KANCELÁŘ RAIKAGE

Vedel som, že sme príde ďalší takže som čakal a pozeral som k dverám. Keď vošiel počkal som kým prehovorí a len som sa naňho po tom, čo povedala pobavene pozrel. "Neviem, kde si na niečo také prišiel. To, že nepochádzaš priamo s tejto dediny neznamená, že tu nie si vítaný. Myslíš, že to by som ťa len tak povýšil? Nevymýšľaj prosím ťa. " Naozaj som nevedel, kde na niečo také prišiel ale s tým som nemal čo urobiť. "Odpočiň si a využi svoj voľný čas na tréning, predsa len určite sa nájde niečo v čom sa chceš zlepšiť. Jedine, ak by si chcel ešte nejakú misiu kľudne ti nejakú môžem dať." Povedal som mu a čakal som na jeho odpoveď.

"Jediné, čo by som ti mohol dať, je to, čo si robil doteraz. A ty nie si stavbár, preto bude lepšie, ak budeš mať teraz voľno tam využiješ podľa mňa lepšie svoj čas." Odpovedal som mu a podal som mu honorár, ktorý mal dostať za misiu, ktorú vlastne dokončil, za tú výpomoc a to vlastne bolo aj všetko. "Môžeš ísť, ak nič iné nechceš." Povedal som mu.Ja som proti nemu vážne nič nemal so mnou sa mohol kľudne rozprávať normálne, ak by niečo chcel alebo podobne.

Klon sa rozpustil, lebo som sa práve nachádzal pred kanceláriou a mieril som dnu. Vyštveral som schody a zamieril som do kancelárie do ktorej som vstúpil a pustil som sa hneď do papierovania. V mysli mi prebiehali rôzne myšlienky. Vážne by ma zaujímalo o čom s ňou chce hovoriť. Ak ju na niečo nahucká alebo jej niečo urobí ... Aj keď som si myslel, že mu za to niečo urobím nestálo by to za to, ak by sa to vážne stalo, takže som dúfal, že to len ostane, ako moje zlé myšlienky a nič viac. Musel som sa radšej sústrediť, aby som niečo nepomýlil.

Popravde keď vstúpila dnu Crystal bol som pomerne prekvapený. "Oh, dobrý večer Crystal." Pozdravil som najprv s menším úsmevom. "Čože Vás sem privádza?" Opýtal som sa jej pomerne zaujato, predsa len taká krásna návštevníčka sa tu často nevidí.

"Oh, tak to som teda poctený." Odpovedal som na to, čo povedala Crystal. Keď si preložila kabát cez ruku ja som vstal a natiahol ruku k kabátu. "Ja Vám to zavesím." Ponúkol som sa, lebo som mal na pláne keď tak priniesť nejaké občerstvenie. "Dáte si niečo?" Opýtal som sa napokon a pri tom som mal na jazyku ďalšiu otázku, lebo som bol zvedavý, ako sa jej darilo v Konohe ale nechcel som na ňu vychŕliť veľa otázok naraz.

Odložil som ho na vešiak a šiel som pripravovať čaj. Tak, ako predtým, čo som ho robil naposledy. "Nó dá sa to aj keď sa mi zdá, že niekedy som tu snáď jediný normálny ale už si na to pomerne zvykám. Trocha menší problém s rešpektom ale asi jediné, čo budem musieť je byť asi prísny aj keď som sa radšej snažil k nim byť skôr kamarátsky." Odpovedal som jej na jej otázky ona ich tiež mala zopár, ako som videl. Potom som ale pokračoval. "Aj Vy by ste sa mala pochváliť, ako sa vám darilo v konohe?" Opýtal som sa teraz ja.

"Aha tak, vyzerá to tak, že ste stále plne zamestnaná." Hlavne kvôli tomu, že sa nemohla zastaviť a furt niekde chodila aj keď mne by takto stále "cestovať" nevadilo aj keď to nebolo až tak ďaleko. "To dúfam, že zvyknem. Hm, buďte rada, že sa vyhnete tomu najhoršiemu a to je papierovanie." Predsa len to bolo na tom snáď najhoršie a nebavilo ma to. Bol so ale šťastkár a väčšinou som to nemusel robiť ja ale aj tak ma to nebavilo.

"Tak ja som si ju porídil, lenže dnes má voľno takže to padlo na mňa." Prezradil som jej. Aj keď to voľno tu bolo tak trocha inak vôbec to nevadilo, nepotrebovala to vedieť presne. "Ale to by sa vám chcelo? K tomu s niečím takým vás určite nechcem obťažovať. K tomu už toho nieje veľa." Predsa len taká práca vážne nebol zrovna najzáživnejšia, takže som si myslel, že bude lepšie ju z toho vynechať ale kto vie možno si to zasa chcela vyskúšať po dlhej dobe. Čaje už boli rozmiestené, jeden bol pred ňou a druhý som položil na svoju stranu a ja som si sadol oproti nej pri čom som pozrel na ňu.

"Keď inak nedáte." Povedal som rezignovane a položil som teda papiere, ktoré som ešte nemal hotové pred Crystal. "Aspoň niečo viem poriadne "uvariť"" Povedal som zo smiechom aj keď je pravda, že dokonca aj jedno dobré jedlo som vedel uvariť aj sám! "Teraz som si spomenul na jednu otázku, ktorú som nedávno počul, takže by som ju položil aj vám, ak nevadí. " Začal som takou menšou pred-prípravou na tú moju zvláštnu otázku. "Ak by ste nebola zvolená, ako Damyio, čo by ste robila?" Opýtal som sa túto pomerne zvláštnu otázku a ešte zvláštnejšie bolo, že som jej ju položil pomerne skoro. Ale aj tak sa hovorí, že zvedavosť je "sv*ňa" čo bolo aj v tomto prípade.

"Takže by ste mala menej starostí a vlastne by to asi pre vás bolo lepšie. Nerozmýšľala ste, žeby ste nechali svojej práce a radšej by ste sa venovala tomu?" Možno som vyzvedal len tak ale určite to nejaký zmyslel malo, vlastne som si o nej tak mohol urobiť väčšiu predstavu a ona mi tak trocha oživila to moje "vysedávanie" tu. Potom som si od nej zobral tie pepire, ktoré som si mal repčítať. Tak som aj urobil a ak bolo potrebné, tak som ich aj podpísal. "Môžem povedať, že mi ale chýba akcia, ktorú som zažíval na misiách." Predsa len to ma snáď jediné bavilo na tom svojom bývalom poste Anbu.

"Možno sa nejaká naskytne ale dúfam, že nie tu v dedine." Vážne som bol rád, že už sa dedina dávala do poriadku a nie to ešte, aby sa tu zasa bojovalo. "Ak budem v budúcnosti nejak poriadne zranený alebo až príliš chorý aspoň viem, kam zájsť." Ja som niečo také vymyslené ani nemal. Predsa len na tomto poste som bol len chvíľu nevedel som, ako dlho na ňom budem, takže som mal ešte čas nad tým uvažovať. Už to bolo takmer všetko iba to stačilo podopisovať a odložiť.