Opuštěná chatrč

pro **Hyuuga Mikomi** Sat Aug 03, 2013 6:57 pm

First topic message reminder :

Nachází se na hranicích Země Ohně. Zvenčí vypadá tato budova značně zchátrale a zanedbaně. Ve skutečnosti ale ještě donedávna sloužilo jako sídlo jistého klanu. Vnitřní uspořádání je tedy s ohledem na odpudivý zevnějšek přinejmenším překvapivé.

pro **Kiseki Mirakuru** Sun Jul 19, 2015 8:23 am

Vedel som, že skôr či neskôr tie výbušné lístky nebudú zaberať ale dúfal som, že to vydrží o niečo dlhšie. Taktiež mi bolo známe, že ničením tých chrobákov nám tento súboj nevyhraje. Ako tak sa mi podarilo ujsť tým malým potvorám. Nevedel som o tom, že Yoko vie ovládať lávu ale toto zistenie bolo v tejto situácii prekvapivo nápomocné. Hoci ja som na tom ešte veľmi dobre Kiseki onedlho bude bez akejkoľvek chakry. Možno to ešte vystačí na nejakú podporu techník Yoko alebo jeho dve možno tri techniky. Taktiež aj spojenie už dlho nevydrží... Situácia sa nezdala byť len horšia ale ona bola naozaj veľmi zlá. Pri pokračovaní v úteku sa ku mne dostala Yoko a prehovorila na mňa. Zastavil som a pozrel na ňu svojimi auzurovo sfarbenými očami. "Nehovoríš teraz s Kisekim ale to teraz nechajme tak. V terajšom stave ti môžem povedať len toľko, že najlepšie by bolo vziať nohy na ramená. Kiseki je takmer bez chakry a po tom, čo využil mňa nebude chvíľu schopný boja. Preto než sa tak stane by sme mali ustúpiť." Áno mal na mysli zbabelý útek, ktorý je teraz najracionalnejší. Táto súperka je nad naše terajšie sily. Premýšľal som ako to len išlo ale na nič lepšie mi som sa nezmohol. Aj keby sme sa pokúsili dostať na nejaké stesnené miesto, kde by sme mohli vyhubiť väčšie množstvo chrobákov ona by ich určite nevyslala všetky na raz a stihli by sa rozmnožiť zasa do pôvodného počtu. Taktiež keby to tu podpálime boli by sme v problémoch aj my. Ak by sa aspoň na chvíľu Yoko pozerala do mojich očí zistila by, že farba z mojich očí sa vytráca a navracia sa do pôvodnej farby, spojenie už bolo tak nad svoj limit. Predtým sme sa k tomuto spojeniu uchýlili len raz a od v tedy nebolo použité, preto naňho ani jeden z nás nebol zvyknutý a telo aj myseľ to značne vysilovalo. Taktiež aj deformácia tela, teda rúk, ktoré boli teraz neľudské sa vracali do pôvodného stavu.

pro **Yoko Terumi** Fri Jul 24, 2015 7:04 pm

Opuštěná chatrč - Stránka 7 0a6ec0d4c8ff2291d4a11096ffeeb258

HEEEEEEEEEEEEEEE?! Vygúlila som oči na Kisekiho, absolútne som nechápala, o čom to vlastne melie. Ako to, že nehovorím s Kisekim? A s kým hovorím? He? HE?! To bola záhada čo? Kiseki tu predo mnou stojí, ale ja s ním nerozprávam. Rozprávam s niekým iným. Really? REALLY? To je blbý vtip? Vtipné, Kiseki. Humor ti nechýba ani v takých ťažkých chvíľach. Zaškerila som sa a mávla rukou, však ja som mala vtipy rada. Veľmi rada. Milovala som ich. Boli súčasťou môjho života. Keď som však naňho opäť pozrela, uvedomila som si, že to asi myslel vážne, pretože sa tak tváril. Eh. To nebol vtip? Zasmiala som sa ako debil. No, stane sa...Pokrčila som letmo ramenami a tvári sa akože ja nič, ja muzikant.

