Sídlo klanu Hyuuga

pro **Assasin Senju** Sat Jul 13, 2013 7:58 pm

First topic message reminder :

Sídlo klanu Hyuuga

Komplex budov je obehnán zdí. Dostat se sem tedy lze pouze přes hlavní bránu, která je neustále hlídána dvěma shinobi na úrovni chuunin z vedlejší rodiny.

Nevraživost mezi hlavní a vedlejší rodinou je pomalu na ústupu. Rodiny tak nejsou naprosto odděleny od sebe. Žijí v těsném sousedství.

Existuje tajná cesta, která umožňuje obejít bránu. Znají ji však pouze členové klanu a hokage.

V centru sídla se nachází mále nádvoří, kašna, několik laviček, a sídlo má také několik krásně upravených zahrad a menších parčíků.

Sídlo klanu Hyuuga - Stránka 13 Hyuugagard

Sídlo klanu Hyuuga - Stránka 13 Hyuugagard

Nemohou chybět ani tréninkové prostory.

Sídlo klanu Hyuuga - Stránka 13 Hyuugatrai

pro Yuri Sarutobi Mon Apr 20, 2015 4:37 pm

Zazubila som sa a len som sa pomaly postavila. Vyhrnula som si rukáv na mikine a odhalila som hodinky, ktoré trocha bzučali.
"Nedoniesla by si mi prosím vodu? Potrebujem..no.. užiť lieky." Pred tým ma ich síce videla užívať bez vody, no s ňou to predsa len bolo lepšie, pretože sa tabletky lepšie zapíjali. Nechcela som si však pre vodu ísť sama. Predsa len ak tam dole snorila jej matka.. a načapala by ma tu, ani moje úžasne anti-hyuuga schopnosti by mi nepomohli pred jej hnevom.

pro **Hyūga Fū** Mon Apr 20, 2015 4:46 pm

Jasné, hneď som tu. Prudko som vyskočila na nohy a už aj uháňala dole do kuchyne. Cestou som sa snažila premýšľať, čo ďalej. Predsa len, ona je na dievčatá no a...asi sa jej páčim...Dorazila som do kuchyne, kde mama momentálne majstrovala s čímsi, čo mi nič nehovorilo, bolo to divné a vyzeralo to nechutne. Ale nepýtala som sa jej, čo to je. Však sa na mňa ani len nepozrela.
V tichosti som okolo nej prešla, vzala rovno celú fľašu minerálky a dva poháre, ten druhý som musela tak nenápadne šlohnúť, ale vydarilo sa mi to.
Vrátila som sa teda späť do izby, naliala Yuri vodu do pohára a podala jej ho. Nech sa páči. Usmiala som sa na ňu a sama som si naliala, dosť ma smädilo, no.

pro Yuri Sarutobi Mon Apr 20, 2015 4:58 pm

Keď odišla, pohľad mi znova prebehol po jej izbe.. nemohla som si pomôcť, musela som to tu upratať. Šupky od banánov som hádzala do koša a špinavé prádlo a veci na jednu kopu.. keďže som nevedela kam si ho dáva. Mala tu väčší bordel než ktokoľvek, koho som kedy videla.
Keď sa znova vrátila, len som jej poďakovala a zobrala som si od nej pohár s minerálkou. Vytiahla som škatulbu liekov a jeden som do seba hodila, po čom som ho zapila. Nie že by mi bolo zle, no musela som to brať aj kvôli prevencii.
"Chcela by som zmeniť tému ale.. je to celkom ťažké." Uškrnula som sa a chvíľku som ju sledovala.
"Čo si o mne myslíš? Niečo divné?" Celkom som sa toho bála a bolo to aj na mne vidieť. Schválne som ani nesedela, keď už by ma exlo, tak radšej na zem, aby som sa dlhšie nevládala prebrať.

