KANCELÁŘ RAIKAGE

"Vyzerá to tak." Súhlasil som s ňou a schoval som papiere na vhodné miesto, kde ich dávam, vždy. Všimol som si, ako ma pozoruje tak som sa na ňu milo usmial a opýtal sa. "Nepôjdeme sa radšej niekam prejsť?" Opýtal som sa.

Vstal som aj ja a šiel som sa postaviť zatiaľ, len pred stôl. Potom som si vypočul jej požiadavku, ktorá mi popravde vôbec nevadila. "Nemám s tým žiaden problém, kľudne sa tu ubytujte, budem len rád, ak tu ostanete." Nevedel som, prečo tu chce ostať ale nezdalo sa mi, žeby mi to malo vadiť. Dedine a mne pomáhala, preto som ju z ničoho nekalého nepodpzrieval. Potom som podišiel k dverám, ktoré som otvoril a vyšiel z nich, no čakal som kým výjde aj ona, aby sme mohli ísť.

Dorazil som do kancelárie, kde bol môj klon, ktorý som zrušil a ja som zasadol na svoje miesto. Nebolo tu veľa papierovania, preto som sa pustil do plánovania prestavby dediny. Kvôli tomu som si dal zavolať jedného človeka, ktorý by mi mal dať presný plán, ako by to malo vyzerať aj keď ja som mu hovoril, ako to chcem a on to mal len celé nakresliť a ukázať.

Mal som tentoraz vyložené nohy a pozeral som si von z okna a pri tom som si popíjal čajík. Mal som hotovú všetku prácu a nemal som čo robiť, len som čakal na niekoho, kto sem príde a tak sa ja stalo. Sadol som si slušne a položil si čaj vedľa seba. "Vstúpte." Zvýšil som hlas a čakal som na príchozieho.

Myslel som si, že než vojde tak stíham dať nohy dole ale nestalo sa tak. (Asi si zle prečítal, no nevadí xD ) Ostal som teda tak, ako som bol a pozeral som na toho, kto prišiel. Slušnosť som už ani nečakal, lebo tu nebol nikto slušný. Ak niekto prekročí určitú hranicu mojej tŕpezlivosti prerazím s ním bez váhania 10 stien, ktoré by stáli v ceste. "Tak, čo si zistil?" Nijako som nereagoval na nič s toho, čo povedal, lebo mňa zaujímalo to, ako sa mu darilo na jeho misiu, ktorá bola teraz popravde zaujímavejšia, než tie jeho nudné reči. Vážne už to bola nuda, lebo každý sa tu správal neúctivo a už ma nevedel snáď nikto ničím prekvapiť, takže som len čakal, čo mi povie. Dverí som si všimol ale hovoril som tak, aby to cez ne čuť nebolo aj tak to vyzeralo tak, že tam je len jeden ďalší človek.

(V podstate sa tu takmer každý správa podobne, ako ty, nieje sa čomu diviť :p)

Ja som mal zmysel pre humor ale nie takýto. K tomu, ak je tu niečo také často tak to unudí každého. "Tak, ak si chceš pokecať o niečom inom tak sa kľudne spýtaj." To, že som odbil tie jeho poznámky neznamenalo, že sa s ním nemôžem porozprávať, ak by teda chcel, čo som si vážne popravde nemyslel. Bolo ale vidieť, že keď začal rozprávať veci, tak ma tým zaujal. Aj keď mi nepovedal až také cenné informácie aj toto bolo niečo. Takže Reina je tam. Keďže možno podlieha otogakure, tak je možné, že jej to niekto prikázal. Nemám to, ako dokázať ale ak by som mal, mohol by som znehodnotiť verohodnosť Otogakure v aliancii. A ak je to naozaj tak, tak tá legenda ju ovláda a dala jej ten príkaz. Bola to len hrubá dedukcia, nemusela to byť pravda, lebo to nieje takmer ešte ničím podložené. "Ďakujem ti za tvoje informácie aj keď som dúfal, že toho bude viac predsa len sa to hodí." Do obálky som dal sumu ktorá odpovedala jeho misii a dal som ju pred neho. "Ak chceš môžeš si teraz dať voľno alebo chceš ísť na ďalšiu misiu?" Opýtal som sa ho, predsa len som ho nepotreboval strhať a možno aj on si chcel práve teraz odpočinúť alebo bol navnadený na niečo ďalšie.

