v tom do mňa udrel strach. Naozaj som nieč otakéto chcela? Každý človek ktorý pre mňa niečo znamenal, bol mŕtvy. Bolo to ako prekliatie.. ale čo Kaya? Znova niekto vstúpil do môjho života a teraz som sa ešte dozvedela že som tomu niekomu niečo ako jeho poslednou nádejou. Bezo mňa by sa asi psychicky zrútila.. a so mnou pravdepodobne umrie. Začala sa odo mňa odťahovať. Mohla si v mojich očiach všimnúť trocha smutný výraz. Mohol byť aj dojatý? V hlave som zvádzala boj.. naozaj ťažký boj. Kto vie, ako dopadol výsledok no ja som nakoniec znova podstúpila ku Kayi a znova som ju objala. Vedela som, že raz za to budem pykať.. no dúfala som, že sa so mnou tento krát osud nebude zahrávať jak posledne.. tsche aký osud.. mohla som osrať celý osud.
"Kaya..." Povzdychla som s ľahkým úsmevom a len som sa nad nej o trošku odtiahla. Len tak ďaleko, aby som sa jej mohla pozrieť do tváre. Rukou som ju pohladila po líci a znova som ju naśledne zložila k jej ramenu. Oprela som si hlavu o jej čelo a naše oči boli medzi sebou vzdialené len pár centimetrov.
"Budem tu pre teba.. vždy.. tak neplač prosím hai?" Ústa som roztiahla do úsmevu a následne som ich len zľahka pootvorila a venovala som jej menší bozk. Taký na uvítanie.. typu "som doma".

pro **Kaya** Wed Aug 19, 2015 6:03 pm

Bolo pravdou, že ona bola pre mňa jediná nádej. Ale to som jej hovoriť nechcela, to by bolo vydieranie. Aj keď istým spôsobom som jej to asi ani povedať nemusela. Nevedela som o jej minulosti, nevedela som o nej tú pravdu, ktorú v sebe skrývala aj tak som bola sebecká a myslela som aj teraz len na seba. Keď som sa od nej odtiahla vyzerala smutne. Určite ma zavrhne... Pomyslela som si a bola som zasa objatá. Vyslovilovila moje meno a ja som tentoraz videla úsmev. Nevedela som, ako som to teraz mala brať, čo ten výraz predtým? Čo to vôbec značilo? To už som sa ale topila v jej očiach, do ktorých som hľadela. Ostala som na ňu prekvapene hľadieť po tom, ako som ucítila jej hrejivé pery. Nechcela, aby som plakala, preto som si zahryzla do pery. Lenže plakala som stále rovnako ale už nie od smútku ale od šťastia, Nechcela som, aby ma takto videla, preto som svoju hlavu položila na jej rameno. Bola som šťastná a celá bez seba, lenže teraz som v sebe mala taký mix pocitov, ktorý sa nedal zvládnuť.

pro **Lizzy** Wed Aug 19, 2015 6:15 pm

Bolo na nej vidieť, že .. by najradšej stále vybulila pokojne aj dva vodopády. Musela som sa nad tým zasmiať.
"No taak pššt." Pohladila som ju po tvári a ešte raz som jej zotrela slzu, ktorá sa drala z jej oka.
"Vieš čo ťa čaká Kaya-chan?" Usmiala som sa a následne som sa na ňu spýtavo pozrela. Pravdepodobne to tušila. Predsa len odignorovala moje rozkazy o pití jej úžasného čaja. A potom tu takto depkarčí.. jednoducho neodpustiteľné.

pro **Kaya** Wed Aug 19, 2015 6:38 pm

Trvalo nejakú dobu, než som sa vyplakala ale pomohlo mi to a ja som sa cítila lepšie. Tie pocity som v sebe držala dlho, tak dlho pokým nevybuchli a neukázali sa všetky na povrchu. Potom mi položila jednoduchú otázku ale mohla som sa aj tak tváriť, ako keby som o ničom nevedela. "Myslíš, žeby sme sa mali ísť prezliecť?" Opýtala som sa jej. Snažila som sa to zakecať, ako to len šlo. Možno sa mi to aj podarí, kto vie, predsa len sme boli obe mokré aj keď Rinku bola mokrá len kvôli mne. Striaslo ma od zimy, ešte k tomu som na seba nechala tiecť studenú vodu, no bola som naozaj chytré dievča v sebatrýznení.

