Dom č. 65

Je to dom, ktorý je na okraji dediny ďalej od obývanejšej časti. Teraz v ňom bude bývať Kaya spolu s Lilly počas plnenia svojej práce v Tsukigakure. Nieje nijak extra veľký a je priemerne zariadený, takže tam je takmer všetko, čo je v takom dome za potrebie.

Mohla som si len domýšľať, prečo ho budí ale nechala som to tak a celé to sledovala. Hovorila o tom, že nech sa vymení s nejakým krpcom, čo ma pomerne  zaujalo, preto som sa posadila na gauč, na ktorom som predtým spala. Nohy som si dala z neho teraz dole v čom sa tu objavila malinká panda, ktorá bola na hlavne Rinku. Tak, ako on zvedavo hľadel na mňa, tak aj ja som si ho prezerala aj keď s iným pohľadom. Pokrčila som sa k nemu a šťuchla som si doňho. "Roztomilí .... " Rozplývala som sa vo vnútri pre seba pri čom som si doňho ešte raz šťuchla. No potom sa opýtal, čo mi je, takže som sa prestala rozplývať a radšej sa trochu vzchopila. "Neviem, ako by som ti to presne vysvetlila ale počujem hlasy ... som schizofrenička. A sama si myslím, že mi nemáš ako pomôcť." Oboznámila som toho roztomilého mrňúsa s týmto faktom, pri čom som mala chuť ho zasa trochu pošťuchnúť.  

Vážne som si doňho chcela šťuchnúť, však musel byť naozaj hebučký a chcela som sa uistiť, či to nieje náhodou môj prelud. Na tvári mal akýsi znalecký úškrn, takže kto vie, čo z neho vylezie. "Myslím, že áno." Odpovedala som mu trochu neurčito. "Čo chceš vytvoriť?" Opýtala som sa ho a keď mi podával packu dvomi prstami som mu ju chytila.

Jeho reakcia na to, čo som urobila bola naozaj zábavná, proste na zožranie. Keď na mňa Rinku prehovorila pozrela som na ňu a chytila som od nej balenie zo sušienkami, ktoré som otvorila. Neviem ani sama prečo ale pre istotu som si k nim čuchla. "Aj by som povedala, že to nieje tak, ako hovorí Rinku ale nemôžem." Bola som toho príkladom. Keď ku mne natrčil packu vložila som mu doňho jednu sušienku. V tedy by mal mať svoju hlavnú ruku zamestnanú a miesto odpovedi som si doňho zasa chcela šťuchnúť. Musela som vyzerať smiešne, keďže som mala taký chladný výraz a pri tom, ako keby som sa s ním chcela hrať. Ako som ruku vrátila zasa späť až v tedy som prehovorila. "Na to je aj liek? A to odkiaľ máš ty niečo také?" Nedôverčivo som sa vypytovala a očami ho neúprostne sledovala.

To malé stvorenie ma ušpinilo tým jeho výkrikom a preto som sa najprv musela poutierať. Našťastie preňho som to nebrala nijak vážne inak, ak by som chytila rapla, no kto vie. "Zvláštne, že som o niečom takom v živote nepočula. Je to pozoruhodné. Ak by sme šli niekedy na misiu, tak lekárnička, by sa nám určite hodila." Skonštatovala som a prizerala sa na ten ich menší zápas alebo skôr pokus o ničenie Rinku tým malým. On sa ale ukryl do tašky, ako keby to bol nejaký jeho dom. "Nemala by som sa k tomu stavať negatívne ale akosi pochybujem. Už som sa počas svojho života snažila s tým niečo urobiť, maximálne som sa cítila, ako nadrogovaná." Rôzne lieky, antidepresíva a podobne fungovali maximálne na to, že som už vôbec nebola sama sebou. "Ale za skúšku nič nedám, ne?"

