ONSEN

"Nó, ja ti to poviem takto." Začal som a na chvíľu som sa odmlčal a hneď som pokračoval. "Ak ste vo vzduchu, tak to máš najlepšie, aby ťa zasiahol blesk nie? A som zvedavý, kto sa nemu dokáže vyhnúť vo vzduchu." Predsa len blesk a jeho rýchlosť je určite v podstate všetkým známa, takže vážne neprajem nijakému útočníkovi sem ísť zo vzduchu. Nepýtal som sa na nič ďalšie, lebo som jej položil otázku už predtým. Ja som sa ponoril teraz až po nos a vybral sa v pred ďalej od kraja, šiel som veľmi pomaly, aby ma nezničila vlna a nemal som vodu všade. Myslel som teda nos, oči a uši. Mať mokré vlasy, to mi až tak neprekážalo.

"Tí lietajúci summoni mi nerobia taký problém, ako to odolné kekkei genkai alebo tie bomby. To budem musieť ešte doriešiť, predsa len na tú prestavbu mám ešte čas." Odpovedal som jej na to jej škádlenie, popravde ani som to teraz nebral nejako zle, predsa len to, čo povedala bolo rozumné a musel som zabezpečiť aj to. "Ak ma to nahnevá, naučím sa nejakú poradnu bariéru a neprejde nik, koho ja nepustím." Toto som už myslel zo žartu, predsa len by som potom musel stáť stále u tej brány a to by bolo nepraktické. Plával som pomaly späť.

"Neboj, bol to len žart. Bolo by to až príliš nepraktické." Ubezpečil som ju, že to nemám v pláne urobiť naozaj a keď som priplával k nej postavil som sa, aby som nebol až po nos vo vode. Bol som naozaj o poznanie vyšší ako ona, preto, keď položila tú otázku otočil som sa jej chrbtom a "zmenšil som sa". "Kľudne môžeme. Ak to raz budem vedieť dobre nejaké dievča ti za to raz niekedy poďakuje." Povedal som zo smiechom.

"Hmmm ... to by ale potom uškodila sama sebe, ak by odmietla masáž nie?" Predsa len od niekoho sa to naučiť musím. Začala ma prehmatávať, čo sa pomerne trocha ťažšie pamätalo. Preto som sa viac sústredil a snažil si to zapamätať. "Toto asi budeš musieť urobiť viac krá, akosi sa to ťažšie pamätá." Prehovoril som. Radšej som to povedal, aby som sa potom keď tak nesekol.

"Budem to musieť niekedy vyskúšať, lebo akosi neverím, žeby ma s toho mali bolieť ruky." Predsa len, keď ma nebolia v tedy, keď rozbíjam skaly, tak by ani teraz nemali. Aj keď toto by mohol byť iný druh bolesti, kvôli inej činnosti. "Možno som ťa chcel rozptíliť, lebo sa ťa tajne snažím utopiť!" Povedal som strašideľným chrapľavým hlasom ale nemyslel som to vážne. Predsa len som ju masíroval ďalej a snažil som sa teraz trocha improvizovať. Prešiel som zasa na jej krk, ktorý som jemne masíroval a vždy keď sa môj prst priblížil k ostatným trocha viac som pritlačil a potom som zasa šiel to, čo mi ukazovala ale už smerom k lopatkám. Hmm ... mať pred sebou peknú babu, ťažko sa odháňajú nekalé myšleinky.

"Vlastne ak si to tak zoberiem, ak nebudem príliš hrubý pri masáži nemám čo pokaziť, nie?" Opýtal som sa aj keď to bola skôr rečnícka otázka ale možno aj bolo, preto som sa opýtal. "Máš šťastie, že mi robíš takú príjemnú spoločnosť, inak by som to robil." Povedal som z úsmevom. Aj mne vedľa nej bolo príjemne, že som zabudol takmer na každý problém, ktorý som v dedine mal, takto by to mohlo byť stále.

Popravde ja som si hodiny takmer ani nevšimol, takže bolo dobré, že na ne poukázala. Človek si niekedy ani neuvedomí, ako ten čas letí. Preto som zamieril k brehu aj ja a pomaly som vyliezol. "Po dnešnej kúpeli sa ti podľa mňa bude aj dobre spať, na tvojom mieste by som sa aj tešil do tej mäkučkej a teplej postele." Jeden z ďalších úžasných pocitov ala kto nemá rád posteľ? "Kde si sa vlastne ubytovala? Nech keď tak viem, kde ťa nájdem." Prehovoril som a pozrel smerom na ňu.

Pri kráčali sme do onsenu, kde nás prišla uvítať, ako aj predtým jedna pani. Povedal som jej, aby nám zasa pripravila oddelenie, kde sme boli aj predtým ale aby tam dala dve lehátka a jedno, na ktorom sa dá masírovať. "Nemal som kde trénovať, takže dúfam, že som to nezabudol." Povedal som a zamieril som k šatni. "Počkám ťa tam." Dodal som a šiel som sa prezliecť. Po tom, čo som zo seba dal veci a dal okolo seba uterák zamieril som k prameňom, kde už bolo nachystané lehátko. Bolo tu pomerne teplejšie, než predtým.

Ľahla si a ja som si zatiaľ nahrial ruky o seba. Potom som zobral akýsi olejíček. Kto vie prečo, ale tá staršia pani mi nachystal všetko, čo budem potrebovať. Priložil som jej ruky na chrbát a zatiaľ som jej len rozotrel po chrbte, to čo som mal na rukách. Jemne som rukami pritlačil a prešiel po celom chrbáte, aby som zistil, kde to môže byť také najstuhnutejšie. Vyzeralo to tak, že u krku, preto som začal masáž na tom mieste. S počiatku som len jemne prechádzal po tom mieste a sem tam som silnejšie pritlačil prstami. "Dopočula si sa o tom, že Tsukigakure sa zasa stavá na nohy?" Dopočul som sa to od svojich ľudí. "Nemusí to byť ale pravda, lebo niektorí hovoria, že to je len povídačka." Prehovoril som k nej.