ONSEN

"Ale hovorím, nemusí to byť pravda, keď sa to ešte nedostalo k tebe. Ty by si to normálne mala vedieť, ako prvá nie?" A ak sa o tom nedopočula ona možno to bola vážne len klamlivá zvesť od nejakého človeka. Rukami som prešiel od krku na lopatky a trocha smerom nižšie. Svaly u chrbtice som masíroval palcom zdola smerom hore. "Ako dlho tu budeš teraz?" Vyzvedal som, aby som sa vedel podľa toho zariadiť.

"To tak ponáhľa? Však najprv si môžeš odpočinúť a počkať, než odpíšu na tvoj list a potom by si tam mohla zájsť nie?" Predsa len to by teraz musela odísť pomerne skoro a to som akosi ani nechcel. "Ešte by si mi aj tak mohla ukázať nejaké fígle pri masírovanie." Pomaly ale iste som už prešiel takmer celý jej chrbát.

"Dúfaš, že ich nachytáš pri niečom nekalom?" Opýtal som sa, lebo to tak vyzeralo. Neriešil som to viac, lebo bolo jasné, že s tým nič nespravím, však to bola jej práca a musela si ju robiť dobre, ak chcela byť na tom svojom poste. Masírovanie som dokončil a len som od nej teraz odstúpil. "Bude vadiť, ak ťa teraz hodím do vody?" Povedal som zo žartu a pozrel som k vode.

Keď mi to povedala tak varovna rýchlo som sa pohol a vyzeralo to, že ju zoberiem na ruky ale tesne pri nej som zastavil. "Žartujem." Žmurkol som na ňu, predsa len už som nebol malý, aby som niečo také urobil a aspoň som videl jej reakcie na niečo také, takže som vedel, čoho sa časom vyvarovať. Zamieril som k vode, do ktorej som hupol a odtiaľ pozrel k nej. "Naozaj by ma ale zaujímalo, čo také by si mi urobila." Povedal som zamyslene. "Ehm, nie že to ale zoberieš nejako zle, určite to nechcem pocítiť na vlastnej koži." Dodal som pre istotu.

"Huh? To vážne?" Akosi som nevedel, čo zamýšľa ale mal som na pláne to zistiť. Preto som k nej pristúpil a dal jednu ruku pod jej zadok a druhý k chrbáte, že sa ju pokúsim zdvihnúť. Lenže problém nebol v tom, žeby som ju nezdvihol, lenže pod nohami sa mi začalanormálne pukať zem, takže som ju radšej už nezdvíhal. "Ty vieš, žeby sme sa prepadli??" Skúmavo som si ju teraz prezrel. "Máš takú dobrú postavu sa normále nezdáš." Povedal som pobavene, vážne som nečakal, že bude taká ťažká.

"Ej, tak to ďakujem." Kto by povedal, že so mnou aj bude súhlasiť, keď som žartoval ale niečo také sa počúva každému dobre. Pohliadol som jej do tváre a pokračoval som v rozhovore. "Aspoň viem, že stebov nemám súťažiť v tom, že kto je ťažší. Ale ak by sme zakázali podvádzanie, tak by si prehrala." Ako podvádzanie som mal na mysli tú jej techniku.

Ja som ostal na mieste a keď plávala v mojom dohľade tak som ju pozoroval. "My len neradi prehrávame proti ženám." Je pravda, že ja som ženy nepodceňoval, lebo silou sa nám mohli rovnať, predsa len som počul veľa zvästí z celého sveta. "Aj keď si myslím, že vy znášate prehru ešte horšie.." Rýpol som si pre zmenu ja.

Prezrel som si ju zvláštnym pohľadom, keď povedala tú prvú vetu. Ja som popravde Reinu neopovrhoval, len som jej nemohol odpustiť to, že napadla túto dedinu a to bolo niečo iné. "Podľa toho kým. Napríklad ja mocné ženy uznávam aj keď to je niekedy trocha zahanbujúce." Priznal som a potom som dodal. "Lenže u Reiny to je niečo iné. Ja ňou neopovrhujem, len ju chcem potrestať za to, čo urobila. Napadla túto dedinu a to robiť nemala." Vlastne ona si za to tak trochu mohla sama, však ona si tých nepriateľov robila.

"Ak je to shinobi, ktorý pod niekoho podlieha určite to nerobí schválne, lenže tým pádom je na zlej strane, takže aj keď to nieje jej vôľou je naším nepriateľom nemyslíš? Ak jej niekto dá zas rozkaz, tak zaútočí znova." Mohol som ju tým naštvať ale toto bola jedna z vecí na ktoré som len tak nemohol zmeniť svoj názor. "Ak dám niekomu rozkaz, aby zaútočil na dedinu a ostatný nezistia, že som mu ho dal ja, tak pôjdu po tom človeku a on s tým musí počítať." Hovoril som to takto preto, lebo môj anbu mi dal informácie zo špionážnej misie a preto som si mysle, že to je nejako takto.

"Veru tak to je." Odpovedal som odovzdane. Nemala mi čo zazlievať, ak by si to pozrela z mojej strany určite by  si myslela to isté k tomu ja som vôbec nevedel, že ona sa s ňou pozná a vie o nej viac inak by som to možno aj ja zobral inak alebo by som jej neveril, kto vie? "Nad čím premýšľaš?" Opýtal som sa, lebo vyzerala akosi zamyslene. Ja som dal obe ruky na kraj a chrbtom sa oprel, akosi som teraz nechcel plávať.

Bolo vidno, že mi nechce povedať nad čím premýšľa ale nechal som to tak, lebo to bolo možno tá téma, kvôli ktorej sme sa hádali. Pozrel som na ňu, keďže teraz už bola vedľa mňa. "Vidím to tak, že niektoré veci radšej rozoberať nebudeme." Hlavne tie, kvôli ktorým sme sa hádali. Ja som sa popravde nerád hádal nikdy aj keď je zlé, že si povedať svoje musím. "Máš rada hádanky?" Opýtal som sa.