pro **Hyūga Fū** Sat Apr 25, 2015 6:19 pm

Prekvapilo ma, že tu je z ničoho nič taký poriadok. No. Celkom som sa aj hanbila, čo tu asi Yuri všetko mohlo nájsť, že. Odkašľala som si a tvárila sa, že nič. Pri jej otázke som sa najskôr zarazila, a potom som len hodila pohľad do steny oproti. Premýšľala som nad tým, ako jej odpovedať. No... Začala som, ale akosi som nevedela prísť na to, aké slová zvoliť. Za ten čas, čo ťa poznám...no...rozumieme si a to sa často nestáva, máš rada rovnakú hudbu ako ja, a...a... Povzdychla som si a privrela oči, pričom som sa červenala čoraz viac a viac. Vieš, Yuri-chan, ja...ťa...asi... Len zťažka som tieto slová zo seba ťahala a vlastne som ich ani len nedokončila, pretože...hanbila som sa.
Jednoducho som jej schytila tričko, pritiahla ju k sebe a vlepila jej pusu. Určite pochopila, čo som jej chcela povedať.

pro Yuri Sarutobi Sat Apr 25, 2015 7:01 pm

Spýtavo som sa na ňu pozerala. Popravde som čakala taký Juuken do huby, no do úst som dostala niečo omnoho príjemnejšie. Pritiahla si ma a ja som ju viac menej "omylom" povalila na posteľ. Nakoniec mi jej slová začali dávať zmysel. Komu by aj nezačali. Rukami som sa oprela o posteľ a po chvíľke som sa odtiahla.
"Uhm.. Fuu? Má tvoja mamka byakugan?" Spýtala som sa jej, no prečo, to si mohla len domýšľať. Popravde som nevedela, kto je originálne z hyuuga klanu. Či jej otec alebo jej matka, teda po kom má svoje gény.. ak by bol jej otec, jej mama by tým pádom byakugan nemala a.. muhehe.

pro **Hyūga Fū** Sun Apr 26, 2015 1:06 pm

Pri jej otázke som sa zarazila. Má, ale... Letmo som pokrčila ramenami, akože mi to je jedno. Yuri to možno nevedela, ale tu bol vzťah medzi dvomi členmi tohto klanu úplne bežný. Nepoužíva ho na to, aby ma sledovala, pretože chápe, že chcem mať tak trochu súkromie. Usmiala som sa s menším rumenčekom na tvári.
No, zase to na mňa liezlo, tak trošku som sa hanbila a preto som v ničom nepokračovala. Viac menej som to nechala na ňu.

pro **Shinobi** Sun May 03, 2015 8:18 pm

Posel

U brány mi nějaký Kirigakurský sluha předal balíček. Chvíli jsem přemýšlel, zda ho budeme testovat na výbušniny, ale byl měkký, tak jsem ho donesl na danou adresu.
Došel jsem před sídlo klanu Hyuuga, a protože jsem byl stále ve službě, rychle jsem předal balíček pro Mikomi Hyuugu.

pro **Soshi** Sun May 03, 2015 8:25 pm

Soshi

Mé krok mě ze cvičiště vedly přímo sem. Byla tu jediná osoba, které jsem plně důvěřoval. Šéfka Hyuuga policie přeci nesmí dělat žádné špatné věci, jako třeba špehování. A přece by n mě nic neřekla.
Zastavil jsem se u stráží, kterým zrovna nějaký posel předával balíček. Rozhodl jsem počkat venku.

pro **Hyuuga Mikomi** Mon May 04, 2015 2:12 pm

S poděkováním jsem převzala balíček a poněkud se podivila jeho původu. Máma si občas nechávala poslat nějaké látky, protože ji bavilo šít, avšak na mé jméno pouze v případě, že byla na misi. Chtěla jsem tedy na okamžik přerušit trénink a věnovat se zkoumání jeho obsahu. Avšak neunikla mi přítomnost známé osoby před branou. Balíček jsem tedy zatím nechala ve svém pokoji a vydala se ven.

