Opuštěná chatrč

pro **Hyuuga Mikomi** Sat Aug 03, 2013 6:57 pm

First topic message reminder :

Nachází se na hranicích Země Ohně. Zvenčí vypadá tato budova značně zchátrale a zanedbaně. Ve skutečnosti ale ještě donedávna sloužilo jako sídlo jistého klanu. Vnitřní uspořádání je tedy s ohledem na odpudivý zevnějšek přinejmenším překvapivé.

pro **Yoko Terumi** Sat Jun 20, 2015 11:41 am

Tá kunoichi mi pripadala veľmi záhadná a akosi som jej chovanie nevedela pochopiť. Správala sa k nám ako ku niekomu, kto snáď má nejaké informácie, a pritom som bola len obyčajnou kunoichi, ktorá nevie nič, čo by jej mohlo byť užitočné. Zdalo sa mi ale, že darmo jej človek niečo vysvetľoval, jednoducho tomu odmietala uveriť. Čo malo to dievča za problém?

Vytiahla som kunaie s pripevnenými drôtikmi. Kiseki. Priskočila som rýchlo k nemu, kým teda máme pokoj od toho dotieravého hmyzu, i keď som mala ten pocit, že pokoj od neho zďaleka nemáme. Hlavne po tom, čo ich poslala niekde úplne inde. Určite mala nejaký nepríjemný plán. Najlepšie asi bude, ak tu potom rozpútame peklo. Spojenie Katonu a Fuutonu nebude pre ňu, ani pre hmyz, ničím príjemným. Stíšila som trochu hlas, však nemusí všetko počuť. Potrebujem teraz, aby si ju trochu zamestnal, ja sa zatiaľ postarám o nejaké tie prípravy a prípadne o hmyz, ak by sa tu objavil. Dodala som a viac menej čakala na jeho reakciu. Nemohla som s tým začať, kým bola na mňa plne zameraná.

pro **Kiseki Mirakuru** Thu Jun 25, 2015 12:19 pm

Moje unikanie bolo aspoň k niečomu dobré. Nepriateľské chrobáky sa vrátili tam, kam mali. Teda k jej vlastníčke, ktorá na nás stále z neznámych dôvodov útočila. Hovoriť sa s ňou príliš nedalo. Snažil som sa, no čo už. Neviem, kam presne šli tie jej chrobáky ale ak sa vrátia mám taký pocit, že ich bude ešte viac. Alebo nás prípadne chce dostať niekam, kde by bola nastražená nejaká poriadna pasca. Yoko sa medzi časom dostala ku mne a oboznámila ma s jej plánom. Nevedel som o aké prípravy sa jedná ale budem jej musieť veriť. V tejto situácii mi aj tak veľa neostáva. Ak by sme nezaútočili určite by nás to stálo krk. A mám taký pocit, že ak zaútočím nebude to o nič lepšie. Pomyslel som si a ani som Yoko neodpovedal a vyštartoval som na svoju protivníčku. Snažil som sa zo seba vytlačiť čo najvyššiu možnú rýchlosť, preto som nahromadil chakru aj do nôh.

Pri tomto rýchlom slede udalostí som čiahol do kapsy a niečo hodil do vzduchu. Pravde podobne to boli zbrane a zopár lístkov. Niečo som dokonca pripevnil aj na svoj chrbát a tasil katanu, ktorú obalila moja chakra s podstatou. Vedel som, že ju rýchlosťou ani útokom z blízka príliš neprekvapím ale potreboval som ju zamestnať a o to som sa snažil. Ak by sa mi ešte podarilo jej nejako ublížiť alebo ju aspoň trocha odstaviť z boja, to by bola asi tá najlepšia možnosť. Najhoršie na tom bolo, že som sa teraz musel viac sústrediť na útok, čo ma stálo veľké sústredenie. Manipulovať toľkými vecami na raz nieje najľahšie. Po tomto presune k nepriateľke som svojou nohou zavadil o zem, kde bolo viac hliny, ako trávy. Nebolo už príliš ťažké nasmerovať túto hlinu a zrniečka prachu do očí. Čo nasledovalo na to, bol už jednoduchý sek. Vedený z pravej strany na jej bok s úmyslom ju preseknúť na dve polovice.

pro **Shinobi** Thu Jun 25, 2015 2:38 pm

Zdalo sa, že sa Kiseki s Yoko pokúšali o nejakú potenciálne nebezpečnú kombináciu. Osoba, ktorá ich však prenasledovala, ani na malý moment nepoľavovala v ostražitosti, čo sa prejavilo aj vo chvíli, keď sa na ňu Kirigakurčan bez váhania vrhol. Takže z toho asi bude boj na blízko.
Na to je ešte bohužiaľ priskoro, pomyslela si, následkom čoho ju však zaujal pohľad na to, ako Kiseki voľačo vyhodil do vzduchu. Jednalo sa o akési lístky. Prečo by sa ich len takým spôsobom zbavoval? Nebolo pochýb, že s nimi ešte niečo plánuje, preto si na ne útočníčka dávala extra veľký pozor. Vtom však musela čeliť hline a prachu, ktorý sa jej hrnul do očí. Slnečné okuliare ju ale samozrejme dostatočne uchránili.

"Nečakaj, že sa ti len tak ľahko vrhnem do náruče," vydala zo seba zároveň s tým, ako sa celou silou vrhla dozadu. Očividne ju žiadna taijutsu výmena nelákala. Bola v tom naozaj tak zlá? Všetko v tejto chvíli nasvedčovalo tomu, že áno. Niet preto divu, že Kiseki svojim útokom minul, keďže mu jeho súper neprestajne utekal. To však nebolo všetko. Mohol si všimnúť, že sa z jej protivníčky neustále uvoľňuje ďalší a ďalší hmyz, ktorý sa zhromažďoval v akejsi špeciálnej formácii. O čo jej mohlo asi tak ísť? Odpovede na túto otázku sa genin dočkal fakt nepríjemne rýchlo, keď kikaichū začali prudko až prekvapivo vysokou rýchlosťou rotovať.
Bōsui no Jin. Neviem síce, ako tá tvoja obrana funguje, ale je mi jasné, že si niečím chránený. Táto formácia je určená presne proti takým, ako si napríklad ty. Rýchlymi špirálovitými pohybmi a opatrným narážaním do objektu moji miláčikovia vyrušujú chakrový tok a zbavujú svoju obeť akejkoľvek ochrannej vrstvy, ktorá má základ v ninjutsu, zrovnala si v hlave svoju stratégiu.