pro **Lizzy** Wed Aug 19, 2015 6:54 pm

"Hai.." Prikývla som s úsmevom no schválne som ešte vetu nezakončovala. Ruky som z nej pomaly zložila a začala som sa hrať s okrajom jej skráteného tielka.
"A po tom.. ? čajík!" Vycerila som obe rady mojich bielych zúbkov. Mohla to očakávať. Ani som nevedela, prečo ho nevypila, keďže mi to nevysvetlila. Myslela som si, že si chce nechať pomôcť. Čaj nebol nijak hnusný, aspoň pre mňa nie. Začala som jej sťahovať tielko, keďže ho mala dosť.. premočené. Ja som bola v mojom klasickom oblečení z ktorého sa dostávalo pomerne ľahko.
"Ah ako si to oblečená? Si tu mala nejakú párty.. bezo mňa." nafúkla som obe tváre a zľahka som sa zamračila.

pro **Kaya** Wed Aug 19, 2015 8:11 pm

Naozaj som vedela o čo ide a vedela som, že budem mať čo vysvetľovať, lebo toho bolo dosť. K tomu sa toho aj veľa udialo, práve preto som bola aj takto oblečená. "Um, dobre nieje problém." Nemala som prečo odporovať, bola to len menšia kríza o ktorej bude chcieť určite počuť. Zdvihla som ruky, aby mi mohla dať dole vršok. "Je toho veľa, čo by som ti asi mala povedať, lebo som sa pokúsila zabiť členku tejto dediny ... skoro sa mi to aj podarilo." Mumlala som si po pod nos a hovorila som potichu, ako keby som ani nechcela aby to počula. Pozerala som do zeme a potom som pozrela do jej tváre. "Umm a vieš prečo .. som ho nevypila?" Ťažko to mohla zistiť ale potrebovala som to nejak dobre sformulovať, aby sa nenahnevala. "Nestihla som si dať druhú dávku no a ... podľahla som tomu hlasu." Toto bolo povedané v skratke ale bolo na mne vidieť, že toho bolo na dlhšie. Len som chcela vedieť, ako bude reagovať.

pro **Lizzy** Wed Aug 19, 2015 8:19 pm

"No veď preto." Vyplazila som na ňu jazyk a na chvíľku som sa otočila, lebo som jej premočené tielko vyvesila na sušiaka, čo sme tu mali. Síce bol na uteráky no momentálne to celkom stačilo. Keď začala rozprávať, len som prst priložila k jej perám na znak, aby.. v tom nepokračovala.
"Pššt.. potom mi to povieš jop? teraz.. si daj dole zvyšok a ja zatiaľ pôjdem po uterák." Predsa len úplne stačilo, že bola úplne mokrá kúpeľňa.. nemusel byť aj celý dom. Na chvíľku som sa stratila, no po pár minútach som sa aj vrátila a hneď som na ňu jeden hodila. Teda respektívne som ju do jedného začala.. no zabalovať, obmotávať ho okolo nej a podobne.

pro Sponsored content

Dom č. 65

Dom č. 65

Re: Dom č. 65

Re: Dom č. 65

Re: Dom č. 65

Re: Dom č. 65

Re: Dom č. 65

Re: Dom č. 65

Re: Dom č. 65

Re: Dom č. 65

Re: Dom č. 65

Re: Dom č. 65

Re: Dom č. 65

Re: Dom č. 65

Re: Dom č. 65

Re: Dom č. 65

Re: Dom č. 65

Re: Dom č. 65

Re: Dom č. 65

Re: Dom č. 65

Re: Dom č. 65

Re: Dom č. 65

Re: Dom č. 65

Re: Dom č. 65

Re: Dom č. 65

Re: Dom č. 65

Re: Dom č. 65

Re: Dom č. 65