Cvičiště 2

pro **Assasin Senju** Sat Jul 13, 2013 7:21 pm

First topic message reminder :

pro **Sania Senju** Sat Oct 18, 2014 2:20 pm

*"Len nech si verí..." pomyslí si pobavene nad jeho moralistickým prednesom. Snaží sa zachytiť nejakú jeho črtu, ale tá tma snáď zhustla ešte viac ako doteraz. Zamieri pohľad tam, kde by mali byť oči. Zdá sa jej? Alebo sa naozaj zaleskli? Zachytí mandľový, prázdny pohľad. Oči sa jej rozšíria prekvapením. S takým niečím sa teda ešte nestretla. S prázdnymi mandľovými očami. Teda, ak to nebol len planý odlesk. V čo pochybuje. "Takže predsa cvičisko.." Pomyslí si a prestane očami preberať okolie. Približne sa tu už zorientovala. Kdesi v diaľke uvidí zažnutie svetla. "Žeby sa nočné lampy na cvičisku spamätali až po ponoci? Takto to tu chodí?" Nevie. Len trohu prižmúri oči, zvyká si na príval nového svetla, chlapca z pohľadu nespúšťa. Sleduje ruku, ktorú natiahne k nej. Možno je paranoidná, až priveľmi. Chcel si na nej oskúšať prikrádanie. Neverí mu. Nebojí sa ho, nič proti nemu nemá, nepociťuje k nemu hnev. Len mu nedôveruje, hoci podanie ruky pokladá za priateľské gesto, stále sa jej v hlave premieta hrozba. Môže bo byť lesť. Oči si už privykli na pološero z návalu nového svetla, vzdialeného, ale dostatočne osvetľujúceho. Stále hľadí do veľkých mandľových očí, hladkej tváre, periférne si všimne oblečenie nehodné chudákov. Začína nadobúdať dojem, že chlapec nie je práve z chudobnej rodiny. A je jej to jedno. Nechce pôsobiť nezdvorilo, hoci tak zrejme pôsobí.* Ja som Sania. Teší ma..*Zatiahne prívetivo, a ponúkanú ruku neprijme, namiesto toho len kívne hlavou v ľahkom úklone neustále nespúšťajúc oči z chlapca. "Snáď to bude dostatočne zdvorilé gesto." Aspoň na náhradu odmietnutia ruky. Tie jej stále vysia pozdĺž tela. Chce nejak začať debatu. Zatiahnuť pozornosť iným smerom.* Prečo tu, Hideaki, trénuješ o polnoci sám? *"Rodičia ťa nezháňajú?.." dokončí si v duchu. "Tak by to tí moji urobili.. Snáď.."*

pro Hideaki Sat Oct 18, 2014 4:44 pm

Oh *Urazene prednesie ale ignoruje to že mu nepodala ruku len si povrchne vydýchne* Ty si tu nová? V živote som ťa nevidel i keď ja často nechodím von...*Podotýka na jej oblečenie a výzor, tipuje že nieje z Konohy, stále si ju prezerá a zvažuje použitie Byakuganu* áno, rád trénujem sám, moj strýko ktorý sa o mňa stará je v rodinom sídle a myslí si že doma spím, otec sa o mňa ani nezaujíma, jediné čo chce je mať silného dedica *Prenesie povrchným tónom v ktorom je cítiť smútok*

pro Sumoru Furasshu Sat Oct 18, 2014 8:44 pm

Pomaly som došiel na cvičisko, kde očividne niekto trénoval, no to som si nevšímal. Pobral som sa čo najďalej od ostaních, na miesto kde boli iba tréningové figuríny, no tie ma nezaujímali. Zameral som sa na neďaleký krík. Chcel som si trénovať zaobchádzanie s mečom, tak som sa zahral na zahradníka a z tohto kríku som spravil takú, nepravidelnú guľu, ale stále to bolo lepšie ako od väčšiny zahradníkov. Pousmial som sa nad sebou samým. Keď ma niekto sledoval, musel sa poriadne nasmiať. Pousmial som sa nad tým a pokračoval som v tréningu. Meč som na chvíľu odložil a vzal som si do ruky svoje Hiraishin kunaie, ktoré mi boli na milú jarmilu, keďže Hiarishin neovládam. Ale hádzalo sa s nimi dobre a vzbudzoval som s nimi rešpekt tak čo. Začal som si ich hádzať na terč, skúšal som pri tom rôzne salta, premety a podobné veci. Potom som začal triafať terče odrážaním kuaniov od seba a od rôznych vecí naokolo. Potom prišla na rad najimpozantnejšia časť tréningu. Tréning rýchlosti. Pre ľudí na okolo mohlo byť vidno iba šmuhy, a to som šiel iba na necelých 95%. Vlastne som ani sám nevedel ako viem bežať najrýchlejšie, neskúšal som ťa. Potom som si dal pár Shunshinov, takže ostatný mohli vidieť iba obláčiky dymu a to, ako sa objavujem a miznem. Potom som si sadol a začal rozmýšľať nad novými variáciami shunshinu. Možno by sa k tomu dala pridať aj moja blesková chakra, ktorá by tento pohyb ešte zrýchlila. Alebo sa naučím robiť rýchle zatáčky a podobné pohyby počas shunshinu? Takmer som začal rozmýšľať nahlas a bol som zahľadený kdesi na oblohu.