Presne tak, ako to aj v mysli popísala, sa spomínaný hmyz choval. Kiseki sa tak zároveň so svojim sústredením na útočenie dočkal nežiadanej pozornosti, ktorá ho skôr či neskôr pripravý o celé jeho brnenie. Mohol sa ich síce pokúsiť zneškodniť, ale tým, že sa nedržali len na jednej veľkej hromade, ale rozvetvovali sa do niekoľkých špirál, ich nebolo vôbec jednoduché zasiahnuť, nehovoriac o tom, že sa mohli kedykoľvek stiahnuť. Títo jedinci boli už na prvý pohľad značne svižnejší, odolnejší a dokonca aj rýchlejší, ako tí predtým. Jednalo sa vonkoncom o mladšiu a teda nebezpečnejšiu generáciu.

pro **Yoko Terumi** Mon Jun 29, 2015 12:34 pm

Zdalo sa, že sa Kisekimu porodarilo odpútať jej pozornosť odo mňa. Napriek tomu som mala veľmi málo času. Utiahla som sa do ústrania, hoc som stále sledovala okolie. Predpokladala som, že tie hnusné malé tvory, ktoré okúsili trochu mojej chakry, mohli ľahko zistiť, kde sa nachádzam. Kedysi som vravievala, že sa stanem vládkyňou ohňa... Pripravila som si niekoľko kunaiov, na ktoré boli pripevnené pekne dlhé lanká. ...preto som sa učila manipulovať s týmito tenkými lanami, aby som mohla s ľahkosťou rozširovať oheň po okolí a pri tom nad ním nestratiť kontrolu. Pousmiala som sa. Ninjutsu bolo prakticky to jediné, čo mi išlo fakt dobre, preto som ho musela rozvíjať.

Zhlboka som sa nadýchla. Dúfala som, že to vyjde. Vykukla som spoza stromu. Práve odskakovala niekam dozadu, čo som využila vo svoj prospech a prvé dve kunaie hodila niekam za miesto, kde som predpokladala, že pristane. Kunaie sa zapichli do kmeňa stromu približne vo výške členka. Fajn. Spomínaná kunoichi začala zhromažďovať ďalší hmyz, ktorý následne vyslala proti Kisekimu. Tak toto ti nedarujem, nikomu ubližovať nebudeš. Zamračila som sa smerom k nej.
Každopádne, svoj predošlý útok som musela trochu pozmeniť a urýchliť ho, pretože Kiseki sa zdal byť v peknej kaši a priamo s ohňom som útočiť nemohla, hrozilo by totiž, že by som minula cieľ a zasiahla by som priamo jeho. Jedinou možnosťou bol útok na ňu. Ona predsa ten hmyz ovládala, nie? Bola som trochu nervózna, ale to nevadí. Proste som prudko s lankami potiahla do ľava, čo malo docieliť podknutie hentej kunoichi a následne jej pád, alebo aspoň stratu rovnováhy. Následne sa okolo nej do rôznych smerov pozapichovali kunaie s lankami, ktoré okolo nej vytvorili niečo, čo pripomínalo pavúčiu sieť, hoc nebola tak

prepracovaná a trochu...redšia, tak by som to nazvala, zároveň som sa snažila zabrániť jej v pohybe. Konečne si ma mohla všimnúť. Bola som sklonená pri zemi, jednotlivé lanká som držala pevne v zuboch. Zložila som rýchlo pečate a vychrlila prúd ohňa, ktorý sa po lankách v obrovskej rýchlosti šíril priamo k nej. Pokiaľ mal už Kiseki pokoj, mohol môj útok trochu posilniť a pokiaľ sa stalo, že zdrhla nejakým zázračným spôsobom, mohol s pomocou vetra ten oheň presmerovať. Každopádne, celý tento akt sa odohral v priebehu niekoľkých sekúnd, musela som konať rýchlo, ak som ju chcela dostať. Nevedela som ale tak úplne, čo je zač a pokojne sa mohlo stať, že nejaký ten hmyz zaútočí na mňa, ale na to som bola pripravená tiež, hoc to bolo trochu riskantné a kto vie či aj účinné, ale za vyskúšanie nič nedám.

pro **Kiseki Mirakuru** Wed Jul 01, 2015 10:00 pm

Zaútočil som naozaj až príliš bezhlavo a preto som si neuvedomil fakt, že má na očiach okuliare. Ak by ich nemala určite by som to využil pre svoj prospech. Na jej slová som nijak nereagoval, lebo nebol čas a len tak si kecať s nepriateľom počas boja som na pláne už nemal. Uskočila pomerne ďaleko a hoci som po nej stále šiel moju cestu mi skrížil premnožený rotujúci hmyz v tvare kužeľa. Musím byť pripravený na Yokin útok, inak sa mi nepodarí ho posíliť, lenže neviem, či to zvládnem. Ak nie, tak TO urobíme. Táto formácia mi znepríjemnila život a miesto toho, aby zaútočil na nepriateľku, zaútočil priamo na hmyz. Pri prvom pohľade sa mohlo zdať, že ma zasiahli. Lenže narazili do mojej katany a v ten moment sa zdvihol vietor a rozsekal všetko v mojom dosahu. Bola to rovnaká technika, ako predtým. Mojou úlohou aj tak nebolo hmyz-iu dievčinu zlikvidovať. Niečo bolo aj tak v neporiadku. Ruky sa mi značne transformovali do dračích, takže boli pokryté šupinami a vôbec sa už nepodobali ľudským. Taktiež sa mi zopár šupín objavilo aj na tvári a moje oči žiarili jasne, ako hviezdy.

Vietor, ktorý som použil na útok okolo mňa stále rotoval. Lenže ten som už neovládal ja. Dokonca som neovládal už ani svoju myseľ, keďže kontrolu nad ňou aj nad mojím telom prebral Khairuni, ktorý si so mnou vymenil miesto. Ja som bol omedzený limitom tela a vlastnej mysle. Nemal som dostatočné skúsenosti ani zručnosti, aby boj pribiehal podľa plánu, aký som mal. On bol limitovaný jedine mojím telom. Varoval som ho ale počúvne ma? Nie. Nech potom nesmrká, že sa mu rozskočí hlava. Dostal minimálne milión prednášok o následkoch za .... precíznosť. Žiadna vyššia deštruktívna sila. Žiaden mimoriadne silný útok odo mňa nečakaj. Khairuni dokázal pracovať maximálne s tým, čo som ovládal ale on to vedel použiť na majstrovskej úrovni všetko naraz. Obrana, útok. Ovládať vietor na útok, pri tom dokáže vnímať okolie a ešte by sa zvládol brániť a nezapotí sa. Niečo, čo by som ja nezvládol. Yoko započala svoj útok. Pokúsila sa ochromiť jej stabilitu, čo následne vyvŕšilo v explóziu ohňa, ktorý sa stabilizoval do jedného silného prúdu, ktorý vyrazil v pred na nepriateľa. Khairuni vyslal svoju/moju energiu spolu so všetkým vetrom do toho ohňa, aby nad ním získal aspoň čiastočnú kontrolu a mohol aspoň jemne meniť jeho trasu. Keďže technika nebola vytvorená ním, jeho možnosti boli obmedzené ale možno aj to postačí. Technika bola posílená mojou chakrou veternej podstaty a dychtivo si razila cestu. Ak by sa hnedo-vláska pokúsila uskočiť technika by ju prenasledovala a to by ju mohlo prekvapiť. Kombinácia katonu a fuutonu nebýva dva krát najslabšia aj keď základom tejto kombinácie sú C rankové techniky.

