Budova Tsukikage

Nejvýše položená budova ve vesnici.
Kancelář Tsukikage se nachází až v posledním patře. V nižších patrech sídlí rada, úředníci a mnoho dalších oddělení, která jsou nezbytná pro správný chod vesnice.
Kancelář je sice velká, ale také velice útulná. Je vedena v modrých odstínech a z velkého okna hned za stolem Tsukikage jde krásně vidět celá vesnice.
V rohu místnosti je velká, měkká a neuvěřitelně pohodlná pohovka. Kdo si na ni však sedne, toho čeká nemilý osud.
V nepřítomnosti Tsukikage se kancelář vždy zamyká. Jako po celé vesnici v ní poletuje několik okvětních lístků irisu. Také je zde přítomno několik koček.
Většinou je to lev přímo přede dveřmi do kanceláře, dva leopardi hlídkující na každém patře.
A kdo ví, jestli vás v kanceláři nečeká ještě nějaké to koťátko...

Nechápala som, prečo povedal niečo podobné, ako som povedala ja sama, preto som na to ani nereagovala, nemalo to zmyslel. "Úchylákom nepredstavujem nikoho." Odvetila som mu jednoducho a rázne kvôli tomu, že si z toho robil srandu. Nemala som náladu a k tomu takýto humor ani nebol na mňa. Potom sa tam objavil akýsi ďalší človek, ktorý začal trepať niečo o tom, ako Tsukikage odstupuje a že sa tam môžeme všetci nahrnúť. Ja som to na pláne nemala, teda šla by som ale až keď by vošiel Misha, ktorého som stále mala na pláne ešte nasledovať. Našťastie než sa stihlo niečo zvrtnúť objavila sa tu žena, ktorá ma pri prvom vstupe do dediny uvítala a dala veci do poriadku. Nakoniec som sa teda ešte nepohla ale stále vyčkávala na to, kým sa Misha a jeho druhá polovička, skôr štvrtina pohne do kancelárie.

No a čo keď som si nedovolila narušiť konverzáciu ľudí vo vnútri, však nejaké vychovanie som mala aj keď som sa na to asi nesprávala. Keď som naňho pozerala mohla som si všimnúť, ako ho to asi trocha nahnevalo, keď som spomenula tie jeho vlasy ale naozaj som ho brala, ako starého o proti mne. Len mi stále vŕtalo v hlave, že prečo na to nevyzerá. "Dobrý detektiv nemusí hovoriť niečo, čo je úplne jasné." Vyviedla som ho trochu z omylu, predsa len to mal byť pokus o sarkazmus to predtým. Na otázku o mojej hodnosti som mu neodpovedala, lebo to nebolo vôbec nutné. Všimla som si, ako si začal prehrabovať svoje vlasy. Aj keď to nebolo vidno môj výraz bol stále chladný ale vo vnútri ma to náramne pobavilo ale ja som nedávala príliš svoje pocity na javo. Potom som začula, ako ma zasa oslovil a to už som mu skočila do reči aj keď to nebolo slušné, proste ma to iritovalo. "Ak budeš stále vyslovovať to moje meno s L tak asi zošaliem, nerob to." Povedala som tak trochu výhružne alebo to tak len znelo v mojej hlave. "Ja som s niečím takým už dávno zmierená o tom mi hovoriť nemusíš. Len som chcela povedať, že takto ostaneš na ocot a žiadna ťa už nebude chcieť." Však ak by som si to tak mala zobrať, dokonca som nemala ani žiaden vzťah ale to sa asi nedivím, však by každý zomrel a to doslova. Lenže on bol o dosť starší, takže to bude preňho aj o dosť horšie. "Si idiot." Odpovedala som v sekunde po tom, čo mi takto hnusne označil môj výzor. Doteraz som s ním bola spokojná, však ja som vedela, že prečo tú masku nedávam dole. Pozrela som od neho smerom preč. Asi to bolo k oknu a tvárila som sa, že ho ignorujem aj keď rozprával. Skôr som si na to odpovedala vo svojej hlave. Nebudem nad týmto premýšľať, som iná ako ostatný. Nezapadám do tohto sveta a divím sa, že ešte nie som kriminálnička. Ak by ma poriadne nevytrénovali a nepotlačili nezvaného hosťa už by som tu stopercentne nebola.

Kayo .... Prekrútim očami a stále som sa pozerala svojim smerom pri čom som ho ale počula. "Nájdi si takú, ktorá je shinobi." Predsa len takmer každý shinobi sa o seba musí vedieť postarať, inak by nemohol chodiť na misie, ktoré sú niekedy až prehnane nebezpečné. Ja som si ostatných nevšímala, nech si každý robí čo chce a žije si svoj život v mojom veľa miesta pre nich nenájdu. "Neviem prečo hovoríš takéto veci mne ale nie som osoba, ktorej by si to mal hovoriť. Nebudem ani hovoriť o tom, čo by som si mala zaslúžiť  alebo nie aj tak tieto veci vidíme podľa toho, ako ich chceme vidieť a nie také, aké naozaj sú." Keď naozaj nechce priateľku na čo o nej hovorí? A ak nejakú chce tak nech o tom nehovorí ale nech si nejakú nájde. Možno by som si mala sama zobrať ponaučenia zo svojich slov ale ja som bola nenapraviteľná a to je rozdiel. "Ak sa mi tu snažíš lichotiť tak to nerob. Nepoznáš ma, nemôžeš súdiť ľudí podľa pár sekúnd, čo s nimi si. Ja ňou aj tak nikdy .... " V tom mi hlave zaznel známy ale neočakávaný hlas. Nepohráme sa s ním? Dáme mu planú nádej a potom by si s ním mohla robiť, čo by si chcela, možno by nemusel zomrieť pri prvej noci ale hneď po tom, čo odtiaľto odídeme. Tento hlas sa mi snažil vysvetliť o čo ide a ja som mu, ako poslušný vojačik naslúchala. "Čo máš na pláne po tom, čo ohlásime misiu?" Opýtala som sa pre zmenu, čo mohlo byť možno aj čudné.