Minula jsem několik budov členů vedlejší rodiny, až jsem konečně spatřila osobu, kterou jsem hledala. Nebo spíš, která hledala mou maličkost.
"Zdravím. Tak copak nás trápí tentokrát?" pousmála jsem se, neboť jsem očekávala další šťavnatý příběh o posedlém Uchihovi, či nějakém rádobysanninovi.

pro **Soshi** Mon May 04, 2015 3:52 pm

Soshi

Když přišla Mikomi, hluboce jsem se uklonil. Pak jsem se jí podíval přímo do očí. Měla zajímavé oči, Hyuugovské oči vyvolávaly samy o sobě strach.
"Potřeboval bych pomoci s tréninkem a vy jste jediná, komu mohu věřit..." řekl jsem odhodlaným hlasem.

pro **Hyuuga Mikomi** Mon May 04, 2015 4:15 pm

Že mě někdo požádal o pomoc s tréninkem mě popravdě nepřekvapovalo. Čas od času se někdo takový objevil. Vždycky mě však potěšilo, že z celého množství jouninů, kteří se ve vesnici vyskytují, si daná osoba vybrala právě mne. Ale že by to byla otázka důvěry? To slyším poprvé. Rozhodla jsem se nechat to bez komentáře. Soshi byl typ člověka, u kterého mi přišlo poněkud paranoidní chování v normě.
"Když je to tak, následuj mne."

Přesun - https://nsgo.forumczech.com/t53p200-cviciste-1

pro **Soshi** Mon May 04, 2015 4:31 pm

Soshi

Bez řečí, leč se spokojeným úsměvem, jsem se rozešel za Mikomi.

//přesun cvičiště 1

pro **Hyūga Fū** Thu Jun 11, 2015 8:28 pm

G-gomen, Yuri-chan... Chytila som jej ruku a stiahla ju zo svojho tela vedľa seba na posteľ. Ale ja nemôžem. Je to...Je to skoro a...a... Bola som červená sťa paprička. Stále som bola tak trochu zmätená z toho všetkého čo sa udialo, ako aj zo samej seba. Navyše, keby nás tu pristihla moja milovaná mater, tak by sme asi zažili voľný pád z môjho okna. A to nikto nechce. Nie s takou silou, akou oplývala moja matka.
Môžme si trebárs zájsť na zmrzlinu...alebooo...Si zatrénovať. Dlho som nebojovala a bolo by už na čase oprášiť svoje schopnosti. Chcela by som postúpiť na úroveň Jounina. Neskôr budem musieť ešte nájsť Mikomi-sama, nech ma priučí nejakým novým technikám. Jemne som sa na ňu usmiala a pobozkala ju na líce. Následne som sa presunula do sedu a rukou si prehrabla svoje dlhé vlasy, ktoré momentálne vyzerali ako kopa sena. Nie že by ma to nejako extra trápilo, nikdy ma môj vzhľad veľmi nezaujímal, ale tak...Nepôjdem medzi ľudí ako strašiak na poli nie?

pro Yuri Sarutobi Thu Jun 11, 2015 8:40 pm

Bola naozaj.. istým spôsobom zaujímavá. Najprv ma to zvedie a po tom sa to na mňa vykašle pf.. čo moje pocity a chúťky? Vôbec na mňa nemyslela.. no možno tu niekde bola skrytá kamera a ja sa ocitnem zajtra v telke. Prižmúrila som podozrievavo oči no nijak som sa na ňu .. nehrnula, alebo ako to povedať. Nakoniec som si však ruky dala za hlavu a nespokojne som si kopkala nohami.
"Chmmm... môžme, ale nemáš náhodou zaracha ?" Vyplazila som na ňu jazyk. Bola to provokácia kvôli jednej jednoduchej veci. Pretože bola shinobi, oficiálnym shinobim Konohagakure no sato a tým pádom sa už brala ako dospelá.