Fajn, ak teda nie si Kiseki, neviem potom kto si, ale ak vravíš pravdu, tak to je veľmi zlé. Nevieme kde sa nachádza, aj keby sme sa pokúsili o cielený útek, mohli by sme naraziť priamo na ňu, čo by bolo nepríjemné viac než dosť. Rozhliadla som sa. Úsmev mi z tváre zmizol a nahradil ho zamyslený výraz. Premýšľala som nad tým čo ďalej.
Musela som prihliadnuť na Kisekiho stav, ak o chvíľu bude K.O., bolo potrebné, aby sme sa odtiaľ dostali čo najskôr. Ak to vôbec bude možné, tie chrobáky nás prenasledovali už len vďaka tomu, že poznali našu chakru, takže sme sa pred nimi nemohli skryť. Nebola som senzibil.
Musíme to tu odpáliť, ale...Potrebujem tvoju plnú dôveru. Sľubujem, že ak sa ti čokoľvek stane, ochránim ťa a postarám sa o teba. Uprela som naňho krátky pohľad, následne som sa k nemu otočila chrbtom a vytiahla kunaie s pripevnenými lankami. Nemala som ich už veľa, ale pre toto jedno použitie mi stačili. Veríš mi?

pro **Kiseki Mirakuru** Sat Jul 25, 2015 6:49 pm

Hoci stále hovorím pravdu a ani raz som jej ešte nezaklamal ani tentoraz mi niečo také neverila. Možno som to nehovoril ja ale ani on neklamal, takže to bolo rovnaké. Nedivil som sa jej, predsa len o ničom nevedela. Dokonca som podľa svojho názoru nebol ani nijak vtipný a ak sa mi niečo také podarilo tak len náhodou. "Nie, vážne to nebol vtip." Prehovoril som už ja. Mal som plnú kontrolu nad svojím telom. Aj keď na moje telo začali doliehať následky. Boli sme v prekérnej situáciu a Yoko aj tak v niektorých chvíľach vyzerala pomerne bezstarostne.

"Ak sa odtiaľto dostaneme tak ti o tom poviem, ak by si chcela." Niekedy som to hlásal každému aj keď to bol nepriateľ. Bol som hrdý na to, že je vo mne Khairuni ale časom mi došlo, že to môže ohroziť môj život a čím menej ľudí o tom bude vedieť tým lepšie to bude. "Len naozaj neviem čo podnikneme ..." Ja som možno nevedel ale Yoko vyzeral teraz dosť zamyslene. Nevedel som, či je možné v tejto situácii vykúzliť spásonosný nápad ale po nejakej chvíli to vyzeralo tak, že naozaj na niečo prišla. "Nemusíš na mňa toľko dávať pozor...." Prehovoril som vyčítavým hlasom. Však ja som sa o seba vedel postarať. Potom ale keď preniesla svoje posledné slová som bez váhania súhlasil. "Áno verím." Nech sa stane čo chce nechcel som jej hovoriť o tom, že mi v hlave začalo trešťať tak, že som nedokázal udržať ani svoju vzdušnú obranu a dokonca nejakú tú dobu použiť ani techniku. Môj dych sa o niečo zrýchlil a keďže som sa to snažil zahnať čo najskôr snažil som sa vytvoriť bolesť, ktorá by tento pocit prekryla. Preto som si poriadne zahryzol do jazyka a pozoroval ako tak počínanie Yoko.

pro **Yoko Terumi** Sat Jul 25, 2015 8:07 pm

Budem samé ucho. Zaškerila som sa naňho. Rozhodne som chcela vedieť, čo to znamená. Po chvíli mi úškrn zmizol a nahradil ho trochu vážnejší výraz. Ja viem. Okrem drôtikov som si pripravila i kunaie s výbušnými lístkami. Ty si zatiaľ odpočiň, ja sa to pokúsim dokončiť. Namierila som kunaie na trochu vzdialené stromy všade dookola, aby výbuch zasiahol čo najväčší okruh, možno bude musieť vyliezť aj ona. Následne som vzala tie drôtiky a vytvorila nad niečo, čo vyzeralo ako pavúčia sieť. Niečo podobné čo i predtým, len nad nami.
Musím. Sklonila som k nemu pohľad. Viem, že sa dokážeš o seba postarať...Odvrátila som sa od neho. ...vždy som bola starostlivá. Zmier sa s tým. Zložila som pár pečatí. Bola som rada, že mi verí. Preto som sa musela snažiť čo najviac. Skloň sa! Prikázala som mu a ponad neho vypustila prúd ohňa, ktorý zasiahol nejakú časť hmyzu, ktorý tu stále oxidoval. Následne ten istý oheň zapálil sieť, ktorá sa nad nami rozhorela a vytvorila ohnivú stenu, upáľujúc akýkoľvek hmyz, ktorý sa k nej priblížil. Kai! Vyslovila som po zložení jednoduchej pečate a okolie sa zahalilo do obrovských výbuchov. Prikrčila som sa k zemi, rovnako ako Kiseki, chrániac si uši. Nechcela som ohluchnúť.

