Dom č. 65

Je to dom, ktorý je na okraji dediny ďalej od obývanejšej časti. Teraz v ňom bude bývať Kaya spolu s Lilly počas plnenia svojej práce v Tsukigakure. Nieje nijak extra veľký a je priemerne zariadený, takže tam je takmer všetko, čo je v takom dome za potrebie.

"Gomen, nenapadlo ma, žeby si sa cez to chcela pozerať." Povedala som podpichovačne aj keď som vedela, že to nieje až tak jej vina. Ona sa potom rozkašľala tak som ju trocha potľaplala po chrbáte aj keď to len z reflexu. "Keď tak by som ti niečo mohla požičať." Aj tak som aj ja mala na pláne byť len v spodnom prádle. Keď si dala dole svoje oblečenie ja som ho vystrčila von zo sprchy a začala som jej umývať chrbát, pri čom som ju asi aj musela trochu škriabať, lebo som jej po ňom prechádzala aj nechtami. Mala som nehoráznu chuť jej doňho zahryznúť alebo zaryť svojimi nechtami, čo asi cítila, lebo som sa ledva držala, aby som to neurobila. "Pomysleli ... by si ... mnohé. Možno že sme lezbičky. " A možno by im to prišlo aj úplne normálne. Taká dobrá výpomoc. Stále som bola takmer na tom istom mieste a nemenila svoju pozíciu.

"No neviem, možno by ti pristali." Ako malá som si z peny urobila okuliare ale ľutovala som toho, takže kto vie, možno to chcela vyskúšať aj ona. "Ak budeš hodná, skrytá pod perinou, tak možno by si to oblečenie možno aj mohla vynechať." Jedným prstom, teda ukazovákom som zaryla hlbšie a priložila si ho k perám. To ale nebol dobrý nápad, lebo šikovná Rinku vie dávkovať. "Fu ... bléh... to som tomu dala." Aj moje malé náznaky boli týmto zdrvené. Naozaj to bola blbá pena, len neplechu to robí. Keď už bola takto otočená začala som jej umývať aj vlasy a rovno by som ich aj prepláchla spolu zo svojimi, keďže by bolo dobré sa zbaviť tej peny. "Je to vlastne milostný vzťah, medzi dvomi ženami. Ako keď vidíš nejaký mladý pár, ktorý sa drží za ruky bozkáva sa a podobne, tak s tohto by si niečo také mohli vyvodiť." Vysvetlila som jej pri čom som sa chcela posunúť ale mne sa to pošmyklo, takže som sa musela oprieť o ňu, aby som nepadla. Ešte, že tu teraz bola.

"To by som si nedovolila." Utekali mi kútky pier, keďže som sa nechcela príliš smiať. Nakoniec sme boli obe vyumývané a bez žiadnej zbytočnej peny. Aj keď sme tak trochu pokĺzali dostali sme sa bezpečne von aj keď ona prvá ja som jej bola v pätách. Videla som, ako tam poskakuje, preto som radšej po nej hodila uterák, aby tu nebolo všetko kvôli nej morké. Aj tak to nebudeme ani jedna utierať. Ja som si našla pre seba taktiež uterák, do ktorého som sa vyutierala a zabalila si do neho vlasy. Dala som si na seba spodné prádlo a pomaly som šla do spálne pri čom som spustila. "Neviem, či by som to mala nazvať zlým. Veľa ľudí to odsudzuje ale svojim túžbam neporučíš. Ak raz budeš mať niekoho rada bude ti jedno, či je rovnakého pohlavia, ako ty alebo nie. Aby som to ale zhrnula, maximálne ťa odsúdi okolie."   Zvyčajne sme sa vždy museli chovať podľa svojho okolia a prispôsobovať sa. Aj keď ja som bola takou menšou výnimkou. Pri posteli som odkryla perinu na bok a šupla som sa pod ňu. Ešte som tam nechávala miesto aj pre ňu, ak by chcela.

Aké je zvláštne to, že predtým som s ňou nemohla prehodiť ani slovo a teraz by som s ňou kecala až až. Ale to je tým, že som bola teraz prepnutá a nebola som to popravde ja. Určite, ak ma to prejde tak už to také nebude. Možno aj ona si je toho vedomá a mne to bolo jedno ja som to neriešila. Ona si vliezla do postele tiež a poriadne sa prikryla. "Divím sa, že tu so mnou ležíš. Však toľko krát som ťa už chcela rozpitvať." A ani teraz nebol rozdiel v tom, že som to chcela urobiť stále. Zívla som si aj ja, lebo aj mne sa chcelo spať. Možno jej teraz ani nič neurobím. Aj tak by ma zasa paralyzovala. Mala by som ju nejak dostať v tedy, keď by sa nemohla brániť. "Žeby nejaká misia?" Povedala som a privrela svoje oči.

Vedela som, že zaspáva a preto som jej už viac nič nehovorila. Počkala som si než zaspí a pomaly som sa vyplazila z postele, aby som nachystala na Rinku nejakú pascu. Našla som nejaký drôt, ktorý som dala okolo Rinku, takže ak by sa posadila spustila by mechanizmus, ktorý by po nej vystrelil zopár kunaiou, ktorý som práve dochystala. Ja som si šla ľahnúť na gauč, keďže tam bolo pre ňu prekvápko. Tam som už ja zaspala. Nechcela som ju zabíjať počas spánku, takže ak sa zobudí a sundá ju to, už by to bolo o niečo viac fér.