pro **Sania Senju** Sat Oct 18, 2014 9:01 pm

*"Nemá zmysel zatĺkať, sama som sa ho vypytovala, kde sme.." Sikne pre seba podráždene. "Že som nemohla radšej držať hubu.." Nadáva si v duchu. Rada by sa hrala na tunajšiu, aspoň teraz. Zatiaľ, pre Hideakim, chlapcom so zvláštnymi očami, chlapcom, o ktorom okrem krstného mena nič nevie. "Ale... koniec koncov, možno by sa to tak či tak dozvedel.." Pošúcha si čelo. Pozrie sa na Hideakiho čelenku so znakom konohy. Ona tú svoju nemá. Ešte ju nedostala, nebola u hokagehho. Presnejšie.. "Bola, ale on nebol doma.." Pomyslí si podráždene.* Áno, som tu nová. Teda, môj otec,..* Namoment sa zamyslí, či to má chlapcovi povedať. "Možno ale bude niečo vedieť. Možno mi pomôže.. A neviem si predstaviť, ako by mi mohol tým, že to bude vedieť, ublížiť.." preto pokračuje* ....Chinatsu Senju, je odtiaľto, ja som sa však narodila a dlhú dobu žila v Sore no Kuni, a po jej zničení som žila s rodičmi v malej, neshinobi dedine, ktorá však tiež bola napadnutá a zničená. Tak som prišla až sem.. *Zatiahne a naschvál "zabudne" povedať, že jej rodičia padli. Avšak, nepopiera, že chlapec si aj sám môže odvodiť, že jej rodičia zomreli. Vypočuje si taktiež, čo chlapec rozpráva, o akomsi dedičstve.* Silného dedica čoho? *"Nejakého statku? Podniku? Rodu?" Nie je si istá, či chlapcovi správne porozumela. Okrem toho nevie, či správne rozumela spojeniu "otec sa o mňa nezaujíma". Je toto možné? Môže otec nemať záujem o dieťa? "Ten môj sa o mňa zaujímal vždy, keď to šlo.. kím žil..." Zamýšľa sa a mimo tohocíti že, zem šepká, oznamuje príchod ďalšieho návštevníka, ktorý sa neunúva maskovať, neunúva sa byť potichu v týchto neskorých nočných hodinách. Periférne ho zachytí, vlastne šmuhu z neho. "Nejaká vylepšená verzia sunshinu?"

pro Sumoru Furasshu Sat Oct 18, 2014 9:09 pm

Tých dvoch čo tam kecali som si všimol a provokatívne na nich zakričal. "Tak čo, flákame sa?" zakričal som ako keby sme sa poznali, pri tom som ich v živote nevidel, ale to mi bolo vlastne celkom jedno. Pokračoval som vo svojom tréningu. Postavil som sa zo zeme, došiel som k figuríne, ktorá tam len tak stála a začal som do nej boxovať a kopať. Moje ruky a hlavne nohy boli veľmi rýchle, preto to bolo dosť rýchle. Tupé nárazy rúk o drevo a závaží, ktoré som mal na nohách sa rozliehali naokolo, ale bolo mi to celkom jedno. Keďže som mal chakra vodivý meč, skúšal som ho naplniť chakrov, no nevychádzalo mi to. Skúšal som to veľá krát. Potom som skúsil použiť svoju Raitonovú chakru, či to nepôjde lepšie. Občas trochu zasvietila na žlto, takže to muselo byť vidno. Potom som to skúšal s klasickou chakrou, ale nikdy to nevydržalo veľmi dlho. Keď sa mi to podarilo udržať dlhšie, skúsil som seknúť do neďalekého panáka. Prierez bol o dosť hlbší ako bez chakry, no nedokázal som ju dlhšie udržať, tak som si znova sadol a sledoval tých dvoch. Pokus o čítanie z pier nevyšiel, no všimol som si že ten chlapec je Hyuuga. Nikdy som im neprišiel na chuť, no to ma ani neštvalo, vychádzal som takmer s každým. Postavil som sa a zase so udieral do panáka, no skúšal som do toho zapojiť aj chakru a dávať silnejšie údery. Postupne som z panáka urobil iba triesky. To by mohlo byť riešenie na moju slabú silu, no musím sa to naučiť lepšie a udržať tu chakru. Povedal som si pre seba a znova si sadol. Chvíľu na to som si ľahol a hral som sa s charkou. Napĺňal som si ňou päste a nohy a skúšal som ju udržať čo najdlhšie. Stále sa to zlepšovalo a predlžoval sa čas, ako dlho som to udržal a jej koncentrácia sa taktiež stále zlepšovala. Dokážem ju nahromadiť do chodidiel takže s týmto by som nemal mať také problémy.

pro Hideaki Sat Oct 18, 2014 10:04 pm

BYAKUGAN *Povie ako počuje že na neho niekto kričí a sleduje ho ako sa pokúša použiť chakru na údery a v tom sa zasmejem, spomeniem si na svitok v ktorom sa písalo o chakre* Ak sa budeš pokúšať pretlačiť veľké množstvo chakry cez uzavreté jazierko nikdy jej nepretlačíš dostatok, pokús sa viac si pootvoriť otvory chakry a formovanie chakry ti pôjde jednoducho ak si chakru zosynchronizuješ s mysľou *Zasmejem sa keď to dopoviem a pozriem na Saniu* Takže Senju? Mocný klan ktorého KG neovládajú všetci ale vďaka vašej starej a mocnej chakre a stavbe tiel ste aj tak silný a mocný klan *Prenesiem povrchne a dávam si dokopy v hlave veci čo mi o sebe povedala, "takže sirota?" Pomyslím si* Dedica klanu a celej moci Hyuuga *Prenesie povrchne*

