Budova Tsukikage

Nejvýše položená budova ve vesnici.
Kancelář Tsukikage se nachází až v posledním patře. V nižších patrech sídlí rada, úředníci a mnoho dalších oddělení, která jsou nezbytná pro správný chod vesnice.
Kancelář je sice velká, ale také velice útulná. Je vedena v modrých odstínech a z velkého okna hned za stolem Tsukikage jde krásně vidět celá vesnice.
V rohu místnosti je velká, měkká a neuvěřitelně pohodlná pohovka. Kdo si na ni však sedne, toho čeká nemilý osud.
V nepřítomnosti Tsukikage se kancelář vždy zamyká. Jako po celé vesnici v ní poletuje několik okvětních lístků irisu. Také je zde přítomno několik koček.
Většinou je to lev přímo přede dveřmi do kanceláře, dva leopardi hlídkující na každém patře.
A kdo ví, jestli vás v kanceláři nečeká ještě nějaké to koťátko...

~přesun~

Lilly vstúpila skôr, ako ja a ani nezaklopala. Normálne by to mal byť problém ale po tom, čo sme vošli to žiaden problém ani nebol."Dobrý deň." Pozdravila som.  Po Lillynej požiadavke nám osobne Tsukikage priniesol vodu. Je pravda, že som takto v dedine ešte nebola ale ak to je vždy takto tak sa mi tu určite páčiť bude aj keď sa mi to zdalo čudné ale neriešila som to. Už to, ako sa tváril keď sme vošli bolo pomerne zvláštne aj keď je pravdou, že to bolo kvôli Lilly, ktorá tu bola spolu so mnou. Ako aj predtým aj tentoraz som vystupovala nezaujato a chladne, no pravdou bolo, že práca v tejto dedine by sa hodila ale svoje obvyklé vystupovanie som príliš často nemenila. Dovolil nám, aby sme si sadli, tak som to urobila. Počkala som kým nebude rozprávať, aby som mu neskákala do reči a prehovorila som. "Volám sa Kaya a som žoldnierka. Prišla som sem preto, lebo by som od vás rada získala nejakú robotu, ktorá bude po finančnej stránke dobre ohodnotená." Išlo mi o peniaze to bolo jasné, no v mojej situácii sa mi nemohli diviť, predsa len som na tom nebola najlepšie a na zložitosť toho, čo by mi dali som príliš nepozerala. Myslíš, žeby bolo veľmi zlé, ak by som po niekom z nich skočila? Ak by som náhodou mala u seba svoje milované katany, tak by to asi ani nevadilo, aké smutné.... Keď som dohovorila naliala som si do pohára vody a napila som sa. "Vďaka." Bolo to poďakovanie za vodu. Aj keď som niekedy nebola vždy úplne pri zmysloch, keď som bola tak som si potrpela na slušnom správaní aj keď teraz mi to v hlave pracovalo trocha horšie, lebo ma bolela zatiaľ som to zvládala a dúfala som, že to čoskoro prejde.  

Vypočula som si to o čom hovoril. Vyzeralo to tak, že táto dedina na tom nieje rovno najlepšie, preto ma aj napadol tak trocha iný spôsob toho, ako by mi mohli zaplatiť. Predsa len by som im tým možno trocha ušetrila peniaze a vlastne by tým investovali do mňa tak, žeby mi to len pomohlo na bojovom poli, ak by som sa teda na ňom ocitla. Neprehovorila som ale tentoraz ale nechala som ich, aby dokončili tú svoju tému o ktorej sa bavili. Ani mne sa im do toho nechcelo miešať aj keď by som odtiaľto vypadla čo najskôr, lenže urýchliť som to asi príliš nemohla. Zatiaľ som sa ovládala, takže som sedela kľudne a pri tom počúvala ich rozhovor. Ak by mi mohli vyrobiť novú prilbu a nejaké tie katany .... myslím, žeby som od nich asi viac nechcela. Zamyslela som sa na chvíľu. Kto vie ale čo by som musela urobiť. Ak by to bolo niečo, čo by neodpovedalo môjmu "príjmu" mohla by som od nich ešte vypýtať nejaké to jedlo a možno aj ubytovanie. Polemizovala som o tom, čo by som mohla spraviť. Ale ak by som sa tu chcela ubytovať muselo by to byť niekde na kraju tejto dediny kde nežije takmer nikto aj keď je pravda, že to tu teraz s populáciou najlepšie nebolo. Vieš koľko obetného materiálu sa tu nájde? Určite tu musíme nejaký ten čas ostať. V očiach mi na malú sekundu prebleskol taký nebezpečný pohľad, ktorý som hodila po Tsukikagem, lenže to som si ani neuvedomila.

Ja som popravde nevedela o kom presne hovorili ale asi tá jej mama bola pomerne známa, keď ju poznal aj on. Dostala som otázku a ja som na ňu mohla odpovedať, predsa len už som ju mala značne premyslenú. "Ak máte problém s peniazmi mohlo by sa to urobiť inak ale podľa toho, čo by som dostala za úlohu. Zo začiatku by mi asi stačilo, ak by som si u vás mohla dať urobiť novú helmu, ktorá mi bola na mojej ceste zničená k tomu nejaké dve kvalitné katany a nejaké to jedlo." Ak by ale neboli problém peniaze chcela by som určite takú misiu za ktorú by som si mohla niečo také dovoliť. Možno toho bolo pomerne dosť ale od toho čo som požadovala som aj čakala rovnako obtiažnu úlohu, ktorú som tu od nich mohla dostať. Nevedela som koľko tu toho budem môcť urobiť ale čím dlhšie budú platiť tým dlhšie by som sa tu ohriala.

Vypočula som si presný návrh Kageho tejto dediny, ktorý sa mi naozaj pozdával. Bolo tam presne všetko, čo som potrebovala dokonca to bolo ešte vlastne lepšie, než som sama chcela, takže niečo také sa nedalo odmietnuť. "Som veľmi potešená vašou ponukou, rada ju príjmam, len by som bola radšej, ak by to ubytovanie bolo niekde na kraji dediny." Odpovedala som mu a potom som od neho počula akúsi zvláštnu otázku smerom k Lilly. Nechápala som jej a akosi sa mi zdalo, že niečo ide mimo mňa. Hmm, kto vie čo sa tu deje, že o tom neviem. Nemohla som to riešiť, lebo som nevedela o čo sa jedná k tomu som sa mohla keď tak opýtať samotnej Lilly, že čo to vlastne malo znamenať.