Keď som si bola istá, že to ustálo, zložila som ruky zo svojich uší a rozhliadla sa. Všade som videla pováľané, prípadne polozhorené stromy. Fúúúúú. Prehrabla som si vlasy. Dopadlo to podľa mojich očakávaní, myslíš, že to pomohlo? Opýtala som sa Kisekiho, ak teda bol v poriadku. Dúfala som, že áno.

pro **Shinobi** Sun Jul 26, 2015 10:41 pm

Bolo naozaj obdivuhodné, akú dlhú dobu partia Kirigakurčanov vzdorovala ich spoločnému nepriateľovi. Na svedomí to doposiaľ mali predovšetkým zásahy zo strany Kisekiho draka, ktorého zmysel pre správne udržiavanie hmyzu v nevýhodnej pozícii vyžadoval poklonu. Ako náhle ale začínal prichádzať o svoje spojenie a v konečnom dôsledku i základné schopnosti, nádeje cudzincov značne poklesli. Nebola absolútne žiadna šanca, aby ho mimo svojho tela za týchto podmienok udržali všetok, preto sa čoraz viac a viac dočkávali síce letmých, no na ich chakru náročných dotykov. Dokonca i samotná pôvodkyňa útokov si začínala myslieť, že sa už nemusí obávať ukázať na svetlo, no vo chvíli, kedy naberala dojem, že to už stačí, sa dočkala nečakaného prekvapenia v podobe reťazových výbuchov, ktoré žiaľ neublížili jej samotnej.

Jak je to- nerozumiem, jak môžu mať po tom všetkom ešte stále dosť energie vzdorovať! Čo že sú to za monštrá? Moja taktika je dokonalá, zhrozila sa Aburame právom, uvedomujúc si, že i ona sama tak trochu riskuje. Pravdou totiž je, že to drastické urýchľovanie rozmnožovania hmyzu sa na nej viditeľne podpísalo. Dôvod bol skrátka ten, že ju čosi také samotnú zaručene stálo dosť veľa chakry. Musela to už ukončiť.
Prekliati odporcovia osudu... možnože sa vám tou reťazovou explóziou podarilo zabiť niekoľkých mojich drobčekov, ale hádam je vám jasné, že na všetkých to stačiť nebude. Rozpútaním horiaceho pekla nás navyše nezastavíte, akurát si tým zatarasíte únikovú cestu.

Pravda. Nemožno poprieť, že škody a predovšetkým oheň spôsobený zákrokom Yoko zapríčinil požiar, do ktorého sa hmyzu zjavne veľmi nechcelo. Nie nadarmo si však útočníčka vzadu pripravovala voči ich technikám aj niekoľkonásobne odolnejších jedincov. Neuveriteľná prispôsobivosť v kombinácii s neutíchajúcim hladom kikaichū činila pravdepodobne najnebezpečnejším a v boji najefektívnejším hmyzom klanu, čo sa prejavovalo i v tomto prípade.
Ešte som s vami neskončila. Minula som si takmer všetkú chakru na to, aby som svojich miláčikov vyzbrojila proti typom techník, ktoré ste môjmu klonu tak láskavo demonštrovali, tak to predsa nenechám len tak. Teraz, keď sme maximálne pripravení, si po vás konečne ideme všetci spolu.
Na čele s čerstvo zrodenými odolnejšími jedincami sa začalo mobilizovať hádam všecičko živé, čo odhodlanej žene patrilo. Dokonca aj chrobáky, ktoré ešte donedávna rušili senzibilické schopnosti, bez váhania obklopili celý les, zatemniac v očiach návštevníkov i oblohu.