pro **Sania Senju** Sat Oct 18, 2014 10:27 pm

*Počúva chlapca, ako rozpráva a formovaní toku chakry. Urobilo to na ňu dojem. Taktiež vedel z fleku popísať klan Senju. To dokonca zrejme lepšie ako ona sama, keďže jediného Senju jedinca poznala svojho otca. "Nepochybne je vzdelaný. A zjavne tu kany medzi sebou, o sebe vedia. A ja..." Zamyslí sa trošku skleslo "neviem nič.." Pomyslí si a je rozhodnutá sa ešte nejaké veci povypytovať.* Celej moci klanu? *Spýta sa trochu nechápavo. Nakoniec je aj vcelku rada že sa chlapcovi hneď na začiatku priznala, že je tu nová. Aspoň sa môže teraz bez obalu vypytovať na veci, ktoré jemu zrejme prídu úplne prirodzené a primitívne.* To celú moc klanu dedí jediný človek? * "Je to tak aj u Senju klanu? Alebo len u tých Hyuugovcov?" Dúfa, že len o Hyuugovcov, lebo úprimne, nemá šajn, či existuje možnosť, že by práve ona bola ten dedič. A keď nie, nepáči sa jej predstava, že by tu bol akýsi "vyvolený" Senju jedinec, ktorý by zhltol všetku silu klanu a ona y bola už od narodenia predurčená byť tou slabšou. Mimovoľne však sleduje aj ďlašieho premotivovaného chlapca. Zjavne sa snažil chakrou riešiť nedostatky v oblasti sily. Trochu sa uškrnie. "Možno práve rýchlosť, ktorú určite musel vydrieť, by ju doiahol na túto úroveň.. možno práve tá je teraz príčinou, že je slabý. Teda..." Zamyslí sa. "Nemusí byť slabý, ale zanedbal silovú stránku tréningu." A ako hľadí na dĺžku a šikonosť, resp. nešikovnosť akou hromadí chakru v rôznych miestach svojho tela.. "V tomto ešte má čo trénovať." Pomyslí si a znova sa mimovoľne uškrnie, a ani si neuvedomila, že k nemu pootočila hlavu. nedá jej to, ale musí sa s tým chlapcom trošičku porovnávať. Ona je rýchla, vždy bola, ale tento chlapec je ďaleko prevyšuje. Nie je veľmi silná, taký priemer, ale svoju silu vedela chakrou, ktoú má na pomerne veľmi dobrej úrovni, doplniť. Taktiež odmala bola vdená lekárskymi ninjami a senzibilmi v Sore no Kuni. V tamojšej akadémii. A naučila sa kam udierať. "Mohol by to byť zaujímavý súboj voči nemu.." Pomyslí si a ďalej čaká na Hideakiho odpoveď a na to, čo sa ešte bude diať.*

pro Sumoru Furasshu Sat Oct 18, 2014 10:47 pm

Všimol som si ako sa na mňa pozrela, no nejako som to nevnímal. Znova som sa pustil do tréningu. Dal som si 100 klikou a hneď potom som sa začal znova venovať chakre. Skúšal som rôzne možnosti, ako to zvládnuť a pomaly som sa v tom zlepšoval. Hral som sa s tým a ladil to do dokonalosti. Keď sa mi to podarilo zlepšiť, začal som s tým trénovať údery a celkom mi to išlo. Konečne mi to vyšlo. Čiastočne som vyriešil moje problémy so silou, no aj tak na tom musím začať poriadne makať. Práve preto som si dal ďalších 100 klikou a k tomu pridal 100 zhybov. Potom som sa znova zameral na nohy. Chcel som vyskúšať čo najlepší Shunshin. Nedal som ho na 100%, keďže tam boli oni ale na 99% už áno. Nahromadil som čo najväčšie množstvo chakry do nôh. Zem pod mojimi nohami sa začínala droliť a chakru bolo takmer možno vidieť. "Shunshin no jutsu!" povedal si pre seba a takmer v tom okamžiku bol o 500 metrov ďalej a iba pár desiatok metrov od tých dvoch. Tento Shunshin bol úžasný. Pomyslel si pre seba a rozplýval sa nad tou rýchlosťou. Pozeral som sa na nich, mohli môj pohľad vidieť, no to ma absolutne netrápilo. Iba som sa usmial a zapozeral som sa na potôčik, ktorý tiekol okolo. Táák, a čo budem robiť teraz? Pomyslel som si. "Po dlhej dobe by bodol nejaký súboj." Povedal som si sám pre seba a pokračoval som v obzeraní. Začal som si pohadzovať jeden z kuaniov v ruke a točiť si ho na prste. Z ničoho nič som ho hodil do figuríny, ktorá stála pár metrov odo mňa a pomaly som sa vydal k nej, nech si ho vezmem naspäť. Potom som si z nudy vytiahol všetky kuanie a začal ich hádzať r rôznych otčiek, sált úhlou a robiť rôzne triky, až kým som nemal všetky kunaie zapichnuté v terčoch a figurínach. Jeden sa omylom zle odrazil a dopadol rovno medzi nich. Dobehol som tam, vzal ho do ruky, pozrel či sú v pohode a povedal som. "Veľmi ma to mrzí. Ste v poriadku?" Pozrel som na nich a videl že im nič nieje, ale slušnosť je slušnosť.

pro Hideaki Sat Oct 18, 2014 10:57 pm

*Zamyslí sa* Áno celej moci klanu Hyuuga, aspoň tak to bolo vo svitkoch ale zbytok príbehu som nenašieľ, bol spálený, zničený, ztratil sa, neviem ako je to s klanom ale som dedic hlavnej vetvy, tým pádom aj vládca celého klanu, u klanu Senju sa vždy za nejaký čas narodí jeden ninja ktorý získa obrovskú moc, inak je vodca klanu Senju z Hashiramovej pokrvnej línie a viac toho neviem...*Premýšla o klanoch keď zrazu mu k nohe priletí kunai a dobehne sem ten ninja, Hideaki si ho prezrie a vidí že už má trocha chakry uvolnenej ale stále mu nepreteká dost, jeden dobre mierený útok a zkolil by som ho* Nie to nič *Povie bez záujmu a so zapnutým Byakuganom premýšla*