Najprv som si vypočul jeho názor, ktorý bol tak trocha podobný s tým mojím ale nemohol som urobiť niečo také, lebo ďalšia vojna nebola práve najlepším nápadom a mal som mu aj na pláne vysvetliť prečo. "S tým, čo si povedal môžem súhlasiť, lenže. Pokiaľ Kirigakure sa nijak nezapojila v útokoch nieje možné ju z ničoho obviniť k tomu je to aj dobrým spojencom aj pre našu dedinu. Otogakure je jedna z dedín, ktorej verím najmenej a preto to najprv potrebujem celé prešetriť, než pristúpim k nejakým vážnejším krokom." Možno si myslel, že mu k tomu čo povedal nič nepoviem ale ja som bral všetkých svojich sninobi za dôležitých a môže sa stať, že mi raz pri mojich krokoch pomôžu. Potreboval som získať si ich dôveru a to som mohol len tak, že im preukážem aj ja dôveru zo svojej strany. Jedine činy dokážu niečo také vybudovať a ja som bol toho zastáncom. Prišla potom k reči niečo čo som nečakal. Nemyslel som si, spočiatku ako hovoril o tom bare, že bude chcieť nejaký sám založiť ale je pravda, že takto si mohol lepšie privyrobiť aj keď je shinobim a niečo také som mu mohol zakázať ale nechcel som, lebo som mal na pláne využiť aj toto. "Ak si ju vážne chce založiť mám pre teba návrh. Všetko ti zaplatím od renovácia až po začiatok prevádzky ale z tržby daruješ dedine 10% každý mesiac. Nieje to veľa a takto do toho nebudeš ty musieť nič investovať a ostanú ti peniaze. Ak na toto pristúpiš nebudem mať žiaden problém s tým ti to dovoliť." Ani koruna by mne s toho nešla do kapsy ja som zo svojho platu vyžil a nebol som na to zle, len som potreboval nahnať do dedinsej kasy čo najviac penazí, aby som mohol pokračovať v jej renovácii, preto musel chápať tento môj návrh, ktorý som mu teraz dal.

Napokon som ho predsa len niečím znepokojil. Myslel som si to aspoň podľa toho, ako zareagoval na tú moju argumentáciu. Potom sme ale hneď prešli už k jeho prejednávanej veci a vyzeralo to tak, že s tým súhlasil bez problému. "V to som aj dúfal, že ostaneš v Anbu jednotkách. Ako shinobi si určite schopný a každá pomocná ruka sa hodí."
Jeho posledná veta mi ako keby mala prezradiť, žeby už bol rád na odchode, preto som ho nemal na pláne už viac zdržovať. "Ak by si chcel choď si vymeniť tú masku, inak môžeš ísť." To boli zatiaľ moje posledné slová.

Dovnútra tentoraz vstúpila Yuna, ktorá tu bola snáď naj-úctivejšia zo všetkých, ktorých som zatiaľ stretol. Konečne niekto, kto mal aspoň trocha slušného vychovania, preto keď som ju videl som sa rovno pousmial."Pekný deň aj tebe." Odzravil som jej a vypočul si jej slová. "Zatiaľ to nechám tak ale dúfam, že sa to už nestane. Našťastie som to zvládol." Predsa len to bolo S ranková misia a ak by som ich nechcel ohroziť, tak by som im to mal aj za zlé, že neprišli ale poradil som si. "V to dúfam, predsa len by som nebol rád, ak by tu robil nejakú neplechu." Povedal som aj tak s menšími obavami. "Niekoho by si chcela nakopať hmm." To, ako sa snažila byť vážna mi popravde prišlo docela vtipné, preto som bol usmiaty aj ja. "Chvíľku počkaj a určite tu pre teba niečo nájdem." Povedal som a posunul som sa na stoličke k šuflíku, kde bol zoznam misií a hľadal som nejakú, ktorá by jej vyhovovala a nebola by príliš ťažká, lebo som ju nechcel poslať na smrť.

"Možno by si aj dobre urobila." Predsa len ak sa naskytne dôležitá situácia, kde rýchlosť hrá hlavnú úlohu a niekto zdržuje tak je len príťažou. "Nó snáď aj hej." Povedal som akosi neurčito a vyzeralo to teraz tak, že som naozaj niečo našiel a rozprestrel som na stôl jeden zvitok. "Niečo som tu pre teba našiel. Šla by si smerom na západnú Hranicu Oto no Kuni ale počkala by si na našej strane pri Kaminari no Kuni. Dostali sme od niekoho anonymné upozornenie, že na stavbárov, ktorých som zavolal má príjsť útok, aby nám niekto znemožnil postup pri výstavbe dediny, preto by som bol rád, ak by si tam šla a zaručila im bezpečnosť. Podľa mňa bude lepšie, ak by si s niekým šla ale ak nechceš môžeš ísť aj sama." Dal som jej možnosť výberu aj keď je možno sebavedomá je lepšie neriskovať, predsa len na takýchto misiách zvyčajne riskovala svoj život.