Na to jej prvé som neodpovedala, len som pozerala k tej taške, ktorá sa poriadne natrásala. Keď mi naznačila, že nech si vezmem toust, chcela som ale začal tu byť akýsi dym. Aj keď nebol nejak zle cítiaci aj tak som šla otvoriť okno. Teraz som sa trocha cítila ja zvláštne, keďže som jej nadávala nech sa oblieka a ja sama som tu bola v spondom prádle. Preto som po tom okne vyrazila ku skrini v ktorej som našla dlhú blúzku, ktorá mi bola až po kolená. Na doma bola naozaj dobrá. Po tom som sa vrátila k nej a zobrala si toust. "Vďaka za ranajky ...." Prehovorila som k nej a po jej slovách som sa trocha zamyslela. Určite by to bolo iné ja som sa teraz naschváľ vyhýbala ľudom, chcela som byť samotárka, lebo to je bezpečnejšie a aj tak sa mi to kvôli Rinku teraz nepodarilo. "No, mohla by som viac medzi ľudí, ktorý som od seba odháňala. Len ty si iný prípad, tebe nech robím čo chceš nie a nie ťa poslať preč." Aspoň si mohla ujasniť niekedy moje správanie, prečo som na ňu bola zlá. V tedy som bola normálne, taká. A čo na tom bolo horšie, už som si na ňu pomerne začínala zvykať.

Ja som radšej včerajšok ani nespomínala, však musela čakať, že sa o niečo pokúsim. A aj keby mi vynadala iba by som to brala tak, že jej to vážne vadí a snažila by som sa ju už duplom od seba vyštvať. "Neviem, asi by niekoho zabila, ako si povedala." S ňou som mala menšiu slobodu ale za to som už nebola tak sama, takže to bolo také najmenšie zlo. Po nejakej chvíli sa objavila tá panda, ktorá mala v rukách niečo prapodivné ale nesmrďalo to. Preto som si to od nej zobrala a položila som si to na stôl. Aj keď som si ho vypočula môj prístup k tomu nebol príliš dôverčivý. "Ďakujem ti. Aj keby to náhodou nezabralo nebrala by som to za zlé." Jeho dávkovanie bolo pomerne vysoké ale ak to bude účinné tak by to nevadilo. Tú prvú dávku som hneď do seba hodila.

Po tom, čo som to vypila som sa necítila nijak lepšie a ani nijak špeciálne, proste sa mi zdalo všetko, ako predtým len som zatiaľ ešte nečula ten ďalší hlas, ktorý sa aj tak ozýval, kedy chcel sám a možno sa aj ozve to nikto nevie. Prišla ku mne a podala mi ruku ja som ju prijala a postavila sa. "Nerada chodím do spoločnosti ale môžeme aj tak tu nemáme čo robiť." Odpovedala som jej a čakala kým bude chcieť vyraziť. Ja som sa zatiaľ šla prezliecť a pripraviť.

Mala by som sa na chvíľu zastaviť a rozmyslieť si, či som vôbec schopná sa po tých rokoch sa začleniť. Tak či tak, aj keď možno nebudem šialená stále by som nemala zabudnúť na to, čo som urobila za posledné roky. Urovnávala som si myšlienky pri prehľadávaní svojho oblečenia. Nakoniec som sa aj tak uchýlila k tomu, čo zvyčajne. Čierne kúsky oblečenia, ktoré budú pod brnenie, ako uliate. Vyšla som z izby a zamierila som k miestu, kde som mala svoje brnenie a začala som si ho na seba dávať. "Vyznáš sa tu aspoň trocha v dedine? Chcela som vedieť, či po tej dobe, čo sme tu boli už mala nejaký prehľad alebo nie. "Ak si pripravená, môžme  ísť ...." Odmlčala som sa.  "Niekam." Dodala som nakoniec, lebo som akosi ani ja nevedela, kam najprv. Možno by som sa mala ísť nahlásiť, že som odpočinutá a pripravená na nejakú ďalšiu úlohu. K tomu som aj tak nevedela, ako bude dlho pôsobiť to čudo, čo som si do seba dala. Ako liek to nechutilo ale účinky to mať mohlo. Na liek to bolo až príliš dobré...chuťovo.