pro **Sania Senju** Sat Oct 18, 2014 11:19 pm

*"Hmm... Hashiramova pokrvná línia?" Nemá šajn, o akú pokrvnú líniu sa to vlastne jedná. Rozhodne sa, že časom si preštuduje nejaké zvitky, a snáď sa jej podarí nájsť aj strýka a tetu. Ockovych súrodencov. "Tak veľa sa ich chcem spýtať..." Pomyslí si v duchu. Tomu, že čas od času sa v Senju klane narodí jeden veľmi mocný jedinec, neprikladá tomu veľkú váhu. Len rozmýšľa "Ten mocný edinec.. Je to práve ten, u ktorého sa prejaví Mokuton?" Vie, že jej klan disponuje týmto elementom, ale popravde, ocko ho nemal, alebo nikdy nevyžil. U nej samej sa ešte tiež neprejavil, ale nemieni celý život čakať, kím sa u nej prejaví tento element. "Ja som dobrá s ním, či bez.." Pomyslí odhodlane. Spomenie si na rodičov, na tú bandu dezertérov. Na ten moment, keď uvidela rodičov ležať na zemi, a zemi ich krv. Mimovoľne zatne päste, zuby stissne. " Pomstím ich!" POmyslí si, keď v tom medzi ňu a Hideakiho dopadne kunai. "nevie s snáď trafiť?" Pomyslí si nad rýchlym chlapcom. "Ktovie, či chcel trafiť do mňa, alebo do Hideakiho.." Rozmýšľa, ale keď chlapec zdvihne kunai a ospravedlní sa, usúdi, že nechcel trafiť asi nikoho. "žeby náhooda?" nevie. Bola príliš pohrúžená do spomienok. Ani si nevšimla kaskadérske kúsky, ktoré predvádzal ten chlapec. Na jeho otázku len prikívne hlavou dopredu, na znak súhlasu. Medzitým si však všimne zmenu Hideakiho očí. "Nejak zmenil vizáž, nie?" Pomyslí si a zvedavo si ich prezerá. "Tie žily vizerajú ako nejaké slniečka" pomyslí si pobavene. Má chuť sa ich dotknúť, akoby bola dieťa, čo práve uvidel trebárs žirafu. Uškrnie sa. S týmito pocitmi sa chlapcom ale zdvôveriť nemieni. Otočí sa na nového chlapca.* A ty? povedz nám, prečo tu tak trápiš tie terče teraz nadránom? Zajtra nebudeš vládať ani len vstať z postele.. *Zatiahne s úškrnom pobaveným tónom. Tento chlapec nepochybne vyzerá ináč ako Hideaki.*

pro Sumoru Furasshu Sat Oct 18, 2014 11:37 pm

Na otázku toho dievčaťa som odpovedal iba. "Musím doháňať to, čo som zanedbal kvôli tréningu rýchlosti. Predsa len, chcem byť ako Yondaime Hokage, môj strýko z 18351848 kolena." Povedal som a uškrnul som sa. "Inak, Sumoru Furasshu. Teší ma." Prehodil som a pokračoval. "Nerád som rušil, ja budem pokračovať v tréningu, vidím že si máte čo povedať." Povedal som a svojím ďalším veľmi rýchlym Shunshinom som sa v okamžiku ocitol zase 200 metrov od nich. Keď som použil Shunshin, vznikla vlna vzduchu ktorá im rozfúkala vlasy a zvlnila oblečenie. Znova som sa pustil do ovládania chakry a používanie na údery. Už mi to celkom išlo, nebolo to dokonalé, no na to že to skúšam iba chvíľu to bolo celkom slušné. Určite nemám na toho Hyuugu, ktorý sa to učí celý život. Predsa len, každým máme svoje silné a slabé stránky. Pokračoval som v tréningu. Všetko na okolo do čoho sa dalo udrieť som riadne vytrápil a každým úderom som sa zlepšoval. Chakra už nemizla sama od seba, ostala koncentrovaná v rukách. Kôra stromov sa pod údermi plnými chakry drvila a ja som mal pocit z dobre odvedenej práce a z kvalitného tréningu, ktorý ešte určite nieje za mnou. Dva stromy už pod mojimi údermi padli a nechcel som to tu ďalej demolovať, tak som sa s tým celkom uspokojil. Chcel som si potrénovať chôdzu po vode, ktorú mám zmaknutú a koncentráciu chakry do chodidiel mám na výbornej úrovni. Postavil som sa na rieku a skúsil niečo čo ešte nikdy. Shunshin no Jutsu na vode. Podarilo sa. Našťastie som v pohode ustal vlný spojené s použitím Shunshin no Jutsu. Bol to skvelý pocit. Cítil som sa, že niečo dokážem a nebudem mať problém s misiami a súbojmi. Len keby bol aj Hokage v kancelárií a dal mi konečne tím a misiu. Ale tak, s tým ja nič neurobím. Pokračoval som v tréningu, no už som bol unavený, tak som si ľahol na vodu a nič som nevnímal, maximálne tak ich hlasy, ktoré sa ozývali, keďže som od nich nebol ďaleko, no ich osobná debata ma nezaujímala, takže som to nijako nevnímal a ďalej som relaxoval. Po asi 10 minútach som sa postavil, natiahol sa a vydal sa ľahnúť si na trávu, keďže ma to žbľnkotanie vody už vytáčalo. Cestou ku stromu som si spomenul že som si nezobral kuanie ktoré som použil pri tréningu, tak som sa po nich vrátil, všetko si poukladal, použil asi posledný Shunshin tohto dňa, aby som sa dostal ku stromu, kde som si ľahol a počúval šumenie lístov.

