Opuštěná chatrč

pro **Hyuuga Mikomi** Sat Aug 03, 2013 6:57 pm

First topic message reminder :

Nachází se na hranicích Země Ohně. Zvenčí vypadá tato budova značně zchátrale a zanedbaně. Ve skutečnosti ale ještě donedávna sloužilo jako sídlo jistého klanu. Vnitřní uspořádání je tedy s ohledem na odpudivý zevnějšek přinejmenším překvapivé.

pro **Yoko Terumi** Sun Jun 07, 2015 10:08 am

Pobehovala som hore dole po tejto miestnosti, ako v tranze som študovala názvy kníh a ich autorov. Bolo tu toľko kníh, že som nevedela, kde začať, ktorú si vybrať. Začal ma napádať ale ten pocit paranoje, stále som mala pocit, že tu niekto je, nemyslela som tým Kisekiho, ale niekto cudzí. Ale to sa mi stávalo bežne.
V miestnosti nikto okrem mňa nebol. S úľavou som si vydýchla. Pohľad mi odrazu padol na Kisekiho na chodbe. Vyzeral podivne. Bol taký bledý a vyzeralo to, ako keby bol totálne mimo. Odlepila som sa od kníh a vykročila smerom k nemu, pričom som mu ťapla jednu slabšiu po pysku, nech sa prebudí. Je nebezpečné takto sa zamýšľať na mieste, od ktorého nevieš, čo máš očakávať. Vyzerá to tak, že sa o to miesto nikto nestará, všetko je zaprášené, napriek tomu by sa tu mohol ktokoľvek objaviť. Zamračila som sa naňho. Myslela som to smrteľne vážne. V tom jeho zamyslenom stave by bol až príliš ľahkou korisťou, ktokoľvek sa mohol k nemu potichučky priblížiť a zabiť ho.
Následne sa moje pery roztiahli do širokého úsmevu a rozstrapatila som mu rukou vlasy. Dávaj na seba pozor, prosím ťa. Bolo na čase už aj niečo zistiť, nie len obdivovať početnosť kníh, ku ktorým by som sa za normálnych okolností možno ani nedostala. Rozbehla som sa ku nejakému stolu, začala som vyťahovať zásuvky jednu po druhej hľadajúc čokoľvek užitočné. Určite sme nemali veľa času, takže som si musela pohnúť. Bolo by totiž dosť nepríjemné, keby nás tu niekto našiel.
Tá tetka v tom bare spomínala, že tu žije niekto, kto študoval klany. Nie je teda možné, aby sme tu nenašli viac informácií o klane Kurama.

pro **Kiseki Mirakuru** Sun Jun 07, 2015 9:58 pm

Vytváral som hrôzostrašnú scénku so všetkými detailnými prvkami. Ucítil som niečo na tvári a preto som sebou pomerne poľakane mykol, lebo som to nečakal. Na tele sa mi objavila mierna husi-na a srdce sa mi rozbúšilo, ako splašené. Začal som vnímať jej slová, preto som svoj zrak uprel na ňu aj keď už na mojom pohľade bolo vidno, že ma teraz dostala. Cítil som sa trápne. "Aj keď mi o tom hovoríš a musím s tebou len súhlasiť, myslím si, že sa to určite ešte pár krát zopakuje." Ten môj pocit zavŕšila farba mojej tváre, ktorá bola o poznanie sýtejšia, ako doteraz. Napriek tomu, že mi vynadala sa predsa len usmievala. Ja som odbočil pohľadom a radšej som sa od nej pratal ďalej do bezpečnejšej vzdialenosti. Prehľadal som okolie a bol čas na to, aby som prehľadal aj vnútorný sektor. Bolo tu veľa kníh a vnútro bolo zvláštne prepychové o proti vonkajšiemu vzhľadu. Všimol som si to až teraz, keďže predtým nebolo času na niečo také triviálne. Stále sme mali určitú úlohu a tú sme museli splniť. Informácie sa samé nenájdu. "Neveril by som, že je tu toho toľko. Snáď tu bude aj niečo užitočné." Na to, ako málo komunikuješ s ľuďmi ti to ide dobre. Podľa mňa si ma teraz snažíš len doberať, kvôli tomu incidentu pred chvíľou Zafrfľal som v mysli na svojho spoločníka a pokračoval v "zábavnom" zhromažďovaní ešte neprečítaných kníh či zvitkov.

pro **Yoko Terumi** Mon Jun 08, 2015 4:25 pm

Zamračila som sa naňho. No to snáď nemyslel vážne! Nachádzame sa v cudzom a možno nebezpečnom prostredí a on mi povie, že sa mu ten jeho podivný stav vráti? Nad čím to sakra premýšľal?! Dúfam, že si zo mňa uťahuješ, pretože ak takéto niečo bude pokračovať a niekto by nás mohol prepadnúť, čo vôbec nie je nereálna možnosť, nemusím mať dostatok síl a prostriedkov na tvoju ochranu. Patrila som medzi shinobi, ktorí ledva ochránia seba, nieto ešte niekoho druhého. I keď...keby som si mala vybrať medzi ochranou seba a niekoho druhého...ochránim radšej toho druhého, v tomto prípade Kisekiho, nehľadiac na to, či sa mi niečo stane alebo nie.
Je tu toho veľa. Obávam sa ale toho, že tu nič nenájdeme. Nie je tu jediná zmienka o klane Kurama alebo skôr sú tu len také informácie, ktoré sú všeobecne známe. Mám pocit, že my asi skončíme v nejakej mučiarni. Tá predstava ma desila. Avšak nevzdávala som sa. Stále som sa prehrábavala v skriniach, v zásuvkách, v iných častiach domu, ale nenašla som nič dôležité. Do pitvora. Zafrflala som si popod nos, prehľadala som tu snáď už všetko, ale stále nič. Ako je možné, že tu nič nie je?! Nežil tu predsa človek, ktorý študoval klany? Bola som viditeľne nervózna, kráčala som hore dole po miestnosti ako lev v klietke a premýšľala, ako postupovať ďalej. Iná možnosť asi, ako vrátiť sa do Kiri nebude.

pro **Kiseki Mirakuru** Mon Jun 08, 2015 5:08 pm

Neviem, ako by som jej to mal vysvetliť. Nemal som to ani na pláne robiť, lebo to nemalo logiku. Vedel som, že ma to môže priviesť do hrobu ale som takýto od narodenia. Samota robí svoje a ja som si na takýto život zvykol. Tento stav mi veľa krát pomohol utiecť z reality. "Som si vedomí toho, že to je nebezpečné. Neviem si s tým pomôcť, preto ťa môžem jedine poprosiť o to, že ak by taká situácia nastala neriskuj a nech ma proste v tom." Oprávnená požiadavka. Poriadne ma ani nepoznala, preto nebolo nutné, aby pre mňa riskovala svoj život. Žil som si doteraz, ako samotár a ak ma táto "vada" doteraz nezabila, tak sa jej snáď stihnem zbaviť, než sa tak naozaj stane.

