Opuštěná chatrč

Guruko

"Prepáčte za starosti.." Sklonil Guruko hlavu k zemi, čím nie len preukázal svoj pokus o ospravedlnenie sa Airis, tým pádom dokonca ukázal aj ranu na jeho záhlaví. Po tom všetkom čo sa udialo od okamihu kedy opustil pána bolo zjavné že jeho samotná čakra padla na úplné minimum, už len z faktu že sa dokázal naozaj rýchlo dostať z bodu A do bodu B, a naopak za krátky čas, len pre jeho vôľu chrániť svojho pána aj za hranice svojich vlastných možností. Trvalo to dlho, ale konečne sem dobehli a po doliečení sa okamžite chcel za Hideom rozbehnúť, avšak pocítil vyčerpanie a od neho padol k zemi neschopný sa ďalej hýbať. Jediné čo teraz Airis počula bolo jemné skučanie psa, ktorý sa pokúšal aj napriek neschopnosti sa hýbať.

Hideo

Ja sám som ostal ležať na zemi pričom som sa už viac nepokúšal postaviť. Sám som bol na dne, s dva krát nepekne prepichnutou hruďou, vykĺbeným ramenom a nehovoriac o celom poškodenom tele následované úplným výmazom čakry. Len som sledoval ako odišla, a namiesto toho aby som preukázal Yaeko informácie o jej pochode, okamžite som sa obrátil k jej neviditeľnému telu. Bola ukrytá, ale ja sám som ju doslova cítil. Nepotreboval som senzibilstvo, cítil som ju vďaka oku, aj napriek nedostatku čakry. Neprehovoril som ani slova, ale sama Yaeko si mohla uvedomiť že naozaj hľadím na ňu akoby som ju videl v celku. Potom som zavrel obe oči. Vyčerpanie. Stále som bol pri vedomí, ale snažil som sa ušetriť čakru na všetkom, pretože ma čakalo dlhé obdobie v nemocnici, musel som im všetko vysvetliť ešte pred tým než odpadnem. Okrem toho, nie len moje telo bolo zdevastované, celé okolie vyzeralo akoby tu bojovalo obrovské množstvo čakry, bojisko tak zničené ako po útoku samotných Bijju. A čo bolo najviac zvláštne, na hrudi som mal podivné tkanivo, tkanivo ktoré patrilo prírodnej čakre. Nevedel som načo čakám, možno naozaj na záchranu.

Naozaj aj celkovo môj stav, začínal byť pomaly čoraz vážnejší a vážnejší. Napriek tomu že ma môj nepriateľ zachránil, stále som mal iné poškodenia ktoré som počas boja utŕžil. A hlavne, aby som sa dokázal vyrovnať tak vysoko úrovňovému Shinobimu, siahol som na to najhlbšie dno a všetka moja čakra sa stratila v mojic technikách pomocou ktorých som dokázal toľko krát súpera zabiť, avšak ten bol schopný fakt obrovskej regenerácie. A to mi okamžite došlo, keď som započul ako sa ku mne dostala Airis. Vďaka Lucy som ju poznal, ako jej priateľ som o nej a jej rodine vedel všetko, nehovoriac o tom že pred odchodom som jej dal rolničku. Tá rolnička bola naozaj špeciálna, a slúžila na jednú vec. Dobre som vedel ako skončím keď som jej ju dával, obsahovala divný vlčí zub. To ona nevedela, ale ten zub reagoval s mojou vlastnou DNA.

"Ja.. Mám inú DNA.." Prehovoril som šeptom po tom čo mi dala morfium. Prebojoval som sa späť za pomoci vôle, čo bol zázrak. Napriek liekom som sa dokázal pohnúť, čo mohlo byť riskantné ale aj táto operácia. Museli to vedieť, vdieť že môj súper mi zachránil život pomocou Senninky. Vložila do mňa jej DNA, a ona musela nato dávať pozor a brať to v potaz pri odstraňovaní črepín. Hneď nato som stratil všetku silu a ruka odpadla nehybne pozdĺž tela, pričom som sa snažiac všetkou silou otvoriť oko a to padlo na jej vrecko, kde bola spomínaná rolnička. Tá rolnička vedela pomôcť, dával som jej preto, vždy končím v nemocnici a ak skončím v naozaj zlom stave, sám Assasin do toho zapečatil dosť silnú pečať, ktorá mi môže pomôcť s bojom o život. Hneď nato som zatvoril oko a padol do spánku, alebo skôr, nehybnosti, strácajúc vedomie, a život. A to spozorovala aj Airis. Keď ku mne pribehol Gukuro, opatrne si ľahol k mojej ruke a zatvoril sám oči.

