ONSEN

"To aby k tebe vždy nachystali niekoho, kto ich po tvojom ošetrení hneď bude chytať. Hneď by bol svet ľahší o pár zloduchov, čo by sa pomerne hodilo." Odpovedal som jej takto na to a pri tom som aj rozmýšľal nahlas. Predsa len toto jej postavenie sa takto dalo využiť a neporušila by tým to lekárske tajomstvo. "Nič iné som ani nečakal. Ak by si sa ku mne aj chcela chovať inak, nemohol by som ti to dovoliť, lebo nielen že by znevažovali tvoje postavenie ale taktiež aj to moje, takže by to uškodilo obom." Preto som aj vedel, že prečo sa ku mne bude chovať, ako k ostatným.

Nečakal som, že ma sama od seba chytí za ruku, preto mi to na tvári vyčarilo úsmev. Tiež som jej ruku jemne zovrel. "Ja by som už tiež išiel, lenže ak pôjdeme ty pôjdeš k sebe a zajtra už pôjdeš preč, takže by sme to takto rýchlo ukončili." V podstate som zdieľal jej pocity ale pri tom som aj tak ísť nechcel, lebo som tu mohol byť s ňou. Možno ale má nejaký nápad skrytý v rukáve.

Vstal som teda tiež, keďže vstala aj ona. Akosi som si nemohol rozmyslieť, kam by sa dalo ísť.  V tom ma ale niečo predsa len napadlo. "Zájdeme teda na menšiu prechádzku do parku? Ak už potom budeš potom unavená tak ťa kľudne odprevadím aj na ubytovňu." To som povedal preto, ak by sa jej tam nechcelo tak by tam mala plus v tom, žeby som ju šiel odprevadiť.

Ja som taktiež zamieril do šatne, kde som sa taktiež vysušil ale u mňa to nebolo na dlho. Potom som vyrazil von pred onsen a čakal na Crystal s ktorou som potom vyrazil smerom do parku.
(presun)

Mal som privreté oči pri čom som počul pomerne známy hlas. Nemyslel som si ale že to je ona pokiaľ sa neukázala. "Pridaj sa ... len sa divím, že čo tu robíš." Ak by sa mi chcelo tak by som ju možno aj chcel chytiť ale mne sa absolútne nechcelo. Môj prístup sa rapídne zmenil a to hlavne kvôli chovaniu shinobi v tejto dedine. Otvoril som oči a pozrel som sa na ňu. "Čože tu robíš? Nemáš byť mimo dediny?" Opýtam sa teraz pomerne zaujato.

Keďže som bol už zadaný tak som sa po nej snažil nepozerať, predsa len Crystal by sa to asi príliš nepáčilo. Aj keď som musel uznať, že mala naozaj dobré telo ale radšej zlé myšlienky preč. "Heh, pomerne dobrý spôsobob, ako sa jej zbaviť. Keby to môžem ja spraviť s problémami" Poviem a očkom po nej pozriem, predsa len už bola vo vode. "Vďaka ale už som si na to zvykol, proste to vypúšťam a neberiem si to k "srdcu". Ak by som to asi nerobil, tak by som sa asi naozaj zbláznil. "To aby som zrušil tvoje vydanie za nukenina, čo?" Možno si aj ona všimla nemal som k nej taký nepriateľský postoj, ako predtým. Ak si to zoberiem robila zo všetkých snáď najmenšie problémy.

Myslel som si, že si ma bude doberať a že mi to nič neurobí ale trocha ma to vykoľajilo ale našťastie som to na sebe nenechal poznať. "Hmm... " Neodpovedal som jej najprv a vypočul som si, čo povedala, ako ďalšie. "Ja vlastne viem o kom rozprávaš. Vyzerá byť schopný. A s tou prácou, beriem ťa za slovo, lenže teraz už nieje práca, ktorú by som ti mohol dať." Poviem jej popravde, predsa len o Reinu by už postarané malo byť. "Nevadí to je v poriadku, však hovor kľudne o čom chceš." Poviem jej a divím sa, že so mnou teraz hovorí slušne, predtým sa mi zdalo, že sa mi snaží uškodiť. "Možno by som to aj urobil." Povedal som neurčito, ako keby som si to chcel ešte rozmyslieť. "Neviem či ju poznáš ale je to Damiyo a volá sa Crystal." Prezradím jej a ponorím sa až po bradu aj ja.