pro Hideaki Sun Oct 19, 2014 11:38 am

*Stále premýšla nevníma okolie* Heh, teraz si mi nasadila chrobáka do hlavy, aká je vlastne moc klanu Hyuuga... *Hideakiho to zaujíma pretože nikde nenašiel druhú čast svitku a tak sa to nedozvie a nechce sa ísť spýtať strýka pretože mu určite neodpovie a tak len premýšla o tom čo by mohlo znamenať "moc klanu Hyuuga" *

pro **Sania Senju** Sun Oct 19, 2014 12:06 pm

*Vypočuje si oboch chlapcov. "Ten Sumoru je teda riadne odhodlaný.." Úškrn jej prejde do mierneho úsmevu. Už dlho nestretla takých ľudí ako sú tití dvaja chlapci. Aj jeden, aj druhý sú zjavne ochotný dať do tréningu všetko. Berú to vážne. "Ak sú rovnako odhodlaní v boji, ak bojujú srdcom, ak majjú rovnakú vôľu v skutočnom nebezpečenstve tak, ako tu na cvičisku.. Potm sa mám od nich čo učiť." Namoment voči chlapcoom pocíti určitý obdiv. Rok žila v neshinobi dedine, nidy sa nad tým nezamýšľala nejak hlabšie, ale teraz si uvedomuje, že rok tam vlastne zanedbala. Jasné, trénovala, ale pri pohľade na chlapcov, drúcich na cvičisku uprostred noci si tým nie je celkom istá. Sumoru, on zjavne nie je práve tip, ktorý by si nepoedal svoje. A hneď na začiatku, tera, prezradil svoje chyby. Neľutuje ich, prijal ich ale che ich dodrieť. Aby sa stali jeho silnými stránkami. A ten Hyuuga chlapec, predtým, než ho vyrušila.. tiež jej prišiel vcelku odhodlaný. Začína byť zvedavá na ich hánky. "Budú zodraté a stvrdnuté?" Mimovoľne im prebehne pohľadom po rukách. Svetlo je prislabé, aby videla detaily. Spomína, ako ocko rozprával o svojom živote v konoohe, pamätá si ako rozprával o inom smere jeho života, ale vždy hovoril o konožanoch s rešpektom, s lákou. "Určte nikdy nezavrhol svoju dedinu, svoj klan, svoj ľud..." Spomína ďalej. Pamätá si, ako stručne charakterizoval ľudí v konohe. "Konožania majú ohnivú vôlľu?" Prebehne pohľadom tvváre chlapcov. "Žeby som jej bola práve svedkom?" Sklopí pohľad k zemi a stále má na tvári jemný úmev. "Môžem mať aj ja tú ohnivú vôľu? Alebo je prisúdená len tým, ktorý sa narodia v konohe? Alebo koluje v krvi?" Zamyslí sa. Pri myšlienkach na chlapcov, to odhodlanie s akým veci robia, má pocit, že sa do nej vlieva nová sila. Zrazu má chuť trénovať aj ona. Bez ohladu na mozole na jej nohách, ešte bolestivé lýtko po bodnutí kunaiom, bez ohľadu na to, že ju len dnes.. vlastne už včera ustili z nemocnice.. "Nakoľko hustá ockova krv vo mne koluje?" Pomyslí si a na tvári sa jej úsmev rozšíri.* To máš teda celkom dosť kolien.. *Zatiahne pobavene a dvihne pohľad znova do jeho tváre. Keď si vypočuje Hideakiho otázku, je ticho. Nevie, čo mu na to má povedať. Ona sama celkom ešte nevie, čo sú tí Hyuugovci zač, ale oči majú teda šalené.* Teší ma Sumoru. Ja som Sania Senju. *Zatihne priteľským tónom. Už sa cíti trochu uvoľnenejšie. Má pocit, že hrozba možno už trochu opadla, ale človek nikdy nevie. "Máme si vlastne ešte čo povedať? nepoznáme sa, nevieme klábosiť o zbytočnostiach, ako sstarí priatelia.." Ale nechce to povedať nahlas. Má pocit, že by to bolo neslušné a vzhľadom na to, že je tu nová, ani sa to nehodí.*

pro Sumoru Furasshu Sun Oct 19, 2014 6:05 pm

Nenapadalo ma, čo ďalej robiť tak som tam len tak ležal, hral sa s hromadením chakry a každým pokusom sa to zlepšovalo. Už som to dokázal udržať a použiť. Samozrejme som nemal takú silu ako Tsunade, ani z ďaleka, no bolo to lepšie ako nič. Potom som si vytiahol svoj meč, pohadzoval si ho v rukách a snažil sa nahromadiť chakru do neho. Celkom mi to išlo, dokázal som ju udržať dosť dlho, no určite to nebolo to pravé orechové. Konečne som sa postavil zo zeme, meč pevne chytil do rúk a začal trénovať. Sekal som do všetkého naokolo. Znova som mohol vyzerať ako šialený záhradník, no tréning treba, aj keď trochu smiešny. Pokračoval som vo zahradničení, no už sa mi moc nechcelo, bolo veľa hodín, mal som za sebou dlhý tréning, no domov sa mi nechcelo ísť. Odopol som si závažia, ktoré s rachotom dopadli na zem, predsa len, bolo to 20kíl. Dal som ich ku stromu, ľahol si a zaspal som. Bolo mi úplne jedno či ma niekto vidí, bol som taký unavený že som sa ku ničomu nezmohol a iba som tam spal ako bábätko.