Márne Yoko sebe i svojmu partnerovi kúpila čas, určite si veľmi skoro uvedomovala, že sú obaja obklľúčení zo všetkých strán. Ani len masívna horúčava nepriateľom nebránila v postupnom získavaní kontroly nad priebehom boja. Dosiahla ale aspoň jednu kladnú vec, a to tú, že na Kirigakurčanov doposiaľ neprestajne dotieravý hmyz aspoň na chvíľu prestal útočiť, venujúc sa aj so svojou páničkou, ktorá sa pomaly tak isto blížila do centra diania, čisto len na prípravu veľkolepého finále. Ako náhle sa to na nich ale všetko naraz spustí, bude to zrejme už definitívny koniec súboja.

pro **Yoko Terumi** Tue Jul 28, 2015 1:08 pm

To si zo mňa...Vyzerala som pomerne šokovane, keď nás obklopilo obrovské množstvo chrobákov, ktoré dokonca zatemnili oblohu. ...robíte p*ču. Proti tomu som nemohla bojovať ako ohňom, tak ani lávou. Bolo ich príliš veľa a pokiaľ sa odtiaľ nedostaneme, tak skončíme zle obaja. Tá krava zrejme využila čas, kým sme bojovali tuto, na množenie ďalších prdov. Pre Ódina. Bolo to zlé, veľmi zlé, a sama som strácala nádej, že odtiaľ vyviazneme živí, hoc malé svetielko tu ešte bolo. Bola to naša jediná záchrana. Otočila som sa na Kisekiho. Vložil si do mňa vieru. Nesklamem ťa. Viem, ako nás odtiaľ dostať. Venovala som mu krátky úsmev. Nech už to bude stáť čokoľvek! Privrela som oči a ponorila sa do svojho vnútra.

Stála som pred obrovskou, trochu opotrebovanou bránou, ktorá však stále plnila svoju funkciu dobre a tak som sa zatiaľ nemusela ničoho obávať. Nezbadala som tu však žiaden náznak života. Chōmei sa očividne opäť skryl niekam do úzadia svojej klietky.
"Si tu?" Opýtala som sa nahlas, pričom bolo počuť moju otázku ešte niekoľko krát v ozvene. Nič. Žiadna reakcia. No po chvíli...po chvíli som počula len nejaké šuchtavé zvuky, kroky a napokon i videla časť Chōmeiovej hlavy, na ktorú dopadalo tá trocha svetla čo tu bola.
"Tak predsa len si si konečne uvedomila, že bez mojej pomoci to nepôjde? Vedel som, že sa vrátiš." Jeho hlas bol taký čudný. Ani nie nepriateľský, ale ani priateľský, povedala by som, že neutrálny.
"Bohužiaľ je to tak, ako vravíš, budem ťa však musieť trocha sklamať, pretože môj plán je úplne iný." Prehovorila som k nemu, pričom som nervózne prešľapovala z jednej nohy na druhú. "Potrebujem sa s Kisekim odtiaľ dostať preč, nie bojovať. Jeho stav nemusí byť práve najlepší, i keď sa snaží tváriť, že mu nič nie je, vidím na ňom, že čosi nie je v poriadku. Ak by som sa pustila do boja s ňou, mohla by ho využiť proti mne, keďže bez oddychu prakticky proti nej nemá žiadnu šancu." Oboznámila som ho so svojim cieľom, chrobák tým však nebol bohvieako nadšený.
"Nechcela si byť vždy hrdinkou, ktorá porazí každého, kto proti nej bude stáť? S takýmto prístupom nebudeš nič viac než zbabelec, obyčajná nula, odpad v tomto svete." Jeho slová boleli. Zasiahol priamo do živého. Sklonila som hlavu.
"Odpad je ten, ktorý nehľadí na stav druhého, ale len na seba a svoje sny." Odvetila som mu po chvíli trochu tichším hlasom.
" Myslíš, že takto to niekam dotiahneš? Existuje veľa ľudí, ktorí by sa ti v takejto situácii otočili chrbtom a nechali napospas osudu. Tak zdvihni svoj lenivý zadok a rozbi jej hubu. Ukáž mi, že na to máš!"
"Prepáč, nemôžem riskovať. A...viem, že on nie. Kiseki by pre mňa urobil to isté, ak by to bolo opačne."
Chōmei sa nahlas rozosmial. "Vážne si myslíš, že po tom, čo zistí, že si monštrum, by pre teba urobil práve toto?" Jeho smiech pokračoval, kým ja som tam len stála ako taký blbec so sklopenou hlavou. Ani si neviete predstaviť, ako ma ten chrobák trápil. V mnohých veciach mal pravdu, ale ja som sa nemohla starať len o seba! "Obráti sa ti chrbtom, rovnako ako ostatní v dedine, bude sa na teba dívať skrz prsty, vyhýbať sa ti, heh."
"Si úbohý, Chōmei." Napla som po chvíli hruď a spriama sa naňho pozrela. "Aj keby sa mi obrátil chrbtom, aj keby ma znenávidel za to, čo v sebe mám, ochránim ho. Sľúbila som mu, že ho odtiaľ dostanem!" Na chvíľu som sa odmĺčala. "Ak mi neposkytneš chakru k úteku, odmietnem s tebou inak spolupracovať, čo by znamenalo, že nás ona dostane. A buď ma zabije skôr, než zistí, čo v sebe mám, čo by nebola priaznivá možnosť ani pre teba, alebo to zistí skôr a zavolá si niekoho, kto o teba bude mať záujem a s radosťou ťa využije ako zbraň hromadného ničenia. Nebol by si nič, len obyčajná bábka v rukách druhých. Tentoraz by si bol nula TY!"
Chōmei mlčal. Ako keby stratil slová. Vedela som, že ani Bijū neznesie pocit podriadenosti. Pár krát sa s niečím takým stretol, napríklad v období Naruta, kedy ho mal pod palcom samotný Uchiha Madara. Históriu Bijū som poznala dobre, strávila som nad tým nemálo času. "Fajn." Ozvalo sa po chvíli. "Ale len pre tentoraz. Inokedy odo mňa takú pomoc nečakaj." Pousmiala som sa. Dokázala som presvedčiť samotného Chōmeia, aby mi pomohol! "Viem, ako vás odtiaľ dostať."
"Ani si nevieš predstaviť, aká som ti za to vďačná! Jedného dňa ti to oplatím, sľubujem!"
Chōmei si odfŕkol. "Zmizni, inak si to rozmyslím."

