KANCELÁŘ RAIKAGE

Ako, že nemám na výber?? Pomyslel som si pre seba a prekrútil očami. "Ale čo by som nemal, však hovorím, že bývanie ti zoženiem a lepšie, než u mňa doma!" Zvýšim hlas, aby ma počula predtým než odíde. Potom si povzdychnem a radšej ani nechcem vedieť, kam išla. Kľúče od môjho domu som mal to som si pre istotu skontroloval a radšej sa pustil rýchlo do dokončenia papierovania, aby som mohol ísť prípadne domov, teda ak tu zasa nezaspím.

Objavila sa tu Yuna, a ako správny Anbu ma pozdravila, ako sa patrí aj keď nebola oblečená, ako zvyčajný Anbu príslušník, lenže mne to neprekážalo. Takže Taaka z Hakuei? Dokonca už aj na Kumo sa zameriavajú? Pomyslím si a počúvam ju ďalej. Vypočul som si všetko, čo hovorila a napadla ma jedna zaujímavá otázka. "Aký trest by si mu navrhla ty?" Opýtal som sa jej a čakal na jej odpoveď. Chcel som vedieť, aký úsudok majú moji shinobi a čo si vlastne o takýchto veciach myslia. Predsa len aspoň som si tak mohol zmapovať logiku ostatných v dedine.

Sedel som na proti nej a pomerne zvedavo som čakal na jej odpoveď. Po vypočutí som sa len zamyslel a pozrel sa na ňu. "Dobre, ďakujem ti môžeš ísť." Podal som jej v obálke obnos peňazí za to, že vypočúvala väzňa. Predsa len to bola B rank misia aj keď sa to nezdalo ale niečo také len tak niekto nevie. Ja som potom vstal vytvoril som jednoduché pečate na klona, ktorý si tu sadol na miesto mňa. "Ja tentoraz pôjdem, inak máš voľno, takže si ho uži. Teda pokým by si nechcela misiu to kľudne môžeš povedať tuto mne." Uškrnul som sa a ukázal som na svojho klona, ktorý sa usmial, ako slniečko. Ja som otvoril dvere a ak by chcela výjsť tak som nechal výjsť ju prvú inak som pobral preč odtiaľto.
(presun)

Sedel som v kancelárii, ako obvykle a vybavoval papiere.
Moje stráže boli na svojich obyvklích miestach a jeden z nich si všimol Tatsumaki už v tedy, keď pristála na strechce, lebo to bol senzibil. Dym sa rozprestrel po kancelárii, preto nebolo nič vidno. Ešte predtým, než sa to stalo Anbu začali jednať a vtrhli do kancelárie, lebo vedeli o pohybu tej osoby. A než ma stihla prebodnúť Anbu, ktorý bol senzibil ju odo mňa odkopol. Mal som šťastie, že som mal takú dobrú ochranku, lebo by som to už asi schytal, predsa len ja som senzibil nebol. Ja som sa dostal na nohy a vedľa mňa boli Anbu. Vedeli, že som len klon ale aj tak to neohli prezradiť, však takto môžu zistiť niečo viac o nepriateľovi. "Je to drzé od vás, že útočíte priamo v dedine a ešte na mňa, nemyslíte?" A za to určite zaplatí. Ako klon som veľa techník použíť nemusel, budem rád, ak sa mi podarí naňho použiť nejakú B rankovú techniku a aj to mi ho môže zničiť ale tak s chakrou som na tom bol dobre a podelil som sa s týmto klonom o dosť chakry.

"Na nich sa môžem vždy spoľahnúť, predsa len k členom Anbu sa len tak niekto nedostane." Aj keď to bola pochvala na mojich anbu ani som to hovoriť nemusel, lebo oni si boli vedomí svojich schopností. "Ako myslíš, za tieto tvoje činy zaplatíš." Prehovoril som presvedčene a začal skladať pečate. V tedy sa na nás vrhlol/la a ja som naňho vystrelil vlnu vody a to technikou mizzu rapy. Neviem na čo sa ten útočník hral, keďže sám bol Anbu, takže tým pádom bol na úrovni mojich Anbu. Tý hneď po vytvorení vodnej techniky ju skombinovali s rainton jibashi. Jednoduché a rýchle kombo, ktoré je veľmi účinné, proti bojovníkovy, ako je on. Predsa len Raiton musí byť poriadna slabina niekoho, kto je vlastne s "krvi." Je ale pravdou, že ak by som tesne nevystrelil tú vodnú vlnu ten môj Anbu by to asi už nerozdýchal, bolo to všetko pomerne na "tesno."

Ono nešlo o to, žeby som chcel kombinovať ale problém bol v tom, že ja som ani silnejšie techniky teraz nemohol tvoriť. Útočník sa tomu ladne vyhol tým, že sa dostal na strop. Hodil Kunaie po ktorých som aj ja hodil Kunaie. Jeden z Anbu naňho použil paralizujúce genjutsu, ktoré by mu malo zmemožniť pohnúť sa a len by mal padnúť na zem a hneď do proti pohybu naňho vyštartoval ďalší anbu, ktorý mu namieril kolenom na solar, čo by ho mohlo bolieť naozaj poriadne. Keďže by sa nemal dokázať tak rýchlo dostať z genjutsu, tak by to na útočníka možno aj mohlo zapôsobiť.

Sedel tu môj klon, ako aj predtým aj keď mi ho zničili. Ale od tej doby prešla dlhá doba a ja som prišiel k jednému menšiemu rozhodnutiu. "Dobré ráno prajem." Pozdravil som ju keď vstúpila no nevyzerala najvľúdnejšie, bolo to asi tým, že som ju zobudil. Teda nie ja ale môj posol. "Poslal som pre teba preto, lebo na teba mám prozbu alebo skôr úlohu, ktorú teraz budeš zastávať." Neprezradil som jej hneď čo a prečo, možno si niečo skúsi domyslieť aj sama aj keď to dlho naťahovať nebudem.

Videl som, že sa jej to asi na prvý pohľad nepáči ale to ma neodradilo. "Nie, nie v tom to nieje. Proste nestíham a potrebujem výpomoc, to je všetko." Objasnil som jej to lepšie a potom som dodal. "Vlastne podobné, ako aj ja len o niečo menšie. Ak by to bolo niečo naozaj dôležité, to rozhodnutie musela by si ho prejednať s radou. " Veľa som jej toho nepovedal ale ona by na to určite časom prišla aj sama.

Než sa Atsuka nejako pokusila vyhovoriť alebo než niečo vymyslela niekto zaklopal na dvere a ja som svoju pozornosť musel presunúť na ne. "Vstúpte." Prehovoril som hlasnejšie tak, aby ma bolo počuť ale nie zas príliš, keďže kričať sa mi naozaj nechcelo. Papiere som položil pred seba, pero tam už bolo nachystané ale nemal som to dočítané ale to aj tak počká.