Budova Tsukikage

Nejvýše položená budova ve vesnici.
Kancelář Tsukikage se nachází až v posledním patře. V nižších patrech sídlí rada, úředníci a mnoho dalších oddělení, která jsou nezbytná pro správný chod vesnice.
Kancelář je sice velká, ale také velice útulná. Je vedena v modrých odstínech a z velkého okna hned za stolem Tsukikage jde krásně vidět celá vesnice.
V rohu místnosti je velká, měkká a neuvěřitelně pohodlná pohovka. Kdo si na ni však sedne, toho čeká nemilý osud.
V nepřítomnosti Tsukikage se kancelář vždy zamyká. Jako po celé vesnici v ní poletuje několik okvětních lístků irisu. Také je zde přítomno několik koček.
Většinou je to lev přímo přede dveřmi do kanceláře, dva leopardi hlídkující na každém patře.
A kdo ví, jestli vás v kanceláři nečeká ještě nějaké to koťátko...

Po tom, čo sme vstúpili som ostala už len ticho, čo sa im mohlo zdať divné ale ja som to brala tak, že som bola výpomoc a nech si teda Misha povie čo chce a ak tu ostanem sama, tak by som mohla povedať svoj názor Tsukikagemu. Tá hlava smrdela celú dobu ale to som ja neriešila. Ja som si taktiež nemyslela, žeby to, čo odtiaľ zmizlo pečatil do seba alebo do zvitku, však ak by to pokazil a zomrel, tak by prehral a dokonca by bol aj bez toho, po čo prišiel. Nakoniec Misha odišiel a ja som tam ostala s Tsukikagem. Jeho pohľad hovoril za všetko, preto som spustila. "Ak by som vám mohla na to povedať svoj názor, od začiatku, čo som tam prišla to vyzeralo tak, že útočník má všetko pod kontrolou. Dokonca som si ani nemyslela, že pri tom poslednom útoku sa nechá zabiť, lebo naňho s počiatku nič nezaberalo. Ja som jeho schopnosti až tak dobre prekuknuté nemala. Raz to vyzeralo tak, že bol imúnny, až si dokázal zjesť vlastné srdce, no na druhú stranu si nechal v závere odseknúť vlastnú hlavu a to ho vyradilo." A práve to mi prišlo divné, ak dokázal ostať na žive bez srdca, prečo ho usmrtilo toto? Alebo som bola proste nechápavá a nemohla som tomu príjsť na um, to ale už nebolo prečo rieišiť. Potom som sa pred ním uklonila, lebo ja som si myslela, že sme svoju misiu skôr pokašľali. "Rada by som sa ospravedlnila, asi sa nám nepodarilo zachrániť tú vec, ktorá tam bola."  Aj ja sama som pochybovala o tom, že sa to Mishovi podarilo ale ak sa to podarilo o to lepšie. Potom som sa pod maskou šialene usmiala. To vidieť nemohol a potom prišla pomerne divná otázka z mojej strany. "Čo by sa stalo, ak by som tu niekoho zabila? Napríklad takéhé Mishu?" Mala som sa pri tejto otázke chuť smiať, ako keby to bol žart ale bolo počuť, žeby to nebol normálny smiech. Zo začiatku mu určite Rinku spomínala, žeby mala byť u mňa a to s tohoto dôvodu.

Popravde to som si aj myslela, keď som ho prebodla, však jeho telo bolo aj tak akosi zvláštne zafarbené. "Keď som ho prvý krát prebodla, než som ho zbavila hlavy jeho telo sa sfarbilo do čisto bielej farby. Mal tam dokonca aj akýsi symbol alebo čo to bolo a aj ten zmenil farbu na čiernu. Až na stred, ten ostal červený. Potom naňho použil Misha pečať a to bolo asi všetko. Maximálne ešte začal smrdieť, ako keby bol mŕtvy už roky." A ak nebolo toto podozrelé, tak potom už určite nič. Vypočula som si potom jeho ďalšie slová na ktoré som už príliš neodpovedala, len som potom dodala. "Ak by ste ma zháňali budem u seba doma. Zatiaľ dovidenia." Uklonila som sa a s menším chychotom som sa obrátila chrbtom k nemu a vybrala som sa preč s kancelárie.
(presun)