Čas, ktorý sme tu strávili je pomerne premrhaný, keďže sme tu nič nenašli. Jedine hromada kníh, ktoré nám nevedeli pomôcť. Preto som odmietal tu byť ešte dlhšie, ako teraz keď to zrejme aj tak nepomôže. "Plne súhlasím. Naozaj tu nič nenájdeme a za tú mučiareň budeme maximálne radi." Človek by neveril, ako je ľahké sa dostať z problémov do ešte väčších problémov, lenže teraz to nieje nutné vyhrocovať do extrémov. "Ak tu náhodou aj bol, tak si zo sebou všetko dôležité musel zobrať." Hlavou mi prešla už aj taká myšlienka, že či to vôbec má nejakú cenu to tu prehľadávať možno nás predsa len oklamala hospodská zo zlatého oka. Pozrel som k Yoko, ktorá nervózne prešľapovala z miesta na miesto. "Mala by si sa ukľudniť." Prehovoril som k nej a prestal som hľadať. Sadol som si na tú hromadu kníh, cez ktorú som sa tu doteraz snažil prebrodiť.

pro **Yoko Terumi** Tue Jun 09, 2015 12:58 pm

Pozorovala som ho prenikavým pohľadom. Mohlo mu to byť nepríjemné, pretože mal určite pocit, ako keby som mu videla až niekde do žalúdka. Nebola to samozrejme pravda. Dívala som sa naňho tak len kvôli jeho prosbe, vyzeralo to, ako keby som premýšľala. Nie. Odvetila som sucho. Toto ti sľúbiť nemôžem. Zavrtela som rázne hlavou a následne som sa naňho zaškerila. Dalo by sa povedať, že sme boli len takí známi, tímoví partneri na tejto misii, ale obaja sme pochádzali z tej istej dediny. Nepýtaj sa ma prečo, pretože ti to aj tak nepoviem. Jednoducho sa zmier s tým, že ťa v sračkách nenechám...Otočila som sa mu chrbtom a vykročila odtiaľ preč. ...aj keby ma to malo stáť život. Dodala som v mysli. Faito Dansaku bol v tomto mojím vzorom, i keď som o tom nahlas nerozprávala. Nikto o tom nevedel.
Neostáva nám nič iné, než sa vrátiť. Za Mizukagem pôjdem len ja. Tón môjho hlasu bol nezvyčajný, prudký, agresívny, taký, ktorý mu vravel, že odporovať mi sa neoplatí. Nechcela som, aby si aj on prešiel tou potupou...a kto vie, čím ešte. Mizukage bol nevyspytateľný.
Dospievala som. Moje myslenie sa menilo a hoc som napriek tomu vyzerala často krát ako pozitívne naladená osoba, boli i chvíle, kedy som bola vážna...alebo aj niečo horšie. Zastavila som sa vonku pred chatrčou. Čakala som ho, medzitým som sa obzrela po okolí. Opatrnosti nie je nikdy dosť.

pro **Shinobi** Wed Jun 10, 2015 1:54 pm

Márne sa návštevníci z Kirigakure všemožne pokúšali o nájdenie akýchkoľvek informácií o omieľanom klane Kurama. Osoba, za ktorou sem totiž prišli, bola známa tým, že si ich všetky uskladňovala výhradne vo vlastnej hlave, chránenej kdejakými prepracovanými bariérami, ktoré nedokázali prelomiť ani aktuálni konožskí ANBU. Jediná možnosť pre nich bola nájsť ho, ale žiaľ, bol v tom jeden pomerne zásadný háčik, o ktorom sa hostinská zo Zlatého oka nezmienila. Jishaku bol už nejakú dobu mŕtvy. Veru tak, mladí shinobi sem ráčili cestu úplne zbytočne. Aby toho nebolo málo, ich prítomnosť zaznamenala osoba, o ktorej s najvyššou pravdepodobnosťou nemali ani len najmenších potúch. Kunoichi z Konohagakure, ktorá však nanešťastie pre nich mala aj istého pofiderného zamestnávateľa. Čo vlastne bola zač a prečo ju toto miesto vôbec zaujímalo? Nech už to bolo akokoľvek, Kirigakurčania boli vskutku až po uši v problémoch.

Takže predsa toto miesto ešte nie je úplne zatratené. Informácie o Jishakovej smrti sa očividne nestačili rozšíriť do všetkých kútov sveta. To mi ale v tejto chvíli vyhovuje. Neviem síce, čo presne s ním máte spoločné, ale nech je to čokoľvek, ak viete o tomto mieste, bude to stáť za to. Prisahala som, že sa pomstím všetkým, ktorí mali čo dočinenia so smrťou môjho malého bratčeka, a tak aj vykonám, pomyslela si z dostatočnej vzdialenosti spomínaná osoba cestou k chatrči odhodlane. Čo vlastne v tejto chvíli plánovala? Od prvej chvíle, čo sa dozvedela o tom, že jej malý brat bol po dvoch rokoch od prehlásenia za nezvestného nájdený práve na tomto mieste mŕtvy, zasvetila svoj život tomu, aby prišla na všetkých, ktorí mu ublížili.

Je mi to veľmi ľúto. Je možné, že s tým nemáte nič spoločné a nešťastnou náhodou ste sa do toho zaplietli, ale nemôžem si dovoliť riskovať opak. Obyčajný rozhovor by nás s najvyššou pravdepodobnosťou nedoviedol do požadovaného konca, preto sa musím postarať o to, aby ste pri odpovedaní na moje otázky nemali na výber, povedala si v mysli a už sa aj blížila. Pravdou je, že ju jej pátranie zaviedlo až k Seikyo Tachiban, ale istý nemenovaný mocný ninja informátor jej nakecal, že Jishaka iba využívali a ak chce nájsť jeho ozajstných komplicov, odporúčil jej zanechať na všetkých miestach, ktoré mu patrili, nejakého svojho drobného spoločníka, aby mohla na diaľku sledovať akýkoľvek pohyb v danej oblasti. Nič netušiaca Yoko si tak pri svojej analýze miesta mala možnosť všimnúť, že sa tam z neznámych príčin začínal zbiehať čoraz vyšší počet akéhosi hmyzu, neprestajne poletujúc navôkol, ako keby sa snažil obkľúčiť chatrč.

pro **Kiseki Mirakuru** Thu Jun 11, 2015 2:00 pm

Vôbec mi nevadilo, že ma pozoruje. Čítať myšlienky by nemala vedieť. Bol som ten typ, čo nemal takmer čo skrývať a všetko hovoril pravdivo a na rovinu.Ak by sa ma teda opýtala. S toho dôvodu som sa na ňu vydržal pozerať aj ja a nemal som problém udržať očný kontakt. Môj pohľad bol s časti zasnený ale držal si svoju vážnosť predchádzajúceho tvrdenia. Krátko a jednoducho ma odmietla. Jej odôvodnenie som z osobných dôvodoch chápal. Mal som nutkanie pomáhať ostatným, ak boli v nejakej šlamastike a nemohol by som len tak stáť a prizerať sa. A to napriek tomu, že som bol kedysi, ako malé decko obeťou šikany. Na nič s toho som jej doteraz nič nepovedal. Mohla si ale všimnúť, že za celú dobu, čo som s ňou bol som sa až teraz usmial. Bol to taký letmí a pomerne neviditeľný úsmev, ktorý sa objavil po jej posledných slovách. Keď som ju videl v kancelárii vyzerala, že nemala veľa od toho, aby sa zrútila. Kto by povedal, že sa tak rýchlo vzchopí a ujasní si veci v hlave. To je čaro ľudskej osobnosti. Ak si vieš vstúpiť do svedomia prekonáš všetky vnútorné prekážky a všetok strach, čo v sebe máš, je rázom preč.

Jeho slová dávali zmysel. Určite toho mal za svoj život veľa odpozorované. "Yoko." Vykročil som s jej menom v ústach za ňou. "Viem, že to asi nezažívaš často ale ..." Postavil som sa vedľa nej a uprel na ňu svoje tmavozelené oči. "Budem musieť odmietnuť aj ja. Sme predsa na jednej lodi, takže čo myslíš, ako by som sa cítil, keby som ťa v tom nechal?" To ona tu bola teraz tá, ktorá nemohla odporovať. Vo svojom vnútri som cítil, že je to tá najlepšia možnosť a mal som z nej aj najlepší pocit. Niečo, ako obetu pre tým som nepodporoval. Prečo by mala ona za mňa byť tá, ktorá si zlízne všetko zlé? "Takže túto tému uzavrime." Natiahol som k nej ruku, aby som si s ňou mohol potriasť. Bral som to, ako menšie utvrdenie imaginárnej zmluvy a súhlasu medzi nami. Zvláštne? Pre mňa určite nie. "Jedine, ako tým." Čo som s ňou mal robiť? Možno som bol samotár a rád robím všetko na vlastnú päsť ale vedel som, že ak by som chcel skúsiť niečo iné neprešlo by mi to.
V okolí sa objavil nepriateľ, ktorého som si ja nemal ako všimnúť, kedže som nemal žiadne senzibilské schopnosti. Dokonca som ešte ani nezaregistroval fakt, že sa tu v okolí začalo zhromažďovať priveľké množstvo hmyzu. Kto by vôbec podozrieval hmyz z niečoho nekalého? Boli sme v lese a tu bolo hmyzu požehnane aj bez našej skrytej nepriateľky, ktorá na nás chystala niečo nepekné. Jediné šťastie pre mňa možno bolo to, že som mal svoje obranné mechanizmy stále pripravené a v pozore, ak by sa náhodou niečo prihodilo.