Nepodarilo sa mi zaspať, keďže tá veľká prerastená no roztomilá panda, ktorá by ma asi teraz najradšej pobila. Preto som radšej okamžite zoskočila z gauča smerom od neho, aby som naňho videla. "Hou, hou hou. Však mi sa nejako dohodneme no nie?" Povedala som si skôr pre seba, lebo som si nebola istá, či mi rozumie. Taktiež som pri sebe nemala svoju katanu, takže by bolo veľmi ťažké sa brániť, len som čakala, čo urobí tá panda. Popravde proti nej som bojovať nechcela. Ľudí som veľmi rada zabíjala a niekedy aj zvieratá ale to ma prešlo a bola by som radšej, keby som sa sním nemusela byť... zatiaľ.

Vedela som, že ak by som to nedala preč, biť sa v takom malom priestore s tým obrom by bolo až šialené. Ale kto povedal, že som normálna? Ja som sa snažila cúvnuť a pri tom som sa v tej tme šialene usmiala. "Rinku, vstávaj!! Tvoja panda besní!!" Zvýšila som hlas, čo to dalo, aby som ju zobudila. Stačilo, aby sa len posadila a ja, aby som začala utekať. Mala som na pláne preskočiť von oknom, pri čom by som doňho najprv niečo hodila, lebo bez chráničou by to bolelo. Možno by som ho rozbila keď tak rukou, ktorú by som najprv zaostrila.

Popravde s toho, čo sa stalo som bola riadne sklamaná. Nielen, že sa mi jej nepodarilo nič urobiť ale dokonca mi aj obsadili posteľ! Je pravdou, že som mala na pláne spať na gauči ale to som dúfala v lepší výsledok. Teraz som sa nespokojne pobrala na gauč, kde som sa prikryla dekou a zatvorila som oči. Ešte som si pre seba raz nespokojne vzdychla až som tam nakoniec aj ja zaspala. Na to, čo povedala som jej neodpovedala, lebo ja som vedela, že to je tak, však som ju len chcela zobudiť.

Ja som počas spánku mala naozaj veľmi príjemný sen, kde som vlastnými rukami škrtila Rinku a ona prosila o pomoc. Hneď na to sa proti mne postavila jej panda a tú som krásne rozpárala a stiahla z kože a nechala som si spraviť pandie papučky. Ďalej som s nazutými papučkami pobehovala po dome, keď tu som ucítila strašnú bolesť od nôh. Tie papučky sa premenili na pandie hlavy a začali mi žuť nohy. V tedy som sebou trhla a zobudila sa. Než som sa trochu vydýchala a uvedomila som si, kde som musela som prižmúriť oči a na Rinku som musela zaostriť. Dokonca už aj vo snoch sa správam šialene .... Hneď z rána som sa cítila deprimovane ale na výraze to poznať nebolo, lebo bol chladný a vyrovnaný. Aj keď prvý moment, čo som sa zobudila som bola troška preľaknutá, kvôli tomu hororovému snu. "Stalkuješ?" Opýtala som sa jej a natiahla som sa po čaj, ktorá som objala dlaňmi. Po chvíli som si aj upila a porozhliadla sa okolo seba. "Myslíš, že ma bude chcieť odrovnať?" Opýtala som sa Rinku a ukázala som smerom na pandu alebo aspoň smerom, kde by mala byť.

Chvíľu som len pozerala do toho čaju pri čom som rozmýšľala, ako jej to vysvetliť. Niekedy bolo ťažšie vysvetliť význam slova aj keď som vedela, čo to znamená. "Hmm, Stalkovanie je sledovanie jednej osoby o ktorú máš príliš veľký záujem a preto jej nedáš vydýchnuť a sleduješ ju na každom kroku." Takéto vysvetlenie by jej malo stačiť. Pozrela som po jej slovách na ňu a potom som prehovorila. "Vážne sa divím, že ma považuješ za priateľa, keď som sa ťa aj včera snažila odrovnať ja." Vážne to bolo čudné a takto, keď som bola "triezva" to bolo ešte čudnejšie. "Možno ale má nejaký skrytý úmysel ..." Predsa len to bola diabolská panda z môjho sna.

"Chmm ... nečakala som, že sa takto verejne priznáš. Za niečo také sa trestá." Znelo to vážne ale aj tak ja som jej nemala čo urobiť, keďže som ani teraz nechcela.... konečne po dlhej dobe. V tom sa ale tak náhle a verejne priznala, že ma má ešte aj rada. Ja som radšej od nej odvrátila zrak a pozrela nevedno kam. "V sne to ale bolo inak." Povedala som a pozrela podozrievavo na Onmiho. Ale to len na chvíľku, keďže moja kamenná tvár, chcela dominovať. "A s čoho?" Opýtala som sa, ako keby som nevedela o čo sa jedná a potom som ešte dodala. "Chcela ... ale už som to skúšala a nejde to. Však je to hlas v mojej hlave, ako sa môžem sabú seba umlčať?" Niekedy som to brala, ako svoje zlé svedomie.

"Však práve ...." Taktiež som dopila svoj čaj a prázdnu šálku som položila na stôl. S tými snami som súhlasila aj keď včerajší večer vyzeral naozaj hrôzostrašne. Ako som sedela pozorne som sa na ňu pozerala. Vyzerala, ako keby na niečo prišla aj keď som tomu akosi ani sama neverila. "Neviem, čo je to "to" ale hovor." Povedala som jej a čakala na jej odpoveď.