ONSEN

"Však ty." Aspoň tak som si to pamätal, že niečo také povedala v kancelárii. "O tom radšej ani nehovor, lebo ťa nebudem mať chuť vôbec pustiť aj keď ti v tom brániť nemôžem." Povzdychol som si, potom som sa usmial a dodal som. "Budem dúfať, že sa nič zlé nestane a budeš v poriadku. Predsa len si myslím, že si silná a nezlomná." Akosi mi ani nič iné neostávalo.

"Niektorí ale príliš na takú ochranu nepozerajú." Ona by nemala mať takto nič s dedinami ale možno niekomu leží v krku. "Ja ti neviem, možno niekto neznámi im k tomu dal pádny dôvod." Zatváril som sa tak, že vôbec o ničom neviem.

Ja som tak troška blafoval ale vďaka tomu, čo mi povedala som mal na pláne jej naozaj och-ranku na viac zaobstarať. Lenže to som jej nemal na pláne povedať, lebo by určite namietala. "Tuším si teraz prekonala ťažkú dilemu, že ty robíš niečo nekalé?" Nič som netušil, len som teraz žartoval a kto vie možno sa aj sama prezradí. Pár krát som poklepkal zo všetkými prstami po jej boku, ako keby som nad niečím premýšľal. "Ešte ako som hovoril, že sem vôbec nechodím a vďaka tebe sa to ako pekne mení. Máš tu na to dobrý vplyv." Dumal som nahlas.

"Nie som jediný, kto sa poflakuje." Rýpol som si. Nechal som ju sa postaviť, no ja som ostal na svojom mieste aj keď ona si išla plávať. Potom som si vyskočil na kraj a vo vode som mal len nohy. Bol som vo vode pomerne dlho a bol by som už poriadne rozmočený.

"Ho hó, to je varovanie, aby som ti nechal vlasy?" Je všeobecne známe, že každá žena bola citlivá na svoj účes a ona určite nebola výnimkou. "Ak je to tak, tak šup hore." Podľapkal som na zem vedľa seba. "Podľa mňa už teraz si celá rozmočená." Povedal som znaleckým tónom a potom som dodal. "Nevyhladlo ti náhodou?" Boli sme tu pomerne dlho, preto som sa pýtal.

"To si potom môžeš vybrať. Je tu akýsi ďžús a víno." Povedal som jej aj keď prišla bližšie tak to mohla vidieť aj sama. "Netreba si to všímať v dnešnej dobe je to úplne normálne. Všetci sú zvedavý a radi sa rozprávaju o veciach, ktoré sa ich netýkajú." Keď som bol ešte u Anbu ja sám som sa dozvedel veľa vecí len s toho, čo rozprávali dedinčania. Ani som to vedieť nechcel, lenže reči sa vždy nejako dostanú do uší. Ja som si pri tom vozíku nalial ďžús, lebo som nemal chuť na víno a čakal som, čo bude chcieť ona, aby som keď tak nalial aj jej.

"Však aj v nejaké protekcie dúfam!" Zažartoval som. Naschváľ som to povedal tak, aby videla, že to nemyslím vážne, lebo kvôli tomuto by sa mohla nahnevať. Ja som si tiež nalial a vypil zo svojho pohárika a pozrel sa, čo za jedlo tu nachystali. "Ja môžem povedať, že mám skôr hlad." Poznamenal som a rozmýšľal, či do toho už šťuchnúť. "Ale také reči podľa mňa budú ale tie si netreba všímať, lebo musíš byť pekne férová." Už to vidím, ako mi raz bude nadávať za to, že si niečo neplním správne.

"Neboj to ti verím." Aj keď som ju poznal krátku chvíľu dokázal som si spraviť predstavu o tom, aká je a hlavne v tomto. Taktiež som si zobral niečo z jedla a prisadol si vedľa nej. Nad tou otázkou som sa trocha zamyslel naozaj by to poriadne skomplikovalo situáciu. "Popravde ani neviem, dúfam, že sa to nestane. Ak by sa to stalo mal by som si vymyslieť naozaj dobré dôvody na to, aby som mohol obchodovať s tvojou dedinou, lebo by sa mi ťažko zastierali falošné "obchodné" stretnutia." S časti to bolo myslené vážne ale s časti ani nie. Predsa len naozaj som nemohol príliš opúšťať dedinu. Človek nikdy nevie, čo sa môže stať a ja som mal na zodpovednosť príliš veľa životov na to, aby som to mohol bezstarostne robiť.

Vypočul som si ju a len som sa na ňu pousmial. "Môžem to teda brať tak, že ak budeš mať čas, tak sa stavíš?" Veľmi dobre som ju chápal, nemusela to ani hovoriť, každý mal svoju prácu, lenže inde a tú sme si museli udržať. "Hmm... normálne by som bol na tú klientelu zvedavý." Hlavne preto, lebo povedala, žeby sa mi nepáčila.

"Už chápem, ako si to myslela." Takže musela ošetriť každého, nech je to kto chce. "Ak je to ale nejaký previnilý nukenin, tak ho aj zadržíš po ošetrení nie?" Opýtal som sa, lebo som nevedel, ako to presne má. Potom pokračovala v rozprávaní a na jej otázku som jej nevedel presne odpovedať. "Neviem, ako dlho vydržím. Teraz to bude ešte ťažšie ale aspoň sa na teba budem viac tešiť. Hlavne ak už tam aj bude niečo, čo je  v neporiadku radšej bezhlavo neriskuj." Ani ona ani ja sme nemohli vedieť, čo presne ju tam čaká, preto som ju chcel varovať.