pro **Soshi** Mon Oct 20, 2014 11:20 am

Soshi

K východu z venkovního cvičiště jsem musel projít halou cvičiště vnitřního. Viděl jsem tam skupinku lidí a opodál jednoho chrnícího. Býval jsem v nemocnici opravdu často a tyhle typy lidí jsme tam měli každý den. Byl naprosto vyčerpaný. Položil jsem vedle něj batoh a vyndal z něj deku a zbytky jídla. Dekou jsem přikryl spícího a jídlo položil vedle jeho hlavy. Já už stejně nemám hlad. A deku si zase někde vezmu.
Pak jsem přišel k těm dalším dvěma. Krásné děvče a mladý chlapec vypadali, jako kdyby jim právě došla témata.
"Umm.. ahoj." řekl jsem s úsměvem. Přeci jen, vyšel jsem akademii a byl čas s někým se seznámit. Nicméně jsem doufal, že nebudou jako ten...ten kluk, co si povídal se sushi.
"Můžu se k vám přidat?"
Celou dobu jsem se mírumilovně usmíval a pozoroval je klidnýma, někdo by řekl až smutnýma, očima.

pro **Sania Senju** Tue Oct 21, 2014 10:06 am

*Začuje rachot a mimovoľne za ním prudko otočí hlavu. Sleduje, ako na zem dopadajú ťažké závažia, ktoré mal chlapec zrejme pripevnené na nohách. "Hoci ho brzdili, aj tak je tak rýchly.." Pomyslí si udivene. O takom niečom už počula, ale ešte to nevidela. "To znamená, že keď si ich dá dole, svaly ostanú navyknuté na ťažkú váhu nôh a bez závaží mu jeho vlastná váha príde úplne ľahká. Nebude pociťovať únavu pri silovej činnosti. Či už pri behu, alebo logicky aj pri kopaní. Keby začal nosiť aj závažia na rukách, tak by mal aj masakrálne údery." Zamýšľa sa ale ďalej. "Ale takisto sú kĺby viacej pri dopínaní zaťažované. Svaly sa ľahko prispôsobia, ale také kĺby a kosti.. s nimi je to ťažšie.." Trochu zvraští tvár od sústredenia. "Ale ak nosil závažia už od mala.." Nevie presne si určiť "ideálny" vek na nosenie závaží- ideálny vek, kedy je vhodné zaťažovať kĺby s pravdepodobnosťou že sa rastovo prispôsobia a nie degenerujú. "tak by sa mu kĺby mohli spevniť a otužiť. Teda aj pri dopínaní nôh pri behu a kopoch by ich nemuselo poškodzovať, ale tým pádom by musel robiť neskutočné množstvo drepov a výskokov.. Čo zrejme aj robí.." Zakončí svoju úvahu. Páči sa jej tento systém. "Žeby som to skúsila aj ja?" Pousmeje sa. "Začiatky by boli ťažké, ako konečný výsledok" prižmúri oči. Marí sa jej, že niekto prichádza.. "by stál zato.." Dokončí a prižmúri oči na siluetu prichádzajúcej postavy.* Čo to? V Konohe snáď nikto nespí.. *Šepne a sleduje postavu, čo robí. Namoment spozornie, či nechce návštevník Bleskovi ublížiť, to čo však vidí.. Úprimne sa usmeje. Pred očami má obraz domova. Obraz starej Sory. Spomína na tých dobrých, empatických ľudí. "A preto bola aj zničená... Ako všetko, čo neodpovie na násilie násilím.." Pomyslí si a úsmev trošku povolí, stále však ostáva na jej tvári. Sleduje prichádzajúceho, usmievavého chlapca. Je prílišná tma. Zachytáva len črty. Počúva jeho hlas.* Ahoj.. dnes tu máme zjavne nejaký zraz. *Zatiahne a uškrnie sa.* Jasné že môžeš.. *Povie a usmeje sa na chlapca. Je jej úprimne jedno, že hovorí aj za ostatných.. tento chlapec sa jej hneď zapáčil svojim prístupom. "Zachoval sa správne..." Na moment ju napadne, že ona mala urobiť to isté.. ale už nič. "Môže byť len prefíkaný.. hrať formu ale..." Ozve sa jej v hlave hlások, ktorý sa jej tam usadil v priebehu posledných dní, ale nedokáže si to vysvetliť. Proste má pocit, že ten chlapec je dobrý človek. Správaním, tiež ju obmäkčili spomienky na Soru.* Volám sa Sania. *Povie, nakloní hlavu nabok a s úsmevom natiahne k chlapcovi ruku. Vôbec nerozmýšľa nad tým, že Hideakimu ju podať odmietla. Ale proste jeho správanie ju odradilo. Teraz tu stojí, s natiahnutou rukou k bledovlasému chlapcovi a riskuje možno rovnaké odmietnutie, aké ona sama pred chvíľou vykonala. Ale vôbec si to neuvedomuje, je jej to jedno. Proste to berie ako prirodzené správanie, nie nejakú formu paralizovanú strachom či nedôverou.*

pro **Soshi** Tue Oct 21, 2014 4:31 pm

Soshi

"Těší mě, Sanio, já jsem Soshi, Soshi Dansaku..." řeknu a potřesu jí rukou na seznámení. Posadím se k nim a podívám se na spícího.
"Přetrénování, co?"