pro **Shinobi** Fri Jul 03, 2015 4:49 pm

Zatiaľčo sa neznáma Aburame sústredila predovšetkým na nepriateľa, ktorého mala priamo pred sebou, dočkala sa nepríjemného prekvapenia zo strany Yoko. Jednalo sa o jej spomínané lanká. Nielenže sa podkla hneď na prvej nástrahe, vyhnúc sa však našťastie priamemu pádu, bolo zrejmé, že už s najvyššou pravdepodobnosťou nestihne uniknúť tým zvyšným bez toho, aby sa nechcene aspoň malinko zamotala. Navzdory tomu ale situácia nebola tak dobrá ani pre Kisekiho. V čase, keď totiž útočníčka bojovala so svojou vlastnou rovnováhou, čelil onen genin z Kirigakure inému problému. Aj keď si výrazne pomohol drakom, hmyz sa skrátka len pri prvom náznaku útoku naň chytro rozpŕchol.

Je pravda, že má fuuton pri správnom využívaní charakteristiku sekania, ale to fungovať nebude. Za krájacím efektom obyčajne stoja úzke tlakové prúdy spôsobené vetrom, ktorým sa niekto s veľkosťou človeka nemá veľkú šancu vyhnúť, ale pre mojich miláčikov je to ako čeliť mohutným katanám. S ich pohyblivosťou a rýchlosťou ich niečo také len ťažko vážne ohrozí. Pokiaľ budú pristupovať opatrne a zotrvávať v prerušovanej Bōsui no Jin formácii, nezbavíš sa ich, nech už so sebou urobíš čokoľvek. Dať väčšinu do ofenzívy a ešte predtým eliminovať mňa je asi ten najlepší možný nápad, ale čo ak je to len ďalšia pasca, pomyslela si slušne naladená kunoichi a zaznamenala tú hrozivú smršť, ktorá sa na ňu rútila. To pravé prekvapenie malo však pre nič netušiacich Kirigakurčanov ešte len prísť. Jej údajné telo sa totiž začalo tak isto rozkladať na pažravý hmyz, čo mohlo znamenať iba jedno jediné.

Mushi Bunshin no Jutsu. Úprimne som to nechcela odhaliť tak skoro, ale lepšia príležitosť asi už nebude.
Veru tak. Kirigakurčania fakt od začiatku bojovali iba s akýmsi klonom, zatiaľčo tá úplne pravá útočníčka sa z neznámych príčin niekde ticho schovávala. Hmyz, ktorý bol nútený čeliť ich kombinácii, sa v správnu chvíľu tak isto rozpŕchol, aby zachránil čo najviac svojich jedincov, pričom všetci preživší sa zasa v rovnakej formácii ako zvyšok veľmi prudko vrhli na chudáka Kisekiho, ktorý tak musel bojovať naraz na dvoch stranách. Všetko sa to navyše odohralo tak rýchlo a nečakane, že navzdory zásahu draka a potenciálnej pomoci zo strany Yoko mal Kiseki veľké problémy.

pro **Yoko Terumi** Fri Jul 03, 2015 9:17 pm

Stretla som sa hneď s dvomi prekvapeniami. Prvým bol...samotný vzhľad Kisekiho. Doslova ma šokovalo, ako sa zmenil, vyzeral tak...inak. Jeho ruky, tvár boli pokryté šupinami, a jeho oči silne žiarili. Čo to...? Nechápala som, ako je to možné. Možno to len bolo spôsobené nejakou Kekkei Genkai alebo nedaj bože Hijutsu. Ale bola tu ešte jedna možnosť, a tou bolo to, že mal v sebe niečo zapečatené. Otázkou je čo. Na tom mi ale nezáležalo, ak by to tak bolo, asi by som bola šťastná, pretože by som sa necítila tak opustene, i keď Kiseki nevyzeral ako ten typ človeka, ktorý sa rád kamaráti. Skôr mi pripadal ako nejaký samotár.

Druhým prekvapením bol klon. To mi chce povedať...že som sa snažila len preto, aby som neskôr zistila, že je to obyčajný klon? Situácia sa zdala byť len horšia a horšia. Nie len že som svoje úsilie vyničila na taký veľký prd aj s navijákom, ešte som to aj zhoršila, a to práve kvôli tomu, že na Kisekiho teraz útočilo...viac hmyzu a ja som nevedela, čo robiť. Bola som úplne mimo. Po čele mi stiekla kvapka potu a srdce sa mi prudko rozbúšilo. Prejav strachu o niekoho iného, ktorý vás úplne paralyzuje. Mala som pocit, že tu nezmôžem nič. Ak by som použila Katon, bola by tu šanca, že zasiahnem aj jeho. Ak by som šla hľadať ju, možno bola ukrytá tak dobre, že kým by som ju našla, ak vôbec, bolo by už neskoro. Ak by som tam vletela, skončilo by to zle s nami obomi. O Chomeiovej chakre som vravela, že ju použijem len v prípade nutnosti.

Kiseki...Vyslovila som jeho meno. Nejak mu ale pomôcť musím! Nemôžem ho nechať len tak, ak to takto bude ďalej pokračovať, určite to nevydrží! Nemôže vzdorovať navždy. Potrebujem plán. Ale aký? Nenapadalo ma nič, čo by som mohla použiť bez rizika, že ho zraním, ten hmyz sa pohyboval až príliš rýchlo a nachádzal sa v jeho blízkosti. Niečo tu musí byť! Možno by pomohol dym, ale dymové bombičky som pri sebe nikdy nenosila, spoliehala som sa skôr na svoju prachovú techniku. Hmyz som ale oslepiť nemohla. Moju i Kisekiho chakru už ochutnali, takže by sa asi boli schopní orientovať aj keby som ich zrak vyradila. Neostávalo mi nič iné, než použiť svoju vrodenú schopnosť, ktorú som objavila len pred nedávnom. Lávu. Tá bola snáď ešte väčším nepriateľom hmyzu než oheň, pretože ho doslova menila na prach bez možnosti obrany. Nechcela som to použiť takto na začiatku, ale momentálne nebola iná možnosť.
Zložila som pečate a vypľuvla niekoľko menších lávových gulí na miesta s najhustejšou koncentráciou hmyzu, kde sa proste prepálili cez všetok hmyz, ktorý im stál v ceste a vytvorili tak diery, nehovoriac o tom, že sa potom rozpadli a láva stekala smerom k zemi, zanechávajúc po sebe ďalším mŕtvych jedincov. Dúfala som, že to pomohlo aspoň trochu, nič viac som už urobiť nemohla.

