KANCELÁŘ RAIKAGE

Videl som, ako konal na misii takže som si myslel, žeby povýšenie nebolo marné. K tomu som ho naschváľ poslal na tú ľahšiu misiu, aby ich tam mal dostatočné množstvo. Potom ten jeho argument som zobral, ako akceptovateľný, lebo pravdu mal aj keď shinobi by sa s tým strhnúť nemal. "Dobre, takže Sanji. Viem, že si prišiel len práve teraz ale mám pre teba ďalšiu misiu." To, že ho chcem povýšiť som ešte nespomínal, to som mu chcel povedať až na koniec v tedy, keď bude chcieť odísť, aby to mal taký bonus k misii. Ak si splní potom ešte túto jednu malo by to byť už úplne v poriadku ale o tom som mu hovoriť nemusel.

"Pôjdeš do dediny a pomôžeš im s opravami v uliciach. Najlepšie by bolo keby si im tam pomáhal tak 3-4 dni a potom si budeš môcť príjsť po odmenu." Najprv som ho oboznámil s jeho misiou, ktorá nebola príliš vysokého ranku (C) ale každá pomocná ruka v dedine sa hodí. Potom som si nachystal jeho spis a prezrel som si ho. K tomu som sa pozrel do skrine či tam je vesta, ktorú som mu chcel dať. Samozrejme chuuninská, ktorá bola vo farbách kumogakure. Čelenku už mal tak to nebolo potrebné hľadať. Tú vestu som naschváľ položil na stôl a opýtal sa. "Kuroashi Sanji, čo si myslíš, že to je?" Opýtal som sa a čakal som na jeho odpoveď.

Po jeho slovách som sa len usmial a vestu som dal späť. Predsa len nikoho nemôžem nútiť nosiť niečo čo nechce. Teda mohol by som ale nebolo to nič, čoby som potreboval. "Nie to som nemyslel. Ide tu o to, že dneškom ťa povyšujem na chuunina. Videl som tvoje schopnosti na rovnakej misii, ako som bol ja a môžem skonštatovať, že tvoje schopnosti a zásluhy sú hodné na túto hodnosť. Len by som ťa chcel varovať, aby si si dával pozor na dievčatá, lebo po dnešku čo som videl sa mi zdá, že s nimi budeš mať trocha problém, takže dúfam, že ma nesklameš a nepodkopeš tým moje rozhodnutie." Bolo to také neoficiálne ale podľa mňa jemu to vadiť nebude, predsa len každý je rád, ak sa dostane na vyššiu hodnosť ale môže sa stať, žeby chcel ostať len ako genin ale to som si nemyslel, žeby to tak chcel. Určite si ho ešte preverím ale to až neskôr Blesklo mi hlavou.

"Nie som rád, keď znevažuješ moje rozhodnutie." Povedal som pomerne vážne a pozeral som pri tom smerom k dverám kadiaľ odišiel Sanji. "Ja sám som bol na tej misi a videl som, čo dokáže. Neviem prečo si myslíš, že konám bez toho, aby som to mal niečím podložené. K tomu od dnes ho čaká viac skúšok, než si môže myslieť." Možno to bolo tým, že ma začínal každý v tejto dedine štvať ale proste ak sa mi ešte niekto pokúsi vyskočiť na hlavu asi mu to poriadne vrátim. To, ako som prehovoril k Risoku nebolo vôbec nejak nahnevane ale čisto neutrálnym tónom, ktorým som jednal s každým diplomatom, len bol trocha vážnejší, lebo som chcel niečo zdôrazniť.Keby som v tedy prišiel skôr nemusel tam zomrieť jeden z našich ľudí ... Moja tvár ostávala rovnaká aj keď mi do hlavy prišla tak trocha pochmúrna myšlienka. Mojími očami som zablúdil k Atsuke, ktorá tu bola tiež. "Tak, čo potrebuješ ty?" Opýtal som sa jej a čakal som na jej odpoveď.