pro **Yoko Terumi** Thu Jun 11, 2015 7:57 pm

Pravdou bolo, že viac som sa už nemohla správať ako malé ustráchané dieťa. Ak som raz chcela byť silnou kunoichi, musela som prekonať svoj strach a to aj z nášho Mizukageho. I keď to možno vyzerá vtipne. Prekonať strach z nejakého človeka. Každý ale niečo má.
Moje ružové oči skĺzli z jeho tváre, ktorú som opäť prebodávala prenikavým pohľadom, až k jeho ruke. Váhala som, ale nakoniec som mu ruku stisla. Fajn, platí. Môj tvrdý výraz zmizol a nahradil ho milý úsmev, ako vždy. Nerobila som to tak úplne dobrovoľne, ale čo už.
Všimla som si, že sa tu nejako začal zbiehať hmyz. Nepripadalo mi to zvláštne. Možno ho tu len niečo pritiahlo. Kto vie čo. Každopádne sa mi to nepáčilo. Nie že by som nemala rada hmyz, veď jedného veľkého chrobáka mám zapečateného v sebe, ale tiež nie je príjemné, keď sa človek prediera cez toľko hmyzu.
Eh, vidíš, znamenie, že máme odtiaľ odísť. Ideme? Otočila som sa opäť na Kisekiho.

pro **Shinobi** Thu Jun 11, 2015 10:39 pm

Návštevníci z Kirigakure zatiaľ ani len netušili, do akého obrovského problému sa to vlastne dostali. Nielenže sa ani zďaleka nepriblížili k odhaleniu požadovaných informácií, zamotali sa do niečoho, s čím ešte donedávna nemali absolútne nič spoločné. Žiaľ, v tejto chvíli sa už nedalo nič robiť. Bez toho, aby si to uvedomili, sa na nich totiž usadilo niekoľko drobných chrobáčikov, ktoré si potrpeli na to, aby o sebe nedali vedieť. Ako náhle sa ich totiž dotkli, prestali sa absolútne hýbať. To však nebolo ani zďaleka všetko. Tá pravá sranda mala ešte len začať. Osoba, ktorá si ich vyhliadla, mala zjavne vlastné dôvody k tomu, aby sa ich pokúsila násilím dolapiť a dostať z nich úplne všetko, bez ohľadu na okolnosti. Akákoľvek snaha o rozumný rozhovor preto s najvyššou pravdepodobnosťou neprichádzala do úvahy. V tejto chvíli sa fakt zdalo, že bez nebezpečného súboja sa to skrátka nezaobíde. Dokážu s ňou však udržať krok?

Či sa už ráčili pohnúť z miesta, alebo tam i naďalej zostávali, skôr či neskôr skrížili cestu so spomínanou nepriateľkou. Veru tak, všetko nasvedčovalo tomu, že sa im naozaj bez nejakých väčších problémov osobne ukázala. Prečo by to však robila? Ak bol jej zámer naozaj taký, ako ho vo svojej mysli prezentovala, nebolo by lepšie zostať v utajení? Nech už bola jej taktika akákoľvek, zjavne vyžadovala takýto prístup.
"Zdá sa, že sa nám niekto zatúlal v lese. Ak dovolíte, rada by som vám ukázala cestu von. Nasleduje ma v tichosti a nič sa vám nestane... takmer," vydala zo seba neznáma, naznačiac im, že s nimi mieni zaobchádzať ako so zajatcami. To mohol byť šok. Objavila sa pred nimi vonkoncom doslova znenazdajky. Od prvej chvíle, čo na ňu Kirigakurčania pohliadli, mali možnosť pocítiť zásadný rozdiel v ich vzájomných úrovniach. Jednalo sa o niekoho značne nad chuuninským rankom. Poslúchať ju by preto nemusel byť najhorší nápad, ale otázne je, nakoľko im stojí za to riskovať.

pro **Yoko Terumi** Mon Jun 15, 2015 7:26 pm

Predsa len toto nebol tak úplne obyčajný hmyz, ako som si spočiatku myslela. Predpokladám, že patril tej ženskej, ktorá sa tu z ničoho nič objavila. Zamračila som sa na ňu. Myslela si snáď, že sa s ňou len tak chytíme za ručičky a necháme sa ňou "vyviesť" z lesa? Ak dovolíte, naše matky nás učili, že nemáme dôverovať cudzím ľuďom ani sa nimi nechať niekam vyviesť, či odviezť. Nikto nám nemôže zaručiť, že nie ste nejaký pedofil. Alebo tak niečo. Bola som síce takmer dospelá, a Kiseki asi tiež, ale prečo si z nej neurobiť takú drobnú srandu?
Myslím, že cestu si nájdeme aj sami. Vaša ponuka je možno veľkorysá, i keď to vaše "takmer" sa správa veľmi podozrivo, ale neobjavili by sme sa tu, keby sme nemali anu tušenia, kam to vlastne ideme. Tvár mi zdobil široký úsmev a v očiach mi horeli tie moje typické ohníčky.
Možno mala vyššiu úroveň, ale...Nemienila som riskovať to, čo by s nami mohla urobiť alebo kam nás zaviezť. Mala som pocit, že by nás zaviedla úplne niekam inam, ako pôvodne zmieňovala a že by to mohlo dopadnúť...Snáď ešte horšie. Prečo by sa nám potom vôbec prihovorila, ak by po nás nechcela niečo viac...? Viete, bežne sa tu uprostred ničoho objavujú ľudia s takouto ponukou. Veľkú Yoko nikto neoblafne! NIKTO!

pro **Kiseki Mirakuru** Tue Jun 16, 2015 11:58 am

Nakoniec aj tvrdohlavá Yoko so mnou súhlasila a vyzeralo to tak, že sa vrátime poslušne do kirigakure bez nejakých lepších informácií. Stále sme ešte ani len netušili, že sa tu niekto nachádza až teda na ten otravný hmyz, ktorí by na mňa určite rád sadol. Znenazdania sa pred nami objavila žena, ktorá na nás, ako prvá prehovorila. Už len z pohľadu a pocitu, ktorý som mal v žalúdku som si uvedomoval, že medzi našimi schopnosťami je pomerne veľká priepasť. Nebol by som ale shinobim a dokonca ani sám sebou, ak by ma niečo také rozhodilo. Za svoj život som sa stretal len s protivníkmi, ktorí boli odo mňa mnohonásobne silnejší. Ostanem ticho a budem len pozorovať sled udalostí? Ak zaútočí môže vás čímkoľvek prekvapiť. Dávaj si pozor a buď ostražitý. Inak vieš o tom, že? Myslíš tamto? Áno viem ale nebudem s tým robiť ešte nič. Prezradilo by ma to.
Po odznení tohto menšie rozhovoru medzi mnou a Kharunim som stále pohľadom hypnotizoval tú hnedo vlásku. Ona sa ale otočila chrbtom a vydala sa preč ale určite sa zastaví, lebo sme sa nepohli. Ani ja, ani Yoko. Moja ruka bola položená na katane, ktorá bola v pochve. Nevyzeralo to nebezpečne, lebo tá ruka tam bola ešte predtým, než sa nepriateľ objavil. "Prečo vôbec chceš, aby sme ťa nasledovali? Nemáme s tebou vôbec nič spoločné." Nakoniec som ale zmenil svoj názor a prehovoril som. Ona mohla brať slová Yoko aj dosť agresívne, preto som chcel, aby presunula svoju pozornosť na mňa. Dokonca ak budeme mať šťastie, možno nám aj povie, čo má za lubom.

pro **Shinobi** Tue Jun 16, 2015 10:18 pm

Aburame očividne nemienila plýtvať časom na vysvetľovanie. Za zmienku ale stojí, že bola pomerne dosť prekvapená reakciou Yoko.
Počkať... naozaj nepochopila, čo som sa tým snažila povedať, alebo si zo mňa len robí srandu? podivila sa vo svojej mysli nad jej slovami, ale zbytočne si s tým priveľmi hlavu nelámala. Potrebovala sa sústrediť.
"Možno naozaj nemáte, ale ak náhodou áno, tak omnoho viac, než si myslíte. Porozprávame sa o tom na inom mieste," zodpovedala predsa len Kisekiho otázku, ale bez ďalších nepotrebných rečí sa ihneď potom pustila do svojej prekvapivo prepracovanej taktiky.