Ako sa viac a viac Airis snažila, tým viac sa môj stav zhoršoval. Najväčším problémom bola totiž moja čakra, vďaka čomu sa moje telo vzdávalo. A práve to bola sila tej rolničky, ktorú som jej podal. A to bol tiež dôvod že po odstranení črepín, po tom čo mi zachránila život a perfektne zvládla operáciu pri ktorej bola naozaj minimálna šanca že sa podarí, už len z dôvodu že sme sa nenachádzali v sterilnom prostredí, srdce sa zastavilo. Čakra ktorú som v sebe mal nedokázala držať DNA od Kiyomi, ktorá ma tentoraz pohltila a keď som stratil poslednú čakru, zabila ma. Experiment o ktorý sa na malý okamih pokúsila, zlyhal. Guruko sklonil hlavu a zakňučal do mojej nehybnej ruky.

"To už je tretí krát.. čo si mi zachránila život.." Len čo sa zdalo že bol koniec, prehovoril som, pretože rolnička sa rozsvietila a úplne zmizla. Čakra ktorá v nej bola sa do mňa vliala a ja som znova pocítil ako začalo biť srdce. Toto ma však nebavilo a podľa všetkého skončím naozaj dlho v nemocnici. Dnes sa mi totiž stihlo v priebehu jednej hodiny zastaviť 2 krát srdce. Viac som však nedokázal urobiť, len úsmevom naznačiť Airis že som v poriadku a zaspať. Konečne si oddýchnuť po tom dlhom snažení, po tom všetkom čo sa tu odohralo, som pocítil pokoj a kľud, po tej hlbokej námahe, som zatvoril oči a nechal sa unášať prúdom pokoja, pričom mi doteraz zneli v ušiach ako senseiove tak aj Naove slová.

Ležal som. Ako sa dalo očakávať, v polobezvedomí som sa nechal unášať prúdom myšlienok v ktorých som si však nerozpamätával dobré veci, ale práve boj s Kiyomi. Hlavne jej posledné slová a to čo sa tu na bojisku stalo. Dosť som rozmýšľal, čo všetko mi vlastne dokázala povedať, a snažil som sa pochopiť aj jej dôvody prečo sa k nim pridala a aspoň trochu zistiť čo to je za organizáciu. Nepovedala mi toho veľa, avšak informácie ktoré som sa dneska dozvedel by mohli mať nejaký ten dopad na svet Shinobi. Tiež som vedel ako bolo nutné oddychovať, a dobre som vedel že ešte dlho poležím v inom stave v nemocnici, takže kým som mal možnosť.

"Musím.. hovoriť s .. Assasínom.." Prehovoril som trhane a unavene, tentokrát s otvoreným jedným okom, pohľad prehadzujúc tak ako s Yaeko tak na Airis ktorá očividne ma zabije, ak nabudúce urobím rovnaké hlúposti ako dnes. Avšak, aj keď som veľa energie nemal, cítil som niečo zvláštne, akoby. Akoby niečo vo mne, niečo.. iné, sa mi snažilo dodať energie keď som tu tak ležal v kľude. Netušil som čo to je, ale mienil som to využiť na poskytnutie informácií, pričom som zbehol okom k neďalekému Jishakovmu telu. Bolo podivne poničené, akoby len zvyšky, ale mozog tak stále bol, a nebolo to dlho po jeho smrti. Ešte stále to bol dol na informácie ktoré mal v hlave.

Netušil som ako to so mnou teraz urobia, nevnímal som okolie okolo seba, moja čakra bola úplne na minime. Avšak to čo sa tu stalo som potreboval nutne povedať, aspoň malú časť, kým sa nedostanem do nemocnice a do stavu kedy nebudem môcť povedať už vôbec nič. Vedel som aké sú tieto informácie dôležité, ale nesmeli sa dostať do uší nikomu inému ako človeku ktorému som dôveroval. Ale nemal som na výber, aspoň tu bola Airis pri ktorej som si bol istý že by sa postarala aby tieto informácie ostali len medzi nami. Tak som pohliadol na Yaeko.

"Hakuei.. Oni.. Nepriatelia.. nejsú.. Až tak.." To stačilo, na viac som sa teraz nezmôhol ale bola to informácia pri ktorej ich muselo zamraziť. Ako vysokopostavený členovia Konohy dobre vedeli kto Hakuei približne sú a táto prevratná informácia im určite vysvetlila že sme sa dostali do bodu kedy sa začína svet staviať naruby. Duchovia, ktorý chodia po zemi a odstraňujú tých vplyvných nepredstavovali veľké nebezpečenstvo, aspoň nie v túto chvíľu kedy sa len rozhodli odstrániť tých ktorý vlastne sú nepriateľmi nás. Tiež mi ako tak došlo že sú bez vodcu, teda ho majú ale nerozdáva rozkazy, neorganizuje ich, proste si všetci robia čo chcú. Potreboval som ale povedať všetko, a taky som potreboval vedieť čo vie Jishaku. A spojiť to..