Na tú jej prvú odpoveď som nereagoval, lebo to nemalo zmysel. Horšie bolo ale to o čom hovorila, predsa len ako obyvateľka Kumogakure si nemôže len tak odísť z dediny, keďže ovláda pomerne nebezpečné schopnosti. Jej miesto je tu a ak niečo také chce urobiť bude za to niesť aj následky. "Uvedomuješ si, že ak opustíš túto dedinu budeš vyhlásená za nukenina?" Ak by nebola v dedine a spôsobila by niekde nejakú neplechu niesli by sme za to zodpovednosť, preto by ju postihla cesta nukenina. "Ja osobne by som ti doporučoval, aby si radšej ostala tu." Prehovoril som a čakal na jej odpoveď. Na to posledné o čom hovorila na to som zasa nereagoval, lebo k tomu sa môžem dostať aj potom, teraz bolo prednejšie toto.

"To, že nie si shinobi neznamená, že nemôžeš byť uznaná, ako nukenin." Možno o tomto mala zlú mienku. Mohla si byť obyvateľom ale pokiaľ ovládala schopnosti, ako shinobi tým pádom ním vyhlásená byť mohla a s tým ona nič neurobí. Predsa len každú hrozbu je možné takto vyhlásiť a ona ňou bola, takže áno mohol som jej týmto vyhrožovať a s tým nič nespraví. "Takže môj názor na to už vieš, takže hneď ako o tebe nebudem vedieť týždeň dostaneš sa tam." Myslel som do bingo knihy. Ja som hľadel k nej a vyzeralo to, že je asi na odchode. Nemal som prečo ju zastavovať, lebo bola človekom u ktorého to bolo zbytočné, predsa len by sa mi to nepodarilo.

"Neviem o čom hovoríš." Povedal som jej na to, keď spomenula, že som tu mal akúsi návštevu. Potom sa ale vybrala preč. To, čo spraví je aj tak na nej a ja podľa toho urobím, čo je nutné. Ja som si presadol k spisom a vlastne som aj vrátil jeden z dokumentov na svoje miesto, predsa len som ho mal stále u seba. Vážne je zvláštne, že sa každý správa ... nevhodne. Vedel by som to nazvať aj horšie ale nemal som na to dôvod. K tomu aj Risoku je nejaká iná.... nespravil som jej nič, takže by na mňa nemala byť prečo nahnevaná. Vážne to je celé zvláštne Hlavou sa mi tlačili rôzne myšlienky pri tom, keď som si plnil svoje veci, ako vždy. Určite budem musieť za Risoku ešte zájsť, aby som zistil, čo sa deje. Chvíľu som tak sedel u tých papierov ale vážne mi nedalo a musel som od nich vstať. Vytvoril som techniku, ktorá tu vyprodukovala klona a ja som sa vybral preč, no klon tu pre istotu ostal.
(presun)

Keď vstúpil bol to shinobi, ktorého som ja príliš nepoznal. Predsa len som, ako Raikage vystupoval pomerne krátku dobu, takže sa nebolo čomu diviť. "Mohol by si mi prezradiť tvoje meno?" Predsa len som potreboval nájsť jeho zložku, kde bude všetko vypísané a ja budem vedieť, čoho sa vlastne chytiť. To, že splnil misiu bolo dobré, len teraz zistiť, akú.

Mal by som v tom mať prehľad, ak by som tu nebol takú chvíľu. No aj keď to už taká chvíľa spočiatku som bral na ohľad tých, ktorý boli v dedine a nie na misi, preto sa stalo niečo také. Jeho zložku som našiel a prešiel si ju. Vytiahol som potom honorár hodný jeho misie, ktorý som predložil v obálke na stôl, aby si ju mohol prevziať. "Dobre, som rád, že si späť z misie. Budeš potrebovať ešte niečo?" Opýtal som sa ho. Predsa len som si nemyslel, žeby teraz chcel ísť na ďalšiu misiu, keď z jeden prišiel ale človek sa môže mýliť.

Vypočul som si jeho odpoveď. Hmm... vážne tu nieje teraz nič neodkladné a poslať  Jounina  na "stavbu" je hlúposť od toho sú iný a pokročuje to veľmi rýchlo.   Pomyslel som si pri tom, čo hovoril a potom som mu na to hneď odpovedal aj ja. "Kľudne choď, zatiaľ tu pre teba aj tak nič nemám." A ak by náhodou on niečo časom chcel skôr, než by som ja niečo potreboval určite by som tu preňho niečo našiel, predsa len v zálohe boli aj nejaké nebezpečné misie ale to bolo predsa len na ňom.