pro **Sania Senju** Tue Oct 21, 2014 7:19 pm

*Kívne hlavou a po potrasení stiahne ruku opäť k telu. "Hmm.. Dansaku? Nevolá sa tak súčasný Mizukage?" Zamyslí sa. Nie je si celkom istá, snaží sa spomenúť, čo to hovorili tie klebetné babizne na trhu. "Už viem! Faito Dansaku.." uvedomí si a oči sa jej rozšíria prekvapením a ústa do úsmevu. "Kto by to bol povedal, koľko Dansakuovcov je na svete." V duchu si pomyslí pobavene. "Ale Soshi je v konohe, takže asi jeho syn nebude.." Automaticky si odvodí v svojej jedenásťročnej trošku naivnej hlávke, ktorá tak trochu žije v tom, že deti sa rodia len v kompletných rodinách. O Mizukagem dokopy nič nevie. Úpimne, všetky politické, či polopolitické veci šli okolo nej. Nejak vie len že bola vojna, vie že mala zložité okolnosti ohľadom "hláv dedín" ale úprimne, vôbec sa do toho nevyzná. Rodičia jej to nikdy nejak nevysvetľovali, vždy len skrátenú verziu, ktorej ona dobre porozumela a interné záležitosti šli mimo nej. O vojne ju zaujímali len tie veci, ktoré sa jej bezprostredne týkali. A Mizukage sa jej natýkal. Preto len s smevom, s naivným vedomím, že Soshi je len Faitov menovec, poprípade vééľmi vzdialená rodina (ale skôr ten menovec) hovorí s úsmevom.* Ako Mizukage.. * Nepýta sa, konštatuje. "Soshi musí byť slávny." Povie si a v duchu cíti pobavenie. Nie to škodoradostné, len príde jej veselé, že Soshi sa volá ako Faito. Na Soshiho poznámku sa len pozrie na Bleska a uškrnie sa.* On teda hej.. *Vydýchne slová. "Čo keby som aj ja išla trochu zamakať? Aspoň údery a reguláciu chakry. Veˇby som nemusea veľmi behať.. A ruky mám zdravé.." Rozmýšľa v duchu a stále rozmýšľa, či bude teraz, zdá sa že už o druhej nad ránom trénovať. A zajtra, keď bude deň, a bude jej treba vybavovať ešte kopu dôležitých veccí, tak bude celý deň spať.. Snaží sa oddialiť toto "životne" dôležité rozhodnutie a sýta sa Soshiho.* Inak, prečo si tu tak o druhej nad ránom? Nemôžeš spať?

pro **Soshi** Tue Oct 21, 2014 7:28 pm

Soshi

"Ano...jako Mizukage..." řekl jsem možná trochu ztrápeně, ale hned jsem se zase usmál. Vlastně mi vůbec nedošlo, kolik bylo hodin.
"Máš krásné a zdravé ruce. K čemu si je ničit bezvýznamným bojem, byť jen s dřevěnými panáky?" řekl jsem jen tak do větru.
"Já... No vlastně ne. Spal jsem dost odpoledne, v noci je stejně krásněji. tedy ne tady, venku. Svítí měsíc, září hvězdy, člověk si tyhle nádherné obrazy musí zapamatovat, uchovat si je v paměti. Aby je mohl v nouzích největších vytáhnout ven a na chvíli nechat srdce zapomenout na vše zlé..."
Mluvil jsem trochu poeticky, ale bylo to hodně spojeno s tím, kým jsem byl a co jsem dělal. Musel jsem mít velkou představivost kvůli svému KG, a k velké představivosti paří i bohatá slovní zásoba.

pro Sumoru Furasshu Thu Oct 23, 2014 8:54 am

Zaspal som. Spal som asi hodinu, možno trošku dlhšie, no nebol som veľmi unavený, spal som do 7 večera, takže to bolo len chvíľkové vyčerpanie z tréningu. Zobudil som sa a cítil som príjemné teplo. Nečakal som to, čakal som že sa prebudím do nepríjemnej zimy. Pomalý som otvoril ešte zlepené oči, ktoré som si pretrel rukami a nakoniec ich na vlastné prekvapenie otvoril. Po pár sekundách som zaostril a videl som na sebe deku a vedľa seba jedlo, no nebol som hladný, tak som sa ho ani nedotkol. Videl som, ako sa k tým dvom pridal ďalší chlapec. Tipujem, že to on ma prikryl. Ten by bol dobrý tímoví kolega. Pomyslel som si. Pomaly som sa postavil zo zeme, oprášil sa, pripol si zase svoje 20 kilové závažia na nohy, vzal deku a jedlo do rúk a vydal som sa smerom k ním, s úmyslom sa zoznámiť a vrátiť deku a jedlo. Prišiel som k ním, ruky natiahol pred seba a povedal. "Neviem komu to patrí, ale chcel by som sa veľmi poďakovať." Povedal som a usmial som sa na všetkých. Obhliadol som si neznámeho chlapca s úsmevom. Vyzerá byť veľmi milý, dúfam že ešte nemá tím a dostanem ho do tímu ja. Rozmýšľal som a veľmi som dúfal nech sa moje myšlienky naplnia. Asi som neurobil veľmi dobrý dojem, keď som tu tak spal. Ale tréning je tréning, bez neho by som nebol so svojou rýchlosťou tam kde som. Zaujímalo by ma, aký rýchly by som bol, ak by som na Shunshin použil svoju Bleskovú chakru a dal si dole tie závažia z nôh. A či by mi pomohlo keby som si dal ľahšie závažia na ruky aby som sa aj silovo pohol dopredu. Mohol som vyzerať zamyslene, predsa len, rozmýšľal som nad dosť dôležitými vecami. Vlastne, iné problémy ako svoje schopnosti a techniky neriešim. Až na toto mám dobrý život, ak nerátam smrť svojich rodičov ale s tým som sa zmieril a to že som sám mi začalo celkom vyhovovať, aj keď baba by sa celkom hodila.(Shoshi, prepáč že zareagujem za teba) Shoshi si vzal veci z mojích rúk, na čo som k nemu natiahol svoju ruku a čakal či mi ju podá. Trochu som sa nudil, tak som si vybral jeden zo svojich Hiraishin kunaiov a začal si s ním točiť na prste. Potom som ho odložil a začal si kontrolovať vybavenie. V Brašne som mal 10 hiraishin kuaniov, 4 shurikeny, 2 normálne kunaie, 20 výbušných lístkov a 3 zvitky. Niekde som mal pohodené aj malé bomby. V púzdre na nohe som mal 10 klasických kuaniov a 2 shurikeny. Na chrbte meč a vo zvitkoch 50 hiraishin kuaniov, jeden malý meč, 20 kuniaov a 10 shurikenov. Ako bonus som mal vo zvitku aj jeden veľký Fuma Shuriken, ale nie ten skladací. Aj na mojom vybavení sa mohlo odraziť to, že nemám rád shurikeny, no mám ich. Takto samozrejme nechodím na misie. Vtedy mám tašku plnú vybavenia a zvitkov s vybavením, vecami na prípravu pascí, ktoré ma celkom bavia a keď som na úteku a mám čas tak často nejaké nastražím. K takejto výbave patrí napríklad veľa laniek, ktoré sú takmer neviditeľné, výbušné lístky, bomby a podobné veci. Kontrolu svoje výbavy som skončil a ďalej sa pozeral na nich.