pro **Kiseki Mirakuru** Mon Jul 13, 2015 12:08 pm

Môj postoj v tejto bitve, bol vďaka drakovi o niečo lepší, ako predtým. Hoci na mňa v momente môjho útoku útočili ďalší chrobáci, pri dotyku o moju obranu boli odmrštený a to sa opakovalo takmer každý krát. Keď som ich nemohol zničiť aspoň som mohol eliminovať škody na najmenšiu úroveň. Bolo zrejmé, že ja ich zničiť nemôžem Nepredpokladali sme, že to bude klon ale bolo zvláštne, žeby sa proti nám vrhla po hlave bez nejakého plánu. Takto by to bolo istotne priľahké, aby to bola pravda. Skonštatoval Khairuni v sekunde hneď po tom, čo sa jej telo rozpŕchlo na chrobákov. Rútili sa priamo na mňa. Tentoraz bol útok kombinovaný z dvoch strán. Bol som rád, že som odolával tomu jednomu a nie ešte keď sa do toho primiešajú ďalší. Na šťastie pre mňa som do cesty druhej vlne chrobákom postavil prekážku, ktorá vybuchla skôr, než sa ku mne stihli dostať. Bol to lístok, ktorý som mal na zemi pohodený ešte predtým a tentoraz sa jeho umiestnenie náramne hodilo. Využil som toho zmätku a premiestnil som sa na strom, na ktorý som priložil ďalší lístok a pokračoval som k ďalšiemu a ďalšiemu. Nepriateľka sa tu istotne niekde skrýva. Chrobáci nás budú nasledovať až do hrobu a ak zastavíme, asi to bude náš koniec. Mám veľmi obmedzené schopnosti a takýmto tempom budeme bez energie a lístkov. Vychádzal som z predpokladu, že nepriateľka vie o tom, kde sa nachádzam bez toho, aby sa o to snažila. To som chcel využiť, aby som mohol vyradiť čo najviac jej prisluhovačov a prípadne odhaliť jej pozíciu a s polu s tým stromom alebo miestom, kde by bola by som ju mohol zlikvidovať. Po priložení lístkov som ich začal odpaľovať podľa toho, ako ma útočníci nasledovali. Sú to veľmi malý tvorovia, takže už len tá tlaková vlna by ich mohla zabiť. Ak by nebolo Yoko možno by som im ani nedokázal vzdorovať ale vďaka jej zásahu lávou mali určite väčší problém ma nasledovať a zhlukovať sa do tých špeciálnych formácií. Ak sa mi nepodarí do blízkej doby nájsť útočníčku budem sa musieť dostať k chrbátu Yoko a celé okolie by sme museli vypáliť. Drastické riešenie, ktoré ma napadlo práve teraz nebolo najlepšie ale efektívne by sme sa tak mohli zbaviť aj hmyzu aj nepriateľky. Bolo tam ale priveľké riziko. Nebolo vôbec možné odhadnúť, že či by sme sa potom z horiaceho pekla dostali my.

pro **Shinobi** Tue Jul 14, 2015 10:03 am

Situácia sa pre Kirigakurčanov neuberala dvakrát najlepším smerom. Kisekiho pasce s výbušnými lístkami síce spočiatku zaberali, ale schopnosť nepriateľského hmyzu vycítiť nebezpečenstvo bola fakticky na veľmi veľkej úrovni. Nie nadarmo sa iba málokto v boji proti členom Aburame klanu čo i len pokúšal vyzabíjať ich malých pomocníkov. Každý, kto s nimi mal nejakú česť, veľmi dobre vedel, že je to vskutku extrémne náročné. S každou explóziou mohol Kiseki zaznamenať, že si chrobáky dávali čoraz väčší pozor, naďalej ho však prenasledujúc. Obrovskou pomocnou rukou sa napokon ukázala byť láva Yoko, ktorá ich veľkú časť odplašila a uľahčila mu tak útek. Ak to tak ale bude pokračovať naďalej, skôr či neskôr Kirigakurčania podľahnú. Bolo pre nich nevyhnutné nájsť spôsob, ako sa buď zbaviť naraz všetkého hmyzu, alebo priamo útočníčky.

Kde sa však schovávala pôvodkyňa ich problémov a aký bol jej celý plán? Bolo to jednoduché - od začiatku súboja Aburame plánovala analyzovať schopnosti nepriateľov. Isteže zvažovala i nenápadný prístup, ale v prípade, že by sa medzi nimi našiel senzibil, by tichým útokom zbytočne riskovala. Namiesto toho vyslala Mushi Bunshin a navodila okolnosti tak, aby jej súperi demonštrovali svoje schopnosti. Aby toho nebolo málo, nechala ho sprevádzať postaršími jedincami kikaichū, ktorých následne po prežití súboja poslala za svojim obďaleč schovávajúcim sa originálom. Prečo by ale vôbec niečo také robila?

Hijutsu Mushimayu. Vystavením mojich postarších pomocníkov vyššiemu návalu chakry dokážem drasticky urýchliť ich rozmnožovanie. To však nie je všetko. Jedinci, ktorí mali tú česť čeliť účinkom vašich techník, dopomôžu k zrodu špeciálne proti vám odolnejších potomkov. Jediné, čo mi teda zostáva urobiť, je zotrvať vo svojej skrýši a posielať za vami stále vyspelejších a vyslepejších drobčekov. Obávam sa, že tým naša malá hra definitívne končí, uistila sa protivníčka vo svojej mysli, že na nič nezabudla, produkujúc stále viac a viac chakry pre svojich malých pomocníkov. Čosi také by ale určite malo dopomôcť aj nesenzibilom k jej vyhľadaniu, no nie? Nanešťastie pre Kirigakurčanov sa poistila ešte aj proti tomu - Mushi Jamingu no Jutsu veľmi úspešne negovalo akékoľvek pokusy o jej vycítenie. Stratégia neznámej kunoichi bola skutočne až obdivuhodne mocná a prepracovaná.

pro **Yoko Terumi** Tue Jul 14, 2015 11:23 am

Zdalo sa mi, že je to pre nás oboch horšie a horšie. Nie len že sme ju nemohli nájsť, to množstvo chrobákov bolo snáď nekonečné! Darmo sme ich ostreľovali rôznymi technikami a ich kombináciami, vždy sa tu objavili noví! Premýšľala som čo urobiť. Ak budem pokračovať v takomto štýle boja, prídem o chakru veľmi rýchlo, nehovoriac o tom, že časť z nej vysali tí malí prckovia. Ruku som presunula na brucho, kde som mala umiestnenú pečať. Cítila som, že slabne. Mala som ju už dlho a hoc som Chomeiovu chakru často nevyužívala, chátrala. Šlo totižto o jednu z primitívnejších pečatí, ktorá si vyžadovala málo času a takmer žiadne prípravy, na krátke obdobie však plne stačila.