Už viac nemienim čakať. Špeha som tomu mužovi robila dosť dlho na to, aby som sa konečne i ja dočkala žiadaných odpovedí! utvrdila sa prítomná osoba v tom, že to naozaj chce vykonať, následkom čoho vydala jednoduchý povel všetkému hmyzu, ktorý sa v okolí nahromadil. Ten začal v momente nasledovať pach niekoľkých samičiek, nachádzajúcich sa na Kisekim a Yoko, a zo všetkých strán ich neuveriteľne rýchlo obkľúčil v prepracovanej formácii, z ktorej zdanlivo nebolo úniku. Aj keby sa okamžite vydali preč, alebo sa pokúsili využiť prostredie na nejaké to schovávanie sa, prípadne ich i odplašili technikou, za týchto okolností by si ich našli vždy a všade. To však nebolo žiaľ ani zďaleka všetko, čo si pre návštevníkov z Kirigakure útočníčka schovávala vo svojich rukávoch.

Hijutsu, Mushitatsumaki! zaznel v hlave údajného pedofila názov jedného z jej obľúbených ninjutsu, následkom čoho sa Kiseki aj s Yoko ocitli v dvoch prekvapivo veľmi mocných a neústupných tornádach utvorených z rojov lietajúceho krvilačného hmyzu.
Nemajte obavy, nedala som im rozkaz zabiť. Jediné, čo vám moji drobčekovia urobia, bude to, že z vás vysajú toľko chakry, aby ste sa nezvládli ani len postaviť na vlastné nohy. Nechcem predsa, aby ste sa mi počas výsluchu bránili. Bez nejakého toho fyzického mučenia sa to vonkoncom asi žiaľ neobíde.

pro **Yoko Terumi** Thu Jun 18, 2015 7:50 pm

Jasné, že som si z nej robila prdel. Prečo by som aj nemala? Som mladá, mám na to právo! Hlavne, keď to je moja protivníčka, tak prečo ju týmto ešte viac nevyprovokovať? Na inom mieste? To si myslí, že jej podám rúčku a pôjdem s ňou dobrovoľne? Haha. Gut džouk. Ona zrejme sama tušila, že dobrovoľne nikam nepôjdeme. Práve preto sa rozhodla na nás zaútočiť.
Nemala som rada takéto typy techník, jednak preto, že takému roju hmyzu sa dalo len ťažko brániť, každopádne, nebolo to nemožné, keďže som oplývala niečím, voči čomu nebol tento hmyz rezistentný. Oheň bol odjakživa jeho nepriateľom.

Opuštěná chatrč - Stránka 6 5021163_orig

Bolo zbytočné utekať, to som vedela veľmi dobre, preto, keď ma obkľúčil ten hmyz a vytvoril okolo mňa niečo ako tornádo, zložila som pečate. Popritom som pocítila i menší pokles chakry. Tá krava mi vysáva chakru?! Bolo to šokujúce a nepríjemné zistenie, mohlo mi to spôsobiť veľké problémy, kvôli ktorým by som sa musela neskôr uchýliť k jednému jedinému riešeniu a tým je požičanie si chakry od sedmičky. Ale k tomu snáď nedôjde, pretože som ho nemala zatiaľ ešte pod kontrolou. Katon: Gōkakyū no Jutsu! Z úst som nad seba vychŕlila veľké množstvo ohňa, ktoré ten hmyz, nech už robil čokoľvek, doslova spálilo na popol a rapídne znížilo jeho počet.
Oheň samozrejme nemohol zasiahnúť všetok hmyz, napriek tomu však stačil k tomu, aby mi vytvoril čistý prechod von. Toto som okamžite využila a vyskočila von, pričom som sa ešte trochu vzdialila. Nepochybovala som o tom ale, že ten odporný zvyšok roja vyletí za mnou. Na toto som si dávala obrovský pozor.
Po očku som sledovala Kisekiho. Dúfala som, že sa z toho dostane aj sám, ak nie, mienila som mu pomôcť, nech sa už deje čokoľvek. Nechcela som ho nechať v kaši a rozhodne som na tomto bojisku nechcela ostať úplne sama. Nikdy som nebola dobrá v boji, skôr než boj na blízko som preferovala boj na diaľku. Aj keď toto na boj na diaľku bol, nebolo to tak úplne fér, pretože som mala dočinenia so živými organizmami, ktoré reagovali na podnet užívateľa, pričom ja som so svojim ohňom ani lávou manipulovať takýmto spôsobom nemohla.

pro **Kiseki Mirakuru** Fri Jun 19, 2015 1:12 pm

Vyzerala pomerne netrpezlivo a naozaj nás odtiaľto chcela dostať. Dôvod bol ale stále neznámy. "Ak by ste sa naozaj chceli len rozprávať, tak by to mohlo byť aj tu." Prehovoril som k nej ale márne. Všetko nasvedčovalo tomu, že sa boju nevyhneme. Začalo sa tu zhromažďovať enormné množstvo chrobákov, ktorý začali krúžiť okolo mňa, pri čom ma aj napádali. Našťastie pre mňa ja už som mal na sebe veternú obranu, ktorá aspoň čiastočne neprepúšťala tých votrelcov.

V ten moment, kedy sa hýrili okolo mňa som pozdvihol svoju katanu nad seba. Vlna vetra sa stočila okolo mňa zároveň s tými jej potvorami začala do jedného meniť na drobné zrnká prachu, keďže také krehké stvorenia nemajú šancu vydržať taký nápor. Dokonca som tú techniku na chvíľu nalepil na seba, aby som zničil aj tú samičku o ktorej som vedel už od začiatku. Nezničil som ju doteraz len kvôli tomu, že som vyčkával.

Po svojskom prevedení techniky Kamaitachi som sa aj ja rozhodol zobrať nohy na ramená a utekal som kade ľahšie. Popravde som si cestu vyberal tak, aby som sa čo najskôr mohol dostať k Yoko. Bolo lepšie sa držať po hromade aj keď nie úplne blízko, keďže to mohlo byť značne nebezpečné a mohli sme sa tak aj znevýhodniť. "Najlepšie by bolo, keby nám poviete už teraz, o čo ide!" Ak by nezaútočila nemuseli by sme ju brať, ako nepriateľa ale okolnosti hovorili o niečom inom. Ak by sa nám aspoň podarilo zistiť, prečo po nás ide možno by to dokonca mohlo zastaviť aj tento bezdôvodný boj. Nerád som bojoval ak som mohol tak som sa mu snažil vyhýbať všetkými možnými spôsobmi. Nie vždy to ale tak z mojej strany vyzeralo.

pro **Shinobi** Fri Jun 19, 2015 4:35 pm

Kirigakurčanom mohlo prísť takmer až neuveriteľné, aký dotieravý útočiaci hmyz bol. Navonok možno nepôsobil nijak zvlášť nebezpečne, ale zaobchádzať s ním ako s obyčajnými chrobákmi mohla byť osudná chyba. Yoko však predsa len mala pravdu. Napriek tomu, že sa síce jednalo o kikaichū, niet divu, že sa nedokázali veľmi dobre brániť ohňu. Vo chvíli, kedy pocítili páľavu, o čosi ustúpili a umožnili jej uniknúť. Väčšina zo zasiahnutých samozrejme uhorela, ale zopár akoby zázrakom prežilo a vrátilo sa k osobe, ktorá ich povolala. To isté platilo aj o preživších, ktorí boli konfrontovaní Kisekiho prekvapivo silným fuutonom. Bol to vskutku nečakaný pohľad. Kirigakurčania si ho ale tak či onak nemali možnosť užiť, keďže museli unikať pred ostatnými dotieravými jedincami, ktorí boli tentokrát už o čosi opatrnejší a znateľne sa držali vzadu.