pro **Hyūga Fū** Fri Jun 12, 2015 2:39 pm

Yuri...vyzerala podivne, ale...No. Proste to bolo riskantné a príliš rýchle na mňa. Máme predsa kopu času, nie? Veď ju ešte ani dobre nepoznám! Ale to sa určite zmení.
Možno. Ale je to jedno, nie? Zaškerila som sa na ňu a presunula sa na parapet okna, odkiaľ som mienila vyskočiť von. Nechcela som, aby moja mater vedela o tom, že som sa kamsi vytratila, i keď potom bude zase hučať, ale to nevadí. Prežijem to snáď.
Stále sa ale môžem vyhovoriť na to, že jednoducho potrebujem trénovať. Otočila som sa na Yuri a hneď na to zoskočila, dúfajúc, že pôjde za mnou. Zľahka som pristála na zemi a s rukami vo vreckách som odtiaľ vykročila späť. Na cvičisko? Alebo na tú zmrzlinu? Kto vie? (presun)

pro Yuri Sarutobi Fri Jun 12, 2015 3:26 pm

"Pche.. asi nie." Vyplazila som na ňu jazyk a len som sledovala, ako vyskočila z okna. Samozrejme som vyskočila za ňou no ja som nedopadla na zem, skôr som sa vznášala pár centimetrov nad zemou s podivnými chakrovými tvarmi vychádzajćimi z a spod mojich lopatiek. Trocha to pripomínalo krídla. Naozaj som bola zvedavá, kam chce Fu ísť. (presun)

pro **Hyūga Fū** Sat Oct 03, 2015 8:00 pm

Domov. To bolo miesto, kam by som sa mala tešiť, ale netešila som sa. Zažila som tu toľko vecí s ľuďmi, ktorých som milovala a stratila. Kopu spomienok, ktoré mi privádzali pocit samoty, pretože tie osoby už nežijú. Alebo sa vytratili. A to je takmer to isté. V mojej tvári nebolo nič vidieť, ťarchu tohto bremena som niesla statočne. Nevšímala som si iných, mierila som s Hikaruom až k nášmu sídlu, do ktorého sme obaja vstúpili. Odviedla som ho najprv do kuchyne, kde som ho posadila na stoličku a položila pred neho rámen.
"Správny chlap sa musí dobre najesť!" Poznamenala som, pričom som si sama naložila a sadla si oproti nemu. Mama očividne nebola doma, možno šla na nejakú misiu...alebo len niečo nakúpiť.

pro **Hikaru Hyuuga** Tue Oct 13, 2015 3:39 pm

Uz mi bylo lepe nez pred chvili ale porad to bylo dost na to abych se mohl poradne hybat. Pomalu jsem zacal jist ramen a pak se podival na Fuu. "Pokud se chces na neco zeptat, nebo spise na to co znamena ta uniforma tak klidne do toho."
Cekal jsem ze se bude chtit zeptat ale nebylo to na 100% Ale na jejim miste bych to asi udelal.

pro **Hyūga Fū** Thu Oct 15, 2015 8:06 pm

Mĺčky som ho pozorovala. Z môjho pohľadu sa nedalo nič vyčítať, ale moja hlava bola plná myšlienok smerujúcich na to, čím je. Vybral si cestu ANBU, čo je pomerne nebezpečná práca. Zaujímalo ma trebárs aj to, či z neho vymietli ľudské city. Či sa zmenil.
"Na rozhovory bude času potom." Pousmiala som sa a odsunula prázdnu misku na bok.
"Najprv si musíš odpočinúť." Odpoveď - už nie som unavený - som nebrala, čo sa dalo určiť už len podľa môjho chvíľkového prísneho výrazu.
"Nedáš si ešte?" Opýtala som sa ho ešte na záver, možno bol hladný alebo mu mamin domáci rámen chutil. Mali sme ho ešte dosť, a my dve to určite nezjeme celé, tak snáď si ešte dá.