Teraz však nebol ešte čas využiť jeho chakru. Možno ju stihneme poraziť, o čom som ale pochybovala. Takýto protivník bol pre mňa nad moje sily. Yoko... Ozval sa v mojej mysli hlas. ...poď ku mne. Vieš veľmi dobre, že ju bezo mňa neporazíš. Chceš, aby sa Kisekimu niečo stalo? Chceš ho mať na svedomí? Hlas sedmičky bol pokojný, ba by som povedala, že až priateľský. Pretvaroval sa, aby ma donútil použiť jeho chakru a oslabiť pečať ešte viac. Vedela som to. Na tvojom mieste by som mlčala, sedmička. Odvetila som. Odmietla som to. Zatiaľ. Niekde v hĺbke som vedela, že má pravdu, napriek tomu som si to odmietla pripustiť. Uprela som zrak na Kisekiho. Ani on nebude môcť vzdorovať dlho. Napriek tej svojej prapodivnej premene, ktorú som si nevedela vysvetliť. Si naivná. Klameš samu seba. Obaja však vieme, ako to dopadne. Si na tom zle, a ver mi, že bude len horšie. Vidím to. Jej schopnosti sú nad vaše sily, má prepracovaný plán, nad ktorým ste vy nemali čas rozmýšľať. Nikto vám tu nepomôže, len ja, drahá Yoko. Proti nám dvom nebude mať šancu. Potichu sa zasmial. Privrela som oči. Ignorovala som ho.

Čo urobíme, Kiseki? Opýtala som sa, keď som k nemu preskočila. Zdá sa, že ju tak ľahko nenájdeme, keď nám tí prdovia nedajú pokoj a tak ľahko sa ich nezbavíme. Nadmerné využívanie techník sa nám nemusí oplatiť. Zľahka som sa zamračila, moja tvár vyzerala ustarane. Ani nevieme, kde sa ona nachádza. Môže byť kdekoľvek. Možno je od nás príliš ďaleko. Po čele mi stieklo niekoľko kvapiek potu. Je to pre nás zle, Kiseki. Veľmi zlé. Nemôžme takto vzdorovať donekonečna. Vychŕlila som oheň na hmyz, nebol však tak tupý, aby ostal na mieste. Vyhýbali sa mu, aj keď možno pár jedincov uhorelo, stále ich tu ale bolo dosť. Potrebovali sme nejaký dobrý plán. Ale aký? Existovalo vôbec niečo, čím by sme sa mohli zachrániť?

pro **Kiseki Mirakuru** Sun Jul 19, 2015 8:23 am

Vedel som, že skôr či neskôr tie výbušné lístky nebudú zaberať ale dúfal som, že to vydrží o niečo dlhšie. Taktiež mi bolo známe, že ničením tých chrobákov nám tento súboj nevyhraje. Ako tak sa mi podarilo ujsť tým malým potvorám. Nevedel som o tom, že Yoko vie ovládať lávu ale toto zistenie bolo v tejto situácii prekvapivo nápomocné. Hoci ja som na tom ešte veľmi dobre Kiseki onedlho bude bez akejkoľvek chakry. Možno to ešte vystačí na nejakú podporu techník Yoko alebo jeho dve možno tri techniky. Taktiež aj spojenie už dlho nevydrží... Situácia sa nezdala byť len horšia ale ona bola naozaj veľmi zlá. Pri pokračovaní v úteku sa ku mne dostala Yoko a prehovorila na mňa. Zastavil som a pozrel na ňu svojimi auzurovo sfarbenými očami. "Nehovoríš teraz s Kisekim ale to teraz nechajme tak. V terajšom stave ti môžem povedať len toľko, že najlepšie by bolo vziať nohy na ramená. Kiseki je takmer bez chakry a po tom, čo využil mňa nebude chvíľu schopný boja. Preto než sa tak stane by sme mali ustúpiť." Áno mal na mysli zbabelý útek, ktorý je teraz najracionalnejší. Táto súperka je nad naše terajšie sily. Premýšľal som ako to len išlo ale na nič lepšie mi som sa nezmohol. Aj keby sme sa pokúsili dostať na nejaké stesnené miesto, kde by sme mohli vyhubiť väčšie množstvo chrobákov ona by ich určite nevyslala všetky na raz a stihli by sa rozmnožiť zasa do pôvodného počtu. Taktiež keby to tu podpálime boli by sme v problémoch aj my. Ak by sa aspoň na chvíľu Yoko pozerala do mojich očí zistila by, že farba z mojich očí sa vytráca a navracia sa do pôvodnej farby, spojenie už bolo tak nad svoj limit. Predtým sme sa k tomuto spojeniu uchýlili len raz a od v tedy nebolo použité, preto naňho ani jeden z nás nebol zvyknutý a telo aj myseľ to značne vysilovalo. Taktiež aj deformácia tela, teda rúk, ktoré boli teraz neľudské sa vracali do pôvodného stavu.

pro **Yoko Terumi** Fri Jul 24, 2015 7:04 pm

Opuštěná chatrč - Stránka 7 0a6ec0d4c8ff2291d4a11096ffeeb258

HEEEEEEEEEEEEEEE?! Vygúlila som oči na Kisekiho, absolútne som nechápala, o čom to vlastne melie. Ako to, že nehovorím s Kisekim? A s kým hovorím? He? HE?! To bola záhada čo? Kiseki tu predo mnou stojí, ale ja s ním nerozprávam. Rozprávam s niekým iným. Really? REALLY? To je blbý vtip? Vtipné, Kiseki. Humor ti nechýba ani v takých ťažkých chvíľach. Zaškerila som sa a mávla rukou, však ja som mala vtipy rada. Veľmi rada. Milovala som ich. Boli súčasťou môjho života. Keď som však naňho opäť pozrela, uvedomila som si, že to asi myslel vážne, pretože sa tak tváril. Eh. To nebol vtip? Zasmiala som sa ako debil. No, stane sa...Pokrčila som letmo ramenami a tvári sa akože ja nič, ja muzikant.

Fajn, ak teda nie si Kiseki, neviem potom kto si, ale ak vravíš pravdu, tak to je veľmi zlé. Nevieme kde sa nachádza, aj keby sme sa pokúsili o cielený útek, mohli by sme naraziť priamo na ňu, čo by bolo nepríjemné viac než dosť. Rozhliadla som sa. Úsmev mi z tváre zmizol a nahradil ho zamyslený výraz. Premýšľala som nad tým čo ďalej.
Musela som prihliadnuť na Kisekiho stav, ak o chvíľu bude K.O., bolo potrebné, aby sme sa odtiaľ dostali čo najskôr. Ak to vôbec bude možné, tie chrobáky nás prenasledovali už len vďaka tomu, že poznali našu chakru, takže sme sa pred nimi nemohli skryť. Nebola som senzibil.
Musíme to tu odpáliť, ale...Potrebujem tvoju plnú dôveru. Sľubujem, že ak sa ti čokoľvek stane, ochránim ťa a postarám sa o teba. Uprela som naňho krátky pohľad, následne som sa k nemu otočila chrbtom a vytiahla kunaie s pripevnenými lankami. Nemala som ich už veľa, ale pre toto jedno použitie mi stačili. Veríš mi?

pro **Kiseki Mirakuru** Sat Jul 25, 2015 6:49 pm

Hoci stále hovorím pravdu a ani raz som jej ešte nezaklamal ani tentoraz mi niečo také neverila. Možno som to nehovoril ja ale ani on neklamal, takže to bolo rovnaké. Nedivil som sa jej, predsa len o ničom nevedela. Dokonca som podľa svojho názoru nebol ani nijak vtipný a ak sa mi niečo také podarilo tak len náhodou. "Nie, vážne to nebol vtip." Prehovoril som už ja. Mal som plnú kontrolu nad svojím telom. Aj keď na moje telo začali doliehať následky. Boli sme v prekérnej situáciu a Yoko aj tak v niektorých chvíľach vyzerala pomerne bezstarostne.