"Neuverím vašim slovám, kým vás nebudem mať pevne v hrsti!" vydala zo seba tá neznáma Aburame, prenasledujúc aj so svojimi miláčikmi unikajúcu korisť. Na rozhovor bolo už zjavne neskoro.
Ospravedlňujem sa vám. Viem, zámerne som do predných línií poslala iba starších jedincov, ale aj tak je mi fakt úprimne ľúto, že som ich musela obetovať. Takže oheň a vietor, v oboch prípadoch minimálne na chuuninskej úrovni, hm. Nepríjemná kombinácia, ale nie nemožná na porazenie. Vy, čo ste prežili, viete, kam máte letieť, vydala vo svojej mysli povel, následkom čoho sa spomínaní preživší vybrali niekam preč, opačným smerom od konfliktnej oblasti. O čo jej tým asi tak šlo?

Nech už to bolo akokoľvek, prenasledujúci hmyz robil všetko preto, aby sa priblížil a mal možnosť vysať ďalší kúsok chakry nepriateľov. Pri prvom náznaku útoku sa však prekvapivo rýchlo vzdialil a v akýchsi prekvapivo prepracovaných formáciach rozpŕchol sťa zrnká piesku. Pre Kirigakurčanov isto nebolo dvakrát najpríjemnejšie čomusi podobnému čeliť.
Aj keď sa vám podarí zbaviť samičiek, ich pach sa len tak nevytratí. Navyše vás už zaznamenali a zapamätali si chuť vašej chakry, aj keď sa jej doposiaľ dočkali len málo. Tak či onak, v tejto fázi nemáte ani len najmenšiu šancu na únik, akurát sa zbytočne vyčerpávate. Určite si skôr či neskôr uvedomíte, že jediná nádej je útok. Ako náhle k tomu ale dôjde, buďte si istí, že vás dostanem, pomyslela si útočníčka veľmi odhodlane, pripraviac sa na prípadný protiútok.

pro **Yoko Terumi** Sat Jun 20, 2015 11:41 am

Tá kunoichi mi pripadala veľmi záhadná a akosi som jej chovanie nevedela pochopiť. Správala sa k nám ako ku niekomu, kto snáď má nejaké informácie, a pritom som bola len obyčajnou kunoichi, ktorá nevie nič, čo by jej mohlo byť užitočné. Zdalo sa mi ale, že darmo jej človek niečo vysvetľoval, jednoducho tomu odmietala uveriť. Čo malo to dievča za problém?

Vytiahla som kunaie s pripevnenými drôtikmi. Kiseki. Priskočila som rýchlo k nemu, kým teda máme pokoj od toho dotieravého hmyzu, i keď som mala ten pocit, že pokoj od neho zďaleka nemáme. Hlavne po tom, čo ich poslala niekde úplne inde. Určite mala nejaký nepríjemný plán. Najlepšie asi bude, ak tu potom rozpútame peklo. Spojenie Katonu a Fuutonu nebude pre ňu, ani pre hmyz, ničím príjemným. Stíšila som trochu hlas, však nemusí všetko počuť. Potrebujem teraz, aby si ju trochu zamestnal, ja sa zatiaľ postarám o nejaké tie prípravy a prípadne o hmyz, ak by sa tu objavil. Dodala som a viac menej čakala na jeho reakciu. Nemohla som s tým začať, kým bola na mňa plne zameraná.

pro **Kiseki Mirakuru** Thu Jun 25, 2015 12:19 pm

Moje unikanie bolo aspoň k niečomu dobré. Nepriateľské chrobáky sa vrátili tam, kam mali. Teda k jej vlastníčke, ktorá na nás stále z neznámych dôvodov útočila. Hovoriť sa s ňou príliš nedalo. Snažil som sa, no čo už. Neviem, kam presne šli tie jej chrobáky ale ak sa vrátia mám taký pocit, že ich bude ešte viac. Alebo nás prípadne chce dostať niekam, kde by bola nastražená nejaká poriadna pasca. Yoko sa medzi časom dostala ku mne a oboznámila ma s jej plánom. Nevedel som o aké prípravy sa jedná ale budem jej musieť veriť. V tejto situácii mi aj tak veľa neostáva. Ak by sme nezaútočili určite by nás to stálo krk. A mám taký pocit, že ak zaútočím nebude to o nič lepšie. Pomyslel som si a ani som Yoko neodpovedal a vyštartoval som na svoju protivníčku. Snažil som sa zo seba vytlačiť čo najvyššiu možnú rýchlosť, preto som nahromadil chakru aj do nôh.

Pri tomto rýchlom slede udalostí som čiahol do kapsy a niečo hodil do vzduchu. Pravde podobne to boli zbrane a zopár lístkov. Niečo som dokonca pripevnil aj na svoj chrbát a tasil katanu, ktorú obalila moja chakra s podstatou. Vedel som, že ju rýchlosťou ani útokom z blízka príliš neprekvapím ale potreboval som ju zamestnať a o to som sa snažil. Ak by sa mi ešte podarilo jej nejako ublížiť alebo ju aspoň trocha odstaviť z boja, to by bola asi tá najlepšia možnosť. Najhoršie na tom bolo, že som sa teraz musel viac sústrediť na útok, čo ma stálo veľké sústredenie. Manipulovať toľkými vecami na raz nieje najľahšie. Po tomto presune k nepriateľke som svojou nohou zavadil o zem, kde bolo viac hliny, ako trávy. Nebolo už príliš ťažké nasmerovať túto hlinu a zrniečka prachu do očí. Čo nasledovalo na to, bol už jednoduchý sek. Vedený z pravej strany na jej bok s úmyslom ju preseknúť na dve polovice.

pro **Shinobi** Thu Jun 25, 2015 2:38 pm

Zdalo sa, že sa Kiseki s Yoko pokúšali o nejakú potenciálne nebezpečnú kombináciu. Osoba, ktorá ich však prenasledovala, ani na malý moment nepoľavovala v ostražitosti, čo sa prejavilo aj vo chvíli, keď sa na ňu Kirigakurčan bez váhania vrhol. Takže z toho asi bude boj na blízko.
Na to je ešte bohužiaľ priskoro, pomyslela si, následkom čoho ju však zaujal pohľad na to, ako Kiseki voľačo vyhodil do vzduchu. Jednalo sa o akési lístky. Prečo by sa ich len takým spôsobom zbavoval? Nebolo pochýb, že s nimi ešte niečo plánuje, preto si na ne útočníčka dávala extra veľký pozor. Vtom však musela čeliť hline a prachu, ktorý sa jej hrnul do očí. Slnečné okuliare ju ale samozrejme dostatočne uchránili.

"Nečakaj, že sa ti len tak ľahko vrhnem do náruče," vydala zo seba zároveň s tým, ako sa celou silou vrhla dozadu. Očividne ju žiadna taijutsu výmena nelákala. Bola v tom naozaj tak zlá? Všetko v tejto chvíli nasvedčovalo tomu, že áno. Niet preto divu, že Kiseki svojim útokom minul, keďže mu jeho súper neprestajne utekal. To však nebolo všetko. Mohol si všimnúť, že sa z jej protivníčky neustále uvoľňuje ďalší a ďalší hmyz, ktorý sa zhromažďoval v akejsi špeciálnej formácii. O čo jej mohlo asi tak ísť? Odpovede na túto otázku sa genin dočkal fakt nepríjemne rýchlo, keď kikaichū začali prudko až prekvapivo vysokou rýchlosťou rotovať.
Bōsui no Jin. Neviem síce, ako tá tvoja obrana funguje, ale je mi jasné, že si niečím chránený. Táto formácia je určená presne proti takým, ako si napríklad ty. Rýchlymi špirálovitými pohybmi a opatrným narážaním do objektu moji miláčikovia vyrušujú chakrový tok a zbavujú svoju obeť akejkoľvek ochrannej vrstvy, ktorá má základ v ninjutsu, zrovnala si v hlave svoju stratégiu.