pro **Soshi** Thu Oct 23, 2014 7:56 pm

Soshi

Vzal jsem věci ze Sumorových rukou, ale hned jsem je dal Sanye. Probudil se ve mně totiž pud mých předků, kteří byli mistry v manipulaci. U mně se to ale projevilo spíš tak, že jsem se rád dobře bavil nad humornými scénkami okolo.
"Ne, to jsem nebyl já. Já jsem říkal, že jen hlupák se může takhle přetrénovat. To tady Sanya byla tak ohleduplná..."
Otočil jsem se na Sanyu a s pochopením v hlase jsem naoko vážně říkal:
"Ne, promiň, já to chápu, je to milý a hezký hoch, nedivím se, žes o něj měla starost..."
Pk jsem už jen sledoval, jak se to vyvrbí...

pro Sumoru Furasshu Sat Oct 25, 2014 2:51 pm

Dosť udivene som si to celé vypočul, ale bolo mi to vlastne celkom jedno. Len som sa usmieval ako mesiačik na hnoji a rozmýšľal čo budem robiť ďalej. Asi by som mal ísť niekde preč. Už je predsa ráno, môžno stretnem Hokageho. Pomyslel som si a a odišiel som zase pomocou Shunshinu, takže ostatným to rozfúkalo vlasy. Neobťažoval som sa pozdravom, alebo som na neho skôr zabudol, ale to je vlastne jedno.

-Presun-

pro Hideaki Sun Oct 26, 2014 1:36 pm

*Hideaki sa prebudí zo svojej meditácie kedy premýšlaľ a uvidí okolo seba dalšieho človeka a nechápavo na neho pozerá* Uhm, ahoj ? Kto si? *Nechápavo sa rozhliada a pozrie na sanyu* čo sa tu zatiaľ stalo? Ja keď začnem premýšlať tak podvedome padám do meditácie a čím dlhšie premýšlam tým viac padám do meditácie, pomáha mi to trénovať a čistiť myseľ *Zasmeje sa*

pro **Soshi** Mon Oct 27, 2014 9:40 pm

Soshi

Chudák Sanya vypadala tak vykuleně, že se nezmohla na slovo.
"NO tak, tak špatný ten vtip zase nebyl..." žďuchl jsem do ní a usmál se, byť to strašně kontrastovalo s mýma smutnýma očima.
Lehkou úklonou jsem pozdravil Hideakiho.
"Jsem Soshi." řekl jsem, ale tentokrát jsem příjmení neprozrazoval.

pro **Sania Senju** Thu Oct 30, 2014 6:51 pm

*Naraz je toho na ňu akosi veľa. Blesk sa zobudil, Hide sa tiež prebral z meditácie.. "Kedy vlastne začal meditovať?" Pomyslí si udivene, keď si uvedomí, že ten moment vôbec nepoztrehla. "Musím byť pozornejšia.." Trochu sa pokarhá v duchu a trošku zvraští tvár. Taktiež jej pribudlo akési bremeno v rukách. Deka a jedlo, ktoré mal Blesk donedávna pri sebe. "Ja som sa oňho postarala??" Pomyslí si a mimovoľe nadvihne obočie do prekvapenej grimasy. "Tomu Blesk určite neuverí.. veď videl, že som sem prišla s prázdnymi rukami..." V duchu sa zasekne. "..a ruksakom na chrbte.." Keď si to uvedomí tak má chuť plesnúť sa po čele, ale keďže ruky má plné tak len trochu spustí pohľad na zem a podráždene sikne. Kím však stihne niečo povedať, Blesk odchádza rovnako "pomaly" ako prišiel. "Možno by som sa už aj ja mala pomaly spakovať.. " Rozmýšľa. "Treba sa mi ešte ubytovať, ísť za Hokagem.. alebo aspoň sa pokúsiť za ním ísť. Zistiť, kto je môj sensei." Znova sa zamyslí. "Ale toto všetko asi ťažko vybavím o 4tej nad ránom.." Uvedomí si trochu skleslo a znova pocíti ťarchu Soshihho vecí. Otočí sa naň.* Hmm... budeš tak dobrý? *Zatiahne pobaveným tónom a natiahne k nemu náruč plnú jedla a deky. "Už by si to snáď aj mohol vziať, no nie?"*

//sorry za oneskorenie

pro Sponsored content

Cvičiště 2

Cvičiště 2

Re: Cvičiště 2

Re: Cvičiště 2

Re: Cvičiště 2

Re: Cvičiště 2

Re: Cvičiště 2

Re: Cvičiště 2

Re: Cvičiště 2

Re: Cvičiště 2

Re: Cvičiště 2

Re: Cvičiště 2

Re: Cvičiště 2

Re: Cvičiště 2

Re: Cvičiště 2

Re: Cvičiště 2

Re: Cvičiště 2

Re: Cvičiště 2

Re: Cvičiště 2

Re: Cvičiště 2

Re: Cvičiště 2

Re: Cvičiště 2

Re: Cvičiště 2

Re: Cvičiště 2

Re: Cvičiště 2

Re: Cvičiště 2

Re: Cvičiště 2

Re: Cvičiště 2