"Ak sa odtiaľto dostaneme tak ti o tom poviem, ak by si chcela." Niekedy som to hlásal každému aj keď to bol nepriateľ. Bol som hrdý na to, že je vo mne Khairuni ale časom mi došlo, že to môže ohroziť môj život a čím menej ľudí o tom bude vedieť tým lepšie to bude. "Len naozaj neviem čo podnikneme ..." Ja som možno nevedel ale Yoko vyzeral teraz dosť zamyslene. Nevedel som, či je možné v tejto situácii vykúzliť spásonosný nápad ale po nejakej chvíli to vyzeralo tak, že naozaj na niečo prišla. "Nemusíš na mňa toľko dávať pozor...." Prehovoril som vyčítavým hlasom. Však ja som sa o seba vedel postarať. Potom ale keď preniesla svoje posledné slová som bez váhania súhlasil. "Áno verím." Nech sa stane čo chce nechcel som jej hovoriť o tom, že mi v hlave začalo trešťať tak, že som nedokázal udržať ani svoju vzdušnú obranu a dokonca nejakú tú dobu použiť ani techniku. Môj dych sa o niečo zrýchlil a keďže som sa to snažil zahnať čo najskôr snažil som sa vytvoriť bolesť, ktorá by tento pocit prekryla. Preto som si poriadne zahryzol do jazyka a pozoroval ako tak počínanie Yoko.

pro **Yoko Terumi** Sat Jul 25, 2015 8:07 pm

Budem samé ucho. Zaškerila som sa naňho. Rozhodne som chcela vedieť, čo to znamená. Po chvíli mi úškrn zmizol a nahradil ho trochu vážnejší výraz. Ja viem. Okrem drôtikov som si pripravila i kunaie s výbušnými lístkami. Ty si zatiaľ odpočiň, ja sa to pokúsim dokončiť. Namierila som kunaie na trochu vzdialené stromy všade dookola, aby výbuch zasiahol čo najväčší okruh, možno bude musieť vyliezť aj ona. Následne som vzala tie drôtiky a vytvorila nad niečo, čo vyzeralo ako pavúčia sieť. Niečo podobné čo i predtým, len nad nami.
Musím. Sklonila som k nemu pohľad. Viem, že sa dokážeš o seba postarať...Odvrátila som sa od neho. ...vždy som bola starostlivá. Zmier sa s tým. Zložila som pár pečatí. Bola som rada, že mi verí. Preto som sa musela snažiť čo najviac. Skloň sa! Prikázala som mu a ponad neho vypustila prúd ohňa, ktorý zasiahol nejakú časť hmyzu, ktorý tu stále oxidoval. Následne ten istý oheň zapálil sieť, ktorá sa nad nami rozhorela a vytvorila ohnivú stenu, upáľujúc akýkoľvek hmyz, ktorý sa k nej priblížil. Kai! Vyslovila som po zložení jednoduchej pečate a okolie sa zahalilo do obrovských výbuchov. Prikrčila som sa k zemi, rovnako ako Kiseki, chrániac si uši. Nechcela som ohluchnúť.

Keď som si bola istá, že to ustálo, zložila som ruky zo svojich uší a rozhliadla sa. Všade som videla pováľané, prípadne polozhorené stromy. Fúúúúú. Prehrabla som si vlasy. Dopadlo to podľa mojich očakávaní, myslíš, že to pomohlo? Opýtala som sa Kisekiho, ak teda bol v poriadku. Dúfala som, že áno.

pro **Shinobi** Sun Jul 26, 2015 10:41 pm

Bolo naozaj obdivuhodné, akú dlhú dobu partia Kirigakurčanov vzdorovala ich spoločnému nepriateľovi. Na svedomí to doposiaľ mali predovšetkým zásahy zo strany Kisekiho draka, ktorého zmysel pre správne udržiavanie hmyzu v nevýhodnej pozícii vyžadoval poklonu. Ako náhle ale začínal prichádzať o svoje spojenie a v konečnom dôsledku i základné schopnosti, nádeje cudzincov značne poklesli. Nebola absolútne žiadna šanca, aby ho mimo svojho tela za týchto podmienok udržali všetok, preto sa čoraz viac a viac dočkávali síce letmých, no na ich chakru náročných dotykov. Dokonca i samotná pôvodkyňa útokov si začínala myslieť, že sa už nemusí obávať ukázať na svetlo, no vo chvíli, kedy naberala dojem, že to už stačí, sa dočkala nečakaného prekvapenia v podobe reťazových výbuchov, ktoré žiaľ neublížili jej samotnej.

Jak je to- nerozumiem, jak môžu mať po tom všetkom ešte stále dosť energie vzdorovať! Čo že sú to za monštrá? Moja taktika je dokonalá, zhrozila sa Aburame právom, uvedomujúc si, že i ona sama tak trochu riskuje. Pravdou totiž je, že to drastické urýchľovanie rozmnožovania hmyzu sa na nej viditeľne podpísalo. Dôvod bol skrátka ten, že ju čosi také samotnú zaručene stálo dosť veľa chakry. Musela to už ukončiť.
Prekliati odporcovia osudu... možnože sa vám tou reťazovou explóziou podarilo zabiť niekoľkých mojich drobčekov, ale hádam je vám jasné, že na všetkých to stačiť nebude. Rozpútaním horiaceho pekla nás navyše nezastavíte, akurát si tým zatarasíte únikovú cestu.

Pravda. Nemožno poprieť, že škody a predovšetkým oheň spôsobený zákrokom Yoko zapríčinil požiar, do ktorého sa hmyzu zjavne veľmi nechcelo. Nie nadarmo si však útočníčka vzadu pripravovala voči ich technikám aj niekoľkonásobne odolnejších jedincov. Neuveriteľná prispôsobivosť v kombinácii s neutíchajúcim hladom kikaichū činila pravdepodobne najnebezpečnejším a v boji najefektívnejším hmyzom klanu, čo sa prejavovalo i v tomto prípade.
Ešte som s vami neskončila. Minula som si takmer všetkú chakru na to, aby som svojich miláčikov vyzbrojila proti typom techník, ktoré ste môjmu klonu tak láskavo demonštrovali, tak to predsa nenechám len tak. Teraz, keď sme maximálne pripravení, si po vás konečne ideme všetci spolu.
Na čele s čerstvo zrodenými odolnejšími jedincami sa začalo mobilizovať hádam všecičko živé, čo odhodlanej žene patrilo. Dokonca aj chrobáky, ktoré ešte donedávna rušili senzibilické schopnosti, bez váhania obklopili celý les, zatemniac v očiach návštevníkov i oblohu.