Presne tak, ako to aj v mysli popísala, sa spomínaný hmyz choval. Kiseki sa tak zároveň so svojim sústredením na útočenie dočkal nežiadanej pozornosti, ktorá ho skôr či neskôr pripravý o celé jeho brnenie. Mohol sa ich síce pokúsiť zneškodniť, ale tým, že sa nedržali len na jednej veľkej hromade, ale rozvetvovali sa do niekoľkých špirál, ich nebolo vôbec jednoduché zasiahnuť, nehovoriac o tom, že sa mohli kedykoľvek stiahnuť. Títo jedinci boli už na prvý pohľad značne svižnejší, odolnejší a dokonca aj rýchlejší, ako tí predtým. Jednalo sa vonkoncom o mladšiu a teda nebezpečnejšiu generáciu.

pro **Yoko Terumi** Mon Jun 29, 2015 12:34 pm

Zdalo sa, že sa Kisekimu porodarilo odpútať jej pozornosť odo mňa. Napriek tomu som mala veľmi málo času. Utiahla som sa do ústrania, hoc som stále sledovala okolie. Predpokladala som, že tie hnusné malé tvory, ktoré okúsili trochu mojej chakry, mohli ľahko zistiť, kde sa nachádzam. Kedysi som vravievala, že sa stanem vládkyňou ohňa... Pripravila som si niekoľko kunaiov, na ktoré boli pripevnené pekne dlhé lanká. ...preto som sa učila manipulovať s týmito tenkými lanami, aby som mohla s ľahkosťou rozširovať oheň po okolí a pri tom nad ním nestratiť kontrolu. Pousmiala som sa. Ninjutsu bolo prakticky to jediné, čo mi išlo fakt dobre, preto som ho musela rozvíjať.

Zhlboka som sa nadýchla. Dúfala som, že to vyjde. Vykukla som spoza stromu. Práve odskakovala niekam dozadu, čo som využila vo svoj prospech a prvé dve kunaie hodila niekam za miesto, kde som predpokladala, že pristane. Kunaie sa zapichli do kmeňa stromu približne vo výške členka. Fajn. Spomínaná kunoichi začala zhromažďovať ďalší hmyz, ktorý následne vyslala proti Kisekimu. Tak toto ti nedarujem, nikomu ubližovať nebudeš. Zamračila som sa smerom k nej.
Každopádne, svoj predošlý útok som musela trochu pozmeniť a urýchliť ho, pretože Kiseki sa zdal byť v peknej kaši a priamo s ohňom som útočiť nemohla, hrozilo by totiž, že by som minula cieľ a zasiahla by som priamo jeho. Jedinou možnosťou bol útok na ňu. Ona predsa ten hmyz ovládala, nie? Bola som trochu nervózna, ale to nevadí. Proste som prudko s lankami potiahla do ľava, čo malo docieliť podknutie hentej kunoichi a následne jej pád, alebo aspoň stratu rovnováhy. Následne sa okolo nej do rôznych smerov pozapichovali kunaie s lankami, ktoré okolo nej vytvorili niečo, čo pripomínalo pavúčiu sieť, hoc nebola tak

prepracovaná a trochu...redšia, tak by som to nazvala, zároveň som sa snažila zabrániť jej v pohybe. Konečne si ma mohla všimnúť. Bola som sklonená pri zemi, jednotlivé lanká som držala pevne v zuboch. Zložila som rýchlo pečate a vychrlila prúd ohňa, ktorý sa po lankách v obrovskej rýchlosti šíril priamo k nej. Pokiaľ mal už Kiseki pokoj, mohol môj útok trochu posilniť a pokiaľ sa stalo, že zdrhla nejakým zázračným spôsobom, mohol s pomocou vetra ten oheň presmerovať. Každopádne, celý tento akt sa odohral v priebehu niekoľkých sekúnd, musela som konať rýchlo, ak som ju chcela dostať. Nevedela som ale tak úplne, čo je zač a pokojne sa mohlo stať, že nejaký ten hmyz zaútočí na mňa, ale na to som bola pripravená tiež, hoc to bolo trochu riskantné a kto vie či aj účinné, ale za vyskúšanie nič nedám.

pro **Kiseki Mirakuru** Wed Jul 01, 2015 10:00 pm

Zaútočil som naozaj až príliš bezhlavo a preto som si neuvedomil fakt, že má na očiach okuliare. Ak by ich nemala určite by som to využil pre svoj prospech. Na jej slová som nijak nereagoval, lebo nebol čas a len tak si kecať s nepriateľom počas boja som na pláne už nemal. Uskočila pomerne ďaleko a hoci som po nej stále šiel moju cestu mi skrížil premnožený rotujúci hmyz v tvare kužeľa. Musím byť pripravený na Yokin útok, inak sa mi nepodarí ho posíliť, lenže neviem, či to zvládnem. Ak nie, tak TO urobíme. Táto formácia mi znepríjemnila život a miesto toho, aby zaútočil na nepriateľku, zaútočil priamo na hmyz. Pri prvom pohľade sa mohlo zdať, že ma zasiahli. Lenže narazili do mojej katany a v ten moment sa zdvihol vietor a rozsekal všetko v mojom dosahu. Bola to rovnaká technika, ako predtým. Mojou úlohou aj tak nebolo hmyz-iu dievčinu zlikvidovať. Niečo bolo aj tak v neporiadku. Ruky sa mi značne transformovali do dračích, takže boli pokryté šupinami a vôbec sa už nepodobali ľudským. Taktiež sa mi zopár šupín objavilo aj na tvári a moje oči žiarili jasne, ako hviezdy.

Vietor, ktorý som použil na útok okolo mňa stále rotoval. Lenže ten som už neovládal ja. Dokonca som neovládal už ani svoju myseľ, keďže kontrolu nad ňou aj nad mojím telom prebral Khairuni, ktorý si so mnou vymenil miesto. Ja som bol omedzený limitom tela a vlastnej mysle. Nemal som dostatočné skúsenosti ani zručnosti, aby boj pribiehal podľa plánu, aký som mal. On bol limitovaný jedine mojím telom. Varoval som ho ale počúvne ma? Nie. Nech potom nesmrká, že sa mu rozskočí hlava. Dostal minimálne milión prednášok o následkoch za .... precíznosť. Žiadna vyššia deštruktívna sila. Žiaden mimoriadne silný útok odo mňa nečakaj. Khairuni dokázal pracovať maximálne s tým, čo som ovládal ale on to vedel použiť na majstrovskej úrovni všetko naraz. Obrana, útok. Ovládať vietor na útok, pri tom dokáže vnímať okolie a ešte by sa zvládol brániť a nezapotí sa. Niečo, čo by som ja nezvládol. Yoko započala svoj útok. Pokúsila sa ochromiť jej stabilitu, čo následne vyvŕšilo v explóziu ohňa, ktorý sa stabilizoval do jedného silného prúdu, ktorý vyrazil v pred na nepriateľa. Khairuni vyslal svoju/moju energiu spolu so všetkým vetrom do toho ohňa, aby nad ním získal aspoň čiastočnú kontrolu a mohol aspoň jemne meniť jeho trasu. Keďže technika nebola vytvorená ním, jeho možnosti boli obmedzené ale možno aj to postačí. Technika bola posílená mojou chakrou veternej podstaty a dychtivo si razila cestu. Ak by sa hnedo-vláska pokúsila uskočiť technika by ju prenasledovala a to by ju mohlo prekvapiť. Kombinácia katonu a fuutonu nebýva dva krát najslabšia aj keď základom tejto kombinácie sú C rankové techniky.

pro **Shinobi** Fri Jul 03, 2015 4:49 pm

Zatiaľčo sa neznáma Aburame sústredila predovšetkým na nepriateľa, ktorého mala priamo pred sebou, dočkala sa nepríjemného prekvapenia zo strany Yoko. Jednalo sa o jej spomínané lanká. Nielenže sa podkla hneď na prvej nástrahe, vyhnúc sa však našťastie priamemu pádu, bolo zrejmé, že už s najvyššou pravdepodobnosťou nestihne uniknúť tým zvyšným bez toho, aby sa nechcene aspoň malinko zamotala. Navzdory tomu ale situácia nebola tak dobrá ani pre Kisekiho. V čase, keď totiž útočníčka bojovala so svojou vlastnou rovnováhou, čelil onen genin z Kirigakure inému problému. Aj keď si výrazne pomohol drakom, hmyz sa skrátka len pri prvom náznaku útoku naň chytro rozpŕchol.