pro **Hikaru Hyuuga** Thu Oct 15, 2015 8:34 pm

Dojedl jsem no mel jsem dost preci jenom pocet kalorii tohoto jidla byl prilis vysoky na to abych se mohl precpavat.
"Na rozhovory potom cas uz byt nemusi vis ze se muzu kdykoliv vytratit. A co sse tyce odpocinku lezel sem par tydnu v nemocnici takze jsem jej mel az dost. Bylo to dobre ale ne uz mam dost musim si hlidat prijem kalorii." Ted jsem znel asi jak nejaka pubertacka drzici dietu no hold musel jsem na sebe hledet.

pro **Hyūga Fū** Tue Oct 20, 2015 7:53 pm

Rozosmiala som sa.
"Ty si horší ako ja! Ešte ani ja si tak príjem kalórií nestrážim ako ty!" Zavtipkovala som. Niet nad dobrú, priateľskú atmosféru. Ale tú tak či tak musela prerušiť vážna debata. Chcel sa so mnou rozprávať, aj keď som mala pocit, že nie som oprávnená toho vedieť viac. Bol predsa ANBU, nie? Tí by mali tajiť svoju skutočnú identitu. Aspoň teda myslím. Nikdy som o nich toho veľa nevedela.
"Viem. Ale zase sa nevytratíš navždy, aj keď ma strašíš s tým, že sa už nemusíš vrátiť. Prosím ťa. Si veľmi schopný shinobi." Pousmiala som sa, pričom som mu naložila ešte ďalšiu porciu rámenu. Ja mu dám strážiť si kalórie! Tú jednu misu čo zjedol...to bola porcia pre anorektičky!
"Neviem ale, na čo by som sa ťa viac mohla pýtať. To podstatné už viem. Aj keď asi často krát nebudem mať ani potuchy o tom, kde si, v akom si stave alebo čo robíš. Ach. Prečo si si zvolil práve takú cestu?" Otázka ma nakoniec predsa len napadla. Zaujímal by ma dôvod.

pro **Hikaru Hyuuga** Tue Oct 20, 2015 8:19 pm

Fuu to sice vzala s humorem ale ja tu vec s kaloriema bral dost vazne. "No rekneme ze na mem miste by jsi to delala taky kdyz musis byt v pohotovosti 24/7."
To ze si fuu myslela ze jsem schopny me potesilo ona byla jeden z mala Hyuugu co me nejak uznal.
"Schopny mozna ano ale vzdy se najde nekdo schopnejsi. Mozna to beres jako ze te strasim ale vis asi moc dobre co se muze stat. Obzvlaste pokud budu muset pouzit me techniky muze to znamenat konec. Nebudu ti lhat, ty techniky me zranuji. Tehdy pri boji s Bakuton no Jinem jsi to nemohla poznat ale ty popaleniny my byly zpusobeny mou technikou. I na druhou stranu kdyby nebylo ji tak bych prisel o ruce." Byl jsem uprimny mozna si to neuvedomila tehdy ale neco ji nalhavat uz by bylo zbytecne je skoro dospela.
"Proc no rekneme ze na zacatku v tom byl truc a proste chtit vytocit hlavu klanu. Ale diky tomu jak se ke me vetsina klanu chovala to vyrostlo v touhu ochranit vsechny ve vesnici. Proste mozna jednou i zbytek tech zabednenych hlav pochopi jaky jsem byl i kdyz pochybuju ze sse to stane za meho zivota. Je to proste realita Fuu vim jaci lide jsou plus vis kam patri a je to otazkou casu nez i zbytek klanu zjisti ze jsem ANBU. Teda pokud nebudu delat mise kde je 0% Prezivsich. Mozna je to krute ale je to fakt. A Kdo vi co se bude dit." Bylo to jak jsem to citil co vic rict.