Márne Yoko sebe i svojmu partnerovi kúpila čas, určite si veľmi skoro uvedomovala, že sú obaja obklľúčení zo všetkých strán. Ani len masívna horúčava nepriateľom nebránila v postupnom získavaní kontroly nad priebehom boja. Dosiahla ale aspoň jednu kladnú vec, a to tú, že na Kirigakurčanov doposiaľ neprestajne dotieravý hmyz aspoň na chvíľu prestal útočiť, venujúc sa aj so svojou páničkou, ktorá sa pomaly tak isto blížila do centra diania, čisto len na prípravu veľkolepého finále. Ako náhle sa to na nich ale všetko naraz spustí, bude to zrejme už definitívny koniec súboja.

pro **Yoko Terumi** Tue Jul 28, 2015 1:08 pm

To si zo mňa...Vyzerala som pomerne šokovane, keď nás obklopilo obrovské množstvo chrobákov, ktoré dokonca zatemnili oblohu. ...robíte p*ču. Proti tomu som nemohla bojovať ako ohňom, tak ani lávou. Bolo ich príliš veľa a pokiaľ sa odtiaľ nedostaneme, tak skončíme zle obaja. Tá krava zrejme využila čas, kým sme bojovali tuto, na množenie ďalších prdov. Pre Ódina. Bolo to zlé, veľmi zlé, a sama som strácala nádej, že odtiaľ vyviazneme živí, hoc malé svetielko tu ešte bolo. Bola to naša jediná záchrana. Otočila som sa na Kisekiho. Vložil si do mňa vieru. Nesklamem ťa. Viem, ako nás odtiaľ dostať. Venovala som mu krátky úsmev. Nech už to bude stáť čokoľvek! Privrela som oči a ponorila sa do svojho vnútra.

Stála som pred obrovskou, trochu opotrebovanou bránou, ktorá však stále plnila svoju funkciu dobre a tak som sa zatiaľ nemusela ničoho obávať. Nezbadala som tu však žiaden náznak života. Chōmei sa očividne opäť skryl niekam do úzadia svojej klietky.
"Si tu?" Opýtala som sa nahlas, pričom bolo počuť moju otázku ešte niekoľko krát v ozvene. Nič. Žiadna reakcia. No po chvíli...po chvíli som počula len nejaké šuchtavé zvuky, kroky a napokon i videla časť Chōmeiovej hlavy, na ktorú dopadalo tá trocha svetla čo tu bola.
"Tak predsa len si si konečne uvedomila, že bez mojej pomoci to nepôjde? Vedel som, že sa vrátiš." Jeho hlas bol taký čudný. Ani nie nepriateľský, ale ani priateľský, povedala by som, že neutrálny.
"Bohužiaľ je to tak, ako vravíš, budem ťa však musieť trocha sklamať, pretože môj plán je úplne iný." Prehovorila som k nemu, pričom som nervózne prešľapovala z jednej nohy na druhú. "Potrebujem sa s Kisekim odtiaľ dostať preč, nie bojovať. Jeho stav nemusí byť práve najlepší, i keď sa snaží tváriť, že mu nič nie je, vidím na ňom, že čosi nie je v poriadku. Ak by som sa pustila do boja s ňou, mohla by ho využiť proti mne, keďže bez oddychu prakticky proti nej nemá žiadnu šancu." Oboznámila som ho so svojim cieľom, chrobák tým však nebol bohvieako nadšený.
"Nechcela si byť vždy hrdinkou, ktorá porazí každého, kto proti nej bude stáť? S takýmto prístupom nebudeš nič viac než zbabelec, obyčajná nula, odpad v tomto svete." Jeho slová boleli. Zasiahol priamo do živého. Sklonila som hlavu.
"Odpad je ten, ktorý nehľadí na stav druhého, ale len na seba a svoje sny." Odvetila som mu po chvíli trochu tichším hlasom.
" Myslíš, že takto to niekam dotiahneš? Existuje veľa ľudí, ktorí by sa ti v takejto situácii otočili chrbtom a nechali napospas osudu. Tak zdvihni svoj lenivý zadok a rozbi jej hubu. Ukáž mi, že na to máš!"
"Prepáč, nemôžem riskovať. A...viem, že on nie. Kiseki by pre mňa urobil to isté, ak by to bolo opačne."
Chōmei sa nahlas rozosmial. "Vážne si myslíš, že po tom, čo zistí, že si monštrum, by pre teba urobil práve toto?" Jeho smiech pokračoval, kým ja som tam len stála ako taký blbec so sklopenou hlavou. Ani si neviete predstaviť, ako ma ten chrobák trápil. V mnohých veciach mal pravdu, ale ja som sa nemohla starať len o seba! "Obráti sa ti chrbtom, rovnako ako ostatní v dedine, bude sa na teba dívať skrz prsty, vyhýbať sa ti, heh."
"Si úbohý, Chōmei." Napla som po chvíli hruď a spriama sa naňho pozrela. "Aj keby sa mi obrátil chrbtom, aj keby ma znenávidel za to, čo v sebe mám, ochránim ho. Sľúbila som mu, že ho odtiaľ dostanem!" Na chvíľu som sa odmĺčala. "Ak mi neposkytneš chakru k úteku, odmietnem s tebou inak spolupracovať, čo by znamenalo, že nás ona dostane. A buď ma zabije skôr, než zistí, čo v sebe mám, čo by nebola priaznivá možnosť ani pre teba, alebo to zistí skôr a zavolá si niekoho, kto o teba bude mať záujem a s radosťou ťa využije ako zbraň hromadného ničenia. Nebol by si nič, len obyčajná bábka v rukách druhých. Tentoraz by si bol nula TY!"
Chōmei mlčal. Ako keby stratil slová. Vedela som, že ani Bijū neznesie pocit podriadenosti. Pár krát sa s niečím takým stretol, napríklad v období Naruta, kedy ho mal pod palcom samotný Uchiha Madara. Históriu Bijū som poznala dobre, strávila som nad tým nemálo času. "Fajn." Ozvalo sa po chvíli. "Ale len pre tentoraz. Inokedy odo mňa takú pomoc nečakaj." Pousmiala som sa. Dokázala som presvedčiť samotného Chōmeia, aby mi pomohol! "Viem, ako vás odtiaľ dostať."
"Ani si nevieš predstaviť, aká som ti za to vďačná! Jedného dňa ti to oplatím, sľubujem!"
Chōmei si odfŕkol. "Zmizni, inak si to rozmyslím."