Je pravda, že má fuuton pri správnom využívaní charakteristiku sekania, ale to fungovať nebude. Za krájacím efektom obyčajne stoja úzke tlakové prúdy spôsobené vetrom, ktorým sa niekto s veľkosťou človeka nemá veľkú šancu vyhnúť, ale pre mojich miláčikov je to ako čeliť mohutným katanám. S ich pohyblivosťou a rýchlosťou ich niečo také len ťažko vážne ohrozí. Pokiaľ budú pristupovať opatrne a zotrvávať v prerušovanej Bōsui no Jin formácii, nezbavíš sa ich, nech už so sebou urobíš čokoľvek. Dať väčšinu do ofenzívy a ešte predtým eliminovať mňa je asi ten najlepší možný nápad, ale čo ak je to len ďalšia pasca, pomyslela si slušne naladená kunoichi a zaznamenala tú hrozivú smršť, ktorá sa na ňu rútila. To pravé prekvapenie malo však pre nič netušiacich Kirigakurčanov ešte len prísť. Jej údajné telo sa totiž začalo tak isto rozkladať na pažravý hmyz, čo mohlo znamenať iba jedno jediné.

Mushi Bunshin no Jutsu. Úprimne som to nechcela odhaliť tak skoro, ale lepšia príležitosť asi už nebude.
Veru tak. Kirigakurčania fakt od začiatku bojovali iba s akýmsi klonom, zatiaľčo tá úplne pravá útočníčka sa z neznámych príčin niekde ticho schovávala. Hmyz, ktorý bol nútený čeliť ich kombinácii, sa v správnu chvíľu tak isto rozpŕchol, aby zachránil čo najviac svojich jedincov, pričom všetci preživší sa zasa v rovnakej formácii ako zvyšok veľmi prudko vrhli na chudáka Kisekiho, ktorý tak musel bojovať naraz na dvoch stranách. Všetko sa to navyše odohralo tak rýchlo a nečakane, že navzdory zásahu draka a potenciálnej pomoci zo strany Yoko mal Kiseki veľké problémy.

pro **Yoko Terumi** Fri Jul 03, 2015 9:17 pm

Stretla som sa hneď s dvomi prekvapeniami. Prvým bol...samotný vzhľad Kisekiho. Doslova ma šokovalo, ako sa zmenil, vyzeral tak...inak. Jeho ruky, tvár boli pokryté šupinami, a jeho oči silne žiarili. Čo to...? Nechápala som, ako je to možné. Možno to len bolo spôsobené nejakou Kekkei Genkai alebo nedaj bože Hijutsu. Ale bola tu ešte jedna možnosť, a tou bolo to, že mal v sebe niečo zapečatené. Otázkou je čo. Na tom mi ale nezáležalo, ak by to tak bolo, asi by som bola šťastná, pretože by som sa necítila tak opustene, i keď Kiseki nevyzeral ako ten typ človeka, ktorý sa rád kamaráti. Skôr mi pripadal ako nejaký samotár.

Druhým prekvapením bol klon. To mi chce povedať...že som sa snažila len preto, aby som neskôr zistila, že je to obyčajný klon? Situácia sa zdala byť len horšia a horšia. Nie len že som svoje úsilie vyničila na taký veľký prd aj s navijákom, ešte som to aj zhoršila, a to práve kvôli tomu, že na Kisekiho teraz útočilo...viac hmyzu a ja som nevedela, čo robiť. Bola som úplne mimo. Po čele mi stiekla kvapka potu a srdce sa mi prudko rozbúšilo. Prejav strachu o niekoho iného, ktorý vás úplne paralyzuje. Mala som pocit, že tu nezmôžem nič. Ak by som použila Katon, bola by tu šanca, že zasiahnem aj jeho. Ak by som šla hľadať ju, možno bola ukrytá tak dobre, že kým by som ju našla, ak vôbec, bolo by už neskoro. Ak by som tam vletela, skončilo by to zle s nami obomi. O Chomeiovej chakre som vravela, že ju použijem len v prípade nutnosti.

Kiseki...Vyslovila som jeho meno. Nejak mu ale pomôcť musím! Nemôžem ho nechať len tak, ak to takto bude ďalej pokračovať, určite to nevydrží! Nemôže vzdorovať navždy. Potrebujem plán. Ale aký? Nenapadalo ma nič, čo by som mohla použiť bez rizika, že ho zraním, ten hmyz sa pohyboval až príliš rýchlo a nachádzal sa v jeho blízkosti. Niečo tu musí byť! Možno by pomohol dym, ale dymové bombičky som pri sebe nikdy nenosila, spoliehala som sa skôr na svoju prachovú techniku. Hmyz som ale oslepiť nemohla. Moju i Kisekiho chakru už ochutnali, takže by sa asi boli schopní orientovať aj keby som ich zrak vyradila. Neostávalo mi nič iné, než použiť svoju vrodenú schopnosť, ktorú som objavila len pred nedávnom. Lávu. Tá bola snáď ešte väčším nepriateľom hmyzu než oheň, pretože ho doslova menila na prach bez možnosti obrany. Nechcela som to použiť takto na začiatku, ale momentálne nebola iná možnosť.
Zložila som pečate a vypľuvla niekoľko menších lávových gulí na miesta s najhustejšou koncentráciou hmyzu, kde sa proste prepálili cez všetok hmyz, ktorý im stál v ceste a vytvorili tak diery, nehovoriac o tom, že sa potom rozpadli a láva stekala smerom k zemi, zanechávajúc po sebe ďalším mŕtvych jedincov. Dúfala som, že to pomohlo aspoň trochu, nič viac som už urobiť nemohla.

pro **Kiseki Mirakuru** Mon Jul 13, 2015 12:08 pm

Môj postoj v tejto bitve, bol vďaka drakovi o niečo lepší, ako predtým. Hoci na mňa v momente môjho útoku útočili ďalší chrobáci, pri dotyku o moju obranu boli odmrštený a to sa opakovalo takmer každý krát. Keď som ich nemohol zničiť aspoň som mohol eliminovať škody na najmenšiu úroveň. Bolo zrejmé, že ja ich zničiť nemôžem Nepredpokladali sme, že to bude klon ale bolo zvláštne, žeby sa proti nám vrhla po hlave bez nejakého plánu. Takto by to bolo istotne priľahké, aby to bola pravda. Skonštatoval Khairuni v sekunde hneď po tom, čo sa jej telo rozpŕchlo na chrobákov. Rútili sa priamo na mňa. Tentoraz bol útok kombinovaný z dvoch strán. Bol som rád, že som odolával tomu jednomu a nie ešte keď sa do toho primiešajú ďalší. Na šťastie pre mňa som do cesty druhej vlne chrobákom postavil prekážku, ktorá vybuchla skôr, než sa ku mne stihli dostať. Bol to lístok, ktorý som mal na zemi pohodený ešte predtým a tentoraz sa jeho umiestnenie náramne hodilo. Využil som toho zmätku a premiestnil som sa na strom, na ktorý som priložil ďalší lístok a pokračoval som k ďalšiemu a ďalšiemu. Nepriateľka sa tu istotne niekde skrýva. Chrobáci nás budú nasledovať až do hrobu a ak zastavíme, asi to bude náš koniec. Mám veľmi obmedzené schopnosti a takýmto tempom budeme bez energie a lístkov. Vychádzal som z predpokladu, že nepriateľka vie o tom, kde sa nachádzam bez toho, aby sa o to snažila. To som chcel využiť, aby som mohol vyradiť čo najviac jej prisluhovačov a prípadne odhaliť jej pozíciu a s polu s tým stromom alebo miestom, kde by bola by som ju mohol zlikvidovať. Po priložení lístkov som ich začal odpaľovať podľa toho, ako ma útočníci nasledovali. Sú to veľmi malý tvorovia, takže už len tá tlaková vlna by ich mohla zabiť. Ak by nebolo Yoko možno by som im ani nedokázal vzdorovať ale vďaka jej zásahu lávou mali určite väčší problém ma nasledovať a zhlukovať sa do tých špeciálnych formácií. Ak sa mi nepodarí do blízkej doby nájsť útočníčku budem sa musieť dostať k chrbátu Yoko a celé okolie by sme museli vypáliť. Drastické riešenie, ktoré ma napadlo práve teraz nebolo najlepšie ale efektívne by sme sa tak mohli zbaviť aj hmyzu aj nepriateľky. Bolo tam ale priveľké riziko. Nebolo vôbec možné odhadnúť, že či by sme sa potom z horiaceho pekla dostali my.