Prudko som otvorila oči. O chvíľu nás odtiaľ dostaneme. Oznámila som Kisekimu. Predpokladala som, že nechápal, o čom to meliem, predovšetkým vtedy, keď som použila množné číslo, ako keby tu bol niekto ďalší, kto by nám mohol pomôcť. Aj bol, len on o tom nevedel. Pozorne ma počúvaj Yoko, viac to opakovať nebudem. Najprv ti prepožičiam svoju chakru, vstúpiš do Bijū plášťa, v ktorom ti vyformujem pár krídel, s ktorými budeš môcť lietať. Ešte predtým však nad tebou vytvorím svoju podobizňu z chakry, ktorá priláka pozornosť ako hmyzu, tak aj tvojej protivníčky. Tvojou úlohou potom bude použiť techniku skrytia v prachu, ktorá bude s mojou pomocou silnejšia. To by malo stačiť k tomu, aby ich to prekvapilo, hneď na to už len vezmeš toho chudáka a zdrhnete odtiaľ, rozumieš? Chōmeiov hlas neznel práve najprívetivejšie, ale to mi absolútne neprekážalo. Hai, Chōmei. Na to, že som ho oslovila menom, nereagoval. Priprav sa. Zneli jeho slová tesne pred tým, než som pocítila príval novej, mocnejšej chakry. Bol to úžasný pocit.