Prudko som otvorila oči. O chvíľu nás odtiaľ dostaneme. Oznámila som Kisekimu. Predpokladala som, že nechápal, o čom to meliem, predovšetkým vtedy, keď som použila množné číslo, ako keby tu bol niekto ďalší, kto by nám mohol pomôcť. Aj bol, len on o tom nevedel. Pozorne ma počúvaj Yoko, viac to opakovať nebudem. Najprv ti prepožičiam svoju chakru, vstúpiš do Bijū plášťa, v ktorom ti vyformujem pár krídel, s ktorými budeš môcť lietať. Ešte predtým však nad tebou vytvorím svoju podobizňu z chakry, ktorá priláka pozornosť ako hmyzu, tak aj tvojej protivníčky. Tvojou úlohou potom bude použiť techniku skrytia v prachu, ktorá bude s mojou pomocou silnejšia. To by malo stačiť k tomu, aby ich to prekvapilo, hneď na to už len vezmeš toho chudáka a zdrhnete odtiaľ, rozumieš? Chōmeiov hlas neznel práve najprívetivejšie, ale to mi absolútne neprekážalo. Hai, Chōmei. Na to, že som ho oslovila menom, nereagoval. Priprav sa. Zneli jeho slová tesne pred tým, než som pocítila príval novej, mocnejšej chakry. Bol to úžasný pocit.

Chakra sa čoskoro vyplavila na povrch, kde sa okolo mňa zvíjala, tvorila rôzne špirály, privolávala mocné poryvy vetra, ktoré sa len znásobili, keď sa sformovala nado mnou do tvaru samotného Bijūa. Vyzeralo to strašidelne, jeho hlasný rev určite vyvolal v nepriateľovi pocit strachu. Možno bol dokonca i hmyz trochu v šoku, keď uvideli člena svojho živočíšneho druhu v oveľa väčšej podobe, než boli oni sami. Oni ani nevedia, že sme prakticky rodina. Zamrmlala som s úškrnom. Obraz sa napokon rozpadol, zvyšná chakra sa nalepila na mňa a vytvorila spomínaný Bijū plášť. Bolo to niečo nové, pre mňa fascinujúce, hlavne, keď som zaregistrovala pár hmyzích krídel, pravdepodobne podobné tým Chōmeiovým. Teraz použi techniku.
Bez reptania som poslúchla a zložila pečate. Hiden: Rinpungakure no Jutsu! Z úst som vychŕlila obrovské množstvo prachu, ktorý sa rozniesol všade, oslepoval svojich nepriateľov. Dokonca i nepriateľku, hoc mala tie svoje slnečné okuliare, stále sa do toho svetla nemohla priamo dívať. Okamžite som sa otočila ku Kisekimu. Vyskoč mi na chrbát a drž sa pevne, jasné? Akonáhle to urobil, zľahka som sa odrazila od zeme a vyletela do vzduchu, pričom som preletela priamo cez pravdepodobne prekvapený hmyz. Spočiatku mi to nešlo veľmi dobre, predsa len som nikdy v živote nelietala, ale po nejakej tej dobe som prišla na princíp, ako sa to robí, preto to potom už bolo lepšie.
Letela som s Kisekim ponad les. Bolo to magické, úžasné, zamilovala som si to takmer okamžite. Usmievala som sa ako mesiačik na hnoji. Toto je perfektné, dúfam, že to budem môcť využívať častejšie. Vyslala som k Chōmeiovi myšlienku. Iste, moja drahá. Jeho odpoveď znela príliš sladko, na čo som sa len zamračila. Určite mal niečo za lubom, bola som si tým na 100% istá. Začala som sa toho trochu obávať. Trochu som zabočila a mierila od Chatrče čo najďalej.

-PRESUN -> Cesty a stezky napříč světem-

pro **Shinobi** Tue Jul 28, 2015 7:08 pm

Aktuálna situácia vyzerala pre Kirigakurčanov veľmi nebezpečne. Hmyz bol totiž tentokrát nielen niekoľkonásobne odolnejší, ale očividne ho navyše bolo o dosť viac. Yoko teda v konečnom dôsledku učinila dobré rozhodnutie, aj keď možno trochu riskantné. Požiadať o pomoc Chōmeia sa za týchto okolností zdalo byť najrozumnejším riešením. Netrvalo dlho a mračná neopísateľne lačných kikaichū postupne klesali, približujúc sa k svojim zdanlivo už asi bezbranným obetiam.
Mojim zámerom je vysať vám tak akurát dosť chakry, aby ste sa ani len nezvládali udržať na nohách. Len nerada by som to prehnala, ale s toľkými mladými a ťažko ovládateľnými jedincami si nie som sama sebou na sto percent istá. Odpusťte mi, ak vás náhodou nechtiac zabijem.

Sotva sa Aburame aj so svojimi miláčikmi stačila čo i len dotknúť prítomných Kirigakurčanov, dočkala sa veľkého prekvapenia. Bolo to síce len tak tak, ale účinkovalo to dokonale. Prudké zdvihnutie chakry Yoko v kombinácii s mohutným svetlom malo natoľko drastický efekt, že kunoichi aj s hmyzom dezorientovalo navzdory noseniu slnečných okuliarí. Pochopiteľne z toho samozrejme nebola absolútne nadšená.
Čo je to za ohromnú chakru?! To nemôže patriť ani jednému z nich!
Ešte skôr než sa jej vrátil zrak, po Kirigakurčanoch sa zľahla zem.

Čo sa to práve stalo?! Kam sa podeli?! zhrozila sa pri predstave, že by ich po tom všetkom naozaj stratila. Nezostávalo jej nič iné, než sa ich pokúsiť vyhľadať po pachu alebo chakrovej stope, ale tá Chōmeiova pokryla behom chvíľky takmer celý les. Dokonca i pre kikaichū je čosi také do značnej miery komplikované na rozlúsknutie. Ani na malý moment však odhodlaná Aburame nestrácala nádej.
"Nájdite ich! Za tak krátky čas sa predsa nemohli vytratiť! Musia byť blízko! Prehľadajte celý les!" vykrikovala v zápale hnevu rozkazy napriek tomu, že svojich miláčikov vedela riadiť aj bez toho. Po nejakej dobe svoje pátranie rozšírila a presunula sa kdekade inde, ale neúspešne.

=> PRESUN PRE ABURAME <=

pro Sponsored content

Opuštěná chatrč

Opuštěná chatrč

Re: Opuštěná chatrč

Re: Opuštěná chatrč

Re: Opuštěná chatrč

Re: Opuštěná chatrč

Re: Opuštěná chatrč

Re: Opuštěná chatrč

Re: Opuštěná chatrč

Re: Opuštěná chatrč

Re: Opuštěná chatrč

Re: Opuštěná chatrč

Re: Opuštěná chatrč

Re: Opuštěná chatrč

Re: Opuštěná chatrč

Re: Opuštěná chatrč

Re: Opuštěná chatrč

Re: Opuštěná chatrč

Re: Opuštěná chatrč

Re: Opuštěná chatrč