Tie jej rady určite boli na mieste. "Určite si dám pozor a asi vyvesím plagáty s upozornením po dedine ... no to by ma asi v láske nemal." Alebo by si mysleli, že si robím len žarty a malo by to len opačný efekt. "Hm, teraz neviem, či to urobím, to aby som sa bál o mužských shinobi v dedine ... ale čo no, majú si dávať pozor." Poviem už pomerne rozhodnute a pozerám sa na ňu. Vyzerala, ako keby ju to poriadne pobavilo ale vôbec som nevedel prečo. "Čože, je s tým nejaký problém?" Opýtal som sa nechápavo. Naozaj som nevedel, čo jej na tom prišlo smiešne, keďže ja som mal Crystal rád a prišla mi, ako spoľahlivá žena. Aj keď je pravda, že ja som mal tiež sklony k sukničkárstvu našťastie som odolával a našťastie tu ani nebolo čomu neodolať.

"Oh ták, nó podľa mňa si nebude dovoľovať." Myslel som na seba, preto som to povedal. Predsa len som si nemyslel, žeby bol by za prvé a žeby šiel po Raikagemu. "To je dobre, lebo by sa to potom nemuselo podariť mne." Poviem zo smiechom, lebo som to nemyslel vážne, akosi sa mi nezdála Crystal, ako bi.
Potom sa na mňa akosi začala lepiť dokonca si cezo mňa dala ruku a ešte viac sa lepila. Ja som sa radšej o niečo odsunul, predsa len ak by nás tu niekto videl nebolo by to dobré. "Si moc blízko ... moc blízko Atsuka." Poviem trocha rozhodený a keď sa dostanem trocha ďalej tak na ňu pozirem. "Ehm, ešte som s ňou nič bližšie nemal, keďže to nechcem uponáhľať." Poviem pravdivo.

Aj keď som sa snažil utiecť akosi sa mi to nedarilo, keďže sa u mňa stále držala. Naozaj to nebola najlepšia situácia aj keď, ak by som bol "slobodný" bolo by to niečo iné. "Nieje ... sa kam ponáhľať to príde samo." Povedal som rozhodne a dal som zo seba jej ruku a rýchlo sa odsunul až teraz do boku, keďže sa stále lepila. "Prr, Atsuka, to už by stačilo no ták." Káral som ju hlasom, takto škádliť muža v najlepšom veku a chuti, to sa proste nerobí. "Ja zaúčať nepotrebujem, to by som ťa skôr mohol zaučiť ja." Poviem zo smiechom podpichovačným hlasom, predsa len sa nemôžem len tak nechať.  Keď už som bol ďalej hneď sa mi lepšie improvizovalo.

Ja som to popravde myslel zo žartu, predsa len som aj bol zadaný, takže som dúfal, že to tak aj pochopí aj keď si myslím, žeby som ju za iných okolností určite mal čo naučiť. "Určite, určite by som mal, predsa len niekoho, ako som ja len tak nenájdeš." Pochválim sa a potom som radšej pre istotu dodal. "Ale ako si spomínala mám priateľku, takže hold ti nebudem môcť nič predviesť." Podľa mňa som našiel veľmi dobrú vetu, ako z toho vycúvať, k tomu bola pravdivá.

Uf... no .. už nikdy viac... Vydýchol som si a po tom, čo sa rozplynula som sa ja vybral preč. Predsa len som tu už nemohol dlhšie ostávať a potreboval som nájsť Crystal, určite sa bude diviť, že kde som to vlastne bol. Snáď mi nezmizla, lebo to by ma naozaj poriadne mrzelo, preto si ju musím ísť nájsť.
(presun)