Chakra sa čoskoro vyplavila na povrch, kde sa okolo mňa zvíjala, tvorila rôzne špirály, privolávala mocné poryvy vetra, ktoré sa len znásobili, keď sa sformovala nado mnou do tvaru samotného Bijūa. Vyzeralo to strašidelne, jeho hlasný rev určite vyvolal v nepriateľovi pocit strachu. Možno bol dokonca i hmyz trochu v šoku, keď uvideli člena svojho živočíšneho druhu v oveľa väčšej podobe, než boli oni sami. Oni ani nevedia, že sme prakticky rodina. Zamrmlala som s úškrnom. Obraz sa napokon rozpadol, zvyšná chakra sa nalepila na mňa a vytvorila spomínaný Bijū plášť. Bolo to niečo nové, pre mňa fascinujúce, hlavne, keď som zaregistrovala pár hmyzích krídel, pravdepodobne podobné tým Chōmeiovým. Teraz použi techniku.
Bez reptania som poslúchla a zložila pečate. Hiden: Rinpungakure no Jutsu! Z úst som vychŕlila obrovské množstvo prachu, ktorý sa rozniesol všade, oslepoval svojich nepriateľov. Dokonca i nepriateľku, hoc mala tie svoje slnečné okuliare, stále sa do toho svetla nemohla priamo dívať. Okamžite som sa otočila ku Kisekimu. Vyskoč mi na chrbát a drž sa pevne, jasné? Akonáhle to urobil, zľahka som sa odrazila od zeme a vyletela do vzduchu, pričom som preletela priamo cez pravdepodobne prekvapený hmyz. Spočiatku mi to nešlo veľmi dobre, predsa len som nikdy v živote nelietala, ale po nejakej tej dobe som prišla na princíp, ako sa to robí, preto to potom už bolo lepšie.
Letela som s Kisekim ponad les. Bolo to magické, úžasné, zamilovala som si to takmer okamžite. Usmievala som sa ako mesiačik na hnoji. Toto je perfektné, dúfam, že to budem môcť využívať častejšie. Vyslala som k Chōmeiovi myšlienku. Iste, moja drahá. Jeho odpoveď znela príliš sladko, na čo som sa len zamračila. Určite mal niečo za lubom, bola som si tým na 100% istá. Začala som sa toho trochu obávať. Trochu som zabočila a mierila od Chatrče čo najďalej.

-PRESUN -> Cesty a stezky napříč světem-

pro **Shinobi** Tue Jul 28, 2015 7:08 pm

Aktuálna situácia vyzerala pre Kirigakurčanov veľmi nebezpečne. Hmyz bol totiž tentokrát nielen niekoľkonásobne odolnejší, ale očividne ho navyše bolo o dosť viac. Yoko teda v konečnom dôsledku učinila dobré rozhodnutie, aj keď možno trochu riskantné. Požiadať o pomoc Chōmeia sa za týchto okolností zdalo byť najrozumnejším riešením. Netrvalo dlho a mračná neopísateľne lačných kikaichū postupne klesali, približujúc sa k svojim zdanlivo už asi bezbranným obetiam.
Mojim zámerom je vysať vám tak akurát dosť chakry, aby ste sa ani len nezvládali udržať na nohách. Len nerada by som to prehnala, ale s toľkými mladými a ťažko ovládateľnými jedincami si nie som sama sebou na sto percent istá. Odpusťte mi, ak vás náhodou nechtiac zabijem.

Sotva sa Aburame aj so svojimi miláčikmi stačila čo i len dotknúť prítomných Kirigakurčanov, dočkala sa veľkého prekvapenia. Bolo to síce len tak tak, ale účinkovalo to dokonale. Prudké zdvihnutie chakry Yoko v kombinácii s mohutným svetlom malo natoľko drastický efekt, že kunoichi aj s hmyzom dezorientovalo navzdory noseniu slnečných okuliarí. Pochopiteľne z toho samozrejme nebola absolútne nadšená.
Čo je to za ohromnú chakru?! To nemôže patriť ani jednému z nich!
Ešte skôr než sa jej vrátil zrak, po Kirigakurčanoch sa zľahla zem.

Čo sa to práve stalo?! Kam sa podeli?! zhrozila sa pri predstave, že by ich po tom všetkom naozaj stratila. Nezostávalo jej nič iné, než sa ich pokúsiť vyhľadať po pachu alebo chakrovej stope, ale tá Chōmeiova pokryla behom chvíľky takmer celý les. Dokonca i pre kikaichū je čosi také do značnej miery komplikované na rozlúsknutie. Ani na malý moment však odhodlaná Aburame nestrácala nádej.
"Nájdite ich! Za tak krátky čas sa predsa nemohli vytratiť! Musia byť blízko! Prehľadajte celý les!" vykrikovala v zápale hnevu rozkazy napriek tomu, že svojich miláčikov vedela riadiť aj bez toho. Po nejakej dobe svoje pátranie rozšírila a presunula sa kdekade inde, ale neúspešne.

=> PRESUN PRE ABURAME <=

pro Sponsored content

Opuštěná chatrč

Opuštěná chatrč

Re: Opuštěná chatrč

Re: Opuštěná chatrč

Re: Opuštěná chatrč

Re: Opuštěná chatrč

Re: Opuštěná chatrč

Re: Opuštěná chatrč

Re: Opuštěná chatrč

Re: Opuštěná chatrč