pro **Shinobi** Tue Jul 14, 2015 10:03 am

Situácia sa pre Kirigakurčanov neuberala dvakrát najlepším smerom. Kisekiho pasce s výbušnými lístkami síce spočiatku zaberali, ale schopnosť nepriateľského hmyzu vycítiť nebezpečenstvo bola fakticky na veľmi veľkej úrovni. Nie nadarmo sa iba málokto v boji proti členom Aburame klanu čo i len pokúšal vyzabíjať ich malých pomocníkov. Každý, kto s nimi mal nejakú česť, veľmi dobre vedel, že je to vskutku extrémne náročné. S každou explóziou mohol Kiseki zaznamenať, že si chrobáky dávali čoraz väčší pozor, naďalej ho však prenasledujúc. Obrovskou pomocnou rukou sa napokon ukázala byť láva Yoko, ktorá ich veľkú časť odplašila a uľahčila mu tak útek. Ak to tak ale bude pokračovať naďalej, skôr či neskôr Kirigakurčania podľahnú. Bolo pre nich nevyhnutné nájsť spôsob, ako sa buď zbaviť naraz všetkého hmyzu, alebo priamo útočníčky.

Kde sa však schovávala pôvodkyňa ich problémov a aký bol jej celý plán? Bolo to jednoduché - od začiatku súboja Aburame plánovala analyzovať schopnosti nepriateľov. Isteže zvažovala i nenápadný prístup, ale v prípade, že by sa medzi nimi našiel senzibil, by tichým útokom zbytočne riskovala. Namiesto toho vyslala Mushi Bunshin a navodila okolnosti tak, aby jej súperi demonštrovali svoje schopnosti. Aby toho nebolo málo, nechala ho sprevádzať postaršími jedincami kikaichū, ktorých následne po prežití súboja poslala za svojim obďaleč schovávajúcim sa originálom. Prečo by ale vôbec niečo také robila?

Hijutsu Mushimayu. Vystavením mojich postarších pomocníkov vyššiemu návalu chakry dokážem drasticky urýchliť ich rozmnožovanie. To však nie je všetko. Jedinci, ktorí mali tú česť čeliť účinkom vašich techník, dopomôžu k zrodu špeciálne proti vám odolnejších potomkov. Jediné, čo mi teda zostáva urobiť, je zotrvať vo svojej skrýši a posielať za vami stále vyspelejších a vyslepejších drobčekov. Obávam sa, že tým naša malá hra definitívne končí, uistila sa protivníčka vo svojej mysli, že na nič nezabudla, produkujúc stále viac a viac chakry pre svojich malých pomocníkov. Čosi také by ale určite malo dopomôcť aj nesenzibilom k jej vyhľadaniu, no nie? Nanešťastie pre Kirigakurčanov sa poistila ešte aj proti tomu - Mushi Jamingu no Jutsu veľmi úspešne negovalo akékoľvek pokusy o jej vycítenie. Stratégia neznámej kunoichi bola skutočne až obdivuhodne mocná a prepracovaná.

pro **Yoko Terumi** Tue Jul 14, 2015 11:23 am

Zdalo sa mi, že je to pre nás oboch horšie a horšie. Nie len že sme ju nemohli nájsť, to množstvo chrobákov bolo snáď nekonečné! Darmo sme ich ostreľovali rôznymi technikami a ich kombináciami, vždy sa tu objavili noví! Premýšľala som čo urobiť. Ak budem pokračovať v takomto štýle boja, prídem o chakru veľmi rýchlo, nehovoriac o tom, že časť z nej vysali tí malí prckovia. Ruku som presunula na brucho, kde som mala umiestnenú pečať. Cítila som, že slabne. Mala som ju už dlho a hoc som Chomeiovu chakru často nevyužívala, chátrala. Šlo totižto o jednu z primitívnejších pečatí, ktorá si vyžadovala málo času a takmer žiadne prípravy, na krátke obdobie však plne stačila.

Teraz však nebol ešte čas využiť jeho chakru. Možno ju stihneme poraziť, o čom som ale pochybovala. Takýto protivník bol pre mňa nad moje sily. Yoko... Ozval sa v mojej mysli hlas. ...poď ku mne. Vieš veľmi dobre, že ju bezo mňa neporazíš. Chceš, aby sa Kisekimu niečo stalo? Chceš ho mať na svedomí? Hlas sedmičky bol pokojný, ba by som povedala, že až priateľský. Pretvaroval sa, aby ma donútil použiť jeho chakru a oslabiť pečať ešte viac. Vedela som to. Na tvojom mieste by som mlčala, sedmička. Odvetila som. Odmietla som to. Zatiaľ. Niekde v hĺbke som vedela, že má pravdu, napriek tomu som si to odmietla pripustiť. Uprela som zrak na Kisekiho. Ani on nebude môcť vzdorovať dlho. Napriek tej svojej prapodivnej premene, ktorú som si nevedela vysvetliť. Si naivná. Klameš samu seba. Obaja však vieme, ako to dopadne. Si na tom zle, a ver mi, že bude len horšie. Vidím to. Jej schopnosti sú nad vaše sily, má prepracovaný plán, nad ktorým ste vy nemali čas rozmýšľať. Nikto vám tu nepomôže, len ja, drahá Yoko. Proti nám dvom nebude mať šancu. Potichu sa zasmial. Privrela som oči. Ignorovala som ho.

Čo urobíme, Kiseki? Opýtala som sa, keď som k nemu preskočila. Zdá sa, že ju tak ľahko nenájdeme, keď nám tí prdovia nedajú pokoj a tak ľahko sa ich nezbavíme. Nadmerné využívanie techník sa nám nemusí oplatiť. Zľahka som sa zamračila, moja tvár vyzerala ustarane. Ani nevieme, kde sa ona nachádza. Môže byť kdekoľvek. Možno je od nás príliš ďaleko. Po čele mi stieklo niekoľko kvapiek potu. Je to pre nás zle, Kiseki. Veľmi zlé. Nemôžme takto vzdorovať donekonečna. Vychŕlila som oheň na hmyz, nebol však tak tupý, aby ostal na mieste. Vyhýbali sa mu, aj keď možno pár jedincov uhorelo, stále ich tu ale bolo dosť. Potrebovali sme nejaký dobrý plán. Ale aký? Existovalo vôbec niečo, čím by sme sa mohli zachrániť?

pro Sponsored content

Opuštěná chatrč

Opuštěná chatrč

Re: Opuštěná chatrč

Re: Opuštěná chatrč

Re: Opuštěná chatrč

Re: Opuštěná chatrč

Re: Opuštěná chatrč

Re: Opuštěná chatrč

Re: Opuštěná chatrč

Re: Opuštěná chatrč

Re: Opuštěná chatrč

Re: Opuštěná chatrč

Re: Opuštěná chatrč

Re: Opuštěná chatrč

Re: Opuštěná chatrč

Re: Opuštěná chatrč

Re: Opuštěná chatrč

Re: Opuštěná chatrč

Re: Opuštěná chatrč

Re: Opuštěná chatrč

Re: Opuštěná chatrč

Re: Opuštěná chatrč

Re: Opuštěná chatrč

Re: Opuštěná chatrč

Re: Opuštěná chatrč

Re: Opuštěná chatrč

Re: Opuštěná chatrč

Re: Opuštěná chatrč