Hokageho kancelář

Budova uprostřed skrývá Hokageho kancelář, služební byt a knihovny. Budova vlevo obsahuje sklad zbraní a budova vpravo je určena pro dešifrovační oddělení, laboratoř a kancelář ANBU.

Hokage Konohy:

[/color]

Z cvičiska na ktorom som bol naozaj dlho som sa vybral do kancelárie, aby som si mohol vybrať nejakú misiu. Už dlho som nikde nebol a lákalo ma si zasa ponaťahovať svoje telo, ktoré mi takýmto štýlom jedine stuhne. Keď som sa dostal k dverám zaklopal som na ne a čakal som, kým sa niekto ozve a vyzve ma k vstupu. Dúfal som, že tu nebudem musieť čakať príliš dlho, lebo to sa mi nechcelo.

Jej tušenie o mojom veku bolo vlastne dobré predsa len tento rok som už mal mať konečne 17 aj keď to bolo ešte ďaleko. Ja čo som o nej zatiaľ mohol povedať z prvého dojmu tak to, že je milá a pomerne sympatická. Ja som až tak ľudí dobre odhadnúť nevedel, vždy sa to môžem naučiť, ale to na mňa nieje. "To sa potom ani nedivím, že čakám tak dlho." Povzdychnem si. Aj keby si to asi skontrolujem sám sharinganom, lenže asi by sa na tom nič nezmenilo. "Musíš mať asi zábavný život, keď takto cestuješ a nie si stále v dedine.  Už vieš, čo by si chcela trénovať teraz?" Vyzvedal som zasa pri čom som nahodil taký nevinný úsmev, ako že nič. Ja som sa nasedel na tej lavičke už dosť a niekedy som nevedel, ako tam teraz sedieť. Preto som sa teraz radšej opieral o stenu.  Ak si to tak vezmem, môj ďalší element je tiež raiton. Mal by som nad tím začať tiež pracovať. Pomyslím si, keďže spomenula práve ten element. "Som chuunin. Ale určite nie na dlhú dobu." Poviem odhodlane aj keď som sa práve dostal na chuunina. Ak by som nebol takmer pol roka v nemocnici určite by som bol vyššie. V tom ma napadlo, že som sa ešte stále nepredstavil a keď už s ňou rozprávam, tak prečo to neurobiť? "Mimochodom, volám sa Ken." Natiahnem k jej svoju ruku s úsmevom na perách. V dedine som nepoznal príliš veľa ľudí a chcel som to zmeniť, tak toto je určite veľmi dobrý začiatok.

Po tom, čo som jej povedal som sa na ňu pozeral a mohol som povedať, že vyzerala akosi zamyslene. Na to, že som sa ja predstavil tak ona sa akosi nepredstavila a to som dúfal, že nieje potrebné sa pýtať. "Asi sa obliekam príliš Uchihovsky čo?" Uškrniem sa s úsmevom a potom som dodal. "A ty síí??" Chcel som vedieť s kým mám to dočinenia. Z jej strany zaznela pomerne zvláštna otázka s ktorou som sa ešte nestretol. Musel som sa nad tým zamyslieť ale to mi dlho netrvalo a odpovedal som. "Ak môžem na začiatok hneď spomenúť kolobeh nenávisti do ktorohé bol ešte zatiahnutý Sasuke a Naruto, tak možno aj hej. Tentoraz to ale bude iné v tom, že teraz nebude hrdina Naruto ale stanem sa ním ja." Sebavedomo som sa na ňu zazubil. Mal som cieľ stať sa najsilnejším Uchihom a preto som si musel klásť ciele poriadne vysoko, k tomu moje sebavedomie by mi ani nedovolilo myslieť inak. Aj keď v poslednej misii to bolo fiasko, som tu teraz od toho, aby som sa ešte viac zlepšil."Čo si o tom myslíš ty?" Ak už sa pýtala na niečo také možno chcela na to čuť niekoho iný názor a ak nie tak ja som ho chcel vedieť určite. Možno by som aj vďaka tomu zistil, prečo sa na to vlastne pýtala.

Pri tom, ako sme sa zhovárali spolu s Akemi vošlo ďalšie dievča, ktoré som hneď po vstupe pozdravil zamávaním, predsa len bola taktiež z konohy a vôbec mi neprišlo zvláštne, že nieje známa, lebo ja som tu vážne veľa ľudí nepoznal a stále som videl nejakú novú tvár. Potom ma Akemi ťukla do čela, čo som naozaj nečakal. A ja, že prečo sa priblížila, hneď som mal počítať s habaďúrov. "Ak by to tak nebolo malo by až príliš veľa ľudí zlú reputáciu, však to nemôžem dopustiť." Pri odpovedi som si pošúchal to miesto kam ma trafila. Neviem, ako si to vyložiť, preto som sa len hravo zazubil. Však ja jej to nejak už oplatím lenže ešte neviem, ako na to. Nestihol som ale už viac nič povedať a objavila sa tu Hokage. Aj keď som sa predtým sťažoval, že jej to tak trvá, teraz mi to už tak nevadilo, lebo už bolo s kým pokecať. "Dobrý deň, Hokage sama." Pozdravíl som jej slušne pri jej príchode a hneď na to som zaostril na tú bytosť, ktorú mala na sebe. Jemu som len pomerne prekvapene kývol, lebo som niečo také ešte nevidel. Asi sa mi sníva ale to je vážne drak. Dobre, možno boli v dnešnej dobe už po svete draci ale ja som tomu akosi neveril a teraz ma to naozaj prekvapilo, že som si to potvrdil. No nemohol som tu len tak stáť a zdržovať, však aj tak šla dovnútra. Pozrel som smerom k Akemi a prehovoril som na ňu. "Ak by si ma neťukla možno by som ťa pustil aj pred seba." Mrkol som na ňu a vybral som sa teda za Hokage do vnútra. Zatvoril som za sebou a vedel som, že so mnou to nebude na dlho, preto som to urobil takto. "Hokage sama, rád by som šiel na nejakú misiu, ak by sa dalo." Spustil som a hneď som pokračoval s mojím požiadavkom.  "A ak by sa dalo rád by som šiel s nejakými ďalšími členmi, aby to bolo buď ťažšie alebo zábavnejšie než ak by som mal ísť sám." Preniesol som prosebným hlasom ale na ňu som radšej psie oči nedával, predsa len by si ešte pomyslela, že si z nej ako Hokage robím srandu.  Čo ak na to nepristúpi?? To budem tie oči musieť aj tak použiť! Najlepšie teda bude, ak k tomu ani nedôjde.