ONSEN

"Nie neboj, niečo také hádať nemusíš." Aj keď je pravda, že som popravde poznal len pár hádaniek, tak podľa mňa niektoré z nich boli dobré ale aj ťažké. Preto som si odkašľal a opýtal sa.
Tú predposlednú vetu o tých smetiach som tam dal naschváľ, aby to nebolo také ťažké, bol som naozaj zvedavý, či to uhádne.

"Hmm správne, tak ešte niečo ľahšie a ak uhádneš aj toto tak môžem dať niečo ťažšie alebo by si mohla skúsiť vymyslieť niečo ty." Povedal som jej a na chvíľu som sa zamyslel, aby som dokázal správne sformulovať vety. Potom som ale spustil.
Po dokončení svojho rozprávania som stále upieral zrak na ňu a bol som zvedavý či aj tentoraz zvládne hádať.

"Správne. Na to, že ich nevieš tak hádať vieš dobre." Priznal som a nechal som už hádanky hádankami. Zas ma ale prekukla, lebo som tie hádanky dal preto, aby sa zabudlo na tú tému predtým. Musím sa to proste naučiť lepšie skrývať. "Ja si myslím, že sa ti to len zdá." Povedal som a usmial sa na ňu. Trocha som sa k nej prisunul ale nie príliš, lebo by jej to mohlo vadiť. Ja sa s tebou hádať nechcem. Pomyslel som si ale nepovedal som to nahlas, lebo by som nahodil tému späť.

"Popravde nad niečím takým som ešte nerozmýšľal. Najprv som chcel prestavať dedinu ale myslím si, že niečo také by nebolo od veci. Slávnosti má každý rád." Bolo pravdou, že naozaj sa niečo také v dedine dlho nedialo a určite by to uvítali, ako aj shinoby, tak aj obačania či členovia ostatných dedín. Ako sčervenala mne nedalo pri tom, ako som jej pozeral do tváre som sa jej zahľadel do očí.

"Myslím, že aj hej. Tak týždeň možno dva pred ukončením, ako zavŕšenie všetkej tej snahy." Zistil som, že sa ma začínala zmocňovať silná túžba, ktorej som akosi nevedel odolať. Možno sa na mňa nahnevá ale možno aj nie. V živote treba riskovať, aby si mohol človek ísť za svojím. "Nahneváš sa na mňa?" Prehovoril som pomerne nejasne, lebo nemohla vedieť, čo tým myslím. Nó aj keď to, že ju pozorujem a nepustím z nej oči asi hovorilo za všetko.

Dalo by sa povedať, že som tak trocha čakal na túto jej otázku, aby som jej mohol ukázať, že prečo. Nebol som u nej tentoraz príliš ďaleko, preto som sa bez slov ešte trocha prisunul ale nielen telom ale aj svojou tvárou som sa naklonil k tej jej. Na pláne som mal spojiť svoje pery s tými jej, lenže ešte stále sa mohla oddialiť. Bola to jediná vec, ktorej som sa teraz obával a preto som na to radšej nemyslel.

Keď sebou cukla už som sa išiel preklínať v zmysle, že som to pokašľal. Našťastie na moje prekvapenie sa to zmenilo len k dobru. Ako bola teraz natočená smerom ku mne ruka mi skĺzla na jej bok, taktiež som bol na ňu samozrejme otočený.Naše pery sa spojili a ja som bozk prehĺbil pri čom som sa jemne pohrával s jej spodnou a potom aj vrchnou perou.

Ako sa odtiahla ja som ostal v takej vzdialenosti a len pozoroval jej reakciu. Všimol som si toho jej výrazu, ako by chcela vysvetlenie a ja som na to odpoveď mal. "Aspoň vieš, prečo som sa pýtal, že či sa na mňa nahneváš." Teraz som aj ja pociťoval menšie rozpaky ale našťastie na mne to tak vidieť nebolo.

"Som si vedomí toho, že to je možno narýchlo ale za tú malú chvíľu som si ťa veľmi obľúbil a nemohol som inak, než ti to takto "ukázať"." Priznal som sa jej svoje pocity za ktoré som sa nehanbil. Nemohol som za to, že sa mi páčila už od začiatku a že som ju mal každou chvíľou radšej.

Akosi som nevedel, čo si po mojich slovách pomyslela ale keď som videl jej úsmev na tvári bolo všetko v poriadku. "Popravde si ma trocha vystrašila, takmer som spanikáril." Predsa len som mal na mysli to, keď sebou zo začiatku cukla.

Trocha som sa zasmial po tom, čo povedala. Niečo podobné som si pomyslel aj ja, ako ona. "Ukľudnilo." Povedal som pobavene a ostal som takto pri nej, len ma teraz napadlo. "Hmmm mám taký pocit, že teraz keď sa ponoríme poriadne do vody sa nám bude dobre relaxovať." Moja porestava bola vlastne taká, že sa pekne ponorím do vody a ju od seba teraz nepustím, však dnes už na výzvedy do Takigakure pôjde ťažko, treba to využiť.

"Ak nebudeš zlá tak určite." Videl som jej ten výraz, preto som niečo také povedal. Taktiež som sa ponoril pod vodu a rukou som ju objal okolo pása. Nič viac som skúšať nechcel, bolo na to príliš skoro iba by som tomu uškodil a mne to takto vyhovovalo. "Ale vieš, že za každú masáž budem aj ja niečo chcieť?" Povedal som trocha zasnene.