pro **Hyūga Fū** Sat Oct 24, 2015 9:16 pm

"To by som žrala asi ešte viac." Uchechtla som sa. Viem si dokonale predstaviť, že by som začala kašľať na dobrú postavu a podobné srandičky, proste by som sa napchávala jedna radosť.
"Tie techniky ťa zraňujú?" Zopakovala som po ňom s nadvihnutým obočím.
"Och. Ale to neznamená stopercentnú prehru. Ako som už povedala, si schopný shinobi nehľadiac na to, akého protivníka budeš mať, verím, že si s ním poradíš. Nie každý sa Hyuugom v Taijutsu vyrovná, nie?" Pousmiala som sa. Možno som bola naivná. Z jeho pohľadu to určite tak vyzeralo, ale skutočnosť bola taká, že som si až príliš dobre uvedomovala, aké riskantné je pre Hikarua vôbec ANBUom byť. Hlavne s jeho technikami. Vždy musí mať po boku niekoho, kto mu v prípade núdze pomôže. Ale povedzme si úprimne. Nie každý je ochotný riskovať preto aby pomohol druhému. Mnohí jednoducho zdrhnú za účelom ochrániť si prdel a podobne. Pre niektorých je možno zase prednejšie splnenie misie než ľudský život. Nečudovala by som sa, ak by táto možnosť patrila k výcviku ANBU.
"Chápem. Ochraňovať dedinu by si však mohol i bez masky, nie?" Mohol. Ale pochybujem, že by odstúpil od ANBU jednotiek len preto, lebo si to želám ja. Presne tak. Keď som ho nemala na očiach, bála som sa, čo by sa mu mohlo stať. Nemala som o ňom absolútne žiadne správy. Nič. Otočila som sa mu chrbtom, aby nevidel ten môj...ustaraný výraz. Začala som umývať riad, aby si nemyslel, že som sa mu tak otočila úmyselne.

pro **Hikaru Hyuuga** Tue Nov 03, 2015 8:58 pm

"Fuu Je mi jasne ze je tezke si to priznat ale ne vsichni tvi protivnici jsou typy na Taijutsu. Ano mozna ze neexituje nikdo kdo by se nam vyrovnal v nem. Ale po me prvni misi jako Chuunina jsem si uvedomil jak jsme smrtelni a zranitelni. Byl jsem nekolik tydnu v komatu. Prisel jsem o sve pratele a o svuj tym. Jenom proto ze jsem selhal. Od te doby je to semnou tak ze se nebojim ze zemru. Pouze jsem stim smiren."Mohlo to znit morbidne ale byla to pravda proste jsem to vnimal jako soucast kolobehu.

"Navic je to co nas caka vsechny. Je to mozna az prehnane ale je to tak jak to vidim ja."
Tohle byl muj pohled na svet a jak jsem to vnimal.

pro Sponsored content

Sídlo klanu Hyuuga

Sídlo klanu Hyuuga

Re: Sídlo klanu Hyuuga

Re: Sídlo klanu Hyuuga

Re: Sídlo klanu Hyuuga

Re: Sídlo klanu Hyuuga

Re: Sídlo klanu Hyuuga

Re: Sídlo klanu Hyuuga

Re: Sídlo klanu Hyuuga

Re: Sídlo klanu Hyuuga

Re: Sídlo klanu Hyuuga

Re: Sídlo klanu Hyuuga

Re: Sídlo klanu Hyuuga

Re: Sídlo klanu Hyuuga

Re: Sídlo klanu Hyuuga

Re: Sídlo klanu Hyuuga

Re: Sídlo klanu Hyuuga

Re: Sídlo klanu Hyuuga

Re: Sídlo klanu Hyuuga

Re: Sídlo klanu Hyuuga

Re: Sídlo klanu Hyuuga

Re: Sídlo klanu Hyuuga

Re: Sídlo klanu Hyuuga

Re: Sídlo klanu Hyuuga

Re: Sídlo klanu Hyuuga

Re: Sídlo klanu Hyuuga

Re: